Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2613/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010190 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:9012010190.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: A.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. A. XX, I., zastúpený: JUDr. Eva Pravdíková Bučková, advokátka, Špitálska 25, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská lekárska komora, Račianska 42/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.09.2012 vo veci uloženia povinnosti žalobcovi doplniť si vedomosti zúčastnením sa podujatia sústavného vzdelávania v rozsahu jedného týždňa a zaplatiť pokutu, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.09.2012, ako aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 22.05.2012, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 339,6 €, z toho 269,6 € trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na Najvyšší súd SR dňa 22.11.2012, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.12.2012 (č.k. 8Sž/25/2012-13), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.09.2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Prezídia Slovenskej lekárskej komory zo dňa 22.05.2012 o uložení povinnosti žalobcovi podľa § 42 ods. 9 zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 578/2004 Z.z.) doplniť si vedomosti sústavného vzdelávania zúčastnením sa podujatia sústavného vzdelávania v rozsahu jedného týždňa organizovaného Lekár, a.s. - vzdelávacie centrum SLK v spolupráci s Univerzitou Komenského v Bratislave - Lekárska fakulta v lehote do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a zároveň o uložení pokuty podľa § 82 ods. 4 zák. č. 578/2004 Z.z. vo výške 300 eur pre porušenie povinností zdravotníckeho pracovníka sústavne sa vzdelávať podľa § 80 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. Dôvodom uloženia pokuty bola skutočnosť, že žalobca v 5- ročnom cykle sústavného vzdelávania od 01.01.2006 do 31.10.2010 nesplnil podmienky sústavného vzdelávania, nakoľko neoznámil Slovenskej lekárskej komore získanie minimálne 250 kreditov v každom zo špecializačných odborov: epidemiológia, verejné zdravotníctvo, vnútorné lekárstvo. Žalobca v žalobe namietal, že za porušenie povinnosti sústavného vzdelávania v rozhodnom čase (01.01.2006-31.12.2010) mu žalovaný nemohol uložiť sankciu finančnej pokuty, nakoľko v tom čase nebolo porušenie uvedenej povinnosti týmto druhom sankcie postihované. Možnosť uloženia sankcie vo forme peňažnej pokuty za takéto pochybenie bola do zákona č. 578/2004 Z.z. zakotvená až po rozhodnom období a to novelou prijatou zákonom č. 34/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2011. V čase rozhodovania žalovaného uložená sankcia existovala, neexistovala však v čase, keď došlo zo strany žalobcu k nesplneniu povinnosti sústavného vzdelávania. Nemožnosť uloženia takej sankcie, ktorá žalobcovi v rozhodnom čase nehrozila, vyplýva podľa jeho názoru zo zásady zákazu retroaktivity (spätnej účinnosti) zákonov, ktorá je jednou zo základných atribútov právneho štátu). Poukázal na to, že pri prijímaní zákona č. 34/2011 Z.z. účinného od 01.04.2011 zákonodarca nezakotvil nepravú retroaktivitu vo vzťahu k právnej úprave sankcií za porušenie povinnosti sústavného vzdelávania, teda nevstúpil do už existujúcich zodpovednostných vzťahov novou právnou úpravou. Výklad zákona zo strany žalovaného vo vzťahu k uloženiu peňažnej pokuty je podľa názoru žalobcu v rozpore s Ústavou SR, navyše žalovaný nezdôvodnil, o aké právne predpisy sa opieral, keď retroaktívne ukladal žalobcovi uvedenú sankciu. Podľa žalobcu nie je možné tvrdiť, že uložením miernejšej sankcie, ktorú zákon nepoznal v období, kedy k porušeniu došlo, bol braný ohľad na jeho práva. Žalobca namietal, že objektívne nemohol ani pri najlepšej vôli predpokladať, že by mohol byť postihnutý akoukoľvek finančnou sankciou, keďže táto v rozhodnom čase nebola prípustná. Takúto sankciu bolo možné uplatňovať až potom, ako sa stala súčasťou právneho poriadku. V opačnom prípade by išlo o pravú retroaktivitu zákona, ktorej uplatnenie nie je v civilnom práve možné. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2011 sankciou za porušenie povinnosti sústavného vzdelávania bolo zrušenie registrácie komorou (§ 63b ods. 1 písm. c/). Zrušenie registrácie v registri zdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich povolanie lekára vedenom žalovaným by pre žalobcu znamenalo nemožnosť vykonávania povolania lekár na území SR, nakoľko registrácia v predmetnom registri bola aj podľa predpisov účinných do 31.03.2011 podmienkou na výkon tohto povolania (§ 31 ods. 1 písm. e/ zákona). Žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR pri ukladaní sankcií a tvrdil, že nový právny predpis možno v súlade so zásadami správneho trestania použiť len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie (rozsudok zo dňa 30.06.2010 sp. zn. 7Sžso 29/2010). Vzhľadom na uvedené dospel žalovaný k záveru, že uloženie pokuty a uloženie povinnosti doplniť si vedomosti účasťou na vzdelávacom podujatí je pre žalobcu výhodnejšie, keďže mu umožňuje naďalej vykonávať povolanie lekára. Z uvedených dôvodov navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 16.04.2014. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že podľa hodnotenia sústavného vzdelávania vykonaného Slovenskou lekárskou komorou podľa § 42 ods. 6 zák. č. 578/2004 Z.z. žalobca nesplnil kritériá sústavného vzdelávania, nakoľko v zmysle vyhlášky č. 366/2005 Z.z. v päťročnom hodnotenom období sústavného vzdelávania od 01.01.2006 do 31.12.2010 neoznámil priebežné obnovovanie a udržiavanie získanej odbornej spôsobilosti, pričom počas päťročného hodnotiaceho cyklu bol povinný v každej odbornej pracovnej činnosti, v každom špecializačnom odbore a v každej certifikovanej pracovnej činnosti, získať najmenej 250 kreditov. V hodnotení, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 17.04.2011, bol žalobca upozornený, že ak uvedený nedostatok v lehote 6 mesiacov neodstráni doplnením chýbajúcich kreditov, Slovenská lekárska komora voči nemu začne v zmysle § 42 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z.z. správne konanie o doplnení vedomostí sústavného vzdelávania a zároveň podľa § 82 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v spojitosti s § 80 ods. 1 písm. b/ zák. č. 578/2004 Z.z. konanie o uložení pokuty. Upovedomením doručeným žalobcovi dňa 03.04.2012 bolo žalobcovi oznámené začatie uvedeného správneho konania, ku ktorému sa žalobca vyjadril v tom zmysle, že v októbri 2012 splní podmienky odchodu do starobného dôchodku, neplánuje ďalej vykonávať odbornú špecializovanú činnosť zdravotníckeho pracovníka a preto nepovažuje za potrebné a účelné dopĺňať si požadované hodnotenie. Rozhodnutím zo dňa 22.05.2012 žalovaný uložil podľa § 42 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z.z. žalobcovi povinnosť doplniť si vedomosti zúčastnením sa podujatia sústavného vzdelávania v rozsahu jedného týždňa, do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a zároveň mu podľa § 82 ods. 4 uvedeného zákona uložil pokutu vo výške 300 eur pre porušenie povinnosti zdravotníckeho pracovníka sústavne sa vzdelávať podľa § 80 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z., a to z dôvodu, že sa v 5-ročnom cykle sústavného vzdelávania od 01.01.2006 do 31.12.2010 nesplnil podmienky sústavného vzdelávania, nakoľko neoznámil žalovanému získanie minimálne 250 kreditov v každom zo špecializačných odborov. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.09.2012 zamietol a prvostupňové rozhodnutie Prezídia Slovenskej lekárskej komory potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. zdravotnícky pracovník je povinný sústavne sa vzdelávať. Podľa § 82 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.3.2011) komora príslušná na registráciu zdravotníckych pracovníkov (§ 62 ods. 2 až 11) uloží zdravotníckemu pracovníkovi pokutu až do 663 eur, ak poruší niektorú z povinností ustanovených v § 80 ods. 1 písm. c) a d). Podľa § 82 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 01.04.2011) komora príslušná na registráciu zdravotníckych pracovníkov (§ 62 ods. 2 až 11) uloží zdravotníckemu pracovníkovi pokutu až do 663 eur, ak poruší niektorú z povinností ustanovených v § 80 ods. 1 písm. b) až d). Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. zdravotnícky pracovník je povinný sa sústavne vzdelávať. Podľa ods. 2 sústavné vzdelávanie je priebežné obnovovanie a udržiavanie získanej odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom príslušných odborov po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania. Účasť zdravotníckeho pracovníka na odborno-vedeckom podujatí, ktoré je zamerané na prezentáciu farmaceutického výrobku s účasťou výrobcov liekov, sa nepovažuje za sústavné vzdelávanie. Podľa ods. 5 hodnotenie sústavného vzdelávania vykonáva komora príslušná na vedenie registra (§ 62 ods. 2 až 11). Komora môže vykonávať toto hodnotenie samostatne alebo v spolupráci s medzinárodne uznávanou organizáciou na prideľovanie kreditov na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v príslušnom zdravotníckom povolaní. Komora priebežne sleduje a hodnotí aj úroveň neakreditovaných vzdelávacích aktivít, a to samostatne alebo v spolupráci s medzinárodne uznávanou organizáciou na hodnotenie úrovne neakreditovaných vzdelávacích aktivít zdravotníckych pracovníkov v príslušnom zdravotníckom povolaní. Komora sa podľa požiadaviek akreditačnej komisie (§ 40 ods. 1) spolupodieľa aj na priebežnom sledovaní a hodnotení úrovne ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Podľa ods. 6 kritériá a spôsob hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka podľa odsekov 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Podľa ods. 7 výsledok hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka zasiela komora príslušná na vedenie registra (§ 62 ods. 2 až 11) hodnotenému zdravotníckemu pracovníkovi a úradu pre dohľad písomne najneskôr do troch mesiacov od vykonania hodnotenia. Ak zdravotnícky pracovník vykonáva zdravotnícke povolanie a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, aj jeho zamestnávateľovi, b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného na základe osobitného predpisu, aj orgánu príslušnému na vydanie povolenia, c) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, aj živnostenskému úradu, ktorý živnostenské oprávnenie vydal. Podľa ods. 8 ak je výsledné hodnotenie sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka "nesplnil", príslušná komora v hodnotení uloží zdravotníckemu pracovníkovi, aby najneskôr do šiestich mesiacov odstránil zistené nedostatky. Podľa ods. 9 ak zdravotnícky pracovník v lehote podľa odseku 8 neodstráni zistené nedostatky, komora príslušná na vedenie registra zruší registráciu zdravotníckeho pracovníka. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či žalovaný vec po právnej stránke správne posúdil, keď za porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v nesplnení podmienok sústavného vzdelávania v období od 01.01.2006 do 31.12.2010 uložil žalobcovi sankciu, ktorú zákon v čase trvania jeho protiprávneho konania nepripúšťal. V tejto súvislosti žalobca správne poukazuje na princíp zákazu retroaktivity právnych noriem, ktorý je nepochybne jedným z kľúčových princípov materiálneho právneho štátu. Spätná účinnosť právnej normy, teda aplikácia právnej normy na vzťahy, ktoré už vznikli (zmenili sa, zanikli) predo dňom jej účinnosti (pravá retroaktivita), je zásadne vylúčená. Za určitých okolností možno právne vzťahy, ktoré vznikli v minulosti a naďalej trvajú, do budúcnosti modifikovať na základe neskôr prijatej právnej normy, pokiaľ to nová právna norma výslovne ustanoví. Žalobca opodstatnene argumentuje, že možnosť uložiť pokutu za porušenie povinnosti zdravotníckeho pracovníka neustále sa vzdelávať (§ 80 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z.) zaviedla do ustanovenia § 82 ods. 4 uvedeného zákona až novela uskutočnená zákonom č. 34/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2011, teda v čase, keď už bolo rozhodné obdobie trvania správneho deliktu žalobcu ukončené dňom 31.12.2010. Z uplatnenia zásady zákazu retroaktivity (spätného pôsobenia) uvedenej novely preto vyplýva, že sankciu vo forme pokuty, ktorú zákon nepripúšťal počas celého trvania protiprávneho konania žalobcu, nie je možné uložiť. Na druhej strane žalovaný správne upozorňuje na jednu zo zásad administratívneho trestania, ktoré je principiálne súčasťou trestnej politiky štátu a platia preň trestnoprávne štandardy, v zmysle ktorej je možné použiť výnimku v zásady zákazu retroaktivity právnej normy v prípade, že aplikácia právnej normy prijatej po spáchaní správneho deliktu by bola pre delikventa výhodnejšia ako aplikácia sankčnej právnej normy účinnej v čase spáchania skutku. V takom prípade sa pri ukladaní sankcie môže použiť aj právna norma, ktorá v čase spáchania správneho deliktu neplatila. Musí však byť splnená podmienka objektívnej výhodnosti takéhoto postupu pre páchateľa správneho deliktu. Žalovaný v danom prípade odôvodnil použitie zákona v znení jeho novely účinnej od 01.04.2011 tým, že znenie zákona č. 578/2004 Z.z. pred novelou umožňovalo uložiť za nesplnenie povinnosti sústavného vzdelávania sankciu zrušenia registrácie, čo by pre žalobcu znamenalo nemožnosť vykonávania lekárskeho povolania. Toto považoval žalovaný za postup, ktorý by bol pre žalobcu výhodnejší ako povinnosť absolvovať podujatie sústavného vzdelávania v rozsahu jedného týždňa a zaplatiť pokutu 300 eur. S uvedeným záverom sa súd nemohol stotožniť. Zrušenie registrácie totiž nemá povahu sankcie, aj keď je s ním spojená nemožnosť ďalšieho výkonu lekárskeho povolania. Ide o právny následok negatívneho výsledného hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka, ktorý v stanovenej lehote neodstráni zistené nedostatky. O tom, že nejde o sankciu, svedčí skutočnosť, že možnosť zrušenia registrácie je v zákone zaradená do štvrtej časti upravujúcej otázky vzdelávania zdravotníckeho pracovníka, nie v siedmej časti týkajúcej sa dozoru a sankcií. Ak by aj súd pripustil spoločnú sankčnú povahu zrušenia registrácie a uloženia pokuty, nebolo by vzhľadom na osobu žalobcu možné považovať uloženie pokuty za opatrenie, ktoré by bolo preňho výhodnejšie. Z vyjadrenia žalobcu k začatému správnemu konaniu doručeného žalovanému dňa 17.04.2012 vyplýva, že žalobca v októbri 2012 (o 6 mesiacov od podania vyjadrenia) splní podmienky odchodu do starobného dôchodku a neplánuje ďalej vykonávať odbornú špecializovanú činnosť zdravotníckeho pracovníka. Z tohto dôvodu sám žalobca považoval za neúčelné dopĺňať si požadované vzdelanie. Za týchto okolností nemožno podľa názoru súdu dospieť k takému záveru, že pre lekára, ktorý hodlá o niekoľko mesiacov nastúpiť do starobného dôchodku, bude výhodnejšie do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia absolvovať vzdelávacie podujatie, niesť s tým spojené náklady a zaplatiť pokutu vo výške 300 eur, ako čeliť zrušeniu registrácie v registri zdravotníckych pracovníkov spojenému s nemožnosťou ďalšieho vykonávania lekárskeho povolania. Podľa názoru súdu pre prelomenie zásady zákazu spätného pôsobenia právnej normy v prípade administratívneho trestania a aplikovanie novšej právnej normy musí ísť o takú situáciu, kedy je aj z hľadiska druhu alebo výmery sankcie výhodnosť aplikácie novšej právnej normy pre páchateľa nepochybná. Za daných okolností podľa názoru súdu o takýto prípad nešlo. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutia žalovaného v oboch stupňoch správneho konania vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko uloženie peňažnej pokuty žalobcovi podľa zákona účinného od 01.04.2011 bolo v rozpore so zákonom. Preto bolo potrebné tieto rozhodnutia zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 70 € a na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby v roku 2012 (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), 2x 127,16 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,63 € paušálna náhrada. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.