Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/186/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010053 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:9012010053.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: A.. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. XX. augusta XX/F, C., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti SR č. 13678/2011/52/SKP/RK zo dňa 08.03.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Dňa 08.03.2012 vydala ministerka spravodlivosti SR (ďalej len žalovaný) rozhodnutie v konaní o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti SR, sekcie civilného práva č. 13678/2011/52/SKP zo dňa 07.12.2011, ktorým 1. Rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 07.12.2011 v časti, ktorým bol žalobca uznaný za zodpovedného zo správneho deliktu a bola mu uložená sankcia (bod 3 výroku), sa podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 36 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 8/2005 Z.z.“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, 2. Text „65.000 eur“ v bode 3 výroku a v celom odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 07.12.2011 sa podľa § 47 ods. 6 v spojení s § 60a a § 61 ods. 3 správneho poriadku opravuje na text „65.000 Sk“. 3. Vo zvyšných častiach, v ktorých bolo správne konanie voči žalobcovi zastavené, zostalo prvostupňové rozhodnutie zo dňa 07.12.2011 nedotknuté. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný rozhodol 1. o zastavení správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm. h/ správneho poriadku vo veci zodpovednosti žalobcu za iný správny delikt, ktorého sa dopustil tým, že na výzvu žalovaného z 21.12.2010 nepredložil opis časovej špecifikácie práce napriek tomu, že túto povinnosť má v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z., 2. o zastavení správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm. h/ správneho poriadku vo veci zodpovednosti žalobcu za iný správny delikt, ktorého sa mohol dopustiť tým, že v čase, keď bol majetok - spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. KN-C 700/10, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 1181 m2, k.ú. M. nad N., zapísaný na LV č. XXXX, v rozsahu 1; spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. KN-C XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXXX m2, k.ú. M. nad N., zapísaný na LV č. XXXX, v rozsahu 1; spoluvlastnícky podiel k stavbe obchodného domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. KN -C XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXXX m2, k.ú. M. nad N., zapísaný na LV č. XXXX, v rozsahu X - na základe opatrenia Krajského súdu v Bratislave č. 221/04 z 13.04.2005 bod 8 zapísaný do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné družstvo v konkurze a zároveň spoločnosť PETRODOM trade, s.r.o. bola v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi 164/06 neúspešná s vylučovacom žalobou, žalobca ako správca zapísal tento majetok do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu FAKTUM trade, s.r.o., ktorý súpis bol zverejnený v obchodnom vestníku č. OV 71B/2007 s poznámkou o dôvode sporného zápisu: „na základe zmluvy o predaji časti podniku uzavretej dňa 20.01.2007 medzi úpadcom ako kupujúcim a spoločnosťou PETRODOM trade, s.r.o., Mikulášska 1, Bratislava, IČO: 35 767 090, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č.: 1911/B ako predávajúcim, prešli na úpadcu práva a povinnosti vyplývajúce z uplatneného predkupného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Spoločnosť PETRODOM trade, s.r.o. si ako spoluvlastník uplatnila predkupné právo vlastníka COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné družstvo v konkurze, Hliny 1412/4, Považská Bystrica, IČO: 00 168 998, ktorý predmetné nehnuteľnosti na spoluvlastníka previedol“ a zároveň o osobe, v prospech ktorej svedčia pochybnosti sporného zápisu „COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné družstvo v konkurze, Hliny 1412/4, Považská Bystrica, IČO: 00 168 998, „, čím konal svojvoľne a mohol porušiť povinnosti riadneho výkonu správcovskej činnosti v súlade s povinnosťou postupovať pri jej výkone s odbornou starostlivosťou, ktorá je ustanovená v § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2005 Z.z., 3. o uložení pokuty žalobcovi podľa § 36 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. vo výške 500 eur, za to, že žalobca (správca konkurznej podstaty) tým, že nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1/ R/2007 zo dňa 11.12.2008 vydaného rozhodcovským súdom tvoreným jedným rozhodcom Mgr. Petrom Poteckým, napriek tomu, že ako správcovi mu v rámci povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorá je ustanovená § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2005 Z.z., muselo byť zrejmé, že vydaný rozhodcovský rozsudok a postup rozhodcovského súdu bol zaťažený zjavnými vadami týkajúcimi sa porušenia § 1 ods. 3 písm. a/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, pričom týmto rozsudkom bol zároveň zaviazaný k náhrade trov konania vo výške 65.000 eur (správne má byť 65.000 Sk), čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2005 Z.z. a síce povinnosť postupovať pri výkone správcovskej činnosti zodpovedne a zároveň vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou. Žalobca včas podanou žalobou doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 14.05.2012 a neskôr postúpenou tunajšiemu súdu, žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby rozhodnutia oboch stupňov súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie za nesprávne, pretože nimi bol sankcionovaný za nezákonnosť rozhodnutia vydaného iným orgánom (rozhodcovským súdom). Za nezákonnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu môže zodpovedať jedine samotný rozhodca a nie správca úpadcu FAKTUM trade, s.r.o. (žalobca), ktorý bol len účastníkom rozhodcovského konania, v ktorom bol takýto nezákonný rozhodcovský rozsudok vydaný. Z uvedeného dôvodu preto považoval rozhodnutie za nesprávne z dôvodu, že vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca poukázal na to, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je výlučne právom a nie povinnosťou účastníka rozhodcovského konania a to bez ohľadu na to, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je nezákonný. Je pritom zrejmé, že uvedené platí i pre žalobcu ako správcu úpadcu, ak je účastníkom takéhoto rozhodcovského konania. Preto žalobca ako účastník rozhodcovského konania nebol povinný podávať žalobu o zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku. Správca samostatne rozhoduje a zvažuje so zreteľom na primeranú odbornú starostlivosť, aké právne kroky vykoná. V predmetnej veci vôbec nebolo potrebné podávať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Je logické, že účastník rozhodcovského konania žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podá len v tom prípade, ak rozhodcovský rozsudok nebol vydaný v jeho prospech. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku ani z uvedeného dôvodu podávať nemusel, nakoľko predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v prospech úpadcu a jeho konkurznej podstaty. Žalovaný v tomto prípade nesprávne vykladal a hodnotil postup žalobcu ako správcu úpadcu. Naviac medzi účastníkmi predmetného rozhodcovského konania (t.j. medzi spoločnosťou PETRODOM trade, s.r.o. a žalobcom) došlo po vydaní predmetného rozhodcovského rozsudku k urovnaniu, ktoré všetky spory ohľadom predmetnej nehnuteľnosti medzi účastníkmi rozhodcovského konania urovnalo, a to spôsobom opäť v prospech podstaty úpadcu FAKTUM trade, s.r.o., ktorého správcom konkurznej podstaty bol žalobca. Spoločnosť PETRODOM trade, s.r.o., je taktiež veriteľom úpadcu FAKTUM trade, s.r.o. a v žiadnom prípade sa nedomáhala predmetnej nehnuteľnosti v spojitosti s rozhodcovským rozsudkom, neuplatnila si žiadnu pohľadávku proti podstate, ktorá súvisela s trovami rozhodcovského konania alebo s právom k nehnuteľnosti a nikdy nepodala vylučovaciu žalobu vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov sa vydaný rozhodcovský rozsudok stal bezpredmetným a teda ani z tohto dôvodu neexistoval žiaden dôvod na to, aby sa žalobca domáhal jeho zrušenia. Podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku by bolo nadbytočným a nehospodárnym úkonom. Žalobca namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia aj z toho dôvodu, že konanie ohľadom skutku opísaného v bode 3 napadnutého rozhodnutia malo byť zastavené a teda nemalo byť ani posudzované, pretože uplynula lehota 3 rokov, odkedy sa stal skutok, ktorým by žalobca teoreticky mohol porušiť povinnosti uvedené v spomínanom skutku. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 29.10.2012, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K prvej žalobcovej námietke žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva, že skutok - nepodanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa stal. Z ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 7/2005 Z.z.“) upravujúcich postup správcu po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu pri jeho speňažovaní vyplýva, že správca je osobitným procesným subjektom v osobitnom súdnom konaní vymenovaný súdom, v ktorom musí postupovať s odbornou starostlivosťou a zvýšenou mierou opatrnosti tak, aby bol dosiahnutý cieľ konkurzného konania a neboli poškodené záujmy jeho účastníkov. Povinnosť žalobcu ako správcu konkurznej podstaty postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou sa vzťahuje predovšetkým na vykonanie správy majetku, jeho speňaženie, správu získaného výťažku, ako aj na rýchlu a účelnú ochranu a vymáhanie majetkových práv spadajúcich do konkurznej podstaty. Konanie s odbornou starostlivosťou vyžaduje od osoby správcu taký výkon funkcie, aby neutrpeli záujmy oprávnených osôb, ktorými sú v konkurznom konaní úpadca a veritelia a aby bol naplnený účel konkurzného konania a to čo možno najširšie a najefektívnejšie speňaženie majetku úpadcu. Ustanovenie § 86 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. kladie dôraz najmä na povinnosť správcu využívať pri svojej činnosti všetky dostupné právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu. S danou povinnosťou správcu úzko súvisí ust. § 47 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého sa vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka priamo zo zákona prerušujú všetky súdne a iné konania, v ktorých sa následne môže pokračovať len zo súhlasom správcu. Z uvedeného je zrejmé, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu FAKTUM trade, s.r.o., bolo zo zákona prerušené aj rozhodcovské konanie, ktorým sa PETRODOM trade, s.r.o. domáhal proti úpadcovi určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na spornej nehnuteľnosti. Ak teda správca udelil rozhodcovskému súdu súhlas na pokračovanie v rozhodcovskom konaní, mal tak urobiť až po dôslednom zvážení procesného a hmotnoprávneho postavenia úpadcu v danom spore a len v prípade, ak dôjde k presvedčeniu, že pokračovanie v konaní je v súlade s jeho povinnosťami zakotvenými v § 86 cit. zákona, že jeho vedenie je účelné, že majetok úpadcu je dostatočne chránený pred znehodnotením a vynaložené výdavky sú hospodárne. Keďže v danom prípade bola v rozhodcovskom konaní napadnutá legitimita vlastníckych práv úpadcu, je dôvodné sa domnievať, že vydanie súhlasu na pokračovanie v konaní bolo prinajmenšom nerozvážne, nakoľko žalovanému nie je zrejmé, čo jeho vedením mohol úpadca získať a aký pozitívny výsledok mal priniesť prípadný úspech v tomto konaní úpadcovi, ktorým by sa prispelo k naplneniu účelu zákona č. 7/2005 Z.z. Ak sa správca napriek týmto skutočnostiam rozhodol v rozhodcovskom konaní pokračovať, bolo jeho povinnosťou postupovať v súlade s ustanovením § 86 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré ho okrem iného zaväzuje využívať v danom konaní všetky právne prostriedky obrany majetkových práv úpadcu. Procesná obrana žalobcu v rozhodcovskom konaní tak mala smerovať v prvom rade voči právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci, nakoľko v zmysle § 1 ods. 3 písm. a/ zákona č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a taktiež voči pasívnej legitimácii úpadcu, keďže zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že úpadca nikdy nebol v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník sporných nehnuteľností. Prečo tak napriek uvedeným skutočnostiam žalobca neurobil a dal za danej situácie súhlas na pokračovanie v konaní, sa vzhľadom na jeho právnické vzdelanie žalovanému javí ako nepochopiteľné a zároveň ako závažné porušenie povinností postupovať pri výkone správcovskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Keďže v rozhodcovskom konaní bol napokon vydaný rozhodcovský rozsudok, v ktorom bol účastník konania ako správca úpadcu zaviazaný zaplatiť náhradu trov konania v sume 65.000 Sk, ktorá sa považuje za pohľadávku voči podstate, je tvrdenie žalobcu, že uvedený rozhodcovský rozsudok bol vydaný v jeho prospech, účelové a zavádzajúce. Žalovaný taktiež nesúhlasil s obranou žalobcu, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je právom a nie povinnosťou účastníka konania. Na rozdiel od bežných účastníkov rozhodcovského konania správcovi okrem práv vznikajú aj povinnosti v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z., a to najmä v súvislosti s daným prípadom, postupovať pri výkone správcovskej činnosti s odbornou starostlivosťou, z čoho vyplýva, že podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku je nielen právom, ale v prípade, ak je pre taký postup daný zákonný dôvod podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., aj povinnosťou správcu. To, že uvedený negatívny výsledok zanedbania správcovských povinností sa v súčasnej dobe nedostavil, resp. správca prijal opatrenia na jeho zamedzenie v podobe podpísania dohody o urovnaní, ho nezbavuje zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, nakoľko ako bolo konštatované v rozhodnutí žalovaného v danej veci, ide o delikt porušovací a nie výsledočný. Nie je preto podstatné, ako sa škodlivý následok porušenia povinnosti správcu reálne prejavil, ale pre vznik zodpovednosti správcu postačuje už skutočnosť, že správny delikt spáchal. Žalovaný skutočnosť, že k opísaným následkom nedošlo, vzal ako poľahčujúcu okolnosť pri určení výšky sankcie, keď uložil žalobcovi peňažnú pokutu v dolnej šestine zákonom stanovenej hranice. Žalovaný zhrnul, že žalobca ako správca konkurznej podstaty sa popísaným konaním dopustil porušenia povinnosti správcu podľa § 86 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. a § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 8/2005 Z.z., nakoľko následkom jeho konania nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktoré úpadcu zaväzuje na plnenie a tým konkurznú podstatu znehodnocuje. Bolo povinnosťou žalobcu nedať súhlas na pokračovanie v konaní a keď ho dal, brániť sa proti žalobe všetkými dostupnými právnymi prostriedkami. Žalobca tak neurobil a následne po vydaní zjavne nezákonného rozhodcovského rozsudku v neprospech úpadcu nepodal ani žalobu na jeho zrušenie, hoci mu v jej nepodaní nebránili žiadne okolnosti. Jeho konanie nemožno posúdiť inak, ako závažné porušenie povinností správcu vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne, svedomito, s odbornou starostlivosťou a využitím všetkých skúseností a odborných vedomostí. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Vo všeobecnosti platí, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, je súčasne potrebné posúdiť aj s ohľadom na zásadu č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91) 1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné postupy: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci, ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) pred tým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 04.02.2010 podala JUDr. A. podnet na vykonanie štátneho dohľadu voči žalobcovi z dôvodu, že zapísal do súpisu majetku úpadcu FAKTUM trade, s.r.o. v konkurznom konaní aj nehnuteľný majetok vo vlastníctve tretej osoby. Žalovaný vyzval dňa 26.03.2010 žalobcu na predloženie písomného vyjadrenia k predmetnému podnetu, v ktorom žalobca uviedol, že dôvodom zapísania nehnuteľností do súpisu majetku úpadcu bola skutočnosť, že na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 20.01.2007 medzi úpadcom a spoločnosťou PETRODOM trade, s.r.o. ako predávajúcim prešli na úpadcu práva a povinnosti z uplatneného predkupného práva k nehnuteľnostiam. K rozhodcovskému rozsudku sp. zn. 1/R/2007 zo dňa 11.12.2008 vydaného rozhodcovským súdom tvoreným jedným rozhodcom Mgr. S. S. žalobca uviedol, že nie je oprávnený rozhodovať o právnej povahe a zákonnosti vydaného rozhodcovského rozsudku a z hľadiska správcu úpadcu FAKTUM trade, s.r.o. sa tento rozsudok bezprostredne nedotýka jeho postavenia. Žalovaný dňa 14.09.2011 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania a zároveň nariadil ústne pojednávanie v predmetnej veci, na ktoré predvolal žalobcu ako účastníka konania a svedkov JUDr. A. M. a Z.. S. S.. Pokiaľ ide o tretí skutok, ktorý je predmetom súdneho prieskumu, žalobca namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnych zákonných ustanovení. Dňa 07.12.2011 pod č. 13678/2011/52/SKP žalovaný, sekcia civilného práva vydal rozhodnutie, ktorým v bode 1 a 2 konanie zastavil a v bode 3 popísanom v úvode odôvodnenia tohto rozsudku uznal žalobcu vinným z porušenia povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2005 Z.z. postupovať pri výkone správcovskej činnosti zodpovedne a zároveň vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 500 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 08.03.2012 tak, ako je uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sú uvedené argumenty obdobné ako vo vyjadrení k žalobe. K otázke zániku práva na uloženie sankcie žalovaný v rozhodnutí uviedol, že lehota na podanie žaloby proti rozhodcovskému rozsudku je podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. V prejednávanej veci nemohla podľa žalovaného táto lehota žalobcovi uplynúť skôr než 12.01.2009, a to za predpokladu, že by bol rozhodcovský rozsudok doručený hneď v deň jeho vydania. K porušeniu povinnosti tak mohlo dôjsť v tento deň (12.01.2009) a až od tohto dátumu mohla táto lehota plynúť. O tom, že žalobca nepodal žalobu, sa žalovaný dozvedel počas konania (najskôr z jeho vyjadrenia zo dňa 24.01.2011). Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z. možno pokutu uložiť len do 1 roka od zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Z vyššie uvedeného plynie, že rozhodujúci pre začiatok plynutia trojročnej objektívnej lehoty je (najskôr) deň 12.01.2009, pre začiatok plynutia jednoročnej subjektívnej lehoty je to (najskôr) deň 24.01.2011. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané 07.12.2011 a žalobcovi doručené dňa 13.12.2011, teda v každom prípade pred uplynutím oboch uvedených lehôt. Pokiaľ ide o skutočnosť, že k uplynutiu oboch lehôt došlo počas konania o rozklade, žalovaný uviedol, že na vylúčenie účinku premlčania postačí, ak bolo v jednoročnej lehote vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým sa vyslovilo uloženie pokuty. Takýto záver plne zodpovedá zásadám premlčiavania trestnosti v slovenskom právnom poriadku vyjadreným najmä v § 87 ods. 3 Trestného zákona. Podľa žalovaného by bolo absolútne nedôvodné, ak by v prípade osôb stíhaných za správne delikty boli účinky premlčania odvrátené až právoplatným rozhodnutím, kým v prípade osôb trestaných za trestné činy by na to postačoval akýkoľvek, aj neprávoplatný úkon orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, teda vrátane vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa. Účelom premlčania práva na uloženie sankcie nie je umožniť páchateľovi vyhnúť sa trestu a sankcii, ale zabezpečiť skorú konkretizáciu a objasnenie skutku správneho deliktu tak, aby bolo včas zrejmé, za aké konanie sa má účastník postihovať, teda aby sa vylúčil stav, že účastník konania bude po mnohých rokoch šikanózne stíhaný a postihovaný na dávno zabudnuté delikty s takmer nulovou spoločenskou nebezpečnosťou. Tomuto účelu zodpovedá prvostupňové správne konania a prvostupňové rozhodnutie, ktoré vyslovuje zodpovednosť účastníka. Úlohou rozkladového konania už nie je nachádzať či vymedzovať skutok, ale len preskúmať správnosť napadnutého rozhodnutia, v ktorom je skutok a jeho právna kvalifikácia vymedzená dostatočne určito a jednoznačne. Navyše, rozkladové konanie sa začína vždy na podanie (rozklad) účastníka a je teda vylúčené jeho šikanózne vedenie za skutky dávno zabudnuté. Preto prípadné uplynutie premlčacích (prepadných) lehôt počas konania o rozklade podľa názoru rozkladového orgánu nemá za následok zánik práva uložiť pokutu resp. potvrdiť napadnuté rozhodnutie rozkladovým orgánom. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal v tejto otázke na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. 2Sžo 1/2009). Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito; správca je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov, ako aj osôb, ktoré poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z.z. správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka; ak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna, je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. ministerstvo uloží správcovi pokutu do 3 310 eur, ak poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora. Spornou v posudzovanej veci bola zákonnosť rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa tretieho skutku opísaného v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, ktorým žalobca mal porušiť § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2005 Z.z., za čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500 eur. V súvislosti s námietkou žalobcu, že bol sankcionovaný za nezákonnosť rozhodnutia vydaného iným orgánom (rozhodcovským súdom), krajský súd upriamuje pozornosť na § 1 ods. 3 písm. a/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu FAKTUM trade, s.r.o. sa stal účastníkom konania pred rozhodcovským súdom tvoreným jedným rozhodcom Mgr. S. S. namiesto úpadcu v právnej veci navrhovateľa PETRODOM trade, s.r.o. v konaní o určenie vlastníctva k vyššie opísaným nehnuteľnostiam. Prvého pochybenia (nebolo mu vytýkané vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia) sa žalobca dopustil tým, že súhlasil, aby sa v konaní prerušenom podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. pokračovalo. Ďalšieho a významnejšieho pochybenia sa žalobca dopustil tým, že opomenul obmedzenie rozsahu pôsobnosti rozhodcovského súdu ustanovené v § 1 ods. 3 písm. a/ zákona č. 244/2002 Z.z. a nenamietal absenciu právomoci rozhodcovského súdu v predmetnom konaní. Žalobca sa dopustil iného správneho deliktu, za ktorý podľa § 36 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. môže žalovaný uložiť pokutu až do výšky 3.310 eur. Ako správca úpadcu a osoba s právnickým vzdelaním mohol a mal poznať na vec sa vzťahujúcu právnu úpravu a v rámci správy majetku podliehajúceho konkurzu v súlade s § 86 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. mal dbať na to, aby majetok podliehajúci konkurzu bol dostatočne chránený pred znehodnotením. Zároveň bol žalobca povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetkových práv podliehajúcich konkurzu a teda pokiaľ mu zákon umožňoval podať proti rozhodcovskému rozsudku vydanému nad rámec oprávnenia rozhodcovského súdu žalobu podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., mal taj urobiť. Keďže to neurobil, celkom jednoznačne porušil povinnosti vyplývajúce žalobcovi z § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2005 Z.z., pretože nepostupoval pri výkone správcovskej činnosti zodpovedne a s odbornou starostlivosťou. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v danom prípade nie je rozhodujúce, či sa porušenie práva žalobcom prejavilo na majetku podliehajúcom konkurzu. Pre vznik predmetnej deliktuálnej zodpovednosti žalobcu postačuje, že samotný skutok, ktorý je iným správnym deliktom, spáchal tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca tvrdil, že rozhodcovský rozsudok nebol v neprospech majetku úpadcu, súd toto tvrdenie považoval za neopodstatnené, a to vzhľadom na skutočnosť, že z výroku predmetného rozhodcovského rozsudku (právoplatného a vykonateľného) vyplynula pre žalobcu ako odporcu povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 65.000,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Celkom nepochybne výrok v takomto znení zasiahol konkurznú podstatu (mohol ju zasiahnuť) a znehodnotil ju. Povinnosťou žalobcu bolo jednak nedať súhlas na pokračovanie v konaní, ale keď takýto súhlas už dal, bolo nad všetky pochybnosti jeho zákonnou povinnosťou všetkými dostupnými právnymi prostriedkami brániť záujmy účastníkov konkurzného konania, a teda podať proti predmetnému rozhodcovskému rozsudku žalobu. Jeho nečinnosť v tomto ohľade nemožno posúdiť inak ako porušenie povinnosti správcu vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne, svedomito, s odbornou starostlivosťou a s využitím všetkých skúseností a odborných vedomostí. Žalobca tiež namietal preklúziu práva žalovaného konať vo veci predmetného správneho deliktu a práva uložiť žalobcovi pokutu. Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z. pokutu možno uložiť do jedného roka od zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Spomínaný rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 11.12.2008. Zrejme omylom je na ňom vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.12.2008. V administratívnom spise záznam o termíne doručenia rozhodcovského rozsudku chýba, ale je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok mohol byť účastníkom rozhodcovského konania doručovaný až po jeho vyhlásení, teda až po 11.12.2008. Pokiaľ by bol rozsudok doručený v ten istý deň, ako bol vyhlásený, lehota na podanie žaloby o zrušení rozhodcovského súdu začala žalobcovi plynúť dňa 12.12.2008 a uplynula dňa 12.01.2009. Od tohto dátumu začala plynúť trojročná objektívna prekluzívna lehota v zmysle § 36 ods. 3 zákona č. 8/2008 Z.z.. O skutočnosti, že žalobca nepodal žalobu proti rozhodcovskému rozsudku, sa žalovaný dozvedel z jeho vyjadrenia zo dňa 24.01.2011. Subjektívna jednoročná prekluzívna lehota teda začala plynúť v tento deň. Rozhodnutie žalovaného v prvom stupni bolo vydané dňa 07.12.2011, teda ešte pred uplynutím subjektívnej aj objektívnej prekluzívnej lehoty podľa § 36 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z.. Súd sa tiež stotožnil s názorom žalovaného vyjadrenom v jeho rozhodnutí, že pokiaľ k uplynutiu oboch lehôt dôjde počas konania o rozklade, na vylúčenie účinku preklúzie postačí, ak rozhodnutie v prvom stupni správneho konania bolo vydané v rámci lehôt uvedených v § 36 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z.. Stotožniť sa možno aj s analógiou žalovaného poukazujúcou na § 87 ods. 3 Trestného zákona (str. 7 tohto rozsudku). Krajský súd na základe uvedených dôvodov konštatoval, že preskúmavané žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.