Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/399/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807202760 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:8807202760.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: Juraj Baran, bytom Y. XX, Slovenská Kajňa, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Michalom Plentom, B. XX/XX, Vranov nad Topľou, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, F. námestie XX, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25C/91/2007-187, zo dňa 2.4.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, odporcovi nepriznal náhradu trov konania a ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľa odkázal na uplatnenie odmeny za zastupovanie navrhovateľa na Centrum právnej pomoci. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia 37.196,- Sk, t.j. 1.243,68 eura (správny prepočet je 1.234,68 eura) titulom nezákonných rozhodnutí vydaných Okresným súdom Vranov nad Topľou v exekučných konaniach vedených voči navrhovateľovi. Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania špecifikoval uplatnený nárok titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Vranov nad Topľou a Krajského súdu v Bratislave - Justičná pokladnica, spočívajúceho vo vydaní nezákonných rozhodnutí, ktorými súdy nariadili výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku navrhovateľa. Súd prvého stupňa posudzoval nárok navrhovateľa na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Vranov nad Topľou malo dôjsť za jeho účinnosti (§ 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.) a podľa zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu Krajského súdu v Bratislave - Justičná pokladnica malo dôjsť po 1.7.2004 (§ 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Nesprávny úradný postup Okresného súdu Vranov nad Topľou a Krajského súdu v Bratislave - Justičná pokladnica mal podľa navrhovateľ spočívať v nedostatočne zistenom skutkovom a právnom stave a vydaní nezákonných rozhodnutí voči jeho osobe, ktorými bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho dôchodku. Súd prvého stupňa uviedol, že podľa ustálenej judikatúry nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočíva v takom postupe, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej, neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia, a preto úkony úradného postupu samy o sebe nevedú k vydaniu konkrétneho rozhodnutia a v prípade, že také rozhodnutie je vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Vychádzajúc z tohto právneho názoru mohol navrhovateľ namietať vydanie nezákonných rozhodnutí oboma súdmi (a nie ich nesprávny úradný postup), keďže postup súdov spočívajúci v skúmaní podmienok pre nariadenie výkonu rozhodnutia by sa musel evidentne prejaviť v nezákonnom súdnom rozhodnutí. Z vykonaného dokazovania, najmä obsahu pripojených spisov (podrobne uvedeného) však nevyplynulo, že by namietané rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou alebo Krajského súdu v Bratislave - Justičná pokladnica, ktorými bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku navrhovateľa, spĺňali charakter nezákonného rozhodnutia podľa § 4 zákona č. 58/1969 Zb., resp. § 6 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z., keďže minimálne neboli zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom; zodpovednosť za škodu odvodzovanú od nezákonného rozhodnutia tak nemožno vyvodiť bez toho, aby také rozhodnutie bolo zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa o nezákonnosti vedenia výkonu rozhodnutia voči jeho osobe ako občanovi a nie fyzickej osobe - podnikateľovi súd prvého stupňa uviedol, že zápis podnikajúcej fyzickej osoby do obchodného registra, ani výmaz z tohto registra v čase rozhodnom pre posúdenie veci nemá vplyv na jej právne postavenie a spôsobilosť. Spôsobilosť mať práva a povinnosti totiž zaniká iba smrťou. Práva a povinnosti fyzickej osoby po jej výmaze z obchodného registra nezanikajú. To isté platí aj v prípade, že fyzická osoba nezapísaná v obchodnom registri prestane vykonávať podnikateľskú činnosť - živnosť v zmysle živnostenského zákona. Záväzky z podnikateľskej činnosti tejto osoby teda ostávajú jej záväzkami aj vtedy, ak postavenie podnikateľa stratí (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Obo 135/2000). K tvrdeniu navrhovateľa, ktorý nesprávny úradný postup súdov vzhliadol aj v neprerušení jednotlivých konaní o výkon rozhodnutia z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, vo veci sp. zn. 6K 15/2003, súd prvého stupňa uviedol, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľa bol zamietnutý pre nedostatok majetku; k vyhláseniu konkurzu na majetok navrhovateľa teda nedošlo a námietky navrhovateľa sú v tomto smere neopodstatnené. Záverom súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ nepreukázal predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu odporcu. V konaní nepreukázal ani existenciu tvrdenej škody (a ani príčinnej súvislosti), ktorá mu mala byť spôsobená vytýkaným postupom odporcu. Hoci túto škodu navrhovateľ označil ako „bezdôvodné obohatenie“ z hľadiska jej obsahu a právnej kvalifikácie ju súd posudzoval ako majetkovú ujmu. Na uvedenom základe súd prvého stupňa návrh s poukazom na § 2, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a § 3 ods. 1 písm. d), § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zamietol. Navrhovateľ pred podaním návrhu na náhradu škody na súd navyše nevyužil postup podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a nepožiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku v súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom a vydaním nezákonných rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave - Justičná pokladnica, ktorá okolnosť je rovnako dôvodom na zamietnutie jeho návrhu (a nie na zastavenie konania, ako dôvodil odporca, keďže nejde o procesnú podmienku konania v zmysle § 103 a 104 O.s.p.). Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa argumentoval, že navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku žalobou podanou na okresný súd, ktorú žalobu mal súd postúpiť príslušnému orgánu na ďalšie konanie, súd prvého stupňa uviedol, že z hľadiska jej obsahu nemožno vyvodiť, že návrh navrhovateľa datovaný dňa 19.7.2006 doručený Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 20.3.2007 je žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa. Okresný súd navyše nie je orgánom v zmysle § 15 ods. 1 v spojení s § 4 a § 11 zákona č. 514/2003 Z.z. s povinnosťou postúpiť žiadosť o predbežné prerokovanie príslušnému orgánu. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. S poukazom na § 372t O.s.p. v spojení s § 149 ods. 2 O.s.p. a § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. nerozhodol o odmene súdom ustanoveného zástupcu navrhovateľa a odkázal ho na uplatnenie odmeny - náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa na Centrum právnej pomoci. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a podľa jeho obsahu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu vyhovieť. Zotrval na tvrdení, že rozhodnutiami Okresného súdu Vranov nad Topľou a Krajského súdu v Bratislave - Justičná pokladnica, mu bola zrazením súm z invalidného dôchodku spôsobená škoda. Upriamil pozornosť na vyjadrenie verejného ochrancu práv č. 2810/2005/ VOP, v ktorom sa uvádza, že súd vo veci koná po zaplatení súdneho poplatku. Podľa navrhovateľa mal súd konať až po zaplatení súdneho poplatku; ak súdny poplatok zaplatený nebol, súd v konaní nemal pokračovať. Ak teda súd vo veci konal bez zaplatenia súdneho poplatku, konal v rozpore so zákonom. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že pohľadávky voči nemu neboli uplatnené v konkurznom konaní; veritelia si tak nemohli svoje nároky uplatniť mimo konkurzného konania. Domnieval sa, že jeho nárok na náhradu škody mal byť od začiatku posúdený ako nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Mal byť preto postúpený na príslušný orgán v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.6.2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní (ohľadom nezákonných rozhodnutí či nesprávneho úradného postupu, vzniku škody, neuplatnenia pohľadávok v konkurznom konaní či postúpenia návrhu na príslušný orgán) sa dôkladne zaoberal súd prvého stupňa, pričom svoje závery v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. presvedčivo odôvodnil. Pre nepreukázanie nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu je preto nadbytočné zaoberať sa tvrdením navrhovateľa o povinnosti súdu konať vo veci až po zaplatení súdneho poplatku (bez ďalšieho však nie je zrejmé, ako uvedené súvisí s uplatneným nárokom). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na základe písomnej žiadosti o takéto prerokovanie musí predchádzať podaniu návrhu o náhradu škody na súd (§ 15 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.). Uvedený záver vychádza zo skutočnosti, že nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.) s tým, že poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde až v prípade, ak príslušný orgán nárok na náhradu škody neuspokojí alebo uspokojí iba jeho časť (§ 16 ods. 1 č. 514/2003 Z.z.). Ak poškodený písomne nepožiada o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tým nesplní podmienku pre následné uplatnenie nároku na náhradu škody na súde, pre nesplnenie zákonom stanovenej podmienky prípustnosti návrhu na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je potrebné návrh zamietnuť. Neexistencia písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody totiž nepredstavuje nedostatok podmienok konania, ktorý možno odstrániť s tým, že súd pre to urobí vhodné opatrenia v zmysle § 104 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci podmienky, za ktorých súd môže vo veci konať (podmienky konania) splnené boli, nebola však splnená podmienka prípustnosti návrhu na náhradu škody v súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave - Justičná pokladnica. Pre neexistenciu prekážok postupu konania nebol daný dôvod ani na prerušenie konania. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď vec prejednal a rozhodol, pričom sa zaoberal skutočnosťou, či navrhovateľ písomne požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v tejto časti. Na uvedenom základe, keď navrhovateľ v tejto časti nepreukázal splnenie zákonnej podmienky prípustnosti návrhu o náhradu škody v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z., t.j. nepreukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh v tejto časti zamietol z uvedeného dôvodu. Nad rámec uvedeného sa potom súd prvého stupňa zaoberal aj v tejto časti otázkou nesprávneho úradného postupu či nezákonného rozhodnutia (s tým, že jeho závery o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia zodpovedajú vykonanému dokazovaniu). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.