Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/216/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200777 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:8012200777.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu : Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom P. Č.. XXX/XX, X., okr. X., zastúpený advokátom: JUDr. Jurajom Kusom, Nám. Osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MF/019555/2012-23 zo dňa 6.8.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.10.2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: MF/019555/2012-23 zo dňa 6.8.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Útvaru sociálneho zabezpečenia č. 100343/2012-1010400 zo dňa 24.5.2012. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť vyplatenú sumu na výsluhovom dôchodku za obdobie od 6. 5. 2006 do 30. 11. 2011 vo výške XX XXX, XX €, podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona číslo 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z. ). V predmetnom rozhodnutí správny orgán uviedol, že na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8 Sžf/24/2011 zo dňa 29. 9. 2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského súdu v Prešove vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, nastali rozhodné skutočnosti, ktoré majú vplyv na nárok na dávky výsluhového zabezpečenia. Poukázal na ustanovenie § 187 ods. 1 zákona číslo 200/1998 Z.z., podľa ktorého ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer colníka trvá. Služobný pomer žalobcu teda trval od 1. 11. 1991 do 7. 11. 2011. Žalobca v žalobe poukázal na svoje odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré citoval a uviedol, že napriek svojim námietkam uvedeným v odvolaní, žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a jeho odvolanie zamietol. Žalovaný si osvojil právne závery správneho orgánu 1. stupňa. Ďalej v žalobe uviedol, že v čase keď poberal výsluhový dôchodok, t.j. od 6. 5. 2006 do 30. 11. 2011 nemohol vedieť, že poberal dávku sociálneho zabezpečenia neoprávnene a že mal vedieť alebo z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene. Žalobca 6 rokov dozadu nemohol vedieť, že bude úspešný v konaní na súde o neplatné skončenie služobného pomeru príslušníka colnej správy. Z uvedeného dôvodu nie je možné rozhodnúť podľa ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona číslo 328/2002 Z.z.. Podľa jeho názoru sa žalovaný nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, na základe čoho považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Oba stupne správnych orgánov vyhodnotili dôkazy jednostranne v neprospech žalobcu, čím konali v rozpore so základnými zásadami správneho konania podľa § 3 ods. 1 až 6 zákona o správnom konaní. Napadnuté rozhodnutia považuje taktiež vydané v rozpore s ustanovením § 46 a § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní. Podľa jeho názoru obidve rozhodnutia boli vydané svojvoľne a vykazujú vysoký stupeň arbitrárnosti. Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.10.2013 uviedol, že rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou číslo R-17259/2006 - 5334 zo dňa 4. 5. 2006 bol žalobca podľa § 183 ods. 1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 200/1998 Z.z. ) dňom 5. 5. 2006 prepustený zo služobného pomeru colníka. Rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, odboru personálneho manažmentu, oddelenie sociálneho zabezpečenia, zn. 25877/2006 - 1462 - 1 zo dňa 30. 5. 2006, bol podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 6. 5. 2006 vo výške XXXX ,-Sk mesačne. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 9. 2011v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského súdu v Prešove došlo k zrušeniu rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 22. 9. 2010 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Čierna nad Tisou zo dňa 4. 5. 2006 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru colníka. Podľa § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z., ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer colníka trvá. Žalobca dňa 4. 11. 2011 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru colníka. Rozhodnutím č. 548/2011 - 5337 bol žalobca uvoľnený podľa § 182 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. zo služobného pomeru colníka, ku dňu 7. 11. 2011, služobný pomer žalobcu teda trval od 1. 11. 1991 do 7. 11. 2011. Žalobca zároveň so žiadosťou o uvoľnenie zo služobného pomeru colníka požiadal dňa 4. 11. 2011 o doplatenie mzdy a odchodného. Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 551/2011 - 5337 zo dňa 25. 11. 2011 bol žalobcovi doplatený služobný príjem za obdobie od 5. 5. 2006 do 7. 11. 2011 vo výške XX XXX €. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, útvaru sociálneho zabezpečenia zn. 1056220/2012 - 1010400 zo dňa 27. 6. 2012, bolo žalobcovi priznané odchodné v sume XXXX,XX €. Žalobcovi bola na výsluhovom dôchodku v období od 6. 5. 2006 do 30. 11. 2011 celkovo vyplatená suma XX XXX ,XX €. Vzhľadom na okolnosť, že služobný pomer žalobcu trval do 7. 11. 2011, bol žalobcovi výsluhový dôchodok vyplácaný odo dňa 6. 5. 2006 rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zn. 37166/2011 - 1462 zo dňa 5. 12. 2011 odňatý. V tejto súvislosti vydalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutie zn. 1003437/2012 - 1010400 zo dňa 24. 5. 2012, ktorým podľa § 113 ods. 2 písmeno g) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. uložil žalobcovi vrátiť vyplatenú sumu výsluhového dôchodku za obdobie od 6. 5. 2006 do 30. 11. 2011 vo výške XX XXX, XX €. Odvolanie žalobcu voči predmetnému rozhodnutiu žalovaný zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, zn. 1014635/2012 - 1010400 zo dňa 30. 5. 2012 bol žalobcovi priznaný odo dňa 8. 11. 2011 výsluhový dôchodok vo výške XXX,XX €. Žalovaný citoval ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g) bod 2, § 63 ods. 1 zákona číslo 328/2002 Z.z., § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z., a uviedol, že vzhľadom na aktivitu žalobcu ohľadom zrušenia rozhodnutí o prepustenie zo služobného pomeru colníka mal žalovaný za to, že vedel alebo musel vedieť, že v prípade preukázania neplatného prepustenia mu za dané obdobie patrí služobný plat a výsluhový dôchodok bude musieť následne vrátiť. Zdôraznil, že žalobcovi bol doplatený služobný plat za obdobie nezákonného prepustenia, odchodné a bol mu priznaný výsluhový dôchodok. Colné orgány si voči žalobcovi splnili všetky finančné záväzky. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, na základe ktorého zákonného ustanovenia vyplynul jeho nárok na ponechanie si vyplateného výsluhového dôchodku za čas trvania neplatného skončenia služobného pomeru colníka, za ktorý mu bol súčasne doplatený služobný plat. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. 3. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v rozsahu žaloby podľa § 250j ods. 1 O.s.p. napriek okolnosti, že zo strany žalovaného mu nebol predložený kompletný administratívny spis, v ktorom chýbal doklad o doručení napadnutého rozhodnutia žalovaného, rozhodnutia príslušných orgánov oboch stupňov o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Z príloh žaloby vyplynulo, že napadnuté rozhodnutie žalobca obdržal dňa 24. 8. 2012, žalovaný termín doručenia rozhodnutia nenamietal, v tomto čase už nie je predpoklad na úspešné uplatnenie reklamácie doručenia u poštového doručovateľa, a preto súd vychádzal z domnienky, že žaloba bola podaná v zákonom určenej lehote. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. 4. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol aj neúplný spisový materiál prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že rozhodnutím Colného úradu Čierna nad Tisou zn.: R- 17259/2006 - 5334 zo dňa 4. 5. 2006, bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej službe colníkov z dôvodu porušenia základných povinností colníka podľa § 44 ods. 3 písm. a), b), g), a h) zákona číslo 200/1998 Z.z. Dňa 17. 5. 2006 žalobca podal žiadosť o výsluhový dôchodok, ktorý žiadal priznať od 6. 5. 2006. Rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 30. 5. 2006, bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok v sume XXXX ,-Sk mesačne, počnúc 6. 5. 2006. V spise sa nachádzajú rozhodnutia o valorizácii výsluhového dôchodku pre príslušné ročné obdobie. Krajský súd v Prešove rozhodnutím sp. zn. 1S/120/2010-76 zo dňa 1. 3. 2011 zrušil prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. V spise predloženom žalovaným sa nenachádzajú niektoré doklady a rozhodnutia, napr. č. 24510/2010-1214 zo dňa 22.9.2010 ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8 Sžf/24/2011 zo dňa 29. 9. 2011, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa. Toto rozhodnutie bolo súčasťou spisu predloženého tunajšiemu súdu Krajským súdom v Prešove. Súdnymi rozhodnutiami bolo teda zrušené rozhodnutie Colného úradu Čierna nad Tisou o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a žalobcovi teda trval služobný pomer od 1. 11. 1991 do 7. 11. 2011, čo preukazuje tlačivo zo dňa 7. 7. 2011 označené ako „Doba trvania služobného pomeru“. Dňa 5. 12. 2011 bolo vydané rozhodnutie o odňatí výsluhového dôchodku žalobcovi podľa § 105 ods. 6 a § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. od 6. 5. 2006. Dňa 4. 11. 2011 obdržal riaditeľ Colného úradu v Michalovciach žiadosť žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru. Dňa 7. 11. 2011 bolo vydané rozhodnutie o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru colníka dňom 7. 11. 2011. Dňa 25. 11. 2011 bolo vydané rozhodnutie o doplatení služobného príjmu za obdobie od 5. 5. 2006 do 7. 11. 2011 v celkovej výške XX XXX €. V spise sa nachádza aj rozhodnutie o priznaní odchodného v prospech žalobcu v sume XXXX,XX €. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 28. 12. 2011 označenom ako „Vyčíslenie preplatku na výsluhovom dôchodku - vyjadrenie“ uviedol, že obdržal oznámenie o vzniku nových skutočností, ktoré majú vplyv na dávky výsluhového zabezpečenia a o tom, že sa začalo konanie vo veci vrátenia vyplatenej sumy na výsluhovom dôchodku za obdobie od 6. 5. 2006 do 30. 11. 2011. V závere uvedeného podania žalobca uviedol že nemá žiadne námietky voči vráteniu vyplatenej sumy výsluhového dôchodku za rozhodné obdobie, keďže jeho služobný pomer nikdy neskončil a naďalej trval a že teda nemal nárok na vyplatenie výsluhového dôchodku. Vrátenie predmetnej sumy navrhol vykonať započítaním zo sumy priznaného odchodného. V spise sa predmetné oznámenie o začatí konania nenachádza. Dňa 24. 5. 2012 bolo vydané rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky o povinnosti žalobcu vrátiť vyplatenú sumu výsluhového dôchodku za obdobie od 6. 5. 2006 do 30. 11. 2011 v sume XX X.XX,XX €. V odvolaní voči predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu žalobca uviedol námietky, v ktorých popieral dôvodnosť uplatnenia § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona číslo 328/2002 Z.z.. Uviedol, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, nezákonné rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru colníka vydal služobný úrad, ktorý zodpovedá za následky vydaného nezákonného rozhodnutia. Určenie výšky vyplateného výsluhového dôchodku za obdobie od 6.5.2006 do 30.11.2011 nenamietal. Následne žalovaný vydal druhostupňové napadnuté rozhodnutie ktoré odôvodnil v zhode so svojím vyjadrením k žalobe. 5. Podľa ust. § 103 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z., nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 38 ods. 1 cit. zákona, policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov. Podľa ust. § 187 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia o skončení služobného pomeru, služobný pomer trvá so všetkými právami a colníkovi sa doplatí služobný plat. Rozhodnutie o doplatení služobného platu vydá nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru colníka, a uvedie v ňom sumu patriaceho doplatku. Podľa ust. § 113 ods. 2, písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z., poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný g) vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak 1. nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom, 2. prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, 3. vedome inak spôsobil, že dávka sociálneho zabezpečenia alebo jej časť sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila., 6. I keď administratívny spis predložený žalovaným nebol kompletný a neobsahoval všetky doklady prvostupňového správneho orgánu, podľa názoru súdu nesporné tvrdenia a obsah obdržaných dokladov postačoval na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rozsahu žaloby. Z obsahu administratívneho spisu ako i z vyjadrení účastníkov konania nesporne vyplývalo, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru rozhodnutím zo dňa 4. 5. 2006, a to dňom prevzatia predmetného rozhodnutia, teda dňom 5. 5.2006. Odo dňa 6. 5. 2006 mu boli vyplácané dávky výsluhového dôchodku až do nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru žalobcu zrušené. Následkom zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru služobný pomer žalobcu trval aj v období od 5. 5. 2006 do 7. 11. 2011, kedy bol prepustený zo služobného pomeru na základe vlastnej žiadosti. Nadriadený žalobcu vydal rozhodnutie o doplatení služobného platu žalobcovi za obdobie od 5. 5. 2006 do 7. 11. 2011 (resp. 30. 11. 2011). Je teda zrejmé a v súlade so zákonom, že za obdobie od vydania zrušeného rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru patril žalobcovi služobný príjem a nepatrili mu dávky výsluhového dôchodku, pretože jeho služobný pomer predmetným rozhodnutím neskončil, a teda nesplnil podmienku vyplácania výsluhového dôchodku za obdobie od 5. 5. 2006 do 7. 11. 2011 (skončenie služobného pomeru). Základným dôvodom pre vznik povinnosti poberateľa dávky túto dávku vrátiť je v zmysle § 113 ods. 2 písm. g) bod 2. zák. č. 328/2002 Z.z. okolnosť, že poberateľ mal vedomosť alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila. Keďže žalobca nebol v predmetnej veci nečinný, napadol odvolaním a neskôr žalobou na súde rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, musel si byť vedomý, že môže dôjsť k zrušeniu rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru o čo sa svojím konaním snažil, a teda z okolností musel predpokladať, že vyplácané dávky výsluhového dôchodku môžu byť vyplácané neoprávnene, pretože mu patrí služobný príjem. Túto jeho vedomosť možno dedukovať aj z obsahu jeho vyjadrenia zo dňa 28. 12. 2011. Žalobcovi teda vznikla povinnosť vrátiť dávky výsluhového dôchodku, ktoré poberal za obdobie, počas ktorého mu nepatrili. Žalobca nenamietal vyčíslenie dávok výsluhového dôchodku ktoré je povinný vrátiť, a preto správnosť určenia celkovej výšky neprávom vyplateného výsluhového dôchodku nebola predmetom súdneho prieskumu. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný ako i prvostupňový orgán konali v súlade so zákonom, vydali rozhodnutia vo veci, ktorá bola správne právne posúdená, boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, svoje rozhodnutia riadne odôvodnili a súd nezistil v konaní vadu, ktorá by mohla spôsobiť ich nezákonnosť. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pričom žalovaný na náhradu nemá zo zákona nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.