Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2623/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200743 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:8012200743.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: F. F., B. XXX, okres X., zastúpený: JUDr. Lukáš Kišeľak, advokát, Jarková 63, Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22516/2013-23 zo dňa 17.08.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 16.10.2012, postúpenou Krajskému súdu v Bratislave uznesením č. k. 5S 1/2012-13 zo dňa 21.11.2012, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22516/2013-23 zo dňa 17.08.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) č. 56 zo dňa 25.04.2012. Personálnym rozkazom bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka ZVJS. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nerozhodol o jeho včas podanom odvolaní v zákonnej lehote, čím porušil § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.. Oznámenie o predĺžení lehoty na rozhodnutie nebolo podľa neho vôbec odôvodnené, právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené po uplynutí 60 dňovej lehoty na rozhodnutie vo veci a žalobcovi nebolo doručené vôbec. Žalobca mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vydaného po 96 dňoch od podania odvolania bolo v rozpore s § 241 ods. 1 a § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., neobsahovalo skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a ani vyhodnotenie odvolacích dôvodov žalobcu. Žalobca zároveň poukázal na skutkovo rozdielne dôvody, ktoré viedli podľa odôvodnenia vydaných rozhodnutí k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru, resp. zamietnutiu odvolania. Prvostupňový správny orgán podľa žalobcu vychádzal z predpokladu, že žalobca bol v rozhodnom čase pod vplyvom alkoholu a v takomto stave by bol nastúpil do výkonu služby, čím by založil dôvod skončenia služobného pomeru. Žalovaný v neprospech žalobcu vyslovil názor, že žalobca ipso facto naplnil dôvod prepustenia zo služobného pomeru už tým, že v čase, v ktorom bol velený na výkon služby, bol pod vplyvom alkoholu. Tento prístup odvolacieho orgánu je podľa žalobcu dôsledkom nevysporiadania sa s jeho námietkami a ide tiež o nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca tiež namietal zákonnosť jednotlivých dôkazov a uviedol, že z rozhodnutí správnych orgánov nevyplývalo, akým spôsobom a prístrojom bola vykonaná dychová skúška. Mal za to, že vykonané meranie prítomnosti alkoholu u žalobcu dňa 01.03.2012 o 8:35 hod. nebolo vykonané oprávneným orgánom tak, ako to vyžaduje § 1 ods. 3 rozkazu č. 25/2011 GR ZVJS, nakoľko žalobca sa podrobil meraniu na výzvu službukonajúceho príslušníka OO PZ Prešov- Sever. Súčasne namietal, že dychová skúška bola vykonaná v rozpore s § 2 ods. 4 rozkazu č. 25/2011 GR ZVJS, keďže žalobcovi nebola vykonaná opakovaná dychová skúška a rovnako mu nebolo umožnené kontaktovať nadriadeného za účelom jej vykonania nadriadeným alebo povereným príslušníkom ZVJS. Vzhľadom na tieto skutočnosti podľa žalobcu neexistoval žiadny použiteľný dôkaz získaný zákonným spôsobom. Závery prvostupňového správneho orgánu o tom, že keby žalobcovi nebola obmedzená osobná sloboda, nastúpil by do výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholických nápojov, označil žalobca za ničím nepreukázané domnienky. Ďalej poukázal na to, že nikdy nebol na pracovisku pod vplyvom akýchkoľvek návykových látok a na skutočnosť, že každý zamestnanec sa môže zo zákonných dôvodov v zmysle § 79, § 83 zákona č. 73/1998 Z.z. nedostaviť na pracovisko v určený pracovný čas. Na záver uviedol, že nie je možné stotožniť sa so zákonnosťou domnienok a na nich postaviť závery slúžiace prvostupňovému správnemu orgánu na rozhodnutie o skončení služobného pomeru. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca bol v dobe určeného výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholu. Poukázal na závery prvostupňového personálneho rozkazu, podľa ktorého v prípade, že by žalobcovi nebola obmedzená osobná sloboda, nastúpil by do výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholických nápojov, čím by zvlášť hrubým spôsobom porušil § 48 ods. 3 písm. a/, § 136 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. a tiež povinnosti uložené v rozkaze č. 25/2011 GR ZVJS, ktorým sa upravujú povinnosti a postup v súvislosti so zamedzením nástupu do výkonu štátnej služby alebo do práce pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok. V zmysle tohto rozkazu sa príslušník zboru dopustí porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ak mu je pri dychovej skúške na alkohol nameraná hodnota etanolu na liter analyzovaného vzduchu väčšia ako 0 mg, pričom z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že si tento stav privodil požitím alkoholických nápojov. Poukázal aj na služobnú prísahu, ktorej zložením sa žalobca stal nositeľom štátnej moci, pričom jeho zodpovedný prístup k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu, účasti na resocializačnom a reedukačnom procese osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by zbor podľa žalovaného vnímal ako ujmu na dôležitých záujmoch štátnej služby, najmä čestnosti, disciplinovanosti a nakoniec aj ako ohrozenie dôvery občanov voči dodržiavaniu platných právnych predpisov príslušníkmi ozbrojeného zboru. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o nezákonnosti druhostupňového rozhodnutia z dôvodu porušenia lehoty na jeho vydanie žalovaný uviedol, že dňa 12.07.2012 žalobcovi písomne oznámil predĺženie lehoty na rozhodnutie a vzhľadom na to, že bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, oznámenie doručil jeho zástupcovi, ktorý ho osobne prevzal dňa 18.07.2012. Ustanovenie § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. podľa žalobcu nestanovuje explicitne lehotu, v ktorej má byť odvolateľ vyrozumený o nemožnosti rozhodnúť v stanovenej lehote. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa absencie odôvodnenia predĺženia lehoty, žalovaný uviedol za to, že táto povinnosť nie je v príslušnom ustanovení ustanovená. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, boli jasne a zrozumiteľne odôvodnené, pričom v odôvodneniach sa príslušné orgány riadne riadne vysporiadali s argumentáciou žalobcu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z administratívneho spisu súd zistil, že personálnym rozkazom generálneho riaditeľa ZVJS č. 56 zo dňa 25.04.2012 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka ZVJS, naposledy služobne zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii vedúci družstva psovodov úseku služobnej kynológie oddelenia ochrany a obrany Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove (ďalej len „ÚVV a ÚVTOS v Prešove“). Z tohto rozhodnutia vyplýva, že dňa 01.03.2012 bol žalobca na základe denného rozkazu riaditeľa ÚVV a ÚVTOS v Prešove č. 4-61/22-2012 zo dňa 29.02.2012 velený na výkon štátnej služby v čase od 7.00 hod. do 15.00 hod.. Do výkonu štátnej služby nenastúpil, nakoľko dňa 01.03.2012 v čase o 1.00 hod. bol umiestnený do cely predbežného zadržania z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že dňa 01.03.2012 v čase o 1.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW U., PO-XXXBG, po miestnej komunikácii v obci Bajerov od miestneho pohostinstva v smere na obec Rokecany. Žalobca bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Prešov - sever, odmietol sa podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, aj lekárskemu vyšetreniu odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Na OO PZ Prešov - sever sa žalobca v cele predbežného zadržania dňa 01.03.2012 podrobil dychovej skúške až o 8.35 hod., pričom skúška na požitie alkoholických nápojov bola pozitívna. Zápisom o dychovej skúške OR PZ Prešov zo dňa 01.03.2012 bolo preukázané, že výsledok merania v tento deň o 8.35 hod. u žalobcu bol 0,44 mg/l alkoholu v dychu. Súčasťou spisu je aj certifikát o overení meracieho prístroja Dräger a výsledok o tom, že meradlo zodpovedá zákonným požiadavkám kontroly. V odôvodnení personálneho rozkazu správny orgán prvého stupňa uviedol, že žalobca bol v dobe určeného výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholu a prípade, že by mu nebola obmedzená osobná sloboda, bol by nastúpil do výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholických nápojov, čím by mohol ohroziť plnenie základných úloh zboru. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo doručené GR ZVJS dňa 17.05.2012. Žalovaný listom č. 22516/2012-23 zo dňa 12.07.2012 oznámil žalobcovi predĺženie lehoty na rozhodnutie. Predmetné oznámenie si právny zástupca žalobcu osobne prevzal dňa 18.07.2012. Rozhodnutím č. 22516/2013-23 zo dňa 17.08.2012 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 56 zo dňa 25.04.2012. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na podklade zistených skutočností mal dostatočne preukázané, že žalobca bol v čase, v ktorom bol velený na výkon štátnej služby, preukázateľne pod vplyvom alkoholu a týmto konaním naplnil dôvod prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., pretože zvlášť hrubým spôsobom porušil svoje zákonné služobné povinnosti, konkrétne povinnosť podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Na pojednávaní konanom dňa 02.04.2014 právny zástupca žalobcu predložil uznesenie Okresnej prokuratúry Prešov č. k. 3 Pv 199/12-48 zo dňa 05.06.2013, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vedené proti žalobcovi za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, 2 Trestného zákona z dôvodu, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, sa nestal. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/, g/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Podľa § 136 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba; ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. Žalobca pri vzniku služobného pomeru zložil služobnú prísahu, v ktorej okrem iného sľúbil, že bude čestný, statočný a disciplinovaný. Pod služobnou disciplínou zákon č. 73/1998 Z. z. rozumie dôsledné plnenie povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47). Svedomité, riadne a včasné plnenie úloh uložených uvedenými normami patrí aj medzi základné povinnosti príslušníka ZVJS. Jeho povinnosťou je tiež zdržať sa tak v štátnej službe ako aj mimo štátnej služby takého konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor (§ 48 ods. 1 písm. a/, g/). Po preskúmaní spisového materiálu dospel súd k záveru, že konanie o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru a následné vydanie oboch rozhodnutí bolo vykonané na základe zákona a v jeho medziach. Dôkazy, ktoré si žalovaný zaobstaral na preukázanie protiprávneho konania žalobcu, boli získané zákonným spôsobom, pričom tieto dôkazy boli služobnými orgánmi náležite vyhodnotené a na ich základe bolo zistené a po právnej stránke zodpovedajúco kvalifikované konanie žalobcu ako nezlučiteľné s postavením príslušníka ZVJS. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z.). Za neopodstatnené považoval súd námietky žalobcu, že na dôkazy o prítomnosti alkoholu v jeho dychu, ktoré boli získané dňa 01.03.2012, nemožno prihliadať, nakoľko v zmysle rozkazu generálneho riaditeľa ZVJS č. 25/2011 môže dychovú skúšku i opakovanú dychovú skúšku vykonať u príslušníka ZVJS len jeho nadriadený. Uvedený interný predpis podľa názoru súdu upravuje zisťovanie vplyvu alkoholu u príslušníkov ZVJS na miestach výkonu štátnej služby. Zo žiadneho právneho predpisu nemožno vyvodiť, že by u príslušníkov ZVJS, ktorí sa zúčastňujú cestnej premávky ako vodiči motorových vozidiel, platil osobitný režim v súvislosti so zisťovaním prítomnosti alkoholu v rámci cestnej kontroly. Je treba zdôrazniť, že žalobca v čase protiprávneho konania nebol vo výkone štátnej služby a bol zastavený a kontrolovaný príslušníkmi OO PZ Prešov sever, ktorí boli v zmysle § 69 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov oprávnení vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplynulo, že žalobca sa po predbežnom zadržaní dňa 01.03.2012 v čase cca o 1:00 hod. odmietol podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu, keď existovalo dôvodné podozrenie, že viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Dychovej skúške sa podľa vyššie opísaných zistení podrobil žalobca až o 08:35 hod. v cele predbežného zadržania, pričom certifikovaným meracím prístrojom, o ktorého spoľahlivosti neboli pochybnosti, bola v žalobcovom dychu zistená prítomnosť alkoholu na úrovni 0,44 mg/l. Vzhľadom na to, že žalobca bol v čase od 1:00 hod. až do vykonania dychovej skúšky o 08:35 hod. v cele predbežného zadržania, možno spoľahlivo konštatovať, že hladina alkoholu v žalobcovej krvi bola pri cestnej kontrole a odmietnutí sa podrobiť dychovej skúške podstatne vyššia. Skutok, v ktorom služobné orgány videli dôvod prepustenia žalobcu, bol v prvostupňovom personálnom rozkaze aj v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí presne popísaný a jeho spáchanie bolo vykonaným šetrením bezpečne preukázané. Súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že konaním žalobcu boli naplnené pojmové znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z., pretože svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil predovšetkým služobnú prísahu i služobné povinnosti do tej miery, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka ZVJS by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Pri posudzovaní intenzity porušenia služobnej prísahy a služobných povinností zo strany žalobcu, najmä z pohľadu možností jeho ďalšieho zotrvania v štátnej službe, vychádzal súd predovšetkým zo skutočností, že žalobca dňa 01.03.2012 o cca 01.00 hod. viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, odmietol sa pri kontrole podrobiť dychovej skúške, pričom prítomnosť alkoholu v jeho dychu bola zistená dychovou skúškou vykonanou v cele predbežného zadržania o 08:35 hod. v množstve 0,44 mg/l. V tomto čase sa mal žalobca už nachádzať na mieste výkonu štátnej služby, na ktorú bol velený v predmetný deň od 07:00 hod do 15:00 hod. Žalobca sa nemýli v tom, že príslušník ZVJS sa môže zo zákonných dôvodov (§ 79, § 83 zák. č. 73/1998 Z.z.) nedostaviť na pracovisko v určený pracovný čas. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by žalobca predo dňom 01.03.2012, v uvedený deň, alebo aj po tomto dni požiadal o ospravedlnenie jeho neprítomnosti v službe pre dôležitú osobnú prekážku. Žalobca tiež dôvodne nesúhlasí s konštatovaním správneho orgánu prvého stupňa, že keby mu nebola obmedzená osobná sloboda, nastúpil by do výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholu. Žalobca totiž naozaj z dôvodu predbežného zadržania policajnými orgánmi nenastúpil dňa 01.03.2012 do výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholu a preto nemôže zodpovedať za niečo, čo neurobil. V tomto smere považoval súd za nepodloženú argumentáciu správneho orgánu prvého stupňa, že ak by žalobca nebol obmedzený na svojej osobnej slobode, nastúpil by do výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholu, čím by zvlášť hrubým spôsobom porušil § 48 ods. 3 písm. a/ a § 136 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný však v druhostupňovom konaní uvedený nedostatok v právnej kvalifikácii skutku odstránil, keď naplnenie dôvodu prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. ustálil tak, že žalobca bol v čase, kedy bol na základe denného rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove zo dňa 29.02.2012 velený na výkon štátnej služby, preukázateľne pod vplyvom alkoholu, čím porušil svoje služobné povinnosti podľa § 48 ods. 3 písm. a/ uvedeného zákona. Takýto postup je v súlade s § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., neprieči sa zásade jednotnosti správneho konania a najmä nemení skutkový základ dôvodu prepustenia žalobcu, o ktorom sa konalo pred prvostupňovým správnym orgánom. Krajský súd je toho názoru, že konanie žalobcu, ktorý zjavne viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, odmietol sa podrobiť dychovej skúške pri policajnej kontrole, čo viedlo k jeho umiestneniu do cely predbežného zadržania a najmä certifikovaným meracím prístrojom zistená prítomnosť alkoholu jeho dychu v čase, keď bol velený do výkonu štátnej služby, je bezpochyby vážnym porušením služobnej prísahy a služobných povinností, ohrozuje dôveru verejnosti v ozbrojený zbor a je nezlučiteľné s ďalším zotrvaním žalobcu v služobnom pomere. Súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že zodpovedný prístup k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z účasti príslušníka ZVJS na plnení funkcií štátu, najmä účasti na resocializačnom a reedukačnom procese osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody. Z medzí a hľadísk zákona nevybočuje ani právne posúdenie druhej podmienky pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru spočívajúce v tom, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by zbor vnímal ako ujmu na dôležitých záujmoch štátnej služby, najmä na čestnosti, disciplinovanosti a dôvere občanov v dodržiavanie právnych predpisov príslušníkmi ozbrojeného zboru. Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadom oneskoreného a nezdôvodneného oznámenia žalovaného o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia, možno prisvedčiť žalovanému o tom, že § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. neustanovuje explicitne lehotu na vyrozumenie odvolateľa o nemožnosti rozhodnúť v stanovenej lehote, ani neukladá správnemu orgánu povinnosť takéto vyrozumenie odôvodniť. Žalobca bol o predĺžení lehoty na rozhodnutie upovedomený oznámením, ktoré osobne prevzal jeho právny zástupca dňa 18.07.2012. Napriek tomu je súd toho názoru, že v záujme zachovania právnej istoty a predvídateľnosti postupu správneho orgánu v prebiehajúcom konaní je nutné vykladať citované ustanovenie tak, že oznámenie o nedodržaní zákonom stanovenej lehoty sa má doručiť účastníkovi konania najneskôr v deň uplynutia tejto lehoty. Oznámenie by malo obsahovať aj stručnú informáciu o tom, aké skutočnosti viedli správny orgán k potrebe predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia. Oneskorené a neodôvodnené oznámenie o predĺžení lehoty na rozhodnutie je preto podľa názoru súdu vadou v postupe žalovaného, ktorá však pre svoju menšiu závažnosť nemohla spôsobiť nezákonnosť vydaného rozhodnutia a teda ani byť dôvodom na jeho zrušenie. Súd tiež podotýka, že ak je účastník v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom) s plnou mocou pre celé konanie, vznikajú z úkonov ustanoveného zástupcu práva a povinnosti priamo účastníkovi konania. Zo zákona nevyplýva správnemu orgánu povinnosť doručovať rozhodnutia a iné písomnosti zastúpenému účastníkovi inak ako len prostredníctvom jeho zástupcu. Postup žalovaného pri doručení vyrozumenia o predĺžení lehoty len právnemu zástupcovi žalobcu bol preto v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že správne orgány v konaní dostatočne zistili skutkový stav, tento po právnej stránke správne kvalifikovali podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. a svoje závery aj náležitým spôsobom odôvodnili. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia právo na náhradu trov konania nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.