Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/5/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008200524 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1008200524.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcov: 1/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX Q., 2/ I.. J.. L. B., L. XX, XXX XX Q.- výlučný vlastník , obaja zastúpení advokátskou kanceláriou WERNER & Co., s.r.o., Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, s pribratým účastníkom konania: NOBLE, a.s., Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 36 200 395, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Klučková, advokátka s.r.o., Pluhová 29, 831 03 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. A/2007/1779- HRL zo dňa 15.1.2008 v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SU-2006/28284/19916/2007/UR-Ga zo dňa 28.3.2007 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.4.2008 sa žalobcovia domáhali, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. A/2007/1779-HRL zo dňa 15.1.2008 v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SU-2006/28284/19916/2007/UR-Ga zo dňa 28.3.2007 vo veci rozhodnutia o umiestnení stavby č. XXXX „Polyfunkčný objekt C. E.., Q.“, pozemok parc. č. XXXX, k.ú. P. L., Q. s prípojkami pre navrhovateľa, spoločnosť NOBLE, a.s., Sliezska 9, 831 03 Bratislava. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, v ktorom namietali, že im nebol oznámený termín konania ústneho rokovania s možnosťou vzniesť námietky, namietali clonenie fasády domu na C. X, Q., v dokumentácií k územnému konaniu boli uvedené nesprávne výšky jestvujúceho objektu C. X, vo svetlotechnickom posudku nie je zhodnotený vplyv novostavby na denné osvetlenie a preslnenie ostatných bytov na C. X, v dokumentácií k územnému konaniu sú v obvodovom múre na hranici s objektom na C. X situované okná, čím je znemožnená akákoľvek stavebná činnosť na existujúcom trojpodlažnom krídle existujúcej budovy. Podaním zo dňa 11. 6. 2007 doručili žalobcovia stavebnému úradu doplnený stretlotechnický posudok spracovaný I.. J.. R. B. U.. a následne I.. Š. D. K.. Napadnutým rozhodnutím bolo odvolanie žalobcov zamietnuté. Navrhovateľ v územnom konaní požiadal o vysvetlenie nezrovnalostí v posudkoch znalca, ktorý vypracoval svetlotechnický posudok k návrhu na umiestnenie stavby. Geodet vykonal nové zameranie sporných, rôznych výšok budov, z ktorých vychádzali posudzovatelia pri vypracovaní posudkov na vplyv novej zástavby na osvetlenie a preslnenie. Novým posudkom bolo zistené, že navrhované riešenie novostavby je v súlade s normami a nedôjde k neprípustnému zatieneniu obytných miestností existujúcich budov. Uvedený posudok nebol žalobcom doručený. Žalobcovia sa cítili napadnutým rozhodnutím ukrátení na svojich právach z dôvodu porušenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) ako i zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon). Žalobcovia citovali ustanovenie § 32 písm. a), § 34 ods. 2, § 36 ods. 1, § 37 ods. 2, 4, § 42 ods. 2, § 140 stavebného zákona, § 1, § 2 ods. 1, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, § 5 ods. 4 nariadenia vlády č. 353/2006 Z.z. o podrobnostiach na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, § 3 ods. 1, 2, 4, § 18 ods. 3, § 21 ods. 2, § 24 ods. 1, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3, § 60 a správneho poriadku. Žalobcovia v žalobe namietali nedoručenie oznámenia o začatí konania, čím boli žalobcovia vylúčení z celého prvostupňového konania, čo malo negatívny vplyv aj na možnosť preskúmania prvostupňového rozhodnutia. Nesúhlasili s právnym názorom správneho orgánu, v zmysle ktorého nie je v jeho moci preverovať správnosť doručenia úradných zásielok. Žalobcovia v odvolacom konaní nepopreli, že by obdržali oznámenie o začatí územného konania a nariadení ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný zrušiť prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť stavebnému úradu na ďalšie konanie v ktorom malo dôjsť k prevereniu správnosti doručenia oznámenia o začatí konania. Podľa ich názoru za doručenie písomnosti je zodpovedný správny orgán, ktorý nemôže prenášať svoju zodpovednosť na poštovú prepravu, pričom je prípustný dôkaz opaku údajov uvedených na doručenke a v prípade námietky o doručení bol správny orgán povinný sa nimi zaoberať. Podľa názoru žalobcov sa správne orgány príslušnými citovanými zákonnými procesnými úpravami neriadili. Svojím konaním prvostupňový správny orgán zabránil žalobcom vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, neumožnil im navrhnúť dôkazy pre zistenie skutočného stavu veci a porušil procesné práva žalobcov. Podľa ich názoru správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a vychádzal výlučne z listinného dôkazu predloženého navrhovateľom. Napriek tomu, že žalobcovia v odvolacom konaní predložili listiny spochybňujúce odborné závery stavebníkom predloženého posudku, žalovaný sa s nimi nevysporiadal. Žalovaný preto porušil svoju povinnosť vysporiadať sa s dôkazmi predloženými účastníkmi konania. V napadnutom rozhodnutí nereagoval na pripomienky, návrhy a vyjadrenia žalobcov, ktoré vôbec nebral do úvahy. Z uvedeného dôvodu je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Okrem uvedeného odvolací orgán nedoručil žalobcom vyjadrenie navrhovateľa k ich odvolaniu, ani ďalšie doplňujúce podklady, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí, žalobcom neboli doručené podklady o novom zameraní sporných výšok geodetom a odborné stanovisko k svetlotechnickému posudku vplyvu novostavby polyfunkčného domu na C. X spracovanom I.. G.. U.. Na základe uvedených dôvodov žiadali súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcom priznal náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, pričom procesné práva žalobcov boli zabezpečené. Žalovaný podrobne a v celom rozsahu preskúmal prvostupňové rozhodnutie ako aj postup stavebného úradu a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Citoval ustanovenie § 36 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, 2 stavebného zákona. Stavebný úrad vo svojom rozhodnutí určil stavebný pozemok, umiestnil na ňom navrhovanú stavbu, určil podmienky na jej umiestnenie, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a určil čas platnosti rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie stavby určil požiadavky na ochranu prírody a krajiny, na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, napojenie na siete technického vybavenia a pod. Čo sa týka námietky ohľadom doručovania oznámenia o začatí územného konania, správny orgán uviedol, že mu neprináleží preverovať pravosť podpisu na poštovej zásielke, ktorej doručovanie prebehlo prostredníctvom poštového doručovateľa. Z doručenky vyplýva, že k prevzatiu zásielky prišlo osobným odberom a dátum prevzatia sa zhoduje s dátumom na odtlačku pečiatky pošty. Upozornil na okolnosť, že žalobcovia splnomocnili I.. J.. L. B. na všetky právne a iné úkony, ktorého podpis sa zhoduje s podpisom na doručenkách k oznámeniu o začatí konania. Žalovaný mal preto preukázané, že žalobcovia boli prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu oboznámení so začatím územného konania ako aj s právom uplatniť v určenej lehote námietky a pripomienky. Ich procesné práva boli zabezpečené. Ku konaniu navrhovateľ predložil svetlotechnický posudok vypracovaný autorizovanou osobou. Na základe predloženia posúdenia vplyvu navrhovanej stavby na bytový dom žalobcami, ktorým spochybnili niektoré závery posudku predloženého navrhovateľom, bolo vypracované nové odborné stanovisko na podklade upresnených údajov. V novom stanovisku bolo skonštatované, že pripravovaná stavba nespôsobí v susednom objekte prekročenie limitnej hranice a byty na protiľahlom dvorovom trakte zostanú preslnené počas predpísanej doby. Správne orgány teda postupovali v súlade so zásadou materiálnej pravdy a skutkový stav bol zistený dostatočne. Žalobcovia mali možnosť nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov a toto právo nebolo v konaní porušené. Na základe uvedených dôvodov žalovaný žiadal súd, aby žalobu zamietol. Súd v konaní zistil, že v rámci mimo odvolacieho konania, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, zrušilo rozhodnutím č. 2011/2930/V-85-5 zo dňa 8.4.2011 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. A/2007/1779-HRL zo dňa 15.1.2008. Proti predmetnému rozhodnutiu ministerstva, podal rozklad účastník, NOBLE, a.s., Sliezska 9, 831 03 Bratislava. Rozhodnutím č. 185 zo dňa 4.7.2011, Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozklad zamietol a potvrdil rozhodnutie o zrušení rozhodnutia Krajského stavebného úradu č. č. A/2007/1779-HRL zo dňa 15.1.2008, ktoré malo byť predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. Účinnosť napadnutého rozhodnutia má vplyv na priebeh tohto konania, a preto súd uznesením zo dňa 21.6.2011 konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. A/2007/1779-HRL zo dňa 15.1.2008 v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SU-2006/28284/19916/2007/UR-Ga zo dňa 28.3.2007 prerušil až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 2011/2930/ V-85-5 zo dňa 8.4.2011, príp. súvisiaceho súdneho rozhodnutia. rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžpo/17/2013, bol potvrdený rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 2S/134/2011 zo dňa 13.2.2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 2011/2930/V-85-5 zo dňa 8.4.2011. Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky došlo k zániku účinnosti uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 21. 6. 2011, ktorým bolo konanie sp. zn. 4S/5/2008 prerušené. Dopytom na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky súd pred vytýčením pojednávania zistil, že správny orgán nevydal v mimo odvolacom konaní žiadne ďalšie rozhodnutie, vo veci nekoná. Do konania bol uznesením zo dňa 26.5.2011 pribratý účastník, NOBLE, a.s., Sliezska 9, 831 03 Bratislava. V priebehu konania došlo k úmrtiu pôvodného žalobcu v druhom rade, J. B. a z predložených dokladov súd zistil, že jeho dedičmi sa stali: V. B. a I.. J.. L. B.. Súd ďalej postupoval v konaní s uvedenými žalobcami. Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení do 30. septembra 2013), boli zrušené krajské stavebné úrady a právomoc Krajského stavebného úradu v Bratislave prešla na Obvodný úrad Bratislava, a následne zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli zrušené obvodné úrady s tým, že ich právomoc prešla na novozriadené okresné úrady, súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250 ods. 4 O.s.p. na strane žalovaného konal s právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného. Z dôvodu prechodu kompetencií sa stal pasívne legitimovaným subjektom na strane žalovaného Obvodný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. v rozsahu námietok uvedených v žalobe. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonávať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Predmetom súdneho prieskumu teda bola zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. A/2007/1779-HRL zo dňa 15.1.2008 v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SU-2006/28284/19916/2007/UR-Ga zo dňa 28.3.2007 vo veci rozhodnutia o umiestnení stavby č. XXXX „Polyfunkčný objekt C. E.., Q.“, pozemok parc. č. XXXX, k.ú. P. L., Q. s prípojkami pre navrhovateľa, spoločnosť NOBLE, a.s., Sliezska 9, 831 03 Bratislava ako aj zákonnosť jeho postupu, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14. 11. 2006 bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená stavebníkom, Noble, akciová spoločnosť, Tlmače, žiadosť o vydanie územného rozhodnutia. Prílohou k žiadosti bol svetlotechnický posudok. Z pripojeného svetlo technického posudku vypracovaného I.. G. U., K.. vyplýva, že predmetom tohto posúdenia bolo len posúdenie pre splnenia navrhovanej stavby. Podaním zo dňa 19. 2. 2007 príslušný stavebný úrad oznámil účastníkom začatie územného konania a termín nariadenia ústneho pojednávania. Účastníci boli vyzvaní, aby svoje námietky uplatnili najneskôr pri ústnom konaní, v opačnom prípade na nej neprihliadne. Z priložených doručeniek súd zistil, že sa medzi nimi nachádzajú potvrdenia o doručení predmetnej zásielky do vlastných rúk osobne žalobcom dňa 21. 2. 2007. Dňa 15. 3. 2007 bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania na ktorom sa zúčastnili dotknuté organizácie a žiadateľ. Súčasťou zápisnice sú popisy technického vyhotovenia stavby a prípojok. Dňa 28. 3. 2007 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby číslo XXXX, v ktorom boli určené architektonické a urbanistické podmienky, požiadavky vyplývajúce z chránených území alebo ochranných pásiem, požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých organizácií, orgánov štátnej správy na obce, bola určená požiadavka predloženia podrobnejších podkladov potrebných pre určenie ďalších podmienok v rámci stavebného konania. Platnosť územného rozhodnutia bola určená na 2 roky odo dňa jeho právoplatnosti. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že zo strany žalobcov neboli do termínu ústneho pojednávania ani vydania rozhodnutia vznesené žiadne pripomienky. Dňa 18. 4. 2007 podali voči predmetnému rozhodnutiu žalobcovia odvolanie, v ktorom namietali, že neboli oboznámení so začatím konania ani o termíne ústneho pojednávania. Uviedli, že výška obvodového múru novostavby zo severozápadnej strany bude cloniť fasáde z juhovýchodu domu C. X s negatívnym dopadom na osvetlenie a oslnenie bytov s oknami na tejto fasáde. Uviedli tiež, že v dokumentácii k územnému konaniu sú uvedené nesprávne výšky existujúceho objektu prestavujúce rozdiel až 1 meter. V predmetnom svetlo-technickom posudku nebol zhodnotený vplyv novostavby na denné osvetlenie a preslnenie ostatných bytov na C. X a novostavba výrazne zhorší podmienky denného osvetlenia a preslnenia bytov na 2. poschodí. Uviedli, že v obvodovom múre na hranici s objektom C. X sú situované okná, čím dochádza k znemožneniu stavebnej činnosti pri zmene využitia obytného domu C. X. Uviedli tiež, že i priehľadné sklenené zábradlie predstavuje svetelnú prekážku, žiadali prepracovať dokumentáciu k územnému rozhodnutiu a vypracovať nový svetlotechnický posudok. Následne žalobcovia predložili svetlotechnický posudok spracovaný I.. J.. R. B., v závere ktorého je uvedené, že ekvivalentný uhol tienenia presahuje normové maximum v lokalite o 3, 47 stupňa, doba preslnenia posudzovaného bytu je o 12 minút menej ako normou požadované minimum. Podľa stretlotechnického posúdenia vplyvu umiestňované stavby na bytový dom má na C. jej číslo X vypracovaného na základe žiadosti žalobcu I.. Š.A. D. vyplýva, že, ak existujúca zástavba prekračuje prípustný ekvivalentný uhol tienenia príslušnej zóny, možno dostavať navrhovaný objekt najviac na úrovni uhla tienenia. K námietkam žalobcov sa vyjadril stavebník podaním zo dňa 28. 11. 2007, z ktorého vyplýva, že geodetické zameranie preukázalo skutočné - opravené výšky existujúceho objektu C. X, zmienky o zábradlí nateraz považuje za predčasné v predmetnom stupni konania a geodetické zameranie potvrdilo správnosť určenia kontrolného bodu. V marci 2011 predložil znalecký posudok, posudzujúci aj stanovisko I.. Š. D., ktorý preukazuje jeho tvrdenia. Posudkom boli upresnené vstupné údaje použité pri znovu zhodnotení uhla zatienenia ak doby pre splnenia dotknutých obytných miestností. Znalecký posudok posudzuje presadenie objektov v rámci mestského centra, vyjadruje sa k charakteru priestorov, ktoré by mali byť dotknuté výstavbou, poukazuje na P.. V závere uvádza, že na základe podrobného prepočtu a upresnených vstupných údajov stavba objektu vo výškových dimenziách nespôsobí v susediacom objekte C. X prekročenie predpísanej limitnej hranice. Byty aj vo vyšších podlažiach v protiľahlom dvorovom trakte zostanú preslnené počas predpísanej doby. K tomuto záveru dospel aj ďalší svetlotechnický posudok vypracovaným spoločnosťou 3S-PROJEKT, s.r.o., Boldog. dňa 15. 1. 2008 bolo vydané napadnuté rozhodnutie ktorý má predchodca žalovaného odvolanie žalobcov zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V v predmetnom rozhodnutí poukázal na doplnené svetlotechnické posudky, ktoré stavebník dal vypracovať z dôvodu námietok žalobcov v podanom odvolaní. Poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, pričom jeho vyhodnotenie považoval za vecne správne. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 stavebného zákona, územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Stavebný úrad je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a zabezpečiť si tak spoľahlivý podklad pre svoje rozhodnutie. Podľa § 12 ods. 1, 2 cit. zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a) obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b) vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely. Územný plán zóny ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, b) zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, c) pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, stavby na stavebných pozemkoch a podiel možného zastavania a únosnosť využívania územia, d) nezastavané pozemky za stavebné pozemky vrátane určenia pozemkov, ktoré podľa územného plánu nemožno trvalo zaradiť medzi stavebné pozemky, e) chránené časti krajiny, f) zásady a regulatívy nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, g) zásady a regulatívy začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny, h) umiestnenie zelene, významných krajinných prvkov a ostatných prvkov územného systému ekologickej stability na jednotlivých pozemkoch, i) vecnú a časovú koordináciu novej výstavby a asanácie existujúcich stavieb, j) pozemky pre verejnoprospešné stavby, stavebnú uzáveru a na vykonanie asanácie. Podľa § 37 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 stavebného zákona ku dňu vydania administratívneho rozhodnutia, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou (§ 37 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.). Okruh účastníkov územného konania je vymedzený osobitne v konaní o umiestnení stavby v ust. § 34, kde je to navrhovateľ, právnické a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám dotknutým podaným návrhom, vlastníci susedných nehnuteľností, t.j. nielen susedných pozemkov, ale aj susedných stavieb, čím sa docielila zvýšená ochrana ich vlastníckych práv. Pritom však musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to 1. existencia vlastníckeho alebo iného práva (§ 139 SZ), 2. toto právo môže byť návrhom priamo dotknuté. Podľa § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky: a/ na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b/ na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch. c/ vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d/ vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. K namietanému dôvodu neoznámenie začatia územného konania V. a J. B. sa súd stotožnil s právnym názorom prezentovaným k veci už v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 2S/134/2011. Krajský súd z obsahu spisu zistil, že oznámenie bolo menovaným doručované a aj úspešne doručené 21. februára 2007 a v konaní neboli predložené žiadne relevantné dôkazy preukazujúce a spochybňujúce pravosť podpisov adresátov a nedoručenie písomnosti týmto osobám. Z faktu, že menovaní prijatie oznámenia popreli nie je možné urobiť záver, že o konaní nevedeli a preto boli porušené ich práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Za podstatné súd považuje okolnosť, že sa konania zúčastnili, s ich námietkami sa správne orgány zaoberali a vysporiadali a na základe námietok bolo doplnené dokazovanie. Obdobne aj pokiaľ ide o ďalší dôvod, krajský stavebný úrad sa v odvolacom konaní namietanými rozpormi v svetlotechnických posudkoch náležite zaoberal a zabezpečil nové zameranie namietaných výškových kód budov. Z tohto zamerania vychádzala I.. G. U. pri spracovaní nového odborného stanoviska v otázke svetlotechniky a vplyvu novostavby zatienenie stavby na C. X v Q., čo krajský stavebný úrad v dôvodoch rozhodnutia podrobne popísal, vrátane zhodnotenia a vyvodených záverov, podľa ktorých sú neopodstatnené námietky týkajúce sa nesprávnosti udaných výšok budov a z toho vyplývajúce nesprávnosti svetlotechnického posudku v súvislosti s vplyvom nového objektu na okolitú zástavbu. V žiadnom z existujúcich objektov v lokalite nedôjde k neprípustnému zatieneniu obytných miestností alebo pracovných priestorov v zmysle príslušnej technickej normy, a výstavba polyfunkčného domu nebude v okolitej zástavbe dôvodom nedovoleného skrátenia doby preslnenia pod normou ustanovený časový limit. Všetky namietané rozpory boli v rámci odvolacieho konania preskúmané. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z totožnej územnoplánovacej dokumentácie ako prvostupňový stavebný úrad, pričom nevzal do úvahy nový územný plán zóny Dunajská, zmeny a doplnky 2005, platný odo dňa 1. 1. 2008. Predmetný nový územný plán priniesol zmenu predovšetkým z hľadiska maximálnej prípustnej podlažnosti stavby v danom bloku, ktorú určil na 4 nadzemné podlažia + jedno ustupujúce podlažie, čo umiestňovaná stavba prekračovala. Zmena územného plánu zóny nadobudla účinky na záver povoľovacieho procesu. V čase vydania napadnutého rozhodnutia boli dané záväzné pravidlá určené zmenami a doplnkami územného plánu zóny. Podľa názoru súdu, dôsledky vyplývajúce z predĺženia odvolacieho konania by nemali byť na ujmu žalobcovi najmä z dôvodu, že zákon výslovne ukladá správnemu orgánu dbať na to, aby boli dobromyseľne nadobudnuté práva čo najmenej dotknuté. Stavebník dôvodne očakával a po vydaní územného rozhodnutia prvostupňovým orgánom bol dobromyseľný v nadobudnutých právach, že o jeho návrhu odvolací orgán rozhodne v zákonnej lehote a na základe platných a účinných podkladov rozhodujúcich pre vypracovanie projektovej dokumentácie. Nie je preto dôvodné domnievať sa, že stavebník mal a musel vedieť, že bude prijatá nová územnoplánovacia dokumentácia po tom, ako podal návrh na vydanie územného rozhodnutia, a že táto bude mať vplyv na jeho stavebné zámery. Čo sa týka posúdenia legitimácie žalobcov na úspešnosť pri preskúmaní napadnutého územného rozhodnutia v súdnom konaní, je potrebné na základe vyššie uvedených ustanovení prihliadať na to, či sú súčasne splnené dve podmienky, a to existencia vlastníckeho alebo iného práva (§ 139 SZ), pričom toto právo môže byť návrhom priamo dotknuté. Čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. Rozhodnutie o umiestnení stavby však reálne do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života nezasahuje, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. II. ÚS 22/02, sp. zn. III. ÚS 176/03 či sp. zn. II. ÚS 72/07 - www.concourt.sk). Súdy Slovenskej republiky už viackrát prijali záver, že rozhodnutie o umiestnení stavby nemôže spôsobiť bezprostredné porušenie vlastníckeho práva (čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) včítane žalobkyňou namietanej pohody bývania (čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), keďže len vytvára možnosť pre vydanie ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní, ktoré sa už svojimi účinkami vlastníkov pozemkov alebo stavieb môže dotknúť. Otázka ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníkov okolitých rodinných domov sa teda bude riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní (pozri k tomu bližšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž-o-KS/87/2006 z 20. júna 2007 či jeho uznesenie sp. zn. 5Sžp/3/2011 z 15. decembra 2012). Vydaním územného rozhodnutia správne orgány nemohli v danej veci reálne ukrátiť žalobcov na ich vlastníckom práve, práve na priaznivé životné prostredie, na hygienických ani občianskych právach ani práve na súkromie či znížiť štandard ich bývania (pohodu bývania z hľadiska dodržania svetlotechnických podmienok), a preto nebol v tomto rozsahu ani podľa názoru súdu splnený základný predpoklad potrebný k vecnému vybaveniu žaloby. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých v zákonom stanovených prípadoch),vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale aj nemusí v budúcnosti ani dôjsť, čo vyplýva aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, t. j. k porušeniu práva na priaznivé životné prostredie týmto rozhodnutím nemôže reálne dôjsť. Toto právne posúdenie napadnutého územného rozhodnutia žalobcovia nijakým spôsobom nespochybnili, vzniesli námietky, (okrem nedodržania procesných práv s čím sa súd vysporiadal vyššie), ktoré nemôžu mať vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a ktoré boli v konaní už zodpovedané. Dôvodom relevantným pre vyslovenie nezákonnosti územného rozhodnutia by bol jeho rozpor s požiadavkou ochrany životného prostredia ako požiadavky kolektívneho charakteru. V prejednávanej veci nebolo takéto pochybenie stavebného úradu alebo žalovaného zistené. Za porušenie subjektívnych práv žalobcov preto súd nemohol považovať nesúlad nového Územného plánu Dunajská, účinného od 1.1.2008, s podmienkami určenými v napadnutom rozhodnutí. Tento nesúlad by mohol byť predmetom konania začatého na základe iniciatívy orgánu dozorujúceho dodržiavanie zákona a verejných práv (prokuratúra). Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobe nemôže vyhovieť a preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný právo na náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na osobitnú právnu úpravu v piatej časti, druhej hlavy O.s.p., súd nepriznal pribratému účastníkovi náhradu trov konania, pretože zákon toto právo pribratému účastníkovi nepriznáva. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).