Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/253/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9013010133 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:9013010133.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: P.. Z. L., bytom X. XXX, F. Z., zastúpený A.. Petrom Jančinom, advokátom, Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVS2-2013/14798/TOL zo dňa 03.07.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-OVS2-2013/14798/TOL zo dňa 03.07.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 35,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 162,90 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu SR 09.09.2013, ktorá bola postúpená Krajskému súdu v Bratislave uznesením č.k. 8 Sž/20/2013-13 zo dňa 09.10.2013, domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. SVS-OVS2-2013/14798/KOL zo dňa 03.07.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uvádza, že prvostupňovým správnym rozhodnutím zo dňa 13.12.2012, č. 111/2009/00938 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba zákon), ktorého skutkovú podstatu naplnil tým, že dňa 13.02.2009 v čase okolo 22:30 hod. na ceste v Okoličnom pri Liptovskom Mikuláši povedal P.. N. E. „Ty? Čo si to ty za človeka? Ty nie si človek! Ty si obyčajný klobáskový inžinier!“, čím P.. N. E. ublížil na cti tým, že ho urazil. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 49 ods. 2 zákona žalobcovi za spáchaný priestupok uložil prvostupňový správny orgán sankciu - pokarhanie a v zmysle § 79 ods. 1 zákona mu uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal žalobca dňa 26.03.2013 odvolanie. Žalobca uvádza, že ani v druhom prejednaní priestupku, ktorého sa mal dopustiť (po vrátení a zrušení rozsudkom Krajského súdu v Bratislave) žiadnym spôsobom sa nevysporiadal so zaujatosťou svedkýň, neriešil okolnosti okolo žalobcových námietok vo veci stavebného konania na Stavebnom úrade Liptovský Mikuláš p. Z. - svedkyne. K. orgán sa úlohou, ktorou ju poveril odvolací správny orgán uspokojil s konštatovaním p. Z. v opakovanej výpovedi, že voči žalobcovi nie je zaujatá, ignoruje ho, na čo žalobca reagoval vo výpovedi konštatovaním, že pokiaľ človek voči niekomu nie je zaujatý, tak ho rešpektuje nie ignoruje, ignorácia je totiž jednou z foriem otvorenej zaujatosti. K. orgán si opäť nevšimol, resp. opomenul, že syna N. spomína vo výpovedi len svedkyňa p. N., ktorá ho síce nevidela ale počula ako sa zasmial, svedkyňa p. Z. ho nevidela ani nepočula, hoci bola rovnako ako jej matka vo dverách. V konfrontácii so žalobcom tvrdila, že bola s matkou odhŕňať sneh vo dvore. Komunikácia žalobcu s P.. E. skončila o 22:40 hod. N. L. sa mal zasmiať teda podľa slov svedkýň o 22:40 hod., no on sa dostavil do uličky až o 23:00 hod., čo potvrdzujú vo výpovediach aj príslušníci Mestskej polície Liptovský Mikuláš, keď v okamihu ich príjazdu o 22:55 hod. v uličke N. L. nebol a pri riešení priestupku P.. E. už bol. Správny orgán svedectvo N. L. označil za účelové a väčší význam priložil tvrdeniu P.. E., že sa N. zasmial o 22:40 hod.. Správny orgán opomenul, že p. Vdovcová v konfrontácii uviedla, že nevidela osoby v uličke, len počula hlasy o pár otázok nižšie už odpovedala, že nás videla z obloka, o otázku nižšie uvádza, že nevie akú činnosť žalobca vykonával v uličke, že ho len počula, vo svojej výpovedi zase uvádza, že vyšla na dvor s dcérou, lebo vonku počula krik, stáli na schodíkoch a na ceste videla P.. E., žalobcu a jeho syna, už tam zase nevidela moju bývalú manželku, ktorú zase videl P.. E.. Svedkyňa uviedla v konfrontácii, že do dverí vošli len na krik, hoci vo vlastnej výpovedi uvádza, že boli na dvore odhŕňať sneh. Na otázku žalobcov, či počuli to čo sa ich pýtal pod oknom uviedla, že nepočula nič, lebo okno bolo zatvorené, konfrontáciu si stačí len pozorne prečítať a človek s nadhľadom a bez zaujatosti objaví zástup rozporov a protirečení, ktoré nezaujatá svedkyňa uviedla v odpovediach na logicky, konštruktívne a racionálne postavené otázky. Správny orgán opomenul, že p. Z. uvádza v konfrontácii so žalobcom, že bola len vo dverách, hoci vo výpovedi sama uviedla, že bola s matkou na dvore odhŕňať sneh, či už bola s matkou vo dverách, či už odhŕňala sneh, označila časť incidentu na rozhraní 22:30 hod. až 23:30 hod., hoci jej matka ho označila na trištvrte hodiny od 22:30 hod. a obidve počuli len žalobcove údajné urážlivé vyjadrenie, na ktoré sa údajne syn žalobcu zasmial a o viac sa už nezaujímali, nevšimol si ani vyhýbavé a nekonkrétne odpovede p. Malošovej, ktorá má so zaujatosťou voči žalobcovi najväčší problém z dôvodu stavebného konania. Správny orgán opomenul skutočnosť, že obidve nezávislé svedkyne boli pohoršené tým, čo údajne žalobca povedal „zarazilo ich to a šokovalo“. V konfrontácii svedkyne uviedli, že vypočuli žalobcov údajný výrok a vošli dnu do domu, teda o 22:40 hod. ako sami tvrdia, avšak v ich výpovedi uviedli, že nevedia, či bolo potom keď zaznel údajný výrok, vedia, že prišla polícia a potom išli dnu, lebo im bola zima, takže ak z logiky veci vyplýva, tak stáli 15 minút vo dverách, alebo na schodíkoch, alebo odhŕňali sneh, už nič nepočuli, len odhŕňali sneh, pohoršovali sa údajným výrokom a po príchode hliadky mestskej polície so zadosťučinením vošli do domu, lebo im bola zima. Správny orgán sa nezaoberal príčinou, pre ktorú vznikla udalosť medzi žalobcom a P.. E.. Tiež nepokladali písomné vyjadrenie žalobcovho syna za dôkaz, pretože jeho vyjadrenie bolo účelové a nevierohodné. Správny orgán sa tiež nezaoberal poveternostnými podmienkami v čase, kedy došlo k udalosti, nezobral do úvahy videozáznam ani za účelom doloženia poveternostných podmienok, nezobral do úvahy ani predložené hlásenie zo SHMÚ, ktoré bolo správnemu orgánu podľa vzájomnej dohody predložené dňa 26.02.2013, keď však doručené rozhodnutie správneho orgánu je datované zo dňa 13.12.2012 a doručené bolo žalobcovi až dňa 11.03.2013, pričom však o správe SHMÚ zo dňa 20.02.2013 v ňom sa neuvádza ani zmienku. Na základe uvedených skutočností je žalobca toho názoru, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezakladá na riadne zistenom skutkovom stave, resp. pokiaľ správny orgán riadne zistil skutkový stav, vyvodil z neho nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav rovnako tak je nutné ďalej konštatovať, že správny orgán pri hodnotení zistených dôkazov síce postupoval podľa svojej úvahy, avšak jednotlivé dôkazy neskúmal riadne. Žalobca naďalej tvrdí, že svedkyne sú zaujaté a ich výpovede sú spochybniteľné a rozporné. Dňa 03.07.2013 vydal žalovaný rozhodnutie, ktorým sa vo výroku rozhodnutia Obvodného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, Priest. číslo: 111/2009/00938 zo dňa 13.12.2012 v časti o uznaní vinným mení tak: „Ing. Z. L. sa uznáva vinným za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 13.02.2009 v čase okolo 22:30 hod. na ceste v Okoličnom v Liptovskom Mikuláši povedal P.. N. E. „Ty? Čo si to ty za človeka? Ty nie si človek! Ty si obyčajný klobáskový inžinier!“, čím P.. N. E. ublížil na cti tým, že ho urazil. Rozhodnutie v časti uloženia sankcie - pokarhania a uloženia povinnosti uhradiť trovy konania vo výške 16 eur sa ponecháva v platnosti. Žalobca namieta v žalobe, že správny orgán v konaní nepostupovali v súlade s ust. § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 47 ods. 3 a § 59 Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán v konaní o priestupku, ako aj žalovaný bol viazaný rozhodnutím súdu a to rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 107/2010 zo dňa 15.05.2012, ktorý jasne určil, čo je povinnosťou správneho orgánu po vrátení veci súdom. Správne orgány sa nevysporiadali so skutkovými nezrovnalosťami uvádzanými odlišne každou z uvedených svedkýň, ako sa mal priestupok stať, poukazujúc pritom aj na odlišné výpovede týchto svedkýň ešte pred vydaním prvého rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave. Tiež nepostupoval v intenciách uvedeného rozhodnutia pretože nedoplnil dokazovanie v otázke poveternostných podmienok, verbálnej komunikácie osôb a to žalobcu a Ing. E.. V dôsledku rozporov a skutkových nezrovnalostí nemožno jednoznačne konštatovať preukázanie spáchania priestupku tak, ako je uvedený vo výroku rozhodnutia správnych orgánov, rovnako aj v jeho odôvodnení. Správne orgány postupovali v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami správneho poriadku, keď vyhodnotili výpovede svedkýň ako pravdivé, pričom skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v odvolaní a ktoré preukazoval, že ich výpovede boli zaujaté a účelové vôbec nezohľadnil ani nebral do úvahy. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, ktorý považoval výpovede svedkýň za nezaujaté, hoci vôbec nie je zrejmé, odkiaľ mal vedomosť o nezaujatosti uvedených svedkýň, pokiaľ túto skutočnosť počas celého konania vôbec neskúmal, nikoho za tým účelom nevyťažoval, hoci v zmysle § 59 v spojení s § 32ods. 1 Správneho poriadku mohol a mal v danej veci dokazovanie doplniť, aby postupoval v súlade so zákonom a zistil presne a úplne skutočný stav veci. Správne orgány sa nezaoberali s nahrávkou na CD nosiči, ktorý predložil žalobca na preukázanie poveternostných podmienok v čase, kedy mal spáchať žalobca predmetný skutok a tak posúdiť reálnu možnosť, resp. nemožnosť vypočutých svedkov odpočuť rozhovor v akejkoľvek reprodukovanej presnosti slov na danú vzdialenosť a konfiguráciu budov v zmysle svedkyňami uvedeného miesta ich odposluchu rozhovoru, nehovoriac o tom, že videozáznam mal vyvrátiť svedkyňami charakterizované podmienky počasia pri konfrontácii. Tento dôkaz mal teda posúdiť poveternostné podmienky a preto skutočnosť, že na tejto nahrávke bol zachytený Ing. E. je irelevantné, keďže týmto dôkazom sa nemali preukazovať skutočnosti bezprostredne súvisiace s P.. E.. Žalobca má zato, že správne orgány neboli oprávnené odmietnuť jeho vykonanie s poukazom, že ide o dôkaz získaný nezákonným spôsobom, a teda postupovali podľa žalobcu nezákonne. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán v rámci rozhodnutia pochybil, keď uznal žalobcu vinným za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona, nakoľko obvinený mal byť na základe vykonaného dokazovania uznaný vinným za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona. Uvedené pochybenie odstránil rozhodnutím zo dňa 03.07.2013 žalovaný, ktorý zmenil výrok prvostupňového správneho orgánu tak, že ho uznal vinným zo spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona. Žalovaný sa v plnej miere stotožnil s názorom Ministerstva vnútra SR a považuje jeho rozhodnutie za vecne i po právnej stránke správne. Rozhodnutím došlo k odstráneniu pochybenia rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánu, ktorý nesprávne uznal obvineného vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona. Na základe napadnutého rozhodnutia bol v súlade s vykonaným dokazovaním žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona. Žalovaný uvádza, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a že zistený skutkový stav bol zároveň dostačujúci pre posúdenie veci. Vo veci pochybnosti o nezaujatosti svedkýň B. N. a B. Z. žalovaný konštatuje, že uvedené svedkyne boli pred výsluchom riadne poučené o následkoch krivej výpovede a v priebehu vykonaného dokazovania nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by nehovorili pravdu, preto nie je dôvod pre spochybnenie ich výpovedí. Žalobcom spochybnená výpoveď svedkýň z dôvodu, že pre poveternostné podmienky nemohli svedkyne predmetný výrok žalobcu počuť, žalovaný zastáva názor, že na základe výpovedi príslušníkov mestskej polície Z. V. a Q. R. bolo potvrdené, že svedkyne mohli z dvora ich domu predmetný výrok počuť. Uvedenými svedeckými výpoveďami príslušníkmi mestskej polície boli odstránené pochybnosti o poveternostných podmienkach v čase spáchania skutku. K námietke žalobcu, že správny orgán odmietol video nahrávku z predmetného dňa žalovaný konštatuje, že nemohla byť v priestupkovom konaní použitá s poukazom na § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené žalovaný dospel k názoru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v jeho nezmenenej časti považuje za zákonné a vecne správne a z týchto dôvodov navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu zamietol ako právne neodôvodnenú. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe vychádzajúc z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené zákonom ustanoveným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu. V správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.04.2009 č. 111/2009/0938 bol žalobca uznaný vinným zo spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. SVS-230-2009/01797/TJM zo dňa 20.10.2009 potvrdené a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 107/2010-40 zo dňa 15.05.2012 tak, že rozhodnutie žalovaného č. SVS-230-2009/01797/TJM zo dňa 20.10.2009 bolo zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude povinnosťou riadne sa vysporiadať s námietkou žalobcu ohľadne zaujatosti svedkýň B. Z. a Anny N. v spojitosti s iným stavebným konaním, kde podľa vyjadrenia žalobcu názory týchto sú v protichodnom postavení, i keď absentuje presné označenie spisovej značky, pod ktorou sa stavebné konania na ktorom stavebnom orgáne vedie, až následne v prípade, že správny orgán posúdi uvedené osoby ako nezávislé a nestranné svedkyne, tieto opätovne vypočuje a po doplnení dokazovania k otázke poveternostných podmienok, verbálnej komunikácie obvineného a poškodeného, výsluchom príslušníkov mestskej polície, ktorí boli na mieste údajného priestupku privolaní a prípadne i ďalšími dôkazmi, ktoré budú viesť k celkom presnému objasneniu veci, z ktorého bude možné správnym orgánom nad akúkoľvek pochybnosť, vzhľadom na zásadu platnú v administratívnom trestaní „v pochybnostiach v prospech obvineného z priestupku“ (in dubio pro reo) vyvodiť záver o spáchaní alebo nespáchaní predmetného priestupku žalobcom, o čom správny orgán vydá nové rozhodnutie, ktoré riadne v súlade so zásadou preskúmateľnosti aj odôvodní. Po obdržaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave žalovaný vydal dňa 27.07.2012 rozhodnutie č. SVS- OP1-2012/016857/TJM, ktorým rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.04.2009 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v novom konaní bude povinnosťou prvostupňového správneho orgánu postupovať v súlade s právnym názorom súdu vysloveným v rozsudku č.k. 3S 107/2010-40 zo dňa 15.05.2010 s tým, že sa riadne vysporiada s námietkou žalobcu ohľadne zaujatosti svedkýň B. Z. a B. N. tak ako to uviedol Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí. V novom konaní prvostupňový správny orgán predvolal na pojednávanie o prejednaní priestupku dňa 20.09.2012 P.. N. E., žalobcu, B. Z., B. N., Z. V., Q. R., A. L., N. E. ako aj právneho zástupcu žalobcu. Z výpovedi žalobcu zo dňa 12.10.2012 vyplýva, že dňa 13.02.2009 o 22:20 hod. zazvonil na zvonček na bráničke susedov E., pretože na pozemku na ktorý sa odhŕňa sneh z uličky parkoval Ing. A. E., ktorý s vozidlom prekážal, bránil zimnej údržbe uličky. Žalobca vyzval P.. E. asi trikrát, aby svoje vozidlo preparkoval. Táto komunikácia trvala 10 minút a o 22:40 hod., počas ktorej nebol nikto prítomný iba jeho manželka, sa rozhodol túto komunikáciu ukončiť a zavolal mestskú políciu. Opäť boli prítomní pán L., pán E., pani L.. Telefonoval stále s uličky a o 22:50 hod. prišlo odhŕňacie vozidlo VPS, nemohlo vykonať údržbu uličky, pretože Ing. E. nebol ochotný preparkovať auto, preto dohodol so strojníkom, že uličku odhrnie asi o XX:XX hod., keď pôjde na ďalší výjazd. V ten deň husto snežilo, bola fujavica, vozidlo zimnej údržby robilo údržbu už o 22:50 hod. do 22:55 hod. Vozidlo odišlo, pričom mestská polícia začala riešiť priestupok s P.. E., ktorý vozidlo následne odtiahol. Hliadka mestskej polície odišla. Komunikácia medzi žalobcom a P.. E., ktorá sa udiala v spoločnej uličke č. 736 v juhovýchodnom okraji v úrovni šírky hospodárskej budovy na parc. č. 38. Počasie bolo husté sneženie, vial silný západný vietor, bola fujavica a na uličke boli záveje. Žalobca uvádza, že čas komunikácie medzi ním a P.. E. má archivovaný na video zázname. Tiež má archivovanú komunikáciu z riešenia priestupku mestskej polície s Ing. E.. Žalobca uvádza vo výpovedi, že nie je pravdou, že mal povedať výrok, ktorý uvádza P.. E., taktiež nie je pravdou, že pán E. sa sám rozhodol, že svoje auto preparkuje, trval na tom, že priebeh incidentu bol taký ako správnemu orgánu uviedol, čo bude zrejmé aj z úradných záznamov mestskej polície, ktorá vtedy riešila priestupok. Žiadal, aby boli ako svedkovia vypočutí mestskí policajti, šofér vozidla VPS, ktorého meno uviesť nevie, a ktorý by sa mohol vyjadriť k poveternostným podmienkam toho večera, dispečera N., ako aj syna N. L.. Dňa 12.10.2010 vypovedal s P.. N. E., ktorý uviedol, že trvá na tom, aby voči žalobcovi bolo vedené priestupkové konanie za urážku na cti. Vo výpovedi uvádza, že dňa 13.02.2009 husto snežilo a keďže býva na konci spoločného dvora zhŕňaný sneh, ktorý zhŕňa VPS, zhrnutý sneh mu bráni pri vjazde do jeho dvora. Odparkoval svoje služobné auto na konci spoločného dvora. Bolo okolo 22:30 hod., keď mu zazvonil P.. L. a chcel, aby svoje služobné vozidlo preparkoval a to z dôvodu, že sneh ktorý nazhŕňal zo svojho dvora na spoločný dvor chcel pomocou mechanizmu VPS presunúť na miesto, kde on parkoval. Neželal si, aby ho žalobca natáčal na kameru a preto sa radšej rozhodol, že svoje auto preparkuje. Medzitým P.. L. zavolal mestskú políciu a mysliac si, že ich nikto nevidí mi povedal výrok „Ty čo si ty za človeka, Ty nie si človek, Ty si obyčajný klobáskový inžinier“. Tento výrok ho urazil na cti a preto žalobcovi povedal, aby ho neurážal, a tentokrát ho naozaj urazil. Po príchode mestskej polície bol riešený za priestupok - schválnosti, za čo zaplatil blokovú pokutu na mieste 12,- eur. Pri incidente boli prítomní manželka P.. L., Z.. A. L. taktiež ich syn N. L.. Na druhý deň sa dozvedel od susediek B. Z. a jej matky B. N., že celý incident sledovali s priedomia svojho domu, že počuli jasne a zreteľne, čo mu povedal P.. L.. Z toho dôvodu žiadal, aby boli vypočutí svedkovia A. L., N. L., B. Z. a B. N.. Na základe žiadosti prvostupňového správneho orgánu podal písomné vyjadrenie Šimon L., ktorý uviedol, že dňa vonku fúkal vietor, snežilo, bolo mu zima a preto vošiel domov, vonku viac neXX.XX.XXXX v piatok, sa približne o 23.00 hod. vrátil domov. V uličke videl odstavené vozidlo miestnej polície, vonku bol otec a mama, pán E. a dvaja mestskí policajti. Na jeho otázku čo sa stalo, rodičia povedali, že pán E. odmietol preparkovať svoje auto, aby mohla byť odhrnutá ulička. Vonku fúkal vietor, snežilo, bolo mu zima a preto vošiel domov, von viac nešiel. S. správny orgán vykonal šetrenie v organizácii Verejno-prospešné služby Liptovský Mikuláš, ktorá má na starosti dopravu, vývoz TKO, možnosť objednávania nákladných vozidiel a mechanizmov. Z vykonaného úradného záznamu správneho orgánu vyplýva, že dňa 13.11.2012 o 11:21 hod. telefonoval správny orgán na mobil dispečera VPS Ing. M. N. ohľadom jeho vypočutia, ako svedka na správnom orgáne, na základe žiadosti obvineného P.. Z. L.. Správny orgán ho požiadal, nakoľko má na starosti šoférov vozidiel VPS, aby zistil, kto bol s vozidlom zimnej údržby VPS dňa 13.02.2009 okolo 22:55 hod. v Okoličnom. Oznámil správnemu orgánu, že to zistení v záznamoch a zároveň sa opýta šoférov, potom zavolá na správny orgán. Následne správnemu orgánu oznámil, že žiaden šofér si tento dátum nepamätá, taktiež ani v záznamoch tento deň nemajú. Dňa 04.12.2012 bol vypočutý Z. V. príslušník mestskej polície, ktorý riešil priestupok P.. E.. Vo výpovedi uviedol: čo sa týka dňa 13.02.2009 bol vyslaný ako mestský policajt spolu s kolegom Q. R. na adresu Okoličné, kde mal byť problém s parkovaním vozidla. Na mestskú políciu telefonoval P.. L.. Po príchode na miesto videl vyhrnutý sneh z dvora Ing. L.. Ing. E. mal odstavené svoje vozidlo na celej šírke vozovky, čo vlastne bránilo zhrnutiu snehu vozidlom VPS k potoku. Ing. L. povedal, že požiadal Ing. E., aby svoje auto preparkoval, čo on odmietol. Preto začali riešiť túto záležitosť s P.. E., začo mu aj na mieste bola uložená bloková pokuta za schválnosť. Čo sa týka komunikácie medzi P.. L. a P.. E. vie, že P.. L. mal videokameru, s ktorou si natáčal riešenie tejto záležitosti, ale čo si medzi sebou hovorili nevie presne uviesť. Komunikácia sa týkala preparkovania vozidla P.. E.. Čo sa týka poveternostných podmienok toho dňa nevedel s určitosťou uviesť, či snežilo alebo nie, nevedel ani či fúkalo alebo nie. Osobne svedok v blízkosti, kde sa incident riešil nevidel žiadnych svedkov. Podľa jeho názoru, ak by nejaký svedkovia stáli vo svojich dvoroch a chceli by počuť, čo sa na ulici hovorí, tak komunikáciu medzi P.. L. a Ing. E. počuť mohli. Dňa 04.12.2009 bol vypočutý Q. R., príslušník mestskej polície, ktorý bol pri riešení incidentu ohľadne zaparkovaného motorového vozidla P.. E. a uviedol, že dňa 13.02.2009 bol vyslaný ako mestský policajt spolu s Z. V. na adresu X., pričom na mestskú políciu telefonoval P.. L. kvôli problému s parkovaním osobného vozidla P.. E., ktoré malo brániť odhrnutiu snehu vozidlom VPS. V ostatnom sa výpoveď Q. R. zhoduje s výpoveďou mestského policajta Z. V.. Dňa 04.12.2012 bola vypočutá svedkyňa B. N., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2009 mala vedomosť o tom, že jej dcéra B. Z. ako stavebník mala nejaké jednanie vo februári 2009, presný dátum uviesť nevie. Následne bola predvolaná na obvodný úrad ako svedok incidentu medzi P.. E. a P.. L.. Tiež uviedla, že nebola vôbec zaujatá v súvislosti so stavebným konaním jej dcéry B. Z. v spojitosti so susedom Ing. L.. Ani teraz nie je vôbec zaujatá voči Ing. L. v súvislosti so stavebným konaním jej dcéry a ním. Ďalej uvádza, že odstupom času sa presne nepamätá na podrobnosti zo dňa 13.02.2009. Čo sa týka poveternostných podmienok toho dňa, tak tento deň husto snežilo, fúkal vietor. V čase okolo 22:30 hod. keď spolu s dcérou B. Z. vyšli na dvor pozrieť čo sa deje, vtedy už husto nesnežilo. Na dvor vyšli preto, lebo počuli vonku krik. S dcérou stáli na schodíkoch a videli, že na ceste stojí P.. E. a Ing L., pri nich stál aj syn P.. L. N.. Počula na vlastné uši, ako P.. Kačura povedal „N. nenatáčaj ma“. H. Ing. L. povedal Ing. E. „Ty, čo si to Ty za človeka? Ty nie si človek, Ty si obyčajný klobáskový inžinier“. Toto jej utkvelo v pamäti, nakoľko bola pohoršená, že vzdelaný človek sa môže takto vyjadrovať. Už presne nevie, čo bolo potom vie, že prišla polícia jej a dcére bola zima a preto išli domov. Svedok uvádza, že stáli na schodíkoch vo dvore a P.. L. a P.. E. boli na cesta a doslovne počula rozhovor medzi nimi a zapamätala si, čo povedal P.. L. P.. E.. Dňa 04.12.2012 bol podaný návrh navrhovateľa (P.. N. E.) v ktorom uviedol, že sa došiel oboznámiť s výpoveďami svedkov, chce sa vyjadriť k výpovedi N. L. s ktorou nesúhlasí. Podľa jeho názoru o 23.00 hod. už bol vtedy doma, lebo keby vtedy prišiel určite by ho zaregistrovali aj mestskí policajti a on by sa pristavil. Dňa 05.12.2012 vypovedala Z.. A. L. uviedla, že obvinený P.. L. je jej bývalý manžel. Po oboznámení sa so skutkom uvádza, že s odstupom času sa už presne nepamätá na podrobnosti dňa 13.02.2009 v čase okolo 22:30 hod. Vie, že v túto dobu bývalý manžel vyzval suseda P.. E., aby si preparkoval svoje auto zo spoločnej uličky, lebo bránilo vozidlu VPS odhrnúť sneh na dohodnuté miesto. To Ing. E. odmietol urobiť. Nepamätá si aká bola komunikácia bývalého manžela s Ing. E. vie, že na miesto incidentu prišla mestská polícia, ktorá s Ing. E. riešila priestupok. Nepamätá sa na komunikáciu medzi bývalým manželom a Ing. Kačurom a teda nevie, či bývalý manžel E. povedal výrok „Ty, Ty čo si to za človeka? Ty si obyčajný klobáskový inžinier“. Čo sa týka poveternostných podmienok pamätá si, že vtedy snežilo a fúkal vietor. Dňa 05.12.2012 bola vypočutá svedkyňa B. Z., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že mala 11.02.2009 jednanie vo veci jej stavebného konania, kde manželia L. dali pripomienky, ktoré boli predmetom tohto jednania. Incident medzi P.. L. a P.. E. sa stal dňa 13.02.2009, pričom v tej veci už bola vypovedať ako svedkyňa dňa 19.03.2009. V súvislosti so stavebným konaním nebola vôbec zaujatá voči P.. L. na správnom orgáne vypovedala pravdivo. Uviedla, že aj teraz nie je voči Ing. L. zaujatá ale ho ignoruje. K poveternostným podmienkam toho dňa uviedla, že v čase okolo 22:30 hod. nesnežilo husto, nefúkal ani taký silný vietor ako fúkal doobeda. Čo sa týka vzdialenosti kde stála s matkou a kde stál P.. L. a P.. E. za týchto poveternostných podmienok bolo možné dobre počuť ich komunikáciu, lebo P.. L. kričal. X. si pamätá, že vtedy si išla ľahnúť spať, ale počula vonku krik, preto išla aj s matkou ku dverám pozrieť sa čo sa deje na ceste. Potom zišli na chodník a dobre sme počuli rozhovor medzi nimi na ceste. S. tiež, ako Ing. E. povedal N. L., aby ho nenatáčal. Nato Ing. L. povedal Ing. E. „Ty, čo si Ty za človeka, Ty nie si človek, Ty si obyčajný klobásový inžinier“. To sa dobre zapamätala, lebo ju to zarazilo a šokovalo. Potom išli dovnútra. Dňa 06.12.2012 sa dostavil na prvostupňový správny orgán žalobca, ktorý sa oboznámil s podkladmi pre rozhodnutie a priestupkovým spisom pred vydaním rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca po oboznámení sa s výpoveďami svedkov predovšetkým p. B. Z. a p. N. konštatoval, že skutkovo sa v predmetnej výpovede rozchádzajú, nielen čo sa týka základných okolností, za ktorých sa mal údajný incident prihodiť ale aj miestnych okolností a okolností týkajúcich sa osôb, ktoré sa mali daného incidentu zúčastniť. Poukazuje predovšetkým na spornosť prítomnosti N. L., ďalej miesta odkiaľ mali uvedený incident obe svedkyne pozorovať, keď sa rozchádzajú v mieste kde sa mali nachádzať, ba dokonca v prípade výpovede p. Z. sa oproti doterajšiemu konaniu uvádza nové miesto a to schodíky pred vchodom. Žalobca k výpovedi P.. E. uvádza, že jeho výpoveď vo vzťahu k svedkovi N. L. ako aj svedeckým výpovediam Z. a Vdovcovej je navzájom v rozpore poukazujúc pritom na samotné vyjadrenie svedka N. L., ktoré nebolo nijakým spôsobom vyvrátené. V súvislosti s nezaujatosťou svedkýň Z. a N., ktoré poukazujú na fakt, že dva dni pred údajným incidentom sa zúčastnili stavebného konania na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši, predmetom ktorého sú aj sťažnosti Ing. L. vo vzťahu k realizácii stavebných prác na ich dome. Navrhuje doplniť dokazovanie oboznámením sa s časťou video záznamu, ktorá dokumentuje poveternostné podmienky a stav v uličke dňa 13.02.2009 a zároveň predloží správy zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislave. Trval na tom, aby správny orgán mu oznámil, či uvedený video záznam môže predložiť, alebo nie do 14.12.2012. Do spisu právny zástupca žalobcu založil klimatický posudok Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave zo dňa 20.02.2013. Z posudku vyplýva, že „Poveternostná situácia: dňa 13.02.2009 sa naše územie nachádzalo v studenom severnom prúdení vzduchu v sile tlakovej níže nad Balkánom a Ukrajinou, v sprievode sneženia. Priebeh počasia: v lokalite Liptovský Mikuláš - Okoličné dňa 13.02.2009 v čase 18:00 až 23:00 hod. SEČ bolo zamračené počasie s teplotou vzduchu -4,6 až -1,4 C, s relatívnou vlhkosťou vzduchu okolo 95%. Smer vetra bol juhozápadný, neskôr západný až severozápadný (smer odkiaľ fúka) jeho rýchlosť dosahovala na 1,5 až 5 m/s, nárazoch do 10 m/s. V priebehu dňa 13.02.2009 výdatne snežilo spadlo 11,2 mm zrážok vo forme snehu, výška nového snehu dosahovala 17 až 23 cm, celková snehová prikrývka tak vzrástla na 20 až 27 cm na ľudskou činnosťou neovplyvnenom teréne bez závejov, v závislosti od lokálnych podmienok. V uvedenom časovom úseku nemáme k dispozícii podrobné trvanie sneženia, sneženie sa vyskytovalo v intervaloch, od skorých ranných hodín do nočných hodín. Dňa 13.12.2012 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o priestupku č. 111/2009/00938, ktorým bol žalobca uznaným vinným za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 46 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu naplnil tým, že dňa 13.02.2009 v čase okolo 22:30 hod. na ceste v Okoličnom v Liptovskom Mikuláši povedal P.. N. E. „Ty? Čo si to Ty za človeka? Ty nie si človek! Ty si obyčajný klobáskový inžinier!“, čím Vladimírovi E. ublížil na cti, tým že ho urazil. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 49 ods. 2 zákona mu za spáchaný priestupok bola uložená sankcia - pokarhania. Podľa § 79 ods. 1 zákona mu uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- eur. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujmy spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 3 zák. č. 372/1990 Zb.. na zodpovednosť a priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb., za priestupok možno uložiť tieto sankcie: pokarhanie. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb., priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Podľa § 51 zák. č. 372/1990Zb., ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytnúť pomoc a poučenie, aby pre neznalosti právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán nato príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedeným ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný predpis. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa právnej teórie odôvodnenie plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodnutia, aby prijaté rozhodnutie fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinnosti (§ 3 ods. 4). Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie nemôže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a naopak, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali, alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Súd konštatuje, že v danom prípade z rozsudku Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude povinnosťou riadne sa vysporiadať s námietkou žalobcu ohľadne zaujatosti svedkýň B. Z. a Anny N. v spojitosti s iným stavebným konaním, kde podľa vyjadrenia žalobcu názory týchto sú v protichodnom postavení, i keď absentuje presné označenie spisovej značky, pod ktorou sa stavebné konania na ktorom stavebnom orgáne vedie, až následne v prípade, že správny orgán posúdi uvedené osoby ako nezávislé a nestranné svedkyne, tieto opätovne vypočuje a po doplnení dokazovania k otázke poveternostných podmienok, verbálnej komunikácie obvineného a poškodeného, výsluchom príslušníkov mestskej polície, ktorí boli na mieste údajného priestupku privolaní a prípadne i ďalšími dôkazmi, ktoré budú viesť k celkom presnému objasneniu veci, z ktorého bude možné správnym orgánom nad akúkoľvek pochybnosť, vzhľadom na zásadu platnú v administratívnom trestaní „v pochybnostiach v prospech obvineného z priestupku“ (in dubio pro reo) vyvodiť záver o spáchaní alebo nespáchaní predmetného priestupku žalobcom, o čom správny orgán vydá nové rozhodnutie, ktoré riadne v súlade so zásadou preskúmateľnosti aj odôvodní. Správne orgány v intenciách zrušujúceho rozsudku nepostupovali a s námietkou zaujatosti oboch svedkýň sa nevysporiadali. Prvostupňovému súdu stačili iba ich vyjadrenie, že sa necítia zaujaté voči žalobcovi. Žalovaný skonštatoval v rozhodnutí, že svedkyne boli riadne poučené o následkoch krivej výpovede, v rámci vykonaného dokazovania nebolo ničím preukázané, že nehovoria pravdu, a preto nie je dôvod spochybňovať ich výpoveď. Súd konštatuje, že ani žalovaný sa so namietanou zaujatosťou svedkýň nevysporiadal, stačilo mu tiež tvrdenie, že sa svedkyne necítia zaujaté. Poučenie svedkýň o následkoch krivej výpovede ešte neznamená, že nie sú zaujaté. Správne orgány nemali ustálené, či svedkyne mohli počuť výrok žalobcu, pretože každá z nich tvrdili, že stáli na inom mieste keď počuli jeho výrok. Príslušníci mestskej polície vo výpovedi uviedli, že „ak by nejakí susedia stáli vo svojich dvoroch a chceli počúvať čo sa na ulici hovorí, tak, komunikáciu medzi P.. L. a P.. E. počuť mohli.“ Súd podotýka, že svedkyne neuvádzali, že stáli vo dvore keď prebiehal rozhovor medzi žalobcom a P.. E.om, ale ako uviedli stáli na schodíkoch. Ing. Kačur však uviedol, že svedkyne mu na druhý deň povedali, že výrok žalobcu počuli. Správny orgán, ako to uviedol v rozhodnutí, že mal preukázané, že verbálnu komunikáciu žalobcu a P.. E. bolo možné doslovne registrovať, aj výsluchom príslušníkov mestskej políciu, ktorí sa na miesto dostavili. Súd poukazuje na rozpor medzi tvrdením svedkýň, ktoré tvrdili, že stáli na schodíkoch, a príslušníkov mestskej polície, ktorí uviedli, že keby niekto stál vo dvore a chcel počúvať čo sa na ulici hovorí, tak by hovor mohol počuť. Z daných výpovedí vyplýva, že prvostupňový správny orgán si neujasnil, či aj zo schodov bolo možné komunikáciu medzi žalobcom a Ing. E. počuť, pretože mestskí policajti uviedli, že z dvoru bolo možné počuť komunikáciu. Správne orgány sa riadne nevysporiadali s tvrdením žalobcu, že v čase incidentu husto snežilo, bola fujavica, preto nemohli počuť svedkyne ich rozhovor, správny orgán sa s poveternostnými podmienkami nevysporiadal. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v novom konaní je viazaný právnym názorom súdu podľa § 250j ods. 7 O.s.p., v ktorom bude jeho povinnosťou sa riadne vysporiadať s námietkou žalobcu ohľadne zaujatosti svedkýň B. Z. a Anny N. a neuspokojiť sa iba s ich tvrdením, že nie sú zaujaté voči žalobcovi, pretože nepostačuje iba konštatovanie správneho orgánu, že svedkyne boli poučené o následkoch krivej výpovede. Zároveň povinnosťou správneho orgánu bude zistiť, pretože svedkyne vo svojich výpovediach uviedli niekoľko miest z ktorých vypočuli rozhovor medzi P.. E. a žalobcom, kde boli v tom čase a porovnať to s tvrdením policajtov, ktorí uvádzali, že bolo možné komunikáciu počuť, keby stáli vo dvore, a túto skutočnosť si overiť. T. si zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré budú viesť k celkom presnému objasneniu veci, z ktorých bude mať správny orgán nad akúkoľvek pochybnosť, vzhľadom na zásadu platnú v administratívnom trestaní „in dubio pro reo“ ustáliť záver o spáchaní alebo nespáchaní uvedeného priestupku žalobcom. Až na základe riadne zisteného skutkového stavu vydá žalovaný rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní s súlade so zásadou preskúmateľnosti rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal v konaní náhradu trov, ktoré uhradí žalovaný v nasledovnej špecifikácii: 1/ žalobcovi uhradí súdny poplatok vo výške 35,- eur 2/ odmenu za 2 úkony právnej služby za rok 2013 2 x 60,07 eur, režijný paušál 2 x á 7,81 eur, 20% DPH vo výške 27,14 eur čo spolu prestavuje čiastku 162,90 eur. Trovy právneho zastúpenia vyúčtoval právny zástupca žalobcu v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.