Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/162/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9013010050 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:9013010050.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: BL Thirteen, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 46 337 423, zastúpený: advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/57863/2013/4925 zo dňa 12.02.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 12.04.2013 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 18.06.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/57863/2013/4925 zo dňa 12.02.2013. V žalobe uviedol, že v daňovom priznaní zo dňa 27.01.2012 priznal daň z nehnuteľností pre stavby zapísané na LV č.XXX vedenom správou katastra Žiar nad Hronom, okres Žiar nad Hronom, obec Slaská, katastrálne územie Slaská: stavba súp. č. XXX - ovčín, postavená na parcele X. č.XXX, stavba súp. č. XXX - koniareň ošipáreň postavená na parcele X. č. XXX, stavba súp. č. XXX - sklad postavená na parcele X. č. XXX, stavba súp. č. XXX - ošipáreň výkrm postavená na parcele X. č. XXX, stavba súp. č. XXX - hala postavená na parcele X. č. XXX/X a stavba bez súpisného čísla - hrebníky ( odchov) postavená na parcele X. č. XXX/X. Obec Slaská ako správca dane platobným výmerom I č.227/2012 zo dňa 09.05.2012 vyrubila žalobcovi daň z nehnuteľností v celkovej výške XX. XXX,XX eura, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 26.07.2012 platobný výmer I zrušilo a vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie. Následne dňa 19.09.2012 správca dane vykonal daňovú kontrolu na zistenie predmetu dane z nehnuteľností pre rok 2012, z ktorých vyhotovil protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly na zistenie predmetu dane z nehnuteľnosti zo dňa 05.10.2012. Správca dane po vykonaní daňovej kontroly a kontrolných zistení uvedených v protokole a napriek vyjadreniu žalobcu rozhodol, že do predmetu dane z nehnuteľností zaradí okrem vyššie uvedených stavieb priznaných žalobcom v daňovom priznaní aj nasledovné stavby: súp.č. XXX, na parcele č.XXX, popis stavby - kravín horný, súp. č. XXX na parcele č.XXX, popis stavby - ošipáreň horná, bez súpisného čísla na parcele č.XXX, popis stavby - kravín Y Na základe vyššie uvedeného vydal správca dane opravný platobný výmer č.XXX/XXXX zo dňa 09.11.2012, ktorým vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností v celkovej výške X.XXX,XX eura. Žalobca voči platobnému výmeru podal odvolanie, v ktorom namietal, že nehnuteľnosti ktoré nezahrnul do daňového priznania sú stavby, ktoré buď nemajú podlažie, teda nie sú vôbec ohraničené stenovými prvkami, podlahou, chýba im stropná alebo strešná konštrukcia, alebo nespĺňajú náležitosti stavby preto, že vôbec nemajú strechu, ktorá zachytáva a odvádza zrážky a zabraňuje ich vnikaniu do stavebných konštrukcií a preto nemôžu byť predmetom dane z nehnuteľnosti. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil platobný výmer, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností v celkovej výške X.XXX,XX eura. Žalobca poukázal na to, že podstatná pre vznik daňovej povinnosti je len skutočnosť, či predmetné stavby spĺňali podmienky stanovené zákonom o miestnych daniach v čase vzniku daňovej povinnosti. V opačnom prípade by predmetom dane boli všetky stavby, ktoré boli kedy na území Slovenskej republiky postavené. Ďalej uviedol, že nakoľko zákon o miestnych daniach neobsahuje definície všetkých používaných pojmov je nevyhnutné pre správny výklad jeho ustanovení subsidiárne aplikovať stavebný zákon. Podľa názoru žalobcu argument, ktorý žalovaný uvádzal, že predmetné stavby v čase ich vybudovania spĺňali všeobecné technické požiadavky na uskutočňovanie stavieb - konkrétne, že mali strechy, ktoré zachytávali a odvádzali zrážky a zabraňovali ich vnikaniu do stavebných konštrukcií je v danej veci nepoužiteľný, nakoľko všetky stavby postavené na území Slovenskej republiky v čase ich vybudovania spĺňali nielen technické požiadavky na uskutočňovanie stavieb a zároveň definíciu stavby podľa zákona o miestnych daniach, teda boli ohraničené stenovými prvkami a mali podlahu aj strešnú konštrukciu. Avšak predmetom dane z nehnuteľnosti môžu byť len stavby, ktoré vyššie uvedené podmienky spĺňajú v čase vzniku daňovej povinnosti, nie v čase ich výstavby. Z intencií celého konania a nakoniec aj zo samotného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nedostatočne zistil a preukázal skutočný stav veci a neodôvodnil stanovisko k odmietnutiu argumentácie žalobcu, výsledkom čoho je nepreskúmateľné a absolútne nezrozumiteľné rozhodnutie, ktoré zasahuje do práv a chránených záujmov žalobcu v neprimeranej miere. Ďalej rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci nakoľko žalovaný rozhodol, že predmetné nehnuteľnosti spĺňajú podmienky, aby predstavovali predmet dane z nehnuteľnosti napriek tomu, že nespĺňajú jednu zo základných podmienok, ktorou je existencia strešnej konštrukcie, ktorá v zmysle definície uvedenej v stavebnom zákone odvádza zrážky a zabraňuje ich vnikaniu do stavebných konštrukcií. Žalovaný teda nesprávne vylúčil aplikáciu Stavebného zákona a skutkový stav tak zaradil pod nesprávnu právnu normu. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 19.07.2013 uviedol, že u žalobcu vykonal dňa 19.09.2012 daňovú kontrolu za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, pričom kontrola bola zameraná na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie predmetu dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roku 2012 podľa zákona č. 582/2004 Z. z.. Kontrola bola vykonaná priamo na mieste obhliadkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území Slaská a bola vykonaná fotodokumentácia príslušných stavieb. Správca dane po vykonaní daňovej kontroly na základe kontrolných zistení uvedených v protokole č. 261/2012 zo dňa 05.10.2012 rozhodol, že do predmetu dane z nehnuteľností zaradí, okrem stavieb priznaných daňovým subjektom v daňovom priznaní aj nasledovné stavby: stavba - kravín horný, súp. č. XXX postavená na parcele X. č.XXX, stavba - ošipáreň horná, súp. č. XXX postavená na parcele X. č.XXX, stavba - kravín K XX bez súpisného čísla postavená na parcele X. č. XXX. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetné stavby spĺňajú podmienky pre zaradenie do predmetu dane podľa § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., t. j. majú jedno nadzemné podlažie a sú spojené so zemou pevným základom, sú ohraničené stenovými prvkami, podlahou a nechýba im strešná konštrukcia. Na základe výsledkov miestneho zisťovania na rozdiel od predchádzajúcich kontrolných zistení správca dane do predmetu dane z nehnuteľnosti nezahrnul stavby, ktoré buď už vôbec neexistujú alebo nemajú strešnú konštrukciu. Žalovaný dal do pozornosti tú skutočnosť, že predmetom dane zo stavieb podľa zákona č. 582/2004 Z. z. nie sú všetky stavby definované zákonom č. 50/1976 Zb., ale iba tie stavby, ktoré sú vymedzené v predmete dane a spĺňajú podmienku pevného spojenia so zemou vymedzenú v § 43 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. Stavby, ktoré správca dane zaradil do predmetu dane zo stavieb spĺňajú kritériá pre zaradenie do predmetu dane zo stavieb v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. V zmysle citovaného ustanovenia na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať. V uvedenom prípade nie je podstatný dôvod, pre ktorý sa stavba neužíva a preto neobstojí argumentácia daňového subjektu, že tzv. sporné stavby, ktoré si daňový subjekt nepriznal v daňovom priznaní k dani z nehnuteľností na rok 2012 (kravín horný, súp. č. XXX, ošipáreň horná súp. č.XXX a kravín K XX bez súpisného čísla) nemôžu byť predmetom dane zo stavieb, pretože nespĺňajú jednu zo základných požiadaviek, ktorou je existencia strechy, ktorá odvádza zrážky a zabraňuje ich vnikaniu do stavebných konštrukcií. Ďalej uviedol, že s poukazom na to, že v priebehu daňovej kontroly bolo preukázané (o čom svedčí aj fotodokumentácia ), že vyššie uvedené stavby sú ohraničené stenovými prvkami, majú podlahu aj strešnú konštrukciu t. j. sú predmetom dane zo stavieb v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. Skutočnosť, že daňový subjekt sporné stavby neužíva, tieto chátrajú, sú v zlom technickom stave, strechy stavieb na niektorých miestach nemajú strešnú krytinu, nemá v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. vplyv na daňovú povinnosť. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. III. Krajský súd, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p.), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Obec Slaská ako správca dane rozhodnutím č.227/2012 - opravné zo dňa 09.11.2012 podľa § 20 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z . o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubila žalobcovi ako daňovníkovi daň z nehnuteľností na rok 2012 celkom vo výške X.XXX,XX eura. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že po vykonaní daňovej kontroly vypracoval protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly a to dňa 05.10.2012, na základe ktorého zaradil do predmetu dane z nehnuteľností u daňového subjektu stavbu súp. č. XXX na parcele č. XXX, stavbu súp. č. XXX na parcele č. XXX, stavbu súp. č. XXX na parcele č. XXX, stavbu súp. č. XXX na parcele č. XXX, stavbu súp. č. XXX na parcele č. XXX, stavbu súp. č. XXX na parcele č. XXX/X, stavbu bez súp. č. na parcele č. XXX/X a stavbu bez súp. č. na parcele č. XXX, zároveň správca dane do predmetu dane nezaradil stavbu súp. č. XXX na parcele č. XXX, stavbu súp. č. XXX na parcele č. XXX, stavbu súp.č. XXX na parcele č. XXX a stavbu súp. č. XXX na parcele č.XXX. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z výsledkov daňovej kontroly je nepochybné, že uvedené stavby sú ohraničené stenovými prvkami, podlahou a nechýba im strešná konštrukcia. V súvislosti s námietkou žalobcu uvedenou vo vyjadrení k protokolu, ktorou namietal zaradenie do predmetu dane nasledovných stavieb: súp. č. XXX na parcele č. XXX, súp. č. XXX na parcele č. XXX a bez súpisného čísla na parcele č. XXX tým, že v zmysle § 43a ods. 2 stavebného zákona pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, nemusia mať steny, ale musia mať strechu a s poukazom na § 49 ods. 3 stavebného zákona, ktorý upravuje všeobecné technické požiadavky na uskutočňovanie stavieb s tým, že strechy stavieb musia zachytávať a odvádzať zrážky a zabraňovať ich vnikaniu do stavebných konštrukcií. Správca dane uviedol, že táto podmienka je pre posúdenie predmetu dane z nehnuteľností irelevantná, nakoľko ide o podmienky pri uskutočňovaní stavieb, teda o podmienky pri výstavbe a nie užívaní. Správca dane upozornil, že daňový subjekt v každom svojom stanovisku používa inú argumentáciu a iné odôvodnenia, najprv apeloval na existenciu stenových prvkov, podláh a strešných konštrukcií a keď daňová kontrola preukázala, že stavby sú ohraničené stenovými prvkami, majú podlahy a aj strešnú konštrukciu, tak prichádza s novou podmienkou a to, že strecha stavby musí zachytávať a odvádzať zrážky a zabraňovať ich vnikaniu do stavebných konštrukcií. Správca dane konštatoval, že skutočnosť, že niektoré stavby nemajú strešnú krytinu, resp. sa prestali užívať, nemá vplyv na daňovú povinnosť. Súd sa oboznámil aj s fotodokumentáciou sporných stavieb, ktorá je súčasťou pripojeného administratívneho spisu žalovaného. Na včas podané odvolanie žalobcu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/57863/2013/4925 zo dňa 12.02.2013 ako vecne správne prvostupňové rozhodnutie potvrdilo plne sa stotožňujúc s právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa a s dôvodmi v ňom uvedenými. IV. Podľa § 10 ods. 1,2 zákona č. 582/2004 Z. z. miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení: a) stavby na bývanie 11a) a drobné stavby, 11b) ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, c) stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu, d) samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových domov, e) priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, f) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, g) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až f). Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom. Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, daň z nehnuteľností vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného 1100301/1/57863/2013/4925 zo dňa 12.02.2013, v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 09.11.2012, ktorým vyrubil žalobcovi ako daňovníkovi daň z nehnuteľností na rok 2012 celkom vo výške X.XXX,XX eura. Krajský súd s ohľadom na obsah žaloby posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní predmetnú vec správne právne posúdili, čo znamená, že správny orgán podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa vzťahuje na vec. V danom prípade súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a tiež jemu predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, rovnako preskúmaní postupu správnych orgánov vychádzal zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalobca v konaní namietal, že predmetné nehnuteľnosti nespĺňajú podmienky, aby predstavovali predmet dane z nehnuteľnosti, pretože nespĺňajú jednu zo základných podmienok, ktorou je existencia strešnej konštrukcie, ktorá v zmysle definície uvedenej v stavebnom zákone odvádza zrážky a zabraňuje ich vnikaniu do stavebných konštrukcií. V súvislosti s tvrdením žalobcu súd uvádza, že na účely zákona č. 582/2004 Z. z. miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa zdaňujú iba také stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom (podlažie je časť vnútorného priestoru vymedzená podlahou a stropnou alebo strešnou konštrukciou). Predmetom dane sú aj také stavby, ktoré sa z akýchkoľvek dôvodov prestali užívať. Môže ísť napríklad o spustnuté neobývané domy, o ktoré sa nikto nestará, ako aj o iné stavby výrobného charakteru a pod., ktoré majú vlastníka, sú evidované v katastri ako stavby, ale nevyužívajú sa na účel, na ktorý boli postavené, prípadne sa prestali využívať. Krajský súd v Bratislave sa stotožnil s právnym zdôvodnením rozhodnutia žalovaného, že v uvedenom prípade nie je podstatný dôvod, pre ktorý sa stavba neužíva a preto neobstojí argumentácia daňového subjektu, že tzv. sporné stavby, ktoré si daňový subjekt nepriznal v daňovom priznaní k dani z nehnuteľnosti na rok 2012 (kravín horný, súp. č. XXX, ošipáreň horná súp. č.XXX a kravín K XX bez súpisného čísla) nemôžu byť predmetom dane zo stavieb, pretože nespĺňajú jednu zo základných požiadaviek, ktorou je existencia strechy, ktorá odvádza zrážky a zabraňuje ich vnikaniu do stavebných konštrukcií s tým, že ako uviedol aj žalovaný ustanovenia §§ 48 -53 stavebného zákona upravujú všeobecné technické požiadavky na uskutočnenie stavieb. Uvedený argument žalobcu vyhodnotil ako účelový a zavádzajúci nakoľko § 49 ods.3 stavebného zákona hovorí o všeobecných technických požiadavkách na uskutočňovanie stavieb, pričom v prípade daňového subjektu nejde o uskutočňovanie stavieb a ani o ich kolaudáciu s tým, že tieto podmienky sú stanovené pre samotné stavanie stavieb, teda pre technický postup výstavby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že sporné stavby zodpovedajú podmienkam pre zaradenie do predmetu dane z nehnuteľnosti v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, pretože všetky majú jedno nadzemné podlažie a sú spojené so zemou pevným základom. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom súd konštatoval, že žalovaný v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia zákona č. 582/2004 Z. z. Rozhodnutie žalovaného má všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, je riadne odôvodnené a nevykazuje formálne ani obsahové nedostatky. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.