KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava9. 11. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3S/293/2010 z 9. 11. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. novembra 2015, sp. zn. 3S/293/2010, ECLI:SK:KSBA:2015:1010201673.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/293/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201673
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1010201673.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek
senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Z.. R. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. A. XX, XXX XX Z., právne zastúpený advokátom Mgr. Miroslav Šandrik, Dunajská 4, 811
08 Bratislava, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl SR, Náčelník Generálneho štábu
ozbrojených síl SR, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. k. ŠbPO-XX-XX/XXXX zo dňa XX. júla XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

T. doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti
O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. N.-XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Q. S. úradu č. PÚ-XX-X/XXXX-
X zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej „prvostupňový správny orgán a prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
nebola povolená obnova konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. S. správny orgán
obnovu konania nepovolil z dôvodu, že nie sú tu splnené podmienky pre povolenie obnovy konania
predpokladané zákonom § 62 v spojení s § 63 K. poriadku, keď žalobca neosvedčil existenciu dôvodov,
ktoré vyplývajú z ust. § 62 ods. X písm. a/ K. poriadku ako to tvrdil v návrhu na obnovu konania zo
dňa XX.XX.XXXX žalobca, ale tiež, že v danom prípade neosvedčil zachovanie subjektívnej lehoty na
podanie návrhu na obnovu konania podľa § 63 ods. X K. poriadku. T. tým, že napadnuté rozhodnutie
potvrdil, potom vecne nesprávne a nezákonne je aj rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu.
T. v žalobe tvrdí, že toto rozhodnutie je vecne nesprávne a nezákonne, dňa XX.XX.XXXX podal návrh
na obnovu konania podľa § 62 ods. X písm. a/ K. poriadku vo veci prepustenia zo služobného pomeru
z dôvodu, že sa v januári XXXX na základe rozsudkov NS SR č. XSžo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
a č.k. XSžo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX dozvedel o skutočnosti, ktoré podľa názoru žalobcu mali
podstatný vplyv na rozhodnutie o skončení aj jeho služobného pomeru (rozsudky týkajúce sa iných
príslušníkov). Z uvedených rozsudkov NS SR vyplýva a ide o skutočnosti týkajúce sa S. rozkazu ministra
obrany SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým minister obrany SR rozhodol podľa § 60 ods. X písm.
a/ v súlade s § 60 ods. X písm. c/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ukončení dočasného vyčlenenia žalobcu
na plnenie organizačných zložiek vojenského spravodajstva a podľa § 57 ods. X a X zákona č. XXX/
XXXX Z.z. rozhodol o premiestnení profesionálneho vojaka do podriadenosti náčelníka O. štábu OS
SR, teda rozhodnutia, ktoré predchádzalo S. rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. XXXX z XX.
júna XXXX o zaradení žalobcu do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov a
samotnému S. rozkazu č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. T.
poukazuje na tú skutočnosť, že najvyšší súd vo svojich citovaných rozsudkoch okrem iného konštatoval,



že v čase vykonania personálneho opatrenia nemal minister obrany K. republiky právomoc rozhodnúť
o premiestnení profesionálneho vojaka do podriadenosti náčelníka O. štábu OS SR podľa § 57 ods.
X zákona, pretože táto právomoc patrila vedúcemu služobného úradu. R. postavenie mal riaditeľ N.
obranného spravodajstva a riaditeľ N. spravodajskej služby, a potom personálny rozkaz ministra obrany
SR je v časti rozhodnutia o premiestnení nulitné, načo bolo potrebné prihliadať z úradnej povinnosti.
H. postup orgánov vo vydávaní rozhodnutí (S. rozkazy riaditeľa personálneho úradu č. XXXX z XX.
júna XXXX a č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX), ktoré vychádzali z tohto rozhodnutia, hodnotí žalobca ako
nezákonný, keďže vychádza sčasti aj z označeného nulitného aktu. R. nezákonným rozhodnutím bola
žalobcovi odňatá možnosť konať ako účastníkovi správneho konania týkajúca, sa časti rozhodnutia,
ktoré je nulitným správnym aktom. R. rozhodnutie neexistuje, a teda nemôžu na základe takéhoto
rozhodnutia z neho vychádzať iné nadväzujúce rozhodnutia.

T. návrhom na obnovu konania namietal okrem uvedenej skutočnosti i formálne nedostatky S. rozkazu
ministra obrany SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX a to, že tento neobsahoval náležitosti podľa § 82 ods. X
zákona. Ak prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. PÚ-XX-X/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX
nepovolil obnovu konania z dôvodu, že podľa jeho názoru pre povolenie obnovy konania neboli splnené
hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky v zmysle § 62 ods. X písm. a/ a § 6X ods. 3 K. poriadku, tak
s týmto záverom sa žalobca nestotožňuje. Preto toto prvostupňové rozhodnutie napadol včas riadnym
opravným prostriedkom, zároveň tieto odvolacie dôvody žalobca považuje aj za súčasť odôvodnenia
žaloby na preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí bez ďalšej konkretizácie. E. žalovaný ako
správny orgán druhého stupňa napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, tým vlastne v celosti treba považovať za vecne nesprávne
a nezákonne aj rozhodnutie žalovaného, pretože rovnako toto vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci žalovaný si osvojil vecne nesprávnu právnu úvahu správneho orgánu prvého stupňa,
hoci v časti odôvodnenia rozhodnutia týkajúcej sa nesplnenia podmienok pre podanie návrhu na obnovu
konania v subjektívnej a objektívnej lehote sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu
nestotožnil a dal za pravdu žalobcovi, že v časti týkajúcej sa splnenia či nesplnenia subjektívnej a
objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania vyslovil ,že žalobca lehotu zachoval.

Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že ten argumentuje i skutočnosťou, že proti
rozhodnutiam vydaným v správnom konaní žalobca nevyužil všetky opravné prostriedky. T. sa bráni,
že K. poriadok nepodmieňuje uplatnenie návrhu na obnovu konania využitím riadneho opravného
prostriedku v pôvodnom konaní. Ak žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí tvrdí, že pochybenie
správneho orgánu, pokiaľ ide o personálny rozkaz a jeho nulitu v časti výroku o premiestnení odvolateľa
a protiprávnosť nadväzne vydaných personálnych rozkazov, že toto nie je možné ponímať ako novú
skutočnosť, ale „iba“ ako fakticky protiprávny stav konštatovaný v rozsudkoch NS SR, ku ktorému došlo
nesprávnym rozhodnutím správneho orgánu. R. tvrdenie podľa názoru žalobcu obhajuje predchádzajúci
nezákonný postup správneho orgánu a zároveň je konštatovaním, že hoci došlo k zjavnému porušeniu
zákona, čo mal zistiť správny orgán z úradnej povinnosti, k zmene ani k oprave nezákonného stavu nikdy
nedošlo a podľa vyjadrenia správneho orgánu ani nedôjde. Vzhľadom na uvedené žalobca považuje
rozhodnutia žalovaného tak i správneho orgánu prvého stupňa za vecne nesprávne a žalobou sa preto
domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

T. sa vo svojom vyjadrení doručenom k žalobe dňa XX.XX.XXXX plne stotožnil s predchádzajúcim
svojim postupom a zotrval na dôvodoch a argumentácii nevyhovenia návrhu na obnovu konania vo
veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. S., že už predtým žalobca o obnovu konania požiadal
podaním z XX. júla XXXX. H. na obnovu konania nebolo vyhovené (rozhodnutie S. úradu č. PÚ-XX-
XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX) a to v spojení s rozhodnutím H. O. štábu OS SR č. N.-XXX-XX/XXXX
z XX.XX.XXXX. S. konanie vedené pred E. súdom v C. bolo pod sp. zn. XS/XXX/XXXX (právoplatne
skončené zamietnutím žaloby rozsudkom č.k. 2S XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s
rozsudkom NS SR vo veci sp.zn. XSžo/XX/XXXX).

S. ide o námietky žaloby, a to predovšetkým skutočnosť, ktorá má založiť dôvod obnovy podľa § 60 ods.
X písm. a/ K. poriadku, a to rozsudky H. súdu SR vo veci sp. zn. XSžo/XXX/XXXX z XX.X.XXXXX a
XSžo/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, o ktorých sa žalobca dozvedel v januári XXXX (bližšie neurčeného
dňa začiatkom mesiaca január). T. pripomenul, že uvedené rozhodnutia sa netýkali žalobcu, ale iných
profesionálnych vojakov a vyplýva z nich, že v súvislosti so skončením dočasného vyčlenenia týchto
profesionálnych vojakov ministrom obrany SR podľa § 60 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z.



rozhodol minister obrany súčasne aj o ich premiestnení, načo však nebol oprávnený. Preto je v tejto
časti predmetný personálny rozkaz nulitný. Podľa názoru žalobcu sa uvedené analogicky vzťahuje aj
na neho, pretože aj v jeho prípade minister obrany v bode X S. rozkazu č. XXX z XX. júna XXXX
rozhodol o jeho premiestnení, hoci na to nebol oprávnený, a preto podľa jeho názoru personálne
rozkazy riaditeľa S. úradu č. XXXX z XX.XX.XXXX a č. XXXX z XX.XX.XXXX, ktoré vychádzali z
nezákonného rozhodnutia ministra obrany o jeho premiestnení, sú tiež nezákonné, pretože vychádzajú
z časti nulitného rozhodnutia, pretože nulitné rozhodnutie neexistuje, nemôžu byť na základe neho
vydávané iné nadväzujúce rozhodnutia. T. v návrhu namietal i formálne nedostatky personálneho
rozkazu ministra obrany č. XXX z XX.XX.XXXX, ktorý neobsahoval podľa neho náležitosti podľa § 82
ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktoré považuje za podstatné, ale žalovaný sa s nimi nezaoberal. H.
rozhodnutie aj z dôvodu, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

S. k otázke rozsudkov najvyššieho súdu žalovaný uviedol, že v danom prípade sa jednalo o preskúmanie
konaní vo veci prepustenia iných vojakov a nie o preskúmavacie konanie o nepovolení obnovy konania. K
žalobe samotnej ďalej uvádza, že žalobca síce podal návrh na obnovu konania vo veci jeho prepustenia
(S. rozkaz č. XXXX), avšak podanie tohto návrhu odôvodňuje prakticky výlučne len nedostatkami S.
rozkazu č. XXX, ktorým bolo skončené jeho dočasné vyčlenenie a ktorým bol premiestnený na výkon
funkcie do pôsobnosti náčelníka O. štábu OS SR. K. rozhodnutie a ani konanie vo veci jeho prepustenia
zo služobného pomeru, ohľadne ktorého žalobca podal návrh na obnovu konania, žalobca nijako
nespochybňuje. X. dôvody obnovy konania uvedené v§ 62 ods. X písm. a/ K. poriadku nezdôvodňuje.
C. ohľadu na ďalšie chýba preto akýkoľvek dôvod na povolenie obnovy. T. preto naďalej zotrváva na
názore, že žalobca nesplnil podmienku návrhu na obnovu konania uvedenú v prvej časti § 63 ods. X
K. poriadku a bezohľadu na ďalšie potom chýba akýkoľvek dôvod na povolenie obnovy konania vo veci
napadnutého S. rozkazu č. XXXX, pretože tomuto žalobca nevytýka žiadny nedostatok. F. skutočnosť,
že bod X S. rozkazu ministra obrany č. XXX z XX. júna XXXX by bol prípadne nulitný, nebola by sama
o sebe dôvodom na povolenie obnovy konania vo veci týkajúcej sa S. rozkazu č. XXXX, pretože prvou
z podmienok, ktorá musí byť splnená, aby mohla byť obnova konania povolená je, že vyšli najavo nové
skutočnosti alebo dôkazy. V predmetnej veci však žiadne nové skutočnosti vo vzťahu k S. rozkazu č.
XXXX nevyšli najavo, lebo to, že o premiestnení žalobcu nesprávne rozhodol minister obrany, bolo
zrejmé od vydania S. rozkazu č. XXX z XX. júna XXXX. Z platnej právnej úpravy od samého začiatku totiž
vyplynulo, že minister obrany nebol orgánom príslušným na rozhodovanie o premiestnení žalobcu. H.
súd citovanými rozsudkami, na ktoré sa v návrhu na obnovu konania žalobca dovoláva, len deklaroval
stav, ktorý tu bol od začiatku a vyplýval z právnej úpravy. Po skončení konania, výsledkom ktorého bolo
vydanie S. rozkazu č. XXXX a č. XXX, teda najavo nevyšli žiadne nové skutočnosti, preto žalovaný
naďalej zastáva názor, že nie je splnená táto podmienka na povolenie obnovy konania.

M. podmienkou je, že musí ísť o také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv
na rozhodnutie. H. skutočnosti alebo dôkazy by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie len v prípade,
ak by napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu a tieto nové skutočnosti alebo
dôkazy by boli dôvodom na rozhodnutie v prospech žalobcu. V predmetnej veci však o takýto prípad
nejde. X. toho proti napadnutému rozhodnutiu mohol žalobca podať riadny opravný prostriedok, avšak
túto zákonnú možnosť nevyužil a preto nemohol využiť ani možnosť podať žalobu podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a ňou sa domáhať preskúmania napadnutého rozhodnutia súdom. T. ďalej poukazuje
na ust. § 60 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., podľa ktorého možno profesionálneho vojaka dočasne
vyčleniť z ozbrojených síl K. republiky na plnenie úloh v niektorej z organizačných zložiek uvedených v
písm. a/ až g/. H., po skončení dočasného vyčlenenia sa profesionálny vojak vracia z organizačnej zložky
na plnenie úloh, ktorej bol dočasne vyčlenený, naspäť do ozbrojených síl K. republiky. Teda už samotným
dočasným vyčlenením profesionálneho vojaka, resp. skončením dočasného vyčlenenia profesionálneho
vojaka bez ďalšieho automaticky dochádza súčasne aj k premiestneniu profesionálneho vojaka, a to bez
toho, aby v takomto prípade muselo byť o priemiestnení osobitne rozhodnuté. Už samotným skončením
dočasného vyčlenenia žalobcu došlo súčasne aj k jeho premiestneniu do X. síl K. republiky, čím sa
žalobca dostal do personálnej pôsobnosti riaditeľa personálneho úradu, avšak aj v prípade, ak by
premiestnenie dočasného vyčlenenia a jeho skončenia bolo potrebné, orgánom oprávneným rozhodovať
o premiestnení by nebol riaditeľ N. spravodajskej služby, pretože po skončení dočasného vyčlenenia
už žalobca nebol v jeho personálnej pôsobnosti. Po skončení dočasného vyčlenenia žalobcu nebol
orgánom oprávneným rozhodovať o ďalších personálnych opatreniach vo vzťahu k žalobcovi, teda aj
o premiestnení žalobcu a jeho ustanovení do funkcie riaditeľa N., ako to tvrdí žalobca, ale riaditeľ
personálneho úradu. Q. personálneho úradu o jeho premiestnení a ustanovení do funkcie aj rozhodol.



S. žalobcu ministrom obrany v bode X S. rozkazu č. XXX z XX. júna XXXX tak v žiadnom prípade nebolo
rozhodnuté v neprospech žalobcu, lebo nemalo žiadne právne následky. U. k žiadnemu premiestneniu v
prípade žalobcu nedošlo, pretože aj pôvodným aj novým miestom výkonu štátnej služby bola C.. X. toho
za premiestnenie nemožno považovať ani určenie na výkon funkcie v pôsobnosti náčelníka O. štábu OS
SR, pretože tým nedošlo k určeniu žiadneho miesta výkonu štátnej služby. Už samotným skončením
dočasného vyčlenenia aj bez vydania rozhodnutia o jeho premiestnení sa žalobca dostal do X. síl K.
republiky, a práve do pôsobnosti riaditeľa personálneho úradu. K premiestneniu žalobcu teda došlo bez
ohľadu na to, či by o priemiestnení bolo v S. rozkaze č. XXX z XX. júna XXXX, rozhodnuté alebo nie.
B. prípadné zrušenie bodu X S. rozkazu č. XXX z XX. júna XXXX v časti dotýkajúcej sa premiestnenia
žalobcu, preto nemôže mať žiaden význam. S. ani táto podmienka na povolenie obnovy konania zo
strany žalobcu splnená nebola.

H. v prípade žalobcu považovať za preukázanú ani tretiu podmienku, žeby sa tieto nové skutočnosti
alebo dôkazy v konaní nemohli uplatniť bez zavinenia účastníka. E. bol oprávnený rozhodnúť o
premiestnení žalobcu, vyplýva jednoznačne z právnej úpravy. H. je v tomto prípade podstatné, či žalobca
o tejto skutočnosti v čase konania o napadnutom rozhodnutí vedel alebo nie. K., ak vedieť mohol. A
vedieť mohol, pretože aj na túto skutočnosť sa vzťahuje § 2 zákona č. X/XXXX Zb., t.j. W. SR. H. preto
považovať za splnenú ani podmienku, že v prípade, ak by vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, tieto sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia
žiadateľa.

Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav je potom evidentné, že v predmetnej veci nebola splnená
ani jedna z troch zákonom stanovených podmienok na povolenie obnovy konania, pritom aby neboli
splnené dôvody na povolenie obnovy konania stačí, ak by nebola splnená čo i len jedna z týchto
podmienok, žiadne ďalšie námietky uvedené v žalobe, aj keby boli preukázané, okrem podmienok
uvedených v § 62 ods. X písm. a/ K. poriadku, nemôžu mať vplyv na výrok rozhodnutia o nepovolení
obnovy konania. S. ide o námietky zachovania lehoty pre podanie návrhu, žalovaný zastáva názor,
že je nepochybné, že trojročná objektívna lehota bola v predmetnej veci dodržaná. K. však je, či bola
dodržaná aj trojmesačná subjektívna lehota. T. v návrhu na obnovu konania neuviedol v zmysle § 63 ods.
X K. poriadku presvedčivo skutočnosti svedčiacej o tom, že návrh bol podaný včas, t.j. v trojmesačnej
subjektívnej lehote.

Podľa odôvodnenia podal žalobca žalobu aj z dôvodu, že rozhodnutie druhostupňového správneho
orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. H. však preto konkrétne o aké nesprávne
právne posúdenie veci ide.

Z. žalovaný poukázal, že pre povolenie obnovy konania nie je bez významu ani skutočnosť, že kým v
prípadoch riešených H. súdom K. republiky vo veci sp. zn. XK./XXX/XXXX u XX.XX.XXXX a X Sžo/XXX/
XXXX z XX.XX.XXXX, boli personálne rozkazy ministra obrany o skončenie dočasného vyčlenenia a
premiestnení do X. síl K. republiky súdom zrušené a vec bola vrátená druhostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru žiadne rozhodnutie súdom
a ani žiadnym iným orgánom zrušené nebolo.

V konaní o povolenie obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru podľa S.
rozkazu č. XXX teda žalobca nepreukázal splnenie podmienok na povolenie obnovy konania uvedených
v § 62 ods. X písm. a/ K. poriadku, potom napadnuté rozhodnutia boli podľa názoru žalovaného vydané
v súlade s platnou právnou úpravou a preto navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

E. súd v C. ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúci
postup boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech.

Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. S. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom K.
republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia



§ 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti
rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou
realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený
a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

W. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. T.
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X
O.s.p.).

S. preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu náčelníka
O. štábu ozbrojených síl SR č. k. N.-XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým tento odvolací správny
orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil ako vecne správne a zákonné rozhodnutie riaditeľa S. úradu
č. PÚ-XX-X/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX o nepovolení obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu zo
služobného pomeru tak, že obnova konania nebola povolená.

W. súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej
hlavy X. súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. T. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.).

S. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.).

S. rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne
uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ X45 ods. 2 O.s.p.).

Podľa čl. X W. SR (ďalej len „ústava“) je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický štát.

Podľa čl. X ods. X štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 81 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) na konanie
vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní zákon č. XX/XXXX Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - K. poriadok, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 62 ods. 1, 2, X K. poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je
právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka
konania; b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;
c/ nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na



konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom
konaní; d/ rozhodnutie vydal vylúčený orgán ( § 9 a XX), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie
a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali
ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

K. orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v ods. 1, ak je na preskúmanie rozhodnutia
všeobecný záujem.

X. konania nie je prípustná, ak bol rozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas na občianskoprávne
alebo pracovnoprávne konanie, alebo ak sa rozhodlo vo veci osobného stavu a účastník konania
nadobudol práva dobromyseľne.

Podľa § 62 ods. X písm. a/ K. poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré
je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak
a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.

Podľa § 63 K. poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán,
ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy
konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. H. sa podáva na správnom orgáne
uvedenom v odseku X v lehote X mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy,
najneskôr však do X rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu
konania nariadiť. T. lehoty nemožno odpustiť. Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia
možno podať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie
dosiahlo trestným činom. Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Q. o
povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.

Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. štátnu službu vykonal profesionálny vojak v ozbrojených
silách K. republiky, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 60 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. profesionálneho vojaka možno dočasne vyčleniť na plnenie
úloh
a) ministerstva,
b) úradov a zariadení ministerstva,
c) organizačných zložiek N. spravodajstva a N. polície,
d) vojenskej prokuratúry,
e) vojenského súdu,
f) rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie v pôsobnosti ministerstva s výnimkou H.
akadémie obrany maršala B. D.,
g) inej právnickej osoby na koordináciu činností orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy
alebo iných právnických osôb pri príprave na obranu K. republiky podľa osobitných predpisov.

Podľa § 60 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. minister rozhoduje o dočasnom vyčlenení profesionálneho
vojaka a o skončení jeho dočasného vyčlenenia
a) na ministerstvo, jeho úrady a zariadenia, na plnenie úloh organizačných zložiek N. spravodajstva, N.
polície, rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie v pôsobnosti ministerstva,
b) na O. prokuratúru K. republiky, vyššiu vojenskú prokuratúru alebo vojenskú obvodovú prokuratúru po
predchádzajúcom prerokovaní s generálnym prokurátorom O. prokuratúry K. republiky,
c) na vyšší vojenský súd alebo vojenský obvodový súd po predchádzajúcom prerokovaní s ministrom
spravodlivosti K. republiky,
d) k inej právnickej osobe na koordináciu činností orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy
alebo iných právnických osôb pri príprave na obranu K. republiky podľa počtu funkcií určených vládou
a po predchádzajúcom prerokovaní so štatutárnym orgánom príslušnej právnickej osoby.

Podľa § 63 ods. X K. poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny
orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.



Z pripojených administratívnych spisov žalovaného a listín pripojených k žalobe súd zistil, že S.
rozkazom ministra obrany SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi podľa § 60 ods. X písm. a/ zák.
č. XXX/XXXX Z.z. v súlade s § 60 ods. X písm. c/ tohto zákona ukončené dňom XX.XX.XXXX dočasné
vyčlenenie na plnenie úloh organizačných zložiek N. spravodajstva. T. bolo žalobcovi podľa § 57 ods. 1,
X dňom XX.XX.XXXX zmenené miesto výkonu štátnej služby s určením na výkon funkcie v pôsobnosti
náčelníka O. štábu ozbrojených síl SR. V odôvodnení personálneho rozkazu sa uvádza, že skončenie
dočasného vyčlenenia žalobcu na plnenie úloh organizačnej zložky N. spravodajstva a zmena miesta
výkonu štátnej služby sa vykonáva v súlade s potrebami a záujmami Z. obrany SR.

M. XX.XX.XXXX vydal riaditeľ personálneho úradu personálny rozkaz č. XXXX, ktorým žalobcu
podľa § 62 ods. X písm. g/ tohto zákona zaradil dňom XX.XX.XXXX do zálohy pre prechodne
nezaradených personálnych vojakov, a to z dôvodu skončenia dočasného vyčlenenia žalobcu na plnenie
úloh organizačnej zložky N. spravodajstva a s ohľadom na to, že súčasne nebolo rozhodnuté o jeho
ustanovení do inej funkcie. M. XX.XX.XXXX bol so žalobcom vykonaný personálny pohovor, pri ktorom
mu bolo navrhnuté obsadenie funkcie vedúceho staršieho práporčíka u ozbrojených síl SR s miestom
výkonu štátnej služby R.. S ustanovením do navrhovanej funkcie a so zmenou miesta výkonu štátnej
služby žalobca nesúhlasil. V personálnom návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru zo
dňa XX.XX.XXXX sa konštatuje, že v ozbrojených silách nie je pre žalobcu iná vhodná funkcia, ďalej
že žalobca nemá osvedčenie pre utajované skutočnosti podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. a spĺňa odbornú
spôsobilosť len pre prácu u N. polície a zároveň, že netrvá na dodržaní lehoty na prepustenie podľa §
72 ods. 3, X zák. č. XXX/XXXX Z.z. a jeho služobný pomer skončí dňom XX.XX.XXXX, pretože došlo
k dohode medzi služobným úradom a žalobcom.

S. rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca podľa § 72
ods. X písm. a/ a § 70 ods. X písm. h/ bod X zák. č. XXX/XXXX Z.z. prepustený zo služobného
pomeru profesionálneho vojaka dňom XX.XX.XXXX s tým, že dôvodom skončenia služobného pomeru
prepustením je skutočnosť, že pre žalobcu nie je v štátnej službe iná funkcia, do ktorej by mohol byť
ustanovený a ide o profesionálneho vojaka, ktorému skončila lehota zaradenia do zálohy pre prechodne
nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 62 ods. X písm. g/ uvedeného zákona. S. nadobudlo
uvedené rozhodnutie dňa XX.XX.XXXX.

M. XX.XX.XXXX bol S. úradu ozbrojených síl SR doručený žalobcov návrh na obnovu konania o jeho
prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka ku dňu XX.XX.XXXX. Svoj návrh žalobca
odôvodnil tým, že začiatkom mesiaca jún XXXX sa dostal k informáciám, že v období od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX, teda v čase jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych
vojakov, boli voľné miesta profesionálnych vojakov u N. polície C., S., C. C. a to miesta profesionálnych
vojakov, ktorí boli na misiách alebo v štruktúrach H.. V., že konkrétne v C. dňa XX.XX.XXXX odišiel
náčelník skupiny kpt. N.. Napriek skutočnosti, že tieto miesta boli voľné a v návrhu na personálne
opatrenie bola žalobcovi navrhovaná práca u N. polície, takáto práca mu nebola ponúknutá.

Q. č.p.: PÚ-XX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX S. úrad ozbrojených síl SR nepovolil obnovu konania vo
veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, keď dospel k záveru, že nie sú
splnené zákonné podmienky na nariadenie obnovy konania podľa § 62 ods. X písm. a/ K. poriadku. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré náčelník O. štábu ozbrojených síl SR rozhodnutím
č. N.-XXX-XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX zamietol a rozhodnutia riaditeľa personálneho úradu zo dňa
XX.XX.XXXX potvrdil z dôvodov uvedených vo vyššie opísanom vyjadrení k žalobe.

M. XX.XX.XXXX bola E. súdu v C. doručená žaloba žalobcu vo veci nepovolenia predmetnej obnovy
konania, ktoré preskúmavacie konanie bolo pred E. súdom C. vedené pod sp.zn. 2S W./XXXX. V.
konanie bolo medzi časom právoplatne skončené. Q. tunajšieho súdu naposledy zo dňa XX.XX.XXXX
č.k. 2S XXX/XXXX-XXX bola žaloba v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. XSžo/XX/XXXX právoplatne
zamietnutá. E. súd v C. v spojení s rozsudkom NS SR právoplatne konštatoval, že v danom prípade
dôvody, ktoré uvádzal ako dôvody obnovy konania, tieto nespĺňajú zákonné predpoklady dôvodov
vymedzených v § 62 ods. X písm. a/ K. poriadku, nie sú kvalifikovanými dôvodmi pre tento mimoriadny
opravný prostriedok a potom sa stotožnili s názorom o nesplnení podmienok pre povolenie obnovy
konania. H. v odôvodnení svojho rozsudku (ods. X a X str. XX rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX NS SR) vo
vzťahu k námietke žalobcu, že celé konanie vo veci jeho prepustenia bolo zavádzajúce a klamlivé, že v
pôvodnom konaní o jeho prepustení zo služobného pomeru boli porušené základné zásady, upravené K.



poriadkom, čím boli porušené jeho procesné práva ako účastníka konania a že správny orgán mal alebo
mohol mať v dobe vydania S. rozkazu ministra obrany č. XXX/XXXX vedomosť o nezákonne vydanom
rozhodnutí, v tomto súd dospel k záveru, že tento personálny rozkaz nie je takou skutočnosťou, ktorá
by predstavovala dôvod pre obnovu konania.

M. XX.XX.XXXX žalobca doručil S. úradu MO SR ďalší návrh na obnovu konania podľa § 62 ods. X písm.
a/ K. poriadku, ktorého základným dôvodom pre povolenie obnovy konania bolo tvrdenie o nezákonnosti
a nulite S. rozkazu č. XXX/XXXX, o ktorej právnej skutočnosti sa žalobca dozvedel v mesiaci január
XXXX z rozsudkov najvyššieho súdu, i keď vo vzťahu k iným žalobcom vedeným pod sp. zn. XSžo/XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a sp. zn. XSžo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Z. dôvodom obnovy malo
byť presne neurčitá absencia náležitostí tohto personálneho rozkazu a tiež rozdielny postup zo strany
ministra obrany vo vzťahu k rôznym príslušníkom pokiaľ ide o ukončenie vyčlenenia žalobcu. O tomto
návrhu rozhodol S. úrad F. Z. dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím o obnove konania č.p.: PÚ-XX-/XXXX-
I tak, že obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka
z dôvodu podľa § 70 ods. X písm. h/ bod X K. poriadku, ukončeného právoplatným rozhodnutím S.
rozkazom riaditeľa S. úradu č. XXXX z XX.XX.XXXX nepovolil, keď dospel ako prvostupňový správny
orgán k záveru, že ani v danom prípade dôvody, ktoré uviedol žiadateľ v novom návrhu na obnovu
konania, nie sú takými dôvodmi, ktoré spĺňajú požiadavky zákonnej dikcie uvedenej v § 62 písm. a/
O.s.p. K. poriadku. Na odvolanie žalobcu rozhodol náčelník O. štábu ozbrojených síl K. republiky dňa
XX.XX.XXXX rozhodnutím č.k. N.-XX-XX/XXXX tak, že odvolanie zamietol a ako vecne správne potvrdil
prvostupňové rozhodnutie riaditeľa S. úradu zo dňa XX.XX.XXXX. S. sa stotožnil s právnym názorom
o neosvedčení dôvodov pre povolenie obnovy konania v tých okolnostiach, ktoré označil v návrhu na
obnovu konania žalobca. S. ide o vyhodnotenie nesplnenia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na
obnovu konania (uvedené v prvostupňovom rozhodnutí) žalovaný vyslovil, že lehota pre podanie návrhu
na obnovu konania zachovaná bola. P. sa stotožnil s dôvodmi a argumentáciou správneho orgánu prvého
stupňa.
B. vyplynulo zo zistení súdu, správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách
citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre
vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver,
ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili, vyporiadajúc sa s námietkami žalobcu
ako účastníka správneho konania a v konaní sa nedopustili takej vady (vada správneho orgánu prvého
stupňa v nesprávnom vyhodnotení začiatku plynutia subjektívnej lehoty bola odstránená žalovaným),
ku ktorej by musel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú musel zamietnuť.

Na tomto mieste súd považuje poukázať na povinnosť správneho orgánu, ktorému zákon zveruje
právomoc na konanie, aj v konaní a rozhodovaní o návrhu na obnovu konania, vychádzať zo základných
zásad materiálneho štátu, medzi ktoré patrí aj zásada právnej istoty. A. zo záruk právnej istoty vzťahov
založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v
správnom práve zásadne platí princíp „rei iudicatae“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej
veci nemožno znova rozhodovať. N. tvoria len prípade označované v teórii ako mimoriadne opravné
prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa
dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. M. pre takýto postup je existencia závažnej
skutočnosti, ktorá spochybňuje správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. K. pôjde o nedostatočné zistenie
skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o
objektivite správneho konania. W. obnovy konania je teda odstránenie skutkových nedostatkov a vydanie
nového meritórneho rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok,
v porovnaní s odvolaním, K. poriadok ustanovuje určité obmedzenia. M. obnovy môžu byť len skutočnosti
ustanovené alebo definované v K. poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.

N. predpokladmi obnovy konania sú teda existencia právoplatného rozhodnutia; existencia aspoň
jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania; existencia oprávneného subjektu;
existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania; dodržanie lehoty na podanie
návrhu na obnovu konania, a to tak subjektívnej ako aj objektívnej; neexistencia dôvodov pre ktoré je
obnova konania neprípustná.

Z dikcie zákona vyplýva vôľa zákonodarcu upraviť podmienky prípustnosti konania tak, že účastník
konania týmto mimoriadnym opravným prostriedkom môže napadnúť právoplatné rozhodnutie len v



taxatívne uvedených prípadoch (písm. a/ až e/). S. vyhovenia návrhu na obnovu konania a teda
povolením obnovy pôvodného konania sú predovšetkým nové skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník bez
svojej viny nemohol predložiť v pôvodnom konaní a ktoré by mu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v
jeho veci. S. náležitosťou návrhu na obnovu konania je uvedenie dôvodov obnovy konania a skutočnosti
svedčiacich o tom, že návrh je podaný včas. H. ale, aby tieto skutočnosti a dôkazy boli len nové. Z.
byť takej kvality, že keby sa uplatnili v pôvodnom konaní, mohli by zmeniť názor správneho orgánu na
rozhodnutie vo veci. X. či konkrétna skutočnosť môže mať podstatný vplyv na rozhodnutie, musí správny
orgán posúdiť podľa okolnosti konkrétnej veci. Z. podmienkou, ktorá musí byť splnená je, že skutočnosti
alebo dôkazy sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Podľa § X4 ods. 3 K.
poriadku, účastník konania je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe.
M. na obnovu konania je teda len situácia, keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz nepoznal
(napr. nevedel o existencii dôkazu), alebo bez jeho viny sa nemohol vykonať. N. je potrebná existencia
objektívneho dôvodu, ktorý znemožnil účastníkovi konania uplatniť konkrétnu skutočnosť alebo dôkaz
v príslušnom správnom konaní.

X. konania je inštitút, ktorým sa odstraňujú skutkové omyly, nedostatky v skutkovom stave pre
nevykonanie dôkazov. A. účelom je okrem uvedeného odstránenia skutkových nedostatkov aj
vydanie nového meritórneho rozhodnutia. V konaní o povolenie obnovy sa nepreskúmava zákonnosť
právoplatného rozhodnutia. P. na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sú riadne opravné prostriedky
a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, jeho zákonnosť možno preskúmať len na základe
preskúmania mimo odvolacieho konania ako mimoriadneho opravného prostriedku.

Zo skutkových zistení v danej veci je zrejmé, že žalobcovi skončil služobný pomer profesionálneho
vojaka prepustením z dôvodu uvedeného v § 70 ods. X písm. h/ bod X zákona č. XXX/XXXX Z.z. S.
rozkazom riaditeľa S. úradu č. XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
T. podal návrh na obnovu konania z dôvodu v zmysle § 42 ods. X písm. a/ K. konania a to, že
vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých sa dozvedel bližšie neurčeného dňa začiatkom
januára XXXX (doplnené na pojednávaní dňa XX. novembra XXXX), a ktoré majú podstatný vplyv na
rozhodnutie o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. P. o rozsudky H.
súdu K. republiky č. XSžo/XXX/XXXX zo dňa XX. októbra XXXX a rozsudok č. XSžo/XXX/XXXX zo
dňa XX. októbra XXXX, voči ktorým nie je prípustný opravný prostriedok vo veci podania bývalých
profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh v zmysle § XX zákona (nedotýkajúce sa osobne
žalobcu konkretizáciou osoby žalobcu) na neplatnosť S. rozkazu ministra obrany o ukončení vyčlenenia
podľa § 60 a premiestnení do podriadenosti náčelníka O. štábu ozbrojených síl podľa § 57 ods.
X zákona. Z rozsudku XSžo/XXX/XXXX vyplýva, že minister obrany nemal právomoc rozhodnúť o
premiestnenie žalobcu podľa ust. § 57 zákona, pretože podľa ods. X tohto ustanovenia, táto patrila
vedúcemu služobného úradu, z čoho možno vyvodiť, že rozhodnutie v tejto časti bolo vydané orgánom,
ktorý na jeho vydanie nemal právomoc a teda v tejto časti je nulitné, na ktorú skutočnosť je potrebné
prihliadnuť z úradnej povinnosti. Z. z rozsudku NS SR vo veci sp. zn. XSžo/XXX/XXXX vyplýva, že
postavenie vedúceho služobného úradu mal vo vzťahu k žalobcovi (i keď rozsudok sa týka inej osoby
ako žalobcu) v čase rozhodovania v zmysle § 6 ods. X písm. i/ zákona riaditeľ vojenského obranného
spravodajstva a riaditeľ N. spravodajskej služby, teda nie minister. V danom prípade S. rozkaz ministra
obrany č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX vydaný vo veci žalobcu bol vydaný ministrom obrany. T. ďalej v
návrhu na obnovu konania uvádza, že dňa XX.XX.XXXX bol ako príslušník N. spravodajskej služby
dočasne vyčlenení podľa § X0 ods. X až do dňa XX.XX.XXXX. Podľa tohto zákonného ustanovenia
minister obrany mal právomoc pre postup v zmysle § 60 ods. X zákona, § 57 ods. X a 6 zákona, nakoľko
podľa § 6 ods. X písm. a/ ministerstvo je vedúci služobného úradu ministerstva pre profesionálnych
vojakov vyčlenený podľa § 60 ods. X písm. a/, b/, f/ a g/, avšak podľa písm. i/ § 6 ods. X zákona je vedúci
služobného úradu riaditeľ vojenskej spravodajskej služby. T. v návrhu na obnovu konania vytýkal, že
rozhodnutie o premiestnení vydané v jeho prípade podľa § 57 ods. X,X zákona v podobe S. rozkazu
ministra obrany č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo vydané osobou, ktorá na toto nemala v zmysle zákona
XXX/XXXX Z.z. právomoc, čo je konštatované a vyplýva z citovaných rozsudkov NS SR a preto toto
rozhodnutie je nulitné, načo je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti. Z. žalobca ako dôvod obnovy
konania uvádzal nezrozumiteľnosť, nejasnosť a nepresnosť tohto personálneho rozkazu oproti ostatným
príslušníkom vojenskej polície a tým zdôrazňuje rozdielny „postup“ zo strany ministra obrany, ktorý
vydával rozhodnutia podľa toho istého zákona č. XXX/XXXX Z.z.



K uvedenému súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní o povolenie obnovy konania sa posudzuje
splnenie zákonom predpokladaných dôvodov na povolenie obnovy konania, sledujúc účel obnovy
konania, odstrániť skutkové nedostatky pôvodného konania a rozhodnutia. V konaní o povolenie obnovy
orgán príslušný na rozhodnutie nie je oprávnený posudzovať, či pôvodné rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonom, keďže inštitútom nápravy nezákonného rozhodnutia sú oprané prostriedky - riadne
alebo mimoriadne - odvolanie, resp. preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (toto žalobca
nevyužil). E. súd v preskúmavanej veci (v konaní o preskúmanie konania o obnove) nemal dostatok
právomoci preskúmavať zrušenie rozkazu č. XXX v časti bodu 2, predmetom súdneho prieskumu v
danom prípade bolo rozhodnutie žalovaného o potvrdení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
vo veci nepovolenia obnovy pôvodného konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru.

T. žalobu v zásade dôvodil tým, že tak žalovaný ako i správny orgán prvého stupňa, nerešpektovali
vo veci právny názor NS SR vyslovený vo veciach sp.zn. XSžo/XXX/XXXX zo dňa XX. októbra XXXX
a XSžo/XXX/XXXX (rozsudky zo dňa XX.XX.XXXX), tiež namietal bližšie nekonkretizovanú absenciu
náležitosti personálneho rozkazu č. XXX a porušenie zásady v obdobných veciach obdobným spôsobom
(rovnako bližšie vo vzťahu ku komu a presne v čom a s akým konkrétnym dôsledkom u žalobcu
nekonkretizované).

S. ide o citované rozsudky najvyššieho súdu, a či tieto mohli byť tou skutočnosťou, ako to tvrdí
žalobca, ktorá je kvalifikovaným dôvodom pre povolenie obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu
zo služobného pomeru profesionálneho vojaka (vykonané S. rozkazom riaditeľa S. úradu p.č.
XXXXXXXXXXXX), k tomuto už právoplatne zaujal stanovisko H. súd K. republiky. H. súd vo svojom
rozsudku vo vzťahu k preskúmavaciemu konaniu vo veci vedenej na E. súde v C. pod sp. zn. 2S XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (rozsudok vo veci sp.zn. XSžo/XX/XXXX) vyslovil záver, ktorý je i vzhľadom
na totožnosť účastníkov konania a skutkové okolnosti vo veci žalobcu záväzný a to, že uvedené rozsudky
NS SR bezosporu takouto skutočnosťou ako predpokladá ust. § 60 ods. X písm. a/ K. poriadku nie sú.

Súd len opätovne pripomína, že kým v uvedených XSžo veciach sa jednalo o preskúmavacie konanie
vo vzťahu k samotnému prepusteniu profesionálnych vojakov, v danej preskúmavanej veci sa jedná o
súdny prieskum právoplatného rozhodnutia o nepovolení obnovy konania. S. súd námietky žaloby ako
nedôvodné vo vzťahu k existencii k nulite právneho aktu, a to S. rozkazu ministra obrany č. XXX zo dňa
XX.XX.XXXX nemohol uznať dôvodnou.

S. žalobca namietal absenciu bližšie nekonkrétnych náležitostí S. rozkazu č. XXXX, tu súd pripomína,
že je povinnosťou žalobcu, presne, konkrétne a určite a zrozumiteľne vymedziť dôvody žaloby.
K. neprináleží vyhľadávať za žalobcu vady rozhodnutia či postupu správneho orgánu. V konaní o
preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, je úlohou správneho súdu
preverenie súladu rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, s
platným právom, teda s konkrétnymi ustanoveniami aplikovateľných právnych noriem. Z. tohto súdneho
prieskumu určuje žalobca v žalobe podanej do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho
orgánu v poslednom stupni. K. súd sa teda v preskúmavacom konaní zaoberá len tými dôvodmi
nezákonnosti rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu, ktoré žalobca uvedie v žalobe, pričom
rámec súdneho prieskumu je podľa zákona nutné určiť v stanovenej lehote. Súd nie je oprávnený
vyhľadávať namiesto žalobcu ďalšie dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobca v
žalobe nenamietal a je zároveň povinný neprihliadať na také žalobné dôvody, ktoré žalobca uplatní
po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v
poslednom stupni. H. platí, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu musí súd
vychádzať zo skutkového stavu, aký bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. K. právne závery
môže teda založiť len na tých skutkových okolnostiach, ktoré boli známe správnemu orgánu v čase
rozhodovania, pričom na prípadné zmeny rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré nastali po vydaní
napadnutého rozhodnutia, nemožno prihliadať.

V. uvedených princípov súdneho prieskumu správnych rozhodnutí podľa piatej časti O.s.p. v žalobcovom
prípade znamená, že súd mohol posudzovať existenciu len tých dôvodov obnovy konania a jeho
prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktoré žalobca uviedol a celkom jasne
konkrétne a určite vo svojom návrhu na obnovu konania a to len v medziach žaloby a jej dôvodov
uplatnených v zákonnej lehote. P. sa súd plne stotožnil so záverom žalovaného k otázke zachovania
lehôt na podanie návrhu na obnovu konania.



Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 250j ods. X
O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a žalobcovi v konaní neúspešnému
náhradu trov konania nepriznal, keď základnou podmienkou pre priznanie náhrady trov konania je čo
i len čiastočný vecný úspech.

R. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1010201673)

  1. 14. 10. 2013Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3S/293/2010 z 14. 10. 2013
  2. 9. 11. 2015Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3S/293/2010 z 9. 11. 2015 (toto rozhodnutie)

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam