Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/175/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9013010076 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:9013010076.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: I. B., trvale bytom XXX XX B. č. XXX, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Sylvia Barciová, Komenského 6331/1F, 929 01 Dunajská Streda proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: D.. D. F., C.. a J.. M. F., obaja bytom XXX XX B. č. XX, obaja právne zastúpení advokátom: JUDr. Milan Čápka, Grosslingova 6-8, 811 09 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13104/2013/B622-SV-23769/ Šu-2 zo dňa 8.4.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou dňa 12.6.2013 Najvyššiemu súdu SR postúpenou tunajšiemu súdu uznesením NSSR č. 2Sž 13/2013 zo dňa 19.6.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 13104/2013/B622-SV-23769/Šu-2 zo dňa 8.4.2013, ktorým bolo vyhovené odvolaniu D.. D. F., C.. a bolo zrušené rozhodnutie Obvodného úradu v Trnave, odboru výstavby a bytovej politiky č. KSÚ-OSP-2012/00551/P1, OBÚ-TT-OVVP2-2013/00050 zo dňa 7.1.2013 (ide o rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Trnave), ktorým v mimoodvolacom konaní na základe podania I. B. (žalobcu) zrušil podľa § 65 ods. 2 zákona o správnom konaní rozhodnutie stavebného úradu obce Baka č. 211/2011-006 zo dňa 27.2.2012, ktorým bola povolená zmena dokončenej stavby „prestavba mlyna na rodinný dom“ na pozemku KN č. parcelné č. XX k.ú. B. pre stavebníkov D.. D. F., C.. a J.. M. F.. V žalobe žalobca uviedol, že na základe vyššie uvedeného rozhodnutia susedia žalobcu D.. D. F. s manželkou, ako stavebníci, majú stavebné povolenie na realizáciu stavby „prestavba mlyna na rodinný dom“ na parcelnom č. XX v k.ú. B. a to spôsobom, že v stene orientovanej k pozemku žalobcu - parcelné č. XXX/X môžu umiestniť okná z obytných miestností. Keďže dotknutá stavba F. sa nachádza na dva metre od hranice pozemku žalobcu, na ktorom mieni postaviť rodinný dom, má za to, že vychádzajú z ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. by základy svojho rodinného domu musel umiestniť na vzdialenosť 5 m od hranice susediacich pozemkov, nakoľko umiestnením predmetných okien zo strany stavebníkov (F.) by bola vylúčená aplikácia ust. § 4 citovanej vyhlášky. Po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia Obvodného úradu v Trnave, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 7.1.2013 je zrejmé, že medzi uvedenými správnymi orgánmi je rozpor v použití správnej úvahy pri aplikácii hmotno-právneho predpisu. V žalovaným zrušenom rozhodnutí obvodný úrad uviedol, že ak sa majú zachovať rovnaké predpoklady pre využitie susedných pozemkov a zároveň má byť dodržaná vzájomná odstupová vzdialenosť 7 m, tak pri nových rodinných domoch by táto vzdialenosť, ak územný plán nemá stanovené regulatívy, mala byť rozdelená na 3,5 m na každom zo susedných pozemkov, preto ďalej konštatoval, že v danom prípade by navrhnutá stavba nad mieru prípustnú, obmedzila budúcu výstavbu na parcele č. XXX/X k.ú. B.. Žalobca je názoru, že žalovaný vyššie označenú vyhlášku nesprávne aplikoval pre konkrétnu situáciu a svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne, len všeobecne poukázal na urbanistické a architektonické požiadavky. Obsah vlastníckeho práva je daný súhrnom subjektívnych vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí právo vec užívať a s vecou nakladať, teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud vecí. Podľa názoru žalobcu touto žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného sa vytvára situácia pre užívanie jeho parcely č. XXX/X na úrovni, ktorá je nad prípustnou mierou. Takáto žalovaným dovolená ingerencia do reálneho výkonu vlastníckeho práva žalobcu, nemá zákonnú oporu a rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za v rozpore s ust. § 46 správneho poriadku. Rozhodnutie Obvodného úradu v Trnave zo dňa 7.1.2013, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného, je z objektívneho pohľadu na situáciu pre oboch staviteľov proporčnejší. Žalobca je názoru, že vyššie uvedeným rozhodnutím bol ukrátený na subjektívnych právach zaručených čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a ust. § 123 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu navrhuje, aby súd preskúmavané rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy zo dňa 8.4.2013 č. 13104/2013/B622-SV-23769/ŠU-2 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré tunajšiemu súdu doručil dňa 21.8.2013 uviedol, že ministerstvo preskúmavaným rozhodnutím, ktorým zrušilo rozhodnutie Obvodného úradu a odvolaniu stavebníkov vyhovelo, nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2013. V žalobnom návrhu žalobca namieta hlavne skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím ministerstva bolo fakticky potvrdené právoplatné stavebné povolenie, na základe ktorého vzniklo stavebníkom právo umiestniť okná obytných miestností do steny orientovanej na pozemok žalobcu a od spoločnej hranice vzdialenej len 2 m. Z tohto dôvodu by žalobca podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. mohol umiestniť svoj plánovaný rodinný dom až 5 m od tejto spoločnej hranice, keďže aplikácia § 6 ods. 4 vyhlášky by pre tento prípad bola vylúčená. K tejto námietke žalovaný zdôrazňuje, že v prípade povolenia predmetnej stavby „prestavba mlyna na rodinný dom“, nešlo o povolenie novej stavby, ale o povolenie prestavby pôvodne existujúcej stavby v čase, keď na susednom pozemku nebola právoplatne umiestnená ani povolená žiadna stavba. Ministerstvo pri rozhodovaní o veci prihliadalo aj na možnosť zastavateľnosti pozemku žalobcu, teda susedného pozemku. Pozemok žalobcu svojím tvarom, rozmermi a celkovou výmerou 970 m2 poskytuje dostatočné predpoklady pre variabilnosť jeho zastavateľnosti a to aj pri umiestnení okien obytných miestností na priľahlom priečelí jestvujúcej stavby pôvodného mlyna na susednom pozemku. V čl. 3 žaloby sa žalobca opiera o právnu úvahu, ktorú uviedol vo svojom rozhodnutí Obvodný stavebný úrad a podľa ktorej by sa nové rodinné domy mali umiestňovať na pozemkoch v záujme zachovania vzájomnej vzdialenosti 7 m tak, aby boli vzdialené 3,5 m od spoločných hraníc. Tvrdí, že ministerstvo nesprávne aplikovalo § 6 vyhlášky a svoje rozhodnutie neodôvodnilo dostatočne, ale len všeobecným poukazom na urbanistické a architektonické požiadavky. K tejto námietke žalobcu ministerstvo uvádza, že sa nestotožňuje s právnym názorom obvodného úradu, najmä z dôvodu, že v danom prípade nejde o umiestnenie novej stavby a taktiež špekulácia o rovnakých - 3,5 m vzdialenostiach od spoločnej hranice pozemkov, nemá oporu v žiadnom právnom predpise a zrejme by bolo náročné uviesť argumentačne dostatočný počet stavieb, ktorý sa takýmto spôsobom realizoval. Odkaz na urbanistické a architektonické podmienky v území bol viazaný na skutočnosť, že v danom území bolo potrebné rešpektovať existujúcu zástavbu, t.j. umiestnenie stavby pôvodného mlyna, ktorý nie je možné štandardnými prostriedkami premiestniť tak, aby to vyhovovalo žalobcovi. V danom prípade neboli obmedzujúcim prvkom ďalšie urbanistické a architektonické podmienky v území, nakoľko oproti povoľovanej stavbe, bol voľný nezastavaný priestor a pre dané územie nebol vypracovaný žiaden územný plán zóny, z ktorého by pre danú lokalitu vyplývali osobitné podmienky. Ako je uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia v danom prípade pre umiestnenie stavby na susednom pozemku (na pozemku žalobcu) limitujúcim faktorom je požiarno-nebezpečný priestor, ktorý ešte o 0,05 m presahuje minimálnu odstupovú vzdialenosť rodinných domov stanovenú v § 6 ods. 3 vyhlášky. V tejto súvislosti žalovaný zdôrazňuje, že aj v prípade iného dispozičného riešenia prestavby mlyna, t.j. bez okien z obytných miestností v predmetnom priečelí stavby, by stále bolo potrebné rešpektovať požiarno-nebezpečný priestor a teda odstupovú vzdialenosť plánovanej stavby žalobcu 7,05 m (rodinný dom), resp. 9,1 m (ostatné stavby) od existujúcej stavby pôvodného mlyna. Žalovaný zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o veci prihliadol na možnosť zastavateľnosti pozemku žalobcu a dospel k záveru, že predmetný susedný pozemok žalobcu svojim tvarom, rozmermi a celkovou výmerou 970 m2, poskytuje dostatočné predpoklady pre variabilnosť jeho zastavateľnosti a to aj pri umiestnení okien obytných miestností na priľahlom priečelí jestvujúcej stavby pôvodného mlyna na susednom pozemku. Žalovaný konštatuje, že tak ako stavebníci stavby „prestavba mlyna na rodinný dom“ boli limitovaní umiestnením a objemovým riešením existujúcej stavby, tak aj žalobca je pri plánovanom využívaní svojho majetku povinný rešpektovať existujúce danosti konkrétnej lokality. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný nepovažuje povolenie zmeny pôvodnej stavby za taký zásah do vlastníckych práv žalobcu, ktorý by vytváral stiesnené podmienky pre zástavbu jeho pozemku a teda by ho nad mieru prípustnú obmedzoval vo využívaní jeho vlastníckych práv a nakladaní s jeho majetkom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 175/2013 zo dňa 12.9.2013 Krajský súd v Bratislave pribral do konania účastníkov správneho konania - stavebníkov D.. D. F., C.. a J.. M. F., obaja bytom B. č. XX. Vyššie uvedení účastníci správneho konania - stavebníci, boli do súdneho konania pribratí podľa ust. § 250 ods. 1 OSP. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2013. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.10.2013 pribratí účastníci správneho konania doručili súdu splnomocnenie na zastupovanie vo veci pre advokáta P.. F. G.. Vyjadrenie k žalobe pribratí účastníci ako ani ich právny zástupca nedoručili. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konštatoval, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného - Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 8.4.2013, ktoré rozhodovalo na základe odvolania D. D. F., C.. a M. F. o odvolaní proti rozhodnutiu Obvodného úradu v Trnave, odbor výstavby a bytovej politiky č. KSÚ-OSP-2012/00551/P1, OBÚ-TT-OVBP2-2013/00050 zo dňa 7.1.2013 a rozhodol tak, že odvolaniu D.. D. F. s manželkou vyhovelo a podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní rozhodnutie Obvodného úradu v Trnave, odboru výstavby a bytovej politiky č. KSÚ- OSP-2012/00551/P1, OBÚ-TT-OVBP2-2013/00050 zo dňa 7.1.2013 zrušilo. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Obvodný úrad v Trnave, odbor výstavby a bytovej politiky, ako právny nástupca KSÚ Trnava, odbor stavebného poriadku na základe podania žalobcu (I.) mimoodvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku vyššie uvedeným rozhodnutím zrušil rozhodnutie stavebného úradu obce Baka č. 211/2011-006 zo dňa 27.2.2012 opraveného listom č. 211/2011-007 zo dňa 3.4.2011. Rozhodnutím stavebného úradu bola povolená zmena dokončenej stavby „prestavba mlyna na rodinný dom“ na pozemku KN-C, parcelné č. XX, k.ú. B. pre stavebníkov D.. D. F. s manželkou. Ako dôvod zrušenia právoplatného rozhodnutia stavebného úradu uviedol Obvodný úrad porušenie ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie obce Baka č. 211/2011-006 zo dňa 27.2.2012 v spojení s opravou č. 211/2011-007 zo dňa 3.4.2012 o povolení stavby „prestavba mlyna na rodinný dom“ pre stavebníkoV.. D. F. s manželkou. IV. Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podľa ust. § 66 stavebného zákona, v stavebnom konaní určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa ust. § 85 ods. 1 a 2 stavebného zákona, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení, zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia v zmene, spôsobu a podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí, alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene a užívaní stavby na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 - 84. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1. Podľa ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 metrov. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. Z administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že stavebný úrad obce Baka rozhodnutím č. 211/2011-006 zo dňa 27.2.2012 opraveným listom č. 211/2011-007 zo dňa 3.4.2012 povolil zmenu jestvujúcej dokončenej stavby „prestavba mlyna na rodinný dom“ na pozemku parcelné č. XX, k.ú. B.. Keďže proti rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie po zákonnej lehote, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2012. Keďže žalobca podal odvolanie po zákonom stanovenej lehote, žalovaný preskúmal toto odvolanie postupom podľa ust. § 60 správneho poriadku z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania, alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Krajský stavebný úrad v Trnave konštatoval, že konaním a rozhodnutím stavebného úradu bol porušený zákon, a preto vydal mimoodvolacieho konania rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie stavebného úradu. Ako dôvod zrušenia uviedol porušenie ust. § 3, 32 a 46 správneho poriadku, v spojení s ust. § 62 a 66 stavebného zákona, ako aj ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. (ide o rozhodnutie Obvodného úradu Trnava zo dňa 7.1.2013 č. KSÚ-OSP-2012/00551/PL). Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie stavebníci D.. D. F. a M. F., obaja bytom B. č. XX. Toto odvolanie v odvolacom konaní preskúmalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy a rozhodnutím zo dňa 8.4.2013 (ktoré je predmetom súdneho prieskumu) rozhodlo tak, že odvolaniu D.. D. F. a M. F. vyhovelo a podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku, rozhodnutie Obvodného úradu v Trnave, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy zo dňa 7.1.2013 č. KSÚ- OSP-2012/00551/PL zrušilo. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe súd uvádza, že s nimi nie je možné sa stotožniť. V tomto prípade, v prípade povolenia predmetnej stavby „prestavba mlyna na rodinný dom“ nešlo o povolenie novej stavby, ale o povolenie prestavby pôvodne existujúcej stavby v čase, keď na susednom pozemku (parcela č. XXX/X k.ú. B. vo vlastníctve žalobcu) nebola právoplatne umiestnená, ani povolená žiadna stavba. Pozemok žalobcu s celkovou výmerou 970 m2 poskytuje dostatočné predpoklady pre variabilnosť jeho zastavateľnosti a to aj pri umiestnení okien obytných miestností na priľahlom priečelí jestvujúcej stavby pôvodného mlyna na susednom pozemku. Okrem toho v tomto období pre dané územie na nezastavaný priestor, nebol vypracovaný žiaden územný plán zóny, z ktorého by pre danú lokalitu vyplývali osobitné podmienky. Až pri riešení umiestnenia novej stavby, bude rozhodujúcou skutočnosťou posudzovanie vzájomnej vzdialenosti jednotlivých stavieb, v prípade, ak na niektorej z protiľahlých častí stien sa nachádzajú okná obytných miestností. V danom prípade na pozemku žalobcu parcelné č. XXXX/X, k.ú. B. sa žiadna stavba nenachádza. Senát Krajského súdu v Bratislave konštatoval, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je možné konštatovať, že Obvodný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky svojím rozhodnutím zo dňa 7.1.2013 nepostupoval v súlade so zákonom, keď týmto rozhodnutím o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušil právoplatné stavebné povolenie - rozhodnutie stavebného úradu obce Baka č. 211/2011-006 zo dňa 27.2.2012, právoplatné dňa 30.3.2012. Je možné konštatovať, že Obvodný úrad Trnava pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 7.1.2013 vychádzal z nesprávneho právneho výkladu zákona, resp. výkladu ust. § 6 vyhl.č. 532/2002 Z.z. pri hodnotení vzájomných odstupných vzdialeností stavieb a hodnotení zastavanosti oboch susedných pozemkov. Hlavne nezohľadnil fakt, že pozemok žalobcu v čase rozhodovania správneho orgánu nebol zastavaný, že jeho výmera (970 m2) je postačujúca na dostatočné možnosti jeho prípadnej budúcej zastavanosti a to aj pri umiestnení okien stavebníkov na jestvujúcej stavbe na priľahlom priečelí. Tieto skutočnosti budú zohľadňované pri posudzovaní umiestnenia stavby žalobcu. V danom prípade na parcele č. XXXX/X k.ú. B. sa žiadna stavba nenachádza. V prejednávanej veci súd konštatoval, že Obvodný úrad Trnava pri vydávaní predmetného rozhodnutia nepreukázal toto porušenie zákona prvostupňového správneho orgánu (obce Baka), ktoré by odôvodňovalo jeho zrušenie podľa ust. § 65 ods. 2 správneho poriadku, preto podľa názoru súdu bol postup žalovaného správny, keď toto rozhodnutie zrušil. Keďže žalobca v žalobe neuviedol žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce zmenu, resp. zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, Krajský súd v Bratislave s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 OSP vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalovaný svoj súhlas s prejednávaním veci bez nariadenia pojednávania vyjadril vo svojom vyjadrení zo dňa 19.8.2013 a žalobca súhlasil s prejednávaním predmetnej právnej veci bez nariadenia pojednávania prostredníctvom písomného vyjadrenia svojej právnej zástupkyne zo dňa 30.7.2013. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.