Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/186/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010200 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:9012010200.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpená: AK Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, P.O. Box 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/051/2012 zo dňa 25.09.2012, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 07.12.2012 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. RP/051/2012 zo dňa 25.09.2012, ktorým vo výroku I. bolo konštatované porušenie ustanovenia § 16 ods. 3 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov tým, že dňa 07.03.2012 cca o 19,00 hod. odvysielal v rámci programu KRIMI príspevok s názvom „Našli ho s podrezaným hrdlom“. Údajne trpel schizofréniou, v ktorom boli odvysielané vyjadrenia o zdravotnom stave a dôvodoch smrti zosnulého H., ako aj špekulatívne vyjadrenia o stave miesta činu, ktoré mali komentatívny charakter, pričom neboli oddelené od informácií spravodajského charakteru, čím došlo k porušeniu povinnosti vysielateľa zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov, za čo bola navrhovateľovi uložená sankcia upozornení na porušenie zákona podľa ust. § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. Vo výroku číslo II. bolo konštatované porušenie úst. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov tým, že dňa 07.03.2012 o cca o 19,00 hod. odvysielal v rámci programu KRIMI príspevok s názvom „Našli ho s podrezaným hrdlom. Údajne trpel schizofréniou“, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasiahol do práva na súkromie brata zosnulého H. za čo bola navrhovateľovi uložená sankcia pokuta vo výške XXXX,- eur podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. O výroku I. rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 5Sž/2682012 zo dňa 27.06.2013 a v tejto časti NS SR potvrdil rozhodnutie správneho orgánu č. RP/051/2012 zo dňa 25.09.2012. Vo výroku I postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému. O prvom výroku rozhoduje tunajší súd pod sp. zn. 5S 186/2013. Proti napadnutému rozhodnutiu vo vzťahu k prvému výroku žalobkyňa konštatuje porušenie úst. § 250j ods. 2 písm. a/ až e/ O.s.p. a to z nasledovných dôvodov: Konanie žalovanej trpí takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia - pokračovací správny delikt vidí v tom, že žalovaná na svojich zasadnutiach z 20.03.; 24.04.; 29.05.; XX.XX.XXXX začala správne konania vo veci porušenia ust. § 16 ods. X písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii. Napriek skutočnosti, že tieto konania podľa oznámenia žalovanej o začatí správneho konania predstavovali rovnakú skutkovú podstatu správneho deliktu, čiastkové útoky toho istého páchateľa spojené objektívnou súvislosťou, jednotiaci zámer páchateľa, tieto žalovaná posudzovala každé samostatne a v každom z nich vydala samostatné rozhodnutia, v ktorých uložila samostatnú sankciu. A. má za to, že žalovaná sa v správnom konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu pri zisťovaní, objasňovaní, konaní a sankcionovaní konania žalobcu neriadila sa ustanoveniami správneho poriadku a princípmi trestného práva tým, že uvedené konania nespojila do jedného konania o pokračovacom správnom delikte a neudelila jednu samostatnú sankciu sa prípadné porušenie zákona o vysielaní, čiastkovými útokmi čím správne konanie žalovanej, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia trpí takou vadou, ktorá má vplyv na jeho zákonnosť a zároveň predstavuje nesprávne právne posúdenie veci zo strany žalovanej a zásah do práv žalobkyne na inú právnu ochranu podľa ust. § 46 D. SR a spravodlivé súdne konanie podľa ustanovenia čl. X H.. A. uviedla, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí uznala žalobkyňu za vinnú a zároveň jej uložila sankciu za to, že žalobkyňa uviedla špekulatívne vyjadrenia komentatívneho charakteru a to bez uvedenia relevantného zdroja, z ktorého pochádzajú informácie uvedené v predmetnom príspevku. A. uvádza, že postup na základe ktorého žalovaná vyžaduje od žalobcu identifikovanie zdroja informácií a následne uloženie sankcie za to, že žalobca kým žalobkyňa zdroj informácií neidentifikovala je poburujúci, šikanózny a protizákonný. A. má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko zjavne neoprávnene zasahuje do práva na slobodu prejavu žalobcu. A. uviedla, že pre posúdenie či predmetný príspevok spĺňa alebo nespĺňa kritéria objektívnosti a nestrannosti je potrebné vychádzať zo spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu veci. A. je v zmysle správneho poriadku a trestnoprávnych zásad povinná pri zisťovaní skutkového stavu postupovať tak, aby skutkový stav a porušenie povinnosti boli zistené bez dôvodných pochybností, pričom žalovaná je pri objasnení skutkové stavu povinná zadovážiť si všetky dôkazy v neprospech ale aj v prospech žalobcu. V predmetnej veci žalovaná nepostupovala v intenciách ustanovení správneho poriadku a trestnoprávnych zásad, najmä nevykonala žalobcom navrhované dôkazy, ktorých vykonanie malo zásadný význam na riadne zistenie skutkového stavu, ktorý bez dôvodných pochybností preukázal vinu alebo nevinu žalobkyne. A. skutkový stav veci zistila vykonaním jediného dôkazu a to záznamom z vysielania programu, ktorý však podľa názoru žalobkyne nie je sám o sebe spôsobilý vystihnúť úplný skutkový stav veci, najmä nie je spôsobilý preukázať či došlo k naplneniu kritéria objektívnosti a nestrannosti. A. musí v predmetnom prípade postupovať v zmysle konštantnej judikatúry X., na základe ktorej sa objektivita musí posudzovať pri zbere, získavaní a overovaní informácií a nie pri odvysielaní konečnej informácie. A. má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj správne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia je zásahom do žalobcovho D. SR a H. chráneného práva na slobodu prejavu. W. právne posúdenie vidí v tom, že žalovaná nesprávne aplikovala a nerešpektovala D. SR a H. garantované práva žalobkyne na slobodu prejavu a nesprávne a nedostatočne právne posúdila legalitu, legitimitu a proporcionalitu zásahu do práva žalobkyne. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. A. vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX uviedla, že žalobkyňa v žalobe poukazuje na skutočnosť, že žalovaná začala na svojich zasadnutiach v dňoch XX.XX.; XX.XX.; XX.XX; XX.XX.XXXX správne konania a vydala v nich samostatné rozhodnutia, pričom každým z nich uložila samostatnú sankciu a pochybenie žalovanej má podľa žalobkyne spočívať v rozhodnutí o jednom skutku viacerými rozhodnutiami. A. uviedla, že konania, na ktorých posúdenie ako protiprávnych musí žalovaná uplatniť správnu úvahu je potrebné posudzovať individuálne a nie automaticky ich posudzovať ako čiastkové útoky len z dôvodu, že naplňujú skutkovú podstatu toho istého správneho deliktu. V prípadoch, na ktoré poukazuje žalobkyňa mohla žalovaná rozhodnúť len za použitia správnej úvahy, keďže každé konanie predstavovalo osobitný a hlavne odlišný spôsob porušenie povinnosti podľa § 16 ods. X písm. b/ zákona č. D./XXXX Z.z. a ich subsumovanie pod príslušnú právnu normu bolo možné len na základe posúdenia konkrétnych okolností každého prípadu a preto je nevyhnutné individuálna pristúpiť aj k posúdeniu, či sa jednalo o samostatné skutky alebo čiastkové útoky. A. je toho názoru, že žalobkyňou v uvádzaných prípadoch nebola naplnená podmienka objektívnej súvislosti v spôsobe spáchania protiprávneho konania a ani objektívna súvislosť v čase a predmete útoku jednotlivých konaní a nie je naplnená ani podmienka subjektívnej súvislosti najmä jednotiaceho zámeru páchateľa páchať rovnaký správny delikt na základe jeho predchádzajúceho uváženia. U. žalobkyňou uvádzané správne delikty boli spôsobené odvysielaním programov, v ktorých nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť. T. pri plnení povinnosti podľa § 16 ods. X písm. b/ uvedeného zákona však boli diametrálne odlišné a aj obsah jednotlivých príspevkov navzájom nijako nesúvisel. Y. vadou v konaní podľa žalobkyne je použitie záznamu vysielania získaného od nej na základe povinností podľa § 16 ods. X písm. l/ uvedeného zákona. A. pri formulovaní svojho argumentu vychádza z premisy, že záznam vysielania, ktorý poskytuje odporkyni je ako dôkaz preukazujúci spáchanie správneho deliktu použitý proti nej, čo je podľa jej názoru v rozpore so zásadou „nikto nie je povinný sám seba obviňovať“ a tým aj v rozpore s jeho právom na inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. T. uchovávať súvislé záznamy vysielania a na vyžiadanie C. je ich poskytnúť je upravená v § 16 ods. X písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona a zabezpečuje žalovanej možnosť zistiť obsah toho, čo bolo odvysielané. V prípade, ak na základe obsahu vysielania zvykne dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k porušeniu niektorej povinnosti stanovenej v zákone rozhodne žalovaná o začatí správneho konania. A. vysielania, ktorý poskytuje, že žalobkyňa žalovanej nie je dôkazom usvedčujúcim ju zo spáchania správneho deliktu. A. vysielania je podkladom pre rozhodnutie a jeho hodnota spočíva v tom, že presne a úplne zachytáva skutkový stav. T. záznamu nie je možné stotožňovať s priznaním sa k spáchaniu správneho deliktu a ani s poskytnutím dôkazu o spáchanie správneho deliktu. A. vysielania preukazuje odvysielanie určitých informácií, avšak tieto informácie na jeho základe nie sú klasifikované ako protiprávne. T. informácií o svojej činnosti podnikateľskými subjektmi je v prípade kontinuálne vykonávaných podnikateľských aktivít úplne bežné. L. orgán má možnosť získať aj iným spôsobom, avšak primárne tu je povinnosť regulovaného subjektu poskytnúť ich správnemu orgánu. Podľa žalobkyne je zistenie skutkového stavu nedostatočné a domnieva sa, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav, keď neskúmala, či pre odvysielaní informácií v posudzovanom príspevku existoval dostatočný presný skutkový základ, konkrétnejšie, že neskúmala okolnosti získavania informácií. A. uvádza, že neposudzovala pravdivosť odvysielaných informácií, preto ani nebol dôvod na jej skúmanie. A. sa obmedzila len na posúdenie, či odvysielané vyjadrenia mali komentatívny charakter a či boli oddelené od informácií spravodajského charakteru. L. okolností prípravy reportáže a vymedzenie predmetu správneho konania je zjavne irelevantné. Na zistenie či žalobkyňa oddelila komentatívne vyjadrenia od informácií spravodajského charakteru bolo potrebné posúdiť obsah príspevku, pretože jedine ten v skutočnosti preukazuje čo bolo odvysielané. W. je možné súhlasiť s názorom žalobkyne, že je potrebné posudzovať činnosť vysielateľa pred odvysielaním programu a nie samotný program. L. posudzovania odvysielaných informácií nie je možné paušalizovať. V. spôsob porušenia si vyžaduje konkrétny postup pri posudzovaní odvysielaných informácií. W. posudzovať aj obsah samotného príspevku vyplýva aj z konštantnej judikatúry X. a D.. Ak by žalobkyňa vykonala kroky, ktorými by zabezpečila oddelenie komentatívnych vyjadrení od informácií spravodajského charakteru bola by táto skutočnosť z odvysielaného príspevku celkom zjavná. V jeho obsahu je však zrejmé, že vyjadrenia majúce charakter hodnotiacich komentárov týkajúce sa zdravotného stavu a dôvodov smrti zosnulého H. ako aj špekulatívne vyjadrenia o stave miesta činu neboli oddelené od informácií spravodajského charakteru. Je úplne irelevantné koľko informácií žalobkyňa pred odvysielaním predmetného programu získala, ak sa rozhodla neoddeliť spravodajské informácie od komentatívnych vyjadrení. A. poukázala na skutočnosť, že posudzovaný príspevok je slobodným prejavom a šírením informácií, ktorý spadá pod D. SR a H. garantovanú slobodu prejavu a nález D. súdu SR vo veci sp. zn. K./XX/XX. A. nesúhlasí s tým, že pochybila pri posudzovaní na plnení kritérií podľa čl. XX ods. X D. SR. A. skúmala obsah napadnutého príspevku, aby zistila, či sú splnené dôvody pre uloženia sankcie za porušenie § 16 ods. X písm. b/ uvedeného zákona a dospela k záveru, že je potrebné rozhodnúť o porušení tohto ustanovenia a uložení sankcií. V hodnotení jednotlivých kritérií je uvedené v napadnutom rozhodnutí na strane X až 9. A. tvrdí, že žalovaná obmedzila jeho slobodu prejavu v záujme zachovania práva verejnosti na objektívne a nesprávne informácie, takéto právo verejnosti však podľa jej názoru neexistuje, resp. ona nie je povinným subjektom na jeho plnenie. Z D. SR vyplýva, že slobodu prejavu možno obmedziť iba zákonom. A. tým, že nezabezpečila oddelenie informácií spravodajského charakteru od vyjadrení majúcich charakter hodnotiaci komentárov porušila už uvedené ustanovenie. T. posudzovaní opodstatnenosti zásahu do slobody prejavu je potrebné prihliadnuť i na uloženú sankciu v tom zmysle, či sankcia nie je vzhľadom na sledovaný cieľ neprimerane prísna. Vzhľadom na význam chráneného záujmu a charakter uloženej sankcie je žalovaná toho názoru, že zásah slobody prejavu v danom prípade nie je neprimeraný. L. upozornenie na porušenie zákona nekladie dôraz na represívnu ale na výchovnú zložku. A. je preto toho názoru, že zákonný zásah do slobody prejavu žalobkyne bol úplne minimálny a vzhľadom na chránený záujem nevyhnutný. A. oddelenie spravodajských informácií od vyjadrení majúci charakter hodnotiacich komentárov je len jedným zo spôsobov, ako možno zabezpečiť vyvážené informovanie diváka a objektívne uvádzanie faktov. A. vo vzťahu k obom častiam výroku namieta spôsob vyžiadania záznamu vysielania žalovanou a tvrdí, že tento bol získaný proti jej vôli v rozpore so zákonom, čím bolo porušené jej právo neobviňovať sama seba. A. zároveň namietala, že napadnuté rozhodnutie predstavuje neoprávnený zásah do jej slobody prejavu. A. uvádza, že konania, na ktorých posúdenie ako protiprávny musí ona uplatniť správnu úvahu, je potrebné posudzovať individuálne a nie ako jeden skutok. V prípadoch, na ktoré poukazuje žalobkyňa mohla C. rozhodnúť len za použitia správnej úvahy, keďže každé konanie predstavovalo osobitný a hlavne odlišný spôsob porušenie povinnosti podľa § X9 ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. a ich sumovanie pod príslušnú právnu normu bolo možné len na základe posúdenia konkrétnych okolností daného prípadu. Z uvedeného dôvodu posudzovala žalovaná predmetné porušenie a porušenia, ktoré uviedla žalobkyňa individuálne ako samostatné skutky. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. V. súd v F., ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.), na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správnych orgánov, boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že žalovaná na svojom zasadnutí dňa XX.XX.XXXX prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi Y. TV s.r.o. - žalobkyne vo veci možné porušenia: 1/ § 16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. v súvislosti s tým, že na programovej službe R. dňa XX.XX.XXXX o cca XX:XX hod. odvysielala v rámci programu V. príspevok s názvom W. ho s podrezaným hrdlom, údajne trpel schizofréniou, v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti a 2/ § X9 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona v súvislosti s tým, že na programovej službe R. dňa XX.XX.XXXX o cca XX:XX hod. odvysielala v rámci programu V. príspevok s názvom W. ho s podrezaným hrdlom, údajne trpel schizofréniou, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom mohol zasiahnuť do práva na súkromie brata zosnulého H.. I. o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené dňa XX.XX.XXXX a bol vyzvaný, aby v lehote do XX dní od doručenia oznámenia sa k nemu vyjadril. U. žalobkyni ako účastníčky konania k predmetu správneho konania bolo žalovanej doručené dňa XX.XX.XXXX. Y. podkladmi pre rozhodnutie bol záznam vysielania programu V., prepis, popis skutkového stavu, ktorý tvoril prílohu oznámenia o začatí správneho konania a stanovisko účastníka konania k začatiu správneho konania. A. po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie a oboznámení sa s nimi v danej veci rozhodla dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím č. RP/XXX/XXXX. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. T. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ust. § 244 ods. X O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. T. správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa ust. § 4 ods. X citovaného zákona, poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Podľa § 16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., je vysielateľ povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Podľa § 64 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vysielaní a retransmisii, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, C. ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona. T. preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovanej, ktorým rozhodnutím bola žalobkyni uložená sankcia podľa § 64 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Y. mal za preukázané, že žalobkyňa porušila povinnosť ustanovenú v § 16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. tým, že na programovej službe R. dňa XX.XX.XXXX o cca XX:XX hod. odvysielala v rámci programu V. príspevok s názvom W. ho s podrezaným hrdlom. D. trpel schizofréniou, v ktorom boli odvysielané vyjadrenia o zdravotnom stave a dôvodoch smrti zosnulého H. ako aj špekulatívne vyjadrenia o stave miesta činu, ktoré mali komentatívny charakter, pričom neboli oddelené od informácií charakter, pričom neboli oddelené od informácií spravodajského charakteru, čím došlo k porušeniu povinností vysielateľa zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov za čo žalobkyni bola uložená sankcia podľa úst. § 64 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. upozornením na porušenie zákona. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že sa jedná o pokračujúci správny delikt tak, ako to uviedla v žalobe, kde poukázala na to, že žalovaná na svojich zasadnutiach XX.XX.; XX.XX.; XX.XX. a XX.XX.XXXX začala správne konania vo veci porušenia úst. § 16 ods. X písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii. Súd za pravdu žalovanej a citácii rozsudku NS SR sp. zn. XSž/XX/XXXX, kde sa hovorí, že skutočnosť, že páchateľ porušil tú istú povinnosť nestačí na vyhodnotenie jeho konania ako pokračujúceho správneho deliktu. Ak k porušeniu povinnosti môže dôjsť rôznymi spôsobmi tak posúdení určitého konania či napĺňa znaky správneho deliktu uskutočňuje žalobkyňa správnou úvahou, preto musí posúdiť všetky okolnosti daného prípadu, teda každý prípad posudzovať individuálne. V., na ktorých posúdenie ako protiprávnych musí žalovaná uplatniť správnu úvahu je potrebné posudzovať individuálne a nie automaticky ich posudzovať ako čiastkové útoky len z dôvodu, že napĺňajú skutkovú podstatu toho istého správne deliktu. V danom prípade každé konanie predstavovalo osobitný a hlavne odlišný spôsob porušenia povinnosti podľa § 16 ods. X písm. b/ uvedeného zákona. Podľa názoru súdu žalobkyne procesné práva neboli porušené a nebola vzhľadom na charakter uloženej sankcie znevýhodnená tým, že jej za jednotlivé správne delikty boli uložené štyri samostatné sankcie upozornenia na porušenie zákona. M. podotknúť, že uložená druh sankcie nie je potrestaním v pravom zmysle, plní len výchovnú funkciu. W. ani námietka žalobkyne, že jediný relevantný dôkaz v správnom konaní bol zo strany žalovanej získaný v rozpore s neprípustným štátnym donútením proti vôli účastníka konania. U. nebol povinný C. predložiť záznam z vysielania a to ani na vyžiadanie rady. Súd má za to, že dôkazný prostriedok, ktorý bol podkladom rozhodnutia si žalovaná zabezpečila v súlade so zákonom. A. nebola žiadnym spôsobom násilím donútená k splneniu si povinnosti, ktorá je jej uložená zákonom. A. ako podnikateľský subjekt si musí byť vedomá, že aj v demokratickej spoločnosti má každý subjekt určité práva a zároveň aj povinnosti, ktoré musí v rozsahu upravenom normami plniť bez povinnosti a obmedzení upravených zákonmi za súčasného umožnenia využívať absolútnym spôsobom len práva by boli ohrozené práva záujmy iných subjektov. W. preto súhlasiť s názorom žalobkyne, že bol v rozpore s ústavnými zásadami donútený predložiť žalovanému podklad pre vlastné potrestanie vo forme záznamu vysielania. Súd nesúhlasí s názorom žalobkyne, že žalovaná pochybila pri posudzovaní naplnenia kritéria podľa čl. XX ods. X D. SR. A. skúmala obsah napadnutého príspevku či sú splnené dôvody pre uloženie sankcie za porušenie § 16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. a dospela k záveru, že je potrebné rozhodnúť o porušení uvedeného ustanovenia. V danom prípade je aplikácia ustanovení § X6 ods. X písm. b/ a § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. obmedzujúcich slobodu prejavu vzhľadom na uvedený skutkový stav nepochybne na mieste a bola riadne odôvodnená. Predmetný komunikát bol odvysielaný v spravodajskom programe. T. objektivity informácií prezentovaných v spravodajských programoch a oddelenia vlastných hodnotiacich komentárov zakotvená v ustanoveniach zákona č. XXX/XXXX Z.z. vychádza z potreby objektívneho informovania verejnosti na základe, ktorého má mať každý individuálny recipient možnosť utvoriť si vlastný názor na skutočnosti odohrávajúce sa okolo neho. L. prejavu je v tomto prípade obmedzená práve z dôvodu a v záujme zachovania objektívnosti prezentovaných informácií. V spravodajskom programe je preto nutné, aby boli recipientovi poskytované nezaujaté a objektívne informácie, pričom od subjektu prezentujúceho spravodajské informácie sa vyžaduje, aby sa v rámci prezentácie spravodajsky relevantných faktov zdržal akýchkoľvek komentárov, hodnotení či vlastne názorov, ktoré by mohli ovplyvniť úsudok recipienta o zmysle spravodajských informácií či komunikovaných skutočností. V. súd v F. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z.z. C. žalovanej má všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne ani obsahové nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného podľa ustanovení správneho poriadku. Súd je toho názoru, že uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona má v danom prípade výchovný charakter a žalobkyňa v budúcnosti zabezpečí, aby recipientovi boli poskytované nezaujaté a objektívne informácie a aby sa v rámci prezentácie spravodajsky relevantných faktov zdržal akýchkoľvek komentárov, hodnotení či vlastných názorov, ktoré by mohli ovplyvniť úsudok recipienta. Na základe uvedených skutočností konajúci súd zamietol žalobcu žalobkyne v zmysle § 250j ods. X O.s.p. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá nebola v konaní úspešná právo na náhradu trov konania nepriznal. M. rozhodnutie senát V. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.