Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 36Cb/34/2001 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1001899459 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1001899459.19 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Kriškovou, v právnej veci navrhovateľa: M+H, spol. s r.o. v likvidácií, Exnárova 59, 821 03 Bratislava, proti odporcovi: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, o zaplatenie 39 832,70 Eur s prísl., takto r o z h o d o l : Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 39.832,70 Eur (1.200.000,- Sk) zo 17,83 % úrokom z omeškania od 14.12.1999 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 3 983,27 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.200.000,- Sk (39.832,70 Eur) s prísl. od odporcu titulom náhrady škody zo zmluvy o bežnom účte. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že dňa 16.12.1999 obdržal výpis z účtu zo dňa 13.12.1999, z ktorého vyplýva, že v tento deň došlo k výberu peňazí z účtu navrhovateľa v žalovanej výške v pobočke odporcu a peniaze boli vyplatené Q. X., osobe údajne splnomocnenej konateľom navrhovateľa. Keďže konateľ žiadnu takúto osobu na výber peňazí v hotovosti nesplnomocnil, došlo k neoprávnenému výberu. Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že žalovanú sumu vyplatil Q. X. na základe plnomocenstva konateľa navrhovateľa. Banka nemala žiadnu vedomosť o možnom zneužití podpisu na podpisovom vzore a podľa obchodných podmienok neručí za pravosť podpisu a nezodpovedá za škody v dôsledku sfalšovania podpisu. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25.11.2005 tak, že návrh v celom rozsahu zamietol. Na základe odvolania podaného navrhovateľom, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania. Tunajší súd znovu vo veci rozhodol dňa 31.03.2008 tak, že návrh opätovne zamietol. Z doplneného dokazovania zistil, že výbery z účtu navrhovateľa boli v minulosti realizované viacerými zamestnancami navrhovateľa, pričom išlo aj o nenahlásený výber. Banka teda nemohla mať podozrenie, že došlo k zneužitiu účtu navrhovateľa. Keďže navrhovateľ vedel o tom, že má zamestnanca, ktorý pozná číslo účtu a podpisový vzor a nezabránil možným krokom k zneužitiu týchto údajov, nekonal dostatočne zodpovedne a nepreukázal ani zavinenie odporcu, ani porušenie jeho povinností. Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací rozhodol rozsudkom zo dňa 12. augusta 2009, č. k. lObo/88/2008-235 a rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 39.832,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 17,83% odo dňa 13.12.1999 do zaplatenia a zaviazal ho k náhrade trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa nestotožnil správnym posúdením veci súdom prvého stupňa a pristúpil k zmene jeho rozhodnutia podľa ust. § 220 O.s.p. Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 26.11.1998 uzatvorili zmluvu obežnom účte, ktorej obsah nespochybnili a jej obsahu sa dovolávali. Z bodu 4 tejto zmluvy vyplýva, že zmluvné strany berú na vedomie, že peňažnými prostriedkami na účte, ktorý je predmetom zmluvy, sú splnomocnené disponovať len osoby, ktorých podpisy sú uvedené na formulári podpisových vzorov uloženom v banke. K bežnému účtu navrhovateľa je vo formulári podpisových vzorov uvedený len podpis E.. L. A.. Zo zmluvného dojednania medzi účastníkmi teda vyplýva, že iná osoba dispozičné oprávnenie k účtu nemala a nemohla vykonávať výbery či prevody. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu č. k. lObdoV/30/2010-248 zo dňa 27. októbra 2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd na základe odlišného skutkového zistenia konštatoval, že odporca vyplatením peňažných prostriedkov inej osobe, ako osobe oprávnenej, porušil povinnosť zo zmluvy a je tak povinný škodu navrhovateľovi zaplatiť. Odvolací súd však pochybil tým, že dôkazy, na ktorých postavil svoje skutkové zistenia, nezopakoval, ani dokazovanie nedoplnil, a konanie odvolacieho súdu je tak postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd vzhľadom na zrušenie veci dovolacím súdom zaoberal sa opäť odvolaním navrhovateľa a vychádzajúc z obsahu jeho odvolania, vykonaného dokazovania a záverov dovolacieho súdu dospel k tomu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa si navzájom odporujú, čo vedie k nesprekúmateľnosti jeho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa opomenul zaoberať právnou úpravou náhrady škody formulovanou v Obchodnom zákonníku v ustanovení § 373 a nasl., a túto úpravu aplikovať na existujúci vzťah medzi účastníkmi. Výber peňažných prostriedkov z bežného účtu aj osobou odlišnou od majiteľa účtuje spôsobom možným a môže k takémuto úkonu dôjsť aj na základe plnej moci, prípustnosť takéhoto úkonu však musí vychádzať zo splnenia podmienok, či už formulovaných obchodným zákonníkom alebo platným dojednaním medzi účastníkmi zmluvy. Pokiaľ však zmluva o bežnom účte medzi bankou a obchodnou spoločnosťou takýto postup neumožňuje, nie je možné dospieť k záveru o prijateľnej aplikácii ustanovení o plnomocenstve a následnej možnosti dispozície s peňažnými prostriedkami na bežnom účte žalobcu splnomocnenou osobou. Z dojednania medzi účastníkmi v článku 4 zmluvy o bežnom účte vyplýva, že jedinou osobou oprávnenou disponovať s prostriedkami na bežnom účte je osoba uvedená v podpisovom vzore a touto osobou bol len E.. L. A.. Pokiaľ výklad zmluvy vedie jednoznačne k záveru, že neexistuje možnosť splnomocniť tretiu osobu k výberu peňažných prostriedkov, je potrebné uzavrieť, že jedinou oprávnenou osobou je osoba oprávnená na podpisovom vzore. Zanedbanie povinnosti banky so všetkou starostlivosťou skúmať, či predloženie plnej moci zodpovedá dojednaniu medzi účastníkmi a môže viesť k dispozícií peňažnými prostriedkami na účte, tak musí nevyhnutne viesť k právnej úvahe, že banka nesie za takéto konanie zodpovednosť v rozsahu objektívnej zodpovednosti formulovanej zákonom ust. § 373 Obchodného zákonníka. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov Z. D., E.. L. V., P. Q., obsahom listinných dôkazov: zmluva o bežnom účte zo dňa 26.11.1998, výpis z účtu zo dňa 13.12.199, písomná korešpondencia medzi účastníkmi konania, Obchodné podmienky Československej obchodnej banky a.s., výpisy z účtu navrhovateľa (história bežného účtu), bankový spis navrhovateľa, ako aj ostatných listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, ústnymi prednesmi a písomnými podaniami účastníkov konania a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci: Navrhovateľ uzatvoril dňa 06.11.1998 s odporcom zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v zmysle ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Obchodné podmienky ČSOB, a.s., zahraničnej pobočky v Slovenskej republike (bod 5. Zmluvy obežnom účte). Dňa 16.12.1999 došlo k výberu z účtu navrhovateľa v hotovosti vo výške 1.200.000,- Sk v pobočke odporcu na Z. Y.. v M.. Výber uskutočnil Q. X., ktorý sa preukázal plnomocenstvom udeleným štatutárnym zástupcom navrhovateľa E.. L. A.. Konateľ navrhovateľa E.. L. A. poprel, že na tento výber peňazí z účtu navrhovateľa niekoho splnomocnil, Q. X. nepozná a podal trestné oznámenie na neznámeho podnikateľa pre trestný čin podvodu. Výberu finančnej hotovosti predchádzalo telefonické oznámenie o výbere sumy 1.200.000,- Sk s tým, že žiadateľ riadne oznámil číslo účtu, dátum výberu, ako aj výšku výberu. Dňa 13.12.1999 sa dostavil v zmysle oznámenia na pobočku ČSOB údajný pán X., ktorý predložil výberový lístok s podpisom E.. A. ako konateľa navrhovateľa, pričom tento podpis sa zhodoval s podpisovým vzorom. Klientskym pracovníkom bol upozornený na skutočnosť, že výber nemôže byť zrealizovaný bez splnomocnenia od E.. A., na základe čoho bolo toto splnomocnenie predložené. Súd zistil, že Q. X., súkromnému podnikateľovi, majiteľovi firmy Q. H. bol v roku 1994 odcudzený občiansky preukaz č. V. XXXXXX, čo potvrdzuje list z priestupkového protokolu OO PZ Lučenec č. J.- Q.-XXX dňa 04.08.1994, ktorý eviduje odcudzenie občianskeho preukazu na meno Q. X. a list protokolu správnej služby OR PZ Lučenec č. XXX evidujúci Q. X. so žiadosťou o vydanie nového občianskeho preukazu. So spoločnosťou MaH, s.r.o. nemal žiadne obchodné a ani osobné kontakty a žiaden výber peňazí na základe splnomocnenia konateľa spol. MaH, s.r.o. E.. L. A. v ČSOB a.s. neuskutočnil. Z výsluchu svedkýň - zamestnankýň odporcu súd zistil, že pracovníci odporcu pri tomto výbere vykonali všetky štandardné Úkony smerujúce k overeniu správnosti údajov a následne vykonali výplatu prostriedkov v hotovosti. Výber bol nahlásený, podpis na výberovom lístku overený podľa podpisového vzoru, vyžiadané splnomocnenie (podpis splnomocňujúcej osoby sa zhodoval s podpisovým vzorom). Číslo účtu, ako aj názov účtu boli správne, suma sa rovnala sume telefonicky nahlásenej dňa 10.12.1999. O existencii účtu, čísle ako aj podpisovom vzore vedeli viacerí zamestnanci navrhovateľa. Medzi nimi aj p. R. X., ktorý najmenej trikrát vyberal z daného účtu peňažné prostriedky. S menovaným zamestnancom ukončil navrhovateľ pracovný pomer z dôvodu pokusu o krádež peňazí z kufríka majiteľa, asi týždeň pred realizovaným výberom. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Z judikatúry: R 57/2004: Banka už v čase uzatvárania zmluvy o bežnom účte s klientom môže a má predvídať, že v budúcnosti jej môže byť predložený falošný príkaz na úhradu z tohto účtu (§374 ods. 1 Obch. zák). Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. Je nesporné, že účastníci konania uzatvorili dňa 26.11.1998 platne zmluvu o bežnom účte, pričom v bode 4 si dojednali možnosť dispozície s peňažnými prostriedkami osobami, ktorých podpisy sú uvedené na formulári podpisových vzorov uloženom v banke. Z dojednania bodu 4 teda jednoznačne vyplýva, že jedinou osobou oprávnenou disponovať s prostriedkami na bežnom účte je osoba uvedená v podpisovom vzore a touto osobou bol len E.. L. A.. Pokiaľ teda účastníci dojednali, že s peňažnými prostriedkami na účte, ktorý je predmetom zmluvy, sú splnomocnené disponovať len osoby, ktorých podpisy sú uvedené na formulári podpisových vzorov uložených v banke, nemožno na takéto dojednanie aplikovať iné znenie, a to znenie obchodných podmienok, ktoré sa týka konania osobami splnomocnenými, keďže priamo dojednanie v zmluve takúto možnosť vylučuje. Z citovaného ustanovenia § 273 ods. 2 Obch. zák., ktorý rieši konflikt medzi ustanoveniami zmluvy a obchodnými podmienkami je zrejmé, že v takomto prípade majú ustanovenia zmluvy prednosť pred obchodnými podmienkami. Výber peňažných prostriedkov z bežného účtu aj osobou odlišnou od majiteľa účtu je spôsobom možným a môže k takémuto úkonu dôjsť aj na základe plnej moci, prípustnosť takéhoto úkonu však musí vychádzať zo splnenia podmienok, či už formulovaných obchodným zákonníkom alebo platným dojednaním medzi účastníkmi zmluvy. Pokiaľ však zmluva medzi účastníkmi konania takýto postup neumožňuje, nie je možné dospieť k záveru o prijateľnej aplikácii ustanovení o plnomocenstve a následnej možnosti dispozície s peňažnými prostriedkami na bežnom účte navrhovateľa splnomocnenou osobou. Keďže zo zmluvy o bežnom účte vyplýva, že neexistuje možnosť splnomocniť tretiu osobu na výber finančných prostriedkov z účtu navrhovateľa, jedinou osobu disponovať s peňažnými prostriedkami na účte bola osoba oprávnená na podpisovom vzore. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že aj v minulosti banka takéto výbery na základe plnej moci od oprávnenej osoby realizovala. Zanedbanie povinnosti banky so všetkou starostlivosťou skúmať, či predloženie plnej moci zodpovedá dojednaniu medzi účastníkmi a môže viesť k dispozícii s peňažnými prostriedkami na účte, tak nevyhnutne vedie k záveru, že banka nesie za takéto konanie zodpovednosť v rozsahu objektívnej zodpovednosti podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti súd rovnako ako odvolací súd poukazuje na existujúcu judikatúru, z ktorej možno vyvodiť objektívnu zodpovednosť banky. Odporca sa v konaní bránil iba tým, že jeho pracovníci postupovali v súlade s obchodnými podmienkami a žiadnu svoju povinnosť neporušili. S uvedeným názorom nemožno súhlasiť, keď bolo preukázané, že pri výbere finančnej hotovosti dňa 13.12.1999 konali v rozpore s bodom 4 uzatvorenej zmluvy. Vzhľadom na uvedené, súd návrhu navrhovateľa vyhovel. O povinnosti zaplatiť okrem istiny aj úroky z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. účinného v rozhodnom čase, podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502. Keďže odporca dobrovoľne škodu, vzniknutú neoprávneným výberom, navrhovateľovi neuhradil, dostal sa do omeškania. Súd zistil, že obvyklé úroky požadované za úvery bankami sa pohybovali v čase uzavretia zmluvy v rozpätí od 17 do 20 %, preto priznal navrhovateľovi úrokovú sadzbu v požadovanej výške. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za návrh a odvolanie spolu v sume 3.983,27 Eur (120.000,- Sk). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované /§ 42 ods. 3 OSP/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 OSP/. Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a OSP/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.