Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/264/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7777777700 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:7777777700.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 811 08 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: I. Z., A. Z., D.. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX (A. N.: N. XX, XXX XX N.) A., D. Z. F., pre vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er/1867/2013-13 zo dňa 23.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er/1867/2013-13 zo dňa 23.10.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 8888029199 zo dňa 07.02.2011, mal povinný oprávnenému uhradiť istinu vo výške 462,14 eur a na základe exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č. 8888329199 zo dňa 15.01.2012 mal povinný oprávnenému uhradiť príslušenstvo vo výške 356,60 eur. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 44 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, 2, § 45 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Ex. poriadok) a čl . 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000. Na základe lustrácie v Registri obyvateľov SR súd zistil, že povinný nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, jeho všeobecným súdom nie je teda súd na území Slovenskej republiky. Povinný má trvalý pobyt prihlásený v A., D. Z. F.. Oprávnený dňa 18.10.2013 doručil súdu doplnenie náležitosti návrhu, v ktorom uviedol, že v tomto štádiu exekučného konania - pred vydaním poverenia - nemá oprávnený vedomosť o majetkových pomeroch povinného a súdny exekútor je tým subjektom, ktorý má vyhľadávať a následne zexekvovať majetok povinného. Súd prvého stupňa skonštatoval, že bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu o tom, že povinný má bydlisko alebo majetok na území Slovenskej republiky, zaťažuje oprávneného, pričom do dnešného dňa nebolo nijakým spôsobom preukázané, že povinný má majetok na území Slovenskej republiky. Preto žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie nie je medzi platiteľom poistného a zdravotnou poisťovňou vzťahom občiansko-právnym, ani obchodnoprávnym. Platenie poistného na zdravotné poistenie, a teda aj vyrubovanie nedoplatkov a ich uplatnenie prostredníctvom exekúcie sa riadi predpismi správneho práva. V tejto súvislosti poukázal na to, že nariadenie Rady ES č. 44/2001 vylučuje použitie na daňové, colné a správne veci. Ďalej uviedol, že účelom nariadeného exekučného konania je zisťovanie majetku povinného a jeho následné zexekvovanie. Nemožno preto zákonne od oprávneného požadovať preukazovanie majetkových pomerov povinného pred vydaním poverenia, keďže tieto majú byť zisťované až v priebehu konania. Podľa názoru oprávneného Ex. poriadok umožňuje zamietnuť poverenie len v prípade, ak súd zistí v poverení, návrhu alebo exekučnom titule rozpor so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Ex. poriadku. Ak súd dospel k záveru o svojej miestnej nepríslušnosti, mal postupovať v zmysle § 11 ods. 3 O.s.p.. V prípade, ak nie je možné zistiť podmienky miestnej príslušnosti alebo tieto chýbajú, rozhodne o tom Najvyšší súd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Podľa § 41 ods. 2 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia. Keďže v prejednávanej veci je podkladom na vykonanie exekúcie exekučný titul - výkaz nedoplatkov č. 8888029199 zo dňa 07.02.2011 a výkaz nedoplatkov č. 8888329199 zo dňa 15.01.2012, ide o regulérny právom aprobovaný exekučný titul. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný má trvalý pobyt mimo SR, v A., D. Z. F.. Právomoc súdu konať v exekučných veciach podľa zák. č. 233/1995 Z.z. vyplýva: - z ustanovení § 2 O.s.p., podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb - a tiež z ustanovenia § 251 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. por.) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Ex. por.) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p., ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 45 ods. 1Ex. por. poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný vždy okresný súd (ak osobitný predpis neurčí inak, napr. § 7 ods. 2 zák. č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok). Podľa § 45 ods. 2 Ex. por. miestna príslušnosť exekučného súdu je daná všeobecným súdom povinného, ak ide o fyzickú osobu, tento súd je určený bydliskom povinného. Ak občan nemá bydlisko, jeho všeobecným súdom je súd, v obvode ktorého sa zdržiava. V prípade, keď povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, miestne príslušným je súd, v obvode ktorého má povinný majetok (veci, práva alebo pohľadávky). Konkurenciu viacerých miestne príslušných súdov v takej situácii (majetok sa môže nachádzať v obvode aj niekoľkých okresných súdov) rieši zákon tak, že ďalej koná ako exekučný súd ten súd, ktorému ako prvému bola doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (predstihnutie). Okresný súd Malacky je výlučne príslušným súdom pre exekučné konania vykonávané na podklade vykonateľných rozhodnutí podľa § 26 zák. č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci. Ak je podkladom na vykonanie exekúcie exekučný titul podľa § 41 ods. 2 (ako v prejednávanej veci), v zmysle ust. § 45 ods. 3 Ex. por. poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému. Z uvedeného je zrejmé, že Exekučný poriadok upravuje (s výnimkou ust. § 45 ods. 2 posledná veta) miestnu príslušnosť (charakterizovanú ako všeobecnú príslušnosť). To s ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia znamená, že exekučný súd sa môže zaoberať miestnou príslušnosťou len na námietku účastníka konania; iba na dôvodnú námietku účastníka môže postúpiť vec (inému) príslušnému exekučnému súdu (ktorý môže zákonným spôsobom vyjadriť nesúhlas s postúpením, o ktorom s konečnou platnosťou rozhodne príslušný nadriadený súd). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Ndc 20/2009, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že oprávnený, resp. súdny exekútor nemajú povinnosť preukazovať existenciu majetku povinného v obvode súdu, na ktorý bola podaná žiadosť o udelenie poverenia. To, či povinný vôbec majetok (podliehajúci exekúcii) má, je predmetom vlastného exekučného konania; zisťovaním majetku by súd nahrádzal činnosť exekútora. Zo systematiky a jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že rozlišuje niekoľko štádií exekučného konania. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V prejednávanej veci bolo v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdené, že povinná býva na N. X.. Č.. XX S. N., M. F. Č. M. XXXXXX/XXXX a je štátnou občiankou SR; prechod práva z exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 8888029199 zo dňa 07.02.2011 a výkazu nedoplatkov č. 8888329199 zo dňa 15.01.2012, vydaného Dôverou, zdravotnou poisťovňou, a.s., IČO: 35 942 436, bol doložený výpisom z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. X/XXXX/DZP zo dňa 21.02.2012 s poukazom na to, že ide o zmluvu povinne zverejnenú v Centrálnom registri zmlúv 21.02.2012 pod č. zmluvy R.. Exekučný súd sa v danej procesnej situácii, t.j. pri postupe podľa § 44 ods. 2 Ex. por. neobmedzil len na to, čo v tomto štádiu exekučného konania mal (a mohol) skúmať, ale sa už v tomto štádiu konania neprípustne a bez zákonného podkladu zaoberal tým, čo nemal (a ani nemohol) skúmať - teda žiadať súdneho exekútora (oprávneného) o predloženie dokladu preukazujúceho, že povinný je vlastníkom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, bankového účtu, resp. iných dokladov, na základe ktorých možno predpokladať, že má v okrese Bratislava I majetok podliehajúci exekúcii, keďže jeho trvalý pobyt je v Nemeckej spolkovej republike. Takýto procesný postup, ktorý možno hodnotiť ako odopretie spravodlivosti (denegatio iustitiae) oprávnenému, viedol v podstate k odňatiu možnosti pred súdom konať. Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní v uznesení sp. zn. 3Cdo 209/2008 z 28. októbra 2008 prijal nasledovný záver: Za porušenie práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa považuje aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, pretože takýmto rozhodnutím sa oprávnenému odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil návrh na vykonanie exekúcie ako neúplný a vadný, a teda bez právneho dôvodu požadoval údaje o majetku povinného, nesprávne argumentoval nariadením Rady ES č. 44/2001 a jeho záver o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebol správny. Ak by však súd prvého stupňa na základe odôvodnenej úvahy dospel k záveru, že podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, miestne príslušný súd podľa § 11 ods. 3 O.s.p. určí Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to na základe podnetu súdu, ktorý dospel k záveru, že nie je daná jeho miestna príslušnosť; obecne tak môže Najvyšší súd SR urobiť aj na základe návrhu účastníka konania pred podaním návrhu vo veci samej (čo však v danom štádiu konania na súde prvého stupňa neprichádza do úvahy). Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a v súlade s ods. 3 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.