Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/313/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201821 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1010201821.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobkyne: U. I., bytom K. 2, K., zastúpená: B.. Vojtechom Kubalom, advokátom, so sídlom AK Kolárska 4, Bratislava, proti žalovanému: Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti: T.. O. F. - I., Z. XXXX/XX, K., zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2010/2027/HVR zo dňa 02. augusta 2010, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č.: A/2010/2027/HVR zo dňa 02.08.2010 zrušuje podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 136,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, B.. Z. C., č. účtu: XXXXXXXX/ XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O. účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.10.2010 sa žalobkyňa domáhala postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2010/2027/ HVR zo dňa 02.08.2010 (v tom čase Krajský stavebný úrad v Bratislave), ktorým na odvolanie žalobkyne bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Petržalka č.k. ÚKSP 2286-TX1/2010-Kb-2 zo dňa 10.05.2010 o povolení stavby: „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 5747/3 nachádzajúcom sa v kat. úz. O. stavebníkovi O. F. - I. tak, že druhostupňový správny orgán jednak vo výroku prvostupňové rozhodnutie zmenil a upresnil ustanovenia, podľa ktorých stavebný úrad rozhodol z pôvodných „§ 39a/, § 66 stavebného zákona a § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v znení neskorších predpisov“ na „§ 39a ods. 4, § 66 Stavebného zákona, § 10 vyhl. č. 453/2000 Z.z. a § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov“, ďalej v bode 2 výrokovej časti zmenil vo výroku napadnutého rozhodnutia názov stavby z pôvodného „Rodinný dom“ na „Rodinný dom a žumpa“. Vo výroku rozhodnutia v časti A. Podmienky pre umiestnenie stavby zmenil znenie bodu 2. týkajúceho sa odstupových vzdialeností. Vo zvyšnej časti ponechal napadnuté rozhodnutie v platnosti. Žalovaný tak učinil, keď mal za to, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, zabezpečil procesné práva účastníkov konania, dostatočne zistil skutkový stav veci a preto nevzhliadol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia ako sa odvolaním domáhala žalobkyňa a vykonaná zmena výrokovej časti napadnutého rozhodnutia podľa jeho názoru ani neodôvodňovala zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa v rámci zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby touto namietala a tým dôvody žaloby vymedzila námietkou spojenia územného a stavebného konania v jedno konanie, keď má za to, že z dôvodu kontraverzného umiestnenia plánovaného rodinného domu na parc. č.. malo prebehnúť samostatné územné konanie a nie spojené so stavebným. Má za to, že vzhľadom na existujúce pomery v území nie sú podmienky na umiestnenie stavby rodinného domu stavebníka jednoznačné a preto neboli ani splnené podmienky na spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, odkazujúc na ust. § 39a ods. 4 stavebného zákona. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s problematikou dodržania vzájomných odstupových vzdialeností rodinného domu od hranice pozemku a plánovaného rodinného domu na susednom pozemku v zmysle ust. § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z., keď vychádzajúc z ust. § 6 ods. 1 vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať okrem iných aj požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že vzdialenosť medzi rodinnými domami nesmie byť menšia ako 7 m (§ 6 ods. 3), čo v prípade, keď bude sama chcieť stavať na pozemku, ktorého je spoluvlastníčkou, zrejme nebude môcť za týchto okolností dodržať. Ďalej tvrdí, že navrhovanou výstavbou rodinného domu za podmienok určených v napadnutom rozhodnutí budú jej práva a oprávnené záujmy neprimerane obmedzené, nakoľko daný stav z rozhodnutia vyplývajúci predpokladá, že z na parc. č. XXXX/X, ktorej je spoluvlastníčkou, budú časti plochy bez podmienok na vytvorenie okien s dostatočným preslnením. Poukázala na svetlotechnický posudok T.. arch. M. J., ktorý bol pre účely tohto konania vyhotovený, a podľa ktorého u stavby na jej pozemku majú len okná umiestnené na juhozápadnej dvorovej fasáde spĺňajúce predpísané osvetlenie. Z ostatných svetových strán toto ani minimálne presvetlené nebude, okná na týchto stenách nebudú mať dostatočné preslnenie. Potom realizovaním stavby predmetného rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/X bude prakticky nemožné postaviť na parc. č. XXXX/X normám zodpovedajúci rodinný dom. Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci ústneho pojednávania konaného dňa 04.06.2013 žalobkyňa uviedla i ďalšie dôvody žaloby, keď tvrdila, že nemala k dispozícii svetlotechnický posudok, pretože správny orgán jej ho odmietol vydať, mala možnosť robiť si z neho len výpisky. Potom sa domnieva, že v rozhodnutí sú písané klamstvá, keď i toto sa stalo až na jej opakovanú žiadosť. Tiež tvrdila, že stavebný úrad sa podľa jej názoru so svetlotechnickým posudkom nielen nevysporiadal, ale asi ho ani nevidel, keď tvrdí, že predmetný rodinný dom má okná na severovýchod, a tomu tak nie je. Tiež namietla, že neudelila súhlas k orientácii okien na jej pozemok a súhlas od druhej spoluvlastníčky mal byť stavebníkom vylákaný, stavebný úrad ju obišiel a rozhodol vo veci napriek jej nesúhlasu. Tiež namietala nesprávnosť situačného plánu pozemku parc. č. XXXX/X (výkres zo dňa XX.XX.XXXX). Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 05.11.2010 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď má za to, že pri rozhodovaní vychádzali oba správne orgány z riadne zisteného skutkového stavu a pre vydanie rozhodnutia si zaobstarali všetky potrebné podklady a dokumentáciu. Účastníkom konania neboli upreté ich práva a v konaní ich aj uplatnili, či už podaním svojich námietok a pripomienok a v neposlednom rade podaním odvolania voči vydanému rozhodnutiu, tak ako to učinila žalobkyňa. Druhostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a tvrdenia žalobkyne, resp. dôvody žaloby nezodpovedajú skutočnosti, tieto sú nedôvodné, keď ani zmena výrokovej časti napadnutého rozhodnutia tak ako ju vykonal právny predchodca žalovaného v napadnutom rozhodnutí neodôvodňovala jeho zrušenie. Súd uznesením zo dňa 25.04.2012, č. k. 3S 313/2010-41 podľa § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do konania účastníka správneho konania stavebníka T.. O. F. - I.. Tento sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.06.2012, ktorým navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a účastníkovi priznať náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia celkom vo výške XXX,XX eur. Stavebník sa celkom stotožnil so závermi konajúcich správnych orgánov oboch stupňov a má za to, že vec bola správne právne posúdená, rozhodnutia sú zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené a boli vydané na základe účinných právnych predpisov. Tieto vychádzajú z náležite a dostatočne zisteného skutkového stavu postačujúceho na rozhodnutie vo veci, samotné konanie správnych orgánov bolo v súlade so všeobecne právnymi záväznými predpismi a neobsahuje vadu. Neuznáva námietku žalobkyne o nesplnení zákonných podmienok pre spojenie územného a stavebného konania do spoločného konania a poukazuje, že v danom prípade jednoznačne podmienky pre takýto postup boli, keď sa jedná o v danej lokalite stiesnené pomery, na ktoré však vyhláška č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie pamätá, tu odkazujúc na ust. § 6 ods. 3 , podľa ktorého ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m, avšak pre stiesnené územné podmienky, ako je daný tento prípad, je treba vychádzať z ust. § 6 ods. 4, podľa ktorého v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa potom nevyžaduje ani dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa ods. 3. Potom účastník nesúhlasí s tvrdením žalobkyne o kontraverznosti ani výnimočnosti situácie, nakoľko sa jedná o situáciu predpokladanú aj samotnou právnou úpravou. Navyše na pozemku žalobkyne sa stavba ani nenachádza a potom nič nebránilo stavebnému úradu, aby stavebné a územné konanie podľa § 39 ods. 4 stavebného zákona spojil v jedno konanie. Rovnako sa nestotožnil s námietkou žalobkyne o umiestnení stavby vo vzdialenosti X,XXX m od spoločnej hranice s pozemkom susediacim - parcelou č. XXXX/X, keď aj v súlade s predloženým svetlotechnickým posudkom povolená stavba neobmedzuje životné prostredie, ani práva a oprávnené záujmy žalobkyne, či jej spoluvlastníkov. Rozsudkom zo dňa 04.06.2013, č.k. 3S 313/2010-64 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a neúspešnej žalobkyni, tiež pribratému účastníkovi konania, náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobkyne v merite veci a pribratého účastníka v časti nepriznania náhrady trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením vo veci sp. zn. 2Sžp125/2013 zo dňa 02. júla 2014 napadnutý rozsudok ako nepreskúmateľný zrušil a vec vrátil konajúcemu súdu na ďalšie konanie. Okrajom uviedol, že odvolanie pribratého účastníka konania v časti výroku o trovách konania posúdil ako nedôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného v kontexte podaných námietok žalobkyne, teda či v danom prípade boli splnené podmienky pre spojenie územného a stavebného konania na spoločné konanie a či v danom prípade sú s poukazom na ust. § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. pri povolenom umiestnení stavby rodinného domu zachované požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Tiež, či v námietkach žalobkyne uplatnených po zákonnej lehote je treba vidieť takú vadu, na ktorú má súd prihliadať ex offo, a ktorá by zakladala zrušenie napadnutého rozhodnutia. V danom prípade po vrátení veci Najvyšším súdom SR na ďalšie konanie súd musel opätovne najprv posúdiť vzhľadom na zrušujúci dôvod rozsudku č.k. 3S 313/2000-64 zo dňa 04.06.2013, či pre meritórne posúdenie a preskúmanie napadnutých rozhodnutí žalovaného v kontexte námietok žaloby je predložený administratívny spis postačujúci a zistil, že tomu tak nie je. Základnou podmienkou preto, aby súd mohol napadnuté rozhodnutie správneho orgánu na základe včas podanej a kvalifikovanej žaloby riadne preskúmať je predloženie administratívneho spisu ako podkladu preskúmania. Pod pojmom „spis žalovaného správneho orgánu“ je treba rozumieť úplný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí, riadne žurnalizovaný tak, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu. Nepredloženie administratívneho spisu vôbec alebo predloženie neúplného administratívneho spisu zákonodarca sankcionuje aj zrušením napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Výzva súdu na predloženie kompletného administratívneho spisu s poučením o následkoch jeho nepredloženia bola žalovanému doručená dňa 25.10.2010. Žalovaný dňa 05.11.2010 s vyjadrením k žalobe predložil druhostupňový spisový materiál. Napriek poučeniu súdu tento predstavuje nežurnalizovanú a nekompletnú písomnú dokumentáciu zloženú prevažne z xerokópii listín s konceptmi rozhodnutí, rukou opravované, bez technických spojení a pevného pripojenia, čiastočne nepodpísané príslušným subjektom. K námietkam žalobkyne chýba i dokumentácia žalobkyne k posúdeniu nedodržania požiadavky presvetlenia a zníženia kvality bývania, či znehodnotenia pozemku patriaceho do jej vlastníctva. V sumarizácii tohto súd potom dospel k záveru, že tak ako mu bol druhostupňový i ostatný spisový materiál žalovaným predložený, že tento je nepostačujúci a netvorí základ pre meritórne posúdenie námietok a rozhodnutie súdu pre potreby odstránenia vady rozsudku zo dňa 04.06.2013 Najvyšším súdom SR vytýkanej, t.j. nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu pre nedostatok konkrétnych dôvodov. Preto bolo povinnosťou súdu toto napadnuté rozhodnutie zrušiť len formálno-procesne podľa § 250j ods. 3 O.s.p., a to vychádzajúc z dikcie tohto zákonného ustanovenia, bez meritórneho posúdenia dôvodnosti námietok. V ďalšom konaní po vrátení súdom bude povinnosťou správneho orgánu, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne, dostatočne a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti aj odôvodniť. Zároveň v tomto novom rozhodnutí sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne voči napadnutému rozhodnutiu vznesenými v rámci administratívneho i preskúmacieho konania. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a súd tak priznal v konaní úspešnej žalobkyni voči žalovanému náhradu trov titulom náhrady súdneho poplatku zaplateného vo výške 66,- eur za podanie žaloby a 70,- eur za podané odvolanie a trovy právneho zastúpenia žalobkyne ako boli súdu v špecifikácii doručené, a to podľa § 11 ods. 1 písm. b/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov vo výške 1/13 výpočtového základu 60,07 eur/úkon + rež. paušál: 1/ Prevzatie a príprava zastupovania ............................................................ 60,07 + 7,81 eur 2/ Žaloba .....................................................................................................60,07 + 7,81 eur 3/ Pojednávanie dňa 04.06.2013 ................................................................... 60,07 + 7,81 eur 4/ Odvolanie ............................................................................................... 60,07 + 7,81 eur 5/ Pojednávanie dňa 22.09.2015 ................................................................... 60,07 + 8,39 eur Spolu ................................................................................................ XXX,XX eur Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku v merite veci odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.