Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/270/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200840 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:5013200840.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: O. Š., Z. I. XX, XXX XX S., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 40666/2013-23 zo dňa 6.9.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas doručenou žalobou zo dňa 23.9.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 40666/2013-23 zo dňa 6.9.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-10983/33-13 zo dňa 30.6.2013, ktorým bol podľa ustanovení 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2013 v sume 475,49 € mesačne, čím mu bol výsluhový dôchodok zvýšený o 3,36 € mesačne. Žalobca v žalobe uviedol, že starobný dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa 17. 11. 1999 podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. bol vyplácaný a valorizovaný orgánom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS SR o sumu 3 ,66 € namiesto 11, 20 €. Dňom 1. 7.2002 mu bol podľa § 125 ods. 2 zákona starobný dôchodok pretransformovaný na výsluhový, do ktorého bola započítaná odpracovaná doba 36 rokov, čím sa dôchodok považuje za celý, najmä pre účely valorizácie aj ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, teda do valorizácie sa má počítať celá doba 36 rokov, ktorá bola do výsluhového dôchodku pretransformovaná. Žalobca považuje za diskriminujúce ak obyčajný "starobný dôchodca" poberal valorizáciu dôchodku vo výške 11,20 €, pričom výsluhovým starodôchodcom by sa doba, ktorá bola zákonom pretransformovaná ako služba v ozbrojenom zbore do súčasnej valorizácie nezapočítava. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/129/2010. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že spôsob valorizácie dôchodku priznaného podľa zákona č. 100/1988 Zb. a podľa zákona č. 328/2002 Z.z. je nutné rozlišovať na dôchodky výsluhové a starobné dôchodky. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 27. 12. 2013 uviedol, že voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 30. 6. 2013 podal žalobca dňa 8. 7. 2013 odvolanie, v ktorom namietal nesprávnosť valorizácie výsluhového dôchodku z dôvodu, že nezahŕňa doby poistenia v Sociálnej poisťovni a uviedol, že rozhodnutím zo dňa 29. 9. 1999 mu bol od 1. 10. 1999 priznaný starobný dôchodok, ktorý sa podľa ustanovenia § 125 ods. 1 zákona číslo 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok, pričom žalobca má za to, že priznaný starobný dôchodok sa za výsluhový len považuje. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 125 ods. 2 zákona 3 a uviedol, že žalobcovi bol starobný dôchodok priznaný podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. bol vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon číslo 328/2002 Z.z.. Podľa tohto zákona sa starobné dôchodky za podmienok, ktoré boli v prípade žalobcu splnené, považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona. Tieto starobné dôchodky nie sú výsluhovými dôchodkami priznanými podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z., avšak za výsluhové dôchodky sa podľa zákona považujú. Žalobca nesprávne interpretoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na ktoré poukázal. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že starobné dôchodky sa za výsluhové považujú najmä na účely ich valorizácie a ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov. Prechodné ustanovenia zákona neriešia valorizáciu pretransformovaných dôchodkov a na pretransformované dôchodky sa vzťahujú základné ustanovenia upravujúce valorizáciu výsluhových dôchodkov. Žalovaný citoval § 68 ods. 1 a 3 zákona o výsluhových dôchodkoch a uviedol, že v napadnutom rozhodnutí je podrobne vysvetlený spôsob výpočtu sumy o ktorú bol dôchodok žalobcu valorizovaný. Pre určenie koeficientu mohla byť zohľadnená len doba trvania služobného pomeru, ktorá u žalobcu trvala 19 rokov a 333 dní v prvej kategórii funkcií. Prvostupňový orgán sa vysporiadal aj so skutočnosťou, že na základe žiadosti žalobcu minister udelil výnimku pre vznik nároku z 20 rokov doby služby v prvej kategórii funkcii, pričom táto výnimka bola priznaná len pre vznik nároku na starobný dôchodok, a preto nebola pre valorizáciu započítaná doba 20 rokov služobného pomeru, ale len doba 19 rokov. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. 3. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v rozsahu žaloby podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 40666/2013-23 zo dňa 6.9.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-10983/33-13 zo dňa 30.6.2013, ktorým bol podľa ustanovení 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2013 v sume 475,49 € mesačne, čím mu bol výsluhový dôchodok zvýšený o 3,36 € mesačne. 4. Z obsahu spisu súd zistil, že dňa 17.11.1999 bolo Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky vydané rozhodnutie č. GR ZVJS-10983/30-99, v zmysle, ktorého žalobcovi od 1. októbra 1999 patrí podľa § 132, § 133, § 137, § 175, § 95 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení starobný dôchodok z I. kategórie funkcií. Tento bol vymeraný s prihliadnutím na započítanú dobu zo služby, z toho 19 rokov v I. pracovnej kategórií. Listom zo dňa 1. 7. 2002 bol žalobca informovaný o zmene v súlade s ustanovením § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého starobné dôchodky príslušníkov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov, ak tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona. Na základe uvedeného sa bude od 1. 7. 2002 považovať starobný dôchodok žalobcu za výsluhový dôchodok v nezmenenej výške. Dňa 30. 6. 2013 Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže - Útvar sociálneho zabezpečenia zboru, vydalo rozhodnutie č. GR ZVJS - 10983/33-13, ktorým podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z., bol žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok od 1. júla 2013 o 3,36 €, na sumu 475,49 € mesačne. Odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo citáciu ustanovení § 68 ods. 1 a 3 zákona. Dňa 11. 7. 2013 bolo prvostupňovému orgánu doručené odvolanie žalobcu voči predmetnému rozhodnutiu o zvýšení výsluhového dôchodku, ktorým žiadal o zvýšenie už priznaného starobného dôchodku z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne lebo nezahŕňa doby poistenia sociálnej poisťovni. Žiadal aj po opravu rozhodnutia zo dňa 17. 11. 1999 a doplatenie prípadného rozdielu výšky starobného dôchodku 3 roky dozadu, od 8. 7. 2010. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 5. 9. 2013 na základe záverov v osobitnej komisie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V odôvodnení uviedol stanovisko zhodné s vyjadrením k žalobe, citovaným vyššie. 5. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. Podľa ust. § § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z., v znení účinnom v čase vydania rozhodnutí, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11. Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30, a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. a) a ods. 2, písm. a) zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pre účely všeobecného sociálneho poistenia, dôchodková dávka sa do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, Starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí v roku 2013 ako súčet 50% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50% medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, Podľa § 1, písm. a) Opatrenia č. 328/2012 Z.z. Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, t.j. všeobecného predpisu o sociálnom poistení, dôchodková dávka v roku 2013 sa zvyšuje pre účely starobného dôchodku o 11,20 €. 6. V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citovaného v rozsudku sp. zn. 9So/129/2010, na ktorý poukázal aj žalobca a ktorý nesprávne interpretoval: „Pokiaľ zákonodarca vo vyššie citovanom ustanovení uviedol, že starobné dôchodky sa za určených podmienok považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z. z., je zrejmé, že tieto starobné dôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami podľa zákona č. 100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považujú, najmä na účely ich valorizácie a výplaty z osobitného systému sociálneho poistenia policajtov a vojakov. Taký záver vyplýva tak z rozdielnych podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok a nároku na starobný dôchodok, ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a výšky starobných dôchodkov priznaných podľa §§ 22 až 24 v spojení s §§ 132 a 133 zákona č. 100/1988 Zb. a spôsobu výpočtu a výšky výsluhového dôchodku priznaného podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. Rozlišovanie zákonodarcu medzi výsluhovými dôchodkami priznanými podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a starobnými dôchodkami, priznanými podľa zákona č. 100/1988 Zb., ktoré sú za výsluhové dôchodky iba považované, vyplýva napríklad aj z § 4 ods. 2 zákona č. 471/2003 Z. z. o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003. Je nesporné, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. Tento starobný dôchodok mu naďalej patrí a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje. Výsluhový dôchodok podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z. mu priznaný nebol a nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. mu ani nevznikol.“ Z uvedeného taktiež vyplýva, že na prípad žalobcu, ako i ďalších bývalých policajtov a vojakov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 100/ 1988 Zb., sa nevzťahujú úpravy dôchodku (valorizácie) podľa zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Je zrejmé, že žalobcovi je vyplácaný výsluhový dôchodok orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. V danom prípade, pevnú sumu predstavuje zvýšenie starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení ( zákon č. 461/2003 Z.z.) pre rok 2013, ktorá predstavuje čiastku 11,20 €. zvýšenie výsluhového dôchodku predstavuje podiel sumy 11,20 € a čísla 30, pričom sa takto zistená suma vynásobí príslušným koeficientom. V danom prípade doba služobného pomeru žalobcu trvala 19 rokov a 333 dní v prvej kategórii funkcií. Na základe žiadosti žalobcu mu bola udelená výnimka pre vznik nároku z dvadsiatich rokov služby v prvej kategórii funkcií potrebná pre priznanie starobného dôchodku. Uvedená výnimka mu bola priznaná len pre účel vzniku nároku na starobný dôchodok a nie je ju možné započítať na účely valorizácie. V prípade žalobcu koeficient predstavuje číslo 9 (za prvých 15 rokov služby hodnota koeficientu 1 + za každý nasledujúci rok hodnota koeficientu 2 ). Výpočet bol vykonaný nasledovne: 11,20 : 30 x 9 = 3,359, po zaokrúhlení 3,36. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že konaním žalobcu a výpočtom valorizácie v rozpore s postupom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení došlo k diskriminácii jeho osoby, pretože rovnakým postupom boli valorizované výsluhové dôchodky všetkých osôb v jeho postavení. Žalovaný preto správne postupoval, keď valorizoval priznaný výsluhový dôchodok u žalobcu o percento určené uvedeným postupom. Na základe uvedených dôvodov súd postupoval podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. a nedôvodnú žalobu zamietol. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.