Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/73/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010029 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:9012010029.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Tex-Press Slovakia, s.r.o., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava, IČO: 35 872 331, Vajnorská č. 137, 831 04 Bratislava, zastúpeného advokátom: JUDr. Ing. Vojtech Čipák PhD., AK so sídlom Vazovova č. 9/b, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, sekcia daňová a colná, Štefanovičova č. 5, Vazovova 2, 817 82 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného sp. zn. MF/29406/2011-71 zo dňa 27.12.2011 v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (predtým Daňového riaditeľstva SR) sp. zn. I/222/17494-92830/2011/991050-r zo dňa 7.10.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou nepríslušnému súdu - Najvyššiemu súdu SR dňa 13.3.2012, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 5.4.2012 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného sp. zn. MF/29406/2011-71 zo dňa 27.12.2011, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky sp. zn. I/222/17494-92830/2011/991050-r zo dňa 7.10.2011, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím - dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava III č. 602/232/41504/2010/Mor zo dňa 30.3.2010. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane sú nesprávne, založené na nedostatočnom hodnotení zistených dôkazov, nesprávnych skutkových zisteniach a zároveň postupom správnych orgánov boli porušené ustanovenia relevantných právnych predpisov. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedlo, že žiadosť žalobcu o obnovu konania nespĺňala podmienku podľa § 51 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní). Žiadateľ sa v celej žiadosti nezaoberal stanovením času, kedy sa o dôvodoch obnovy preukázateľne dozvedel. Preukázanie dátumu v žiadosti chýba. Podľa názoru žalobcu, prvostupňový orgán mal postupovať podľa § 20 ods. 9 zákona o správe daní a mal dať žalobcovi možnosť odstrániť vady podania. Poukázal na ustanovenie § 51 ods. 1 zákona o správe daní a uviedol, že žalobca predložil dôkazný prostriedok, ktorý potvrdzuje dodanie tovaru do skladov MIRAMARE Kft. pre spoločnosť SINON Kft., žalobca zároveň predložil účtovnícky znalecký posudok zo dňa 22. 11. 2011 vo veci posúdenia vlastníctva dodaného tovaru žalobcom. Predmetným posudkom bolo potvrdené, že vlastníkom tovaru je spoločnosť SINON Kft. Predmetným čestným vyhlásením vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Postup správcu dane bol v rozpore s platnou právnou úpravou. Žalobca preukázal, že dôkazy ktoré dodatočne doložil, nemohol uplatniť bez vlastného zavinenia. O uvedenej skutočnosti sa žalobca dozvedel 8. 3. 2011, čím boli splnené podmienky § 51 ods. 3 zákona. Podľa jeho názoru pri výkone kontroly správcom dane došlo k procesným pochybeniam a nedostatkom, čím boli porušené jeho práva. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť súčasne s prvostupňovým rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.5.2012 k námietkam žalobcu uviedol, že v prehlásení konateľa Peleseka Gyulu zo dňa 8. 3. 2011 sa príslušné CMR nenachádzajú a tie, ktoré sú v ňom uvedené, nesúvisia so zdaňovacím obdobím september 2008 a s predmetnou žalobou. Dotknuté CMR sa nachádzajú len v prehlásení uvedenej osoby zo dňa 11. 4. 2010. Toto prehlásenie bolo daňovým orgánom známe už v odvolacom konaní voči dodatočnému platobnému výmeru. V tomto prehlásení sa nenachádza bod 3, podľa ktorého by bol tovar dovezený pre SINON Kft. Dodatočne predložené dôkazy ako aj účtovnícky znalecký posudok nie sú dostatočným dôkazným prostriedkom, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k tovaru na predmetnú spoločnosť, a že táto spoločnosť mohla s tovarom disponovať ako vlastník. Účtovnícky znalecký posudok len formálne deklaruje, že spoločnosť SINON KFt. sa stala vlastníkom tovaru a nie je postačujúcim dôkazom o nadobudnutí tovaru. Nadobudnutie vlastníctva sa preukazuje, napríklad dokladom o vyskladnení tovaru zo skladu spoločnosti MIRAMARE Kft., písomným potvrdením o prevzatí tovaru spoločnosťou SINON Kft. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 51 ods. 1 zákona o správe daní a uviedol, že predloženie vyhlásenia zo dňa 8. 3. 2011, ktoré sa ani netýka sporných CMR ako aj účtovnícky znalecký posudok zo dňa 22. 11. 2011, ktorého zadávateľom bola spoločnosť SINON Kft. vo veci posúdenia vlastníctva dodaného tovaru žalobcom nie sú dôvodom na obnovu konania, pretože vyhlásenia a ani účtovnícky znalecký posudok nepreukazujú, že odberateľom tovaru ktorého dodanie do skladu spoločnosti MIRAMARE Kft. správca dane nespochybnil , bola spoločnosť SINON Kft. Pokiaľ sa jedná o porušenie práv žalobcu pri výkone daňovej kontroly zamestnancami správcu dane, z prešetrenia o postupe správcu dane je zrejmé, že procesné nedostatky boli odstránené v priebehu kontroly. Vzhľadom na okolnosť, že daňový subjekt nepreukázal dôvody na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, nejednalo sa o nové skutočnosti, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v pôvodnom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania a rozhodnutie nebolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V závere svojho vyjadrenia žalovaný žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) vyhlásil vo veci rozsudok bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. v súlade s ust. § 249 ods. 2 O.s.p. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku boli zverejnené zákonom určeným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Bratislava III začal u žalobcu dňa 13. 12. 2008 kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2008. V predmetnom zdaňovacom období vykázal žalobca nadmerný odpočet vo výške X XXX XXX,- Sk. Kontrola bola rozhodnutím zo dňa 5. 10. 2009 prerušená z dôvodu prebiehajúceho šetrenia vykonávaného na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 8. 3. 2010 bol vypracovaný protokol z kontroly v rámci ktorého správca dane zistil rozdiel v dani medzi daňovým priznaním žalobcu a kontrolnými zisteniami vo výške XXX XXX,XX€ . Protokol bol prerokovaný dňa 25. 3. 2010. Dňa 3. 3. 2010 správca dane vydal dodatočný platobný výmer č.602/232/41504/2010/Mor, ktorým správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX € a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX XXX,XX € za zdaňovacie obdobie september 2008. Žalobca sa voči dodatočnému platobnému výmeru odvolal na čo žalovaný vydal dňa 23. 7. 2010 rozhodnutie, ktorým dodatočný platobný výmer potvrdil. Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 9. 8. 2010. Dňa 17. 6. 2011 podal žalobca návrh na obnovu konania vo veci predmetného dodatočného platobného výmeru. V predmetnom návrhu žalobca poukázal na nedodržanie objektívnej jednoročnej lehoty určenej na výkon kontroly. Uviedol, že správca dane prerušil konanie dňa 5. 10. 2009, následne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, ktoré mu tento doručil dňa 11. 11. 2009. Správca dane pokračoval v konaní z vlastného podnetu, vykonával úkony po právoplatnom prerušení kontroly a nie až po pominutí prekážok, z čoho vyplýva, že lehoty plynuli. Daňová kontrola za predmetné zdaňovacie obdobie trvala 467 dní. Žalobca poukázal na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo III. ÚS 2v 4/2010-57 zo dňa 29. 6. 2010, v ktorom konštatuje, že lehota podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní je lehotou zákonnou. Protokol z kontroly, ktorá nebola ukončená v súlade so zákonom, má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v konaní nemožno použiť. Na základe návrhu žalobcu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky dňa 7. 10. 2011 žiadosť o povolenie obnovy konania zamietol. Žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie o ktorom žalovaný rozhodol dňa 27. 12. 2011 tak, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky číslo I/222/17494 - 92830 /2011/991050 - r zo dňa 7. 10. 2011 potvrdil. Podľa ust. § 51 ods. 1 až 5 zákona o správe daní, konanie ukončené právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo odvolacieho konania (§ 53 ods. 3), sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Žiadosť o obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Žiadosť musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. V návrhu na obnovu konania musia byť uvedené dôkazy preukazujúce odôvodnenosť návrhu a dodržanie lehôt. Ak prešla miestna príslušnosť zo správcu dane, ktorý pôvodne vo veci rozhodol, na iného správcu dane, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu. Podľa ust. § 52 ods. 1 predmetného zákona, obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje alebo nariaďuje obnovu konania tento orgán. Povoliť alebo nariadiť obnovu konania ukončeného právoplatnou daňovou exekučnou výzvou (§ 76) nie je prípustné. V danom prípade sa žalobca domáhal obnovy konania žiadosťou doručenou 17. 6.2011 z dôvodu nedodržania zákonom určenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly ako aj z dôvodu obstarania prehlásení konateľa spoločnosti MIRAMARE Kft., Budapešť zo dňa 8. 3. 2011 a 11. 4. 2010, ktoré mali preukázať jeho zdaniteľné plnenie. Žalobca nepreukázal, kedy sa o dôvodoch obnovy dozvedel. Predložené doklady - čestné prehlásenia, však podľa názoru súdu nie sú spôsobilé vyvrátiť zistenia správcu dane získané na základe medzinárodnej výmeny informácií, z ktorých vyplynulo, že neexistoval priamy kontakt medzi spoločnosťami žalobcu a MIRAMARE Kft. počas prešetrovaného obdobia. Čo sa týka tovaru nachádzajúceho sa v spoločnosti MIRAMARE Kft., na každom dokumente je ako dodávateľ uvedená spoločnosť BANED s.r.o. a nie spoločnosť žalobcu. Predmetné skutočnosti preto nemôžu mať vplyv na výrok rozhodnutia, ktorým správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane a určil mu daňovú povinnosť. Podľa názoru súdu, zákonom požadované náležitosti podľa § 51 ods. 4 zákona o správe daní sú náležitosťami obligatórnymi, bez ktorých nemôže byť žiadosť o obnovu konania úspešná. Zákon striktne požaduje, aby tieto náležitosti boli súčasťou návrhu na obnovu konania. Neprichádza preto do úvahy postup podľa § 20 ods. 9 zákona (výzva na doplnenie resp. opravu podania), tak ako to požadoval v žalobe žalobca. Správca dane vydal rozhodnutie o nepriznaní nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac september 2008 na základe výsledkov kontroly DPH. Podľa ust. § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z dokladov predložených správcovi dane vyplýva, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno podľa ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH a nepredložil všetky dôkazné prostriedky ktorými by riadne preukázal svoje zdaniteľné plnenie. Dodatočné predloženie čestných prehlásení nemožno považovať za dôkazné prostriedky ktoré by žalobca nemohol predložiť bez vlastného zavinenia v rámci daňovej kontroly. Predmetné dôkazné prostriedky mali byť súčasťou účtovníctva žalobcu už v čase uplatnenia odpočtu DPH tak, ako to vyžaduje zákon. Naviac, čestné prehlásenia jasne, presne a s určitosťou nepreukazujú zdaniteľné plnenia žalobcu v rozsahu zistenom daňovou kontrolou a nie sú preto spôsobilé ovplyvniť výrok rozhodnutia. Žalobca v žalobe poukázal na znalecký posudok zo dňa 22. novembra 2011, ktorý mal preukazovať vlastníctvo tovaru dodaného žalobcom. V zmysle príslušných ustanovení zákona o správe daní, dôvodom obnovy konania môžu byť nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na určenie dane a v zdaňovacom období, ktorého sa týkajú, existovali, avšak daňový subjekt ich neuplatnil ako dôkazy bez vlastného zavinenia. Znalecký posudok zo dňa 22. novembra 2011 v ktorým bolo vypracovaný až po vykonanej daňovej kontrole, vydanie rozhodnutia o nepriznaní nadmerného odpočtu dane ako aj po vydaní rozhodnutí týkajúcich sa obnovy konania nemôže byť použiteľným dôkazným prostriedkom, pretože tento dôkaz nexistoval v kontrolovanom zdaňovacom období. Ako tvrdil žalobca v žalobe, v znaleckom posudku bola potvrdená skutočnosť kto je vlastníkom tovaru, a to spoločnosť SINON Kft., čo však nepreukazuje dostatočným spôsobom zdaniteľné plnenie žalobcu. Ďalším zákonným dôvodom obnovy je, že rozhodnutie vo veci bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé (napr. na základe nich bol nesprávne zistený skutkový stav veci), alebo sa dosiahlo trestným činom. Podľa názoru súdu, v zhode s právnym názorom žalovaného, v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady obnovy konania tak, ako sú definované zákonom. Zo strany žalobcu neboli predložené žiadne nové dôkazné prostriedky existujúce už v čase vydania rozhodnutia, ktoré bez svojho zavinenia nemohol uplatniť a rozhodnutie nebolo vydané na základe nepravdivých dôkazov, príp. nebol dôsledkom trestného činu. Súd v danom prípade zistil, že správca dane prekročil zákonom určenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, následkom čoho je potrebné považovať v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo III. ÚS 2v 4/2010-57 zo dňa 29. 6. 2010, protokol z kontroly, ktorá nebola ukončená v súlade so zákonom, za nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v konaní nemožno použiť. Takáto námietka však nebola uplatnená žalobcom v podanej žalobe. Žalobca nevyužil svoju možnosť namietať postup správcu dane ako i postup a rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky číslo I/222 k/12869 - 81713/ 2010/ 991050 - r zo dňa 23. 7. 2010 žalobou na súde. Využitie takéhoto práva žalobcu zo spisu nevyplýva. Napriek tomu, že protokol z kontroly je nutné považovať za nezákonne získaný dôkazný prostriedok, nemožno konštatovať a nie je to ani obsahom námietok žaloby, že takýto dôkaz bol získaný trestným činom. Na základe uvedených dôvodov súd skonštatoval, že žaloba v rozsahu námietok žalobcu uplatnených žalobou nie je dôvodná, napadnuté rozhodnutie žalovaného o zamietnutí návrhu na obnovu konania bolo vydané v súlade so zákonom, súd nezistil v konaní vadu, ktorá by mohla mať za následok jeho nezákonnosť, a preto ju podľa § 250j, ods. O.s.p., zamietol. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, žalovaný nemá na náhradu trov konania zo zákona nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.