Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Ntok/1/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011010001 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1011010001.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Kamila Ivánka a JUDr. Ľudmily Králikovej, v trestnej veci odsúdeného B.. D. G., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 01. januára 2006), o návrhu na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. sa návrh odsúdeného B.. D. G., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., T. XX na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4T/2/2005, zamieta. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci rozsudkom z 27. júna 2007, sp. zn. 4T/2/2005, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2008, sp. zn. 4To/2/2008, ktorým bol D. G. uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 01. januára 2006 sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01. januára 2006, na tom skutkovom základe, že: ako konateľ spoločnosti V., s.r.o. so sídlom na T. ul. č. XX v Bratislave v období od 27.05.1996 do 04.11.1996 v úmysle uviesť do omylu pracovníkov Daňového úradu Bratislava IV a neoprávnene sa obohatiť podal Daňovému úradu Bratislava IV so sídlom na Q. ul. č. 26 v Bratislave daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty, dňa 27.05.1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 1996 dňa 03.06.1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 1996, dňa 01.07.1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 1996, dňa 02.08.1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca júl 1996, dňa 04.09.1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca august 1996 a dňa 30.10.1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 1996, ktorým uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1996 v sume 460 944,-Sk, za mesiac máj 1996 v sume 6 902 116,-Sk, za mesiac jún 1996 v sume 477 036,-Sk, za mesiac júl 1996 v sume 463 778,-Sk, za mesiac august 1996 v sume 465 303,-Sk a za mesiac september 1996 v sume 6 903 937,-Sk, pričom tieto nároky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty uplatňoval na základe fiktívne vykazovaných zdaniteľných plnení, ktoré vykazoval ako realizáciu zmlúv o dielo z 20.04.1996 a z 01.06.1996 uzavretých medzi spoločnosťami Chemtrans, s.r.o a D., a.s., hoci v skutočnosti takto vykazované zdaniteľné plnenia neboli realizované a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa ustanovení zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nemala spoločnosť V., s.r.o. nárok. Celkovo uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie mesiacov apríl až september 1996 v sume 15 673 114,-Sk, z tejto sumy Daňový úrad Bratislava IV vyplatil spolu 8 769 177,-Sk ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiace apríl až august 1996 poukázaním platieb na účty spoločnosti Chemtrans, s.r.o. na účet č. XXXXXXX/XXXX vedený v B. a rozvojovej banke, a.s. dňa 20.06.1996 v sume 460 944,- Sk a na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo H. úverovej banke, a.s. dňa XX.XX.XXXX v sume 6 902 116,-Sk, dňa 31.07.1996 v sume 477 036,-Sk, dňa 02.09.1996 v sume 463 778,-Sk a dňa 04.10.1996 v sume 465 303,-Sk. Zostávajúcu časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6 903 937,-Sk Daňový úrad Bratislava IV na základe kontroly uplatneného nároku nevyplatil. Na ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tak B.. D. G. spôsobil škodu spolu vo výške 8 769 177,- Sk a pokiaľ by Daňový úrad Bratislava IV vyplatil aj zostávajúcu časť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6 903 937,-Sk, spôsobil by tak B.. D. G. na ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky škodu celkovo vo výške 15 673 114,-Sk. Za to bol odsúdenému D. G. podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona za použitia § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01. januára 2006 uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pričom podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona bol odsúdený na výkon trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona bol odsúdenému uložený peňažný trest vo výmere 1.000.000,- Sk. Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil odsúdenému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Trestného zákona bol odsúdenému uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 (šesť) rokov. Podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla, sp. zn. 5T/104/2004, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2007, sp. zn. 3To/23/2007, a spôsobe jeho výkonu a súčasne sa zrušili všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 01. januára 2006 bol odsúdený zaviazaný uhradiť poškodenej strane Daňový úrad Bratislava IV, Ševčenkova 32, Bratislava, škodu vo výške 8.740.000,- Sk. Podaním z 31. decembra 2010, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 07. januára 2011, odsúdený D. G. navrhol povolenie obnovy konania sp. zn. 4T/2/2005. Návrh odsúdený odôvodnil tým, že do funkcie konateľa spoločnosti V. spol. s r. o. bol opätovne zvolený na valnom zhromaždení dňa 31. mája 2006. V období od 21. mája 2007 do 18. mája 2010 bol vo výkone trestu odňatia slobody. Od opätovného zvolenia do funkcie sa odsúdený zúčastnil troch pojednávaní, a to 27. júna 2007, 23. októbra 2008 a 30. októbra, t. j. všetky počas výkonu trestu. Konajúce súdy nevyhoveli žiadnemu návrhu na doplnenie dokazovania, vrátane jeho výsluchu a súdnoznaleckého posúdenia postupu konateľa pri uplatnení nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Po prepustení sa odsúdený znovu ujal výkonu funkcie konateľa spoločnosti Chemtrans spol. s r. o. Pri výkone tejto funkcie sa odsúdený oboznámil s preberacími protokolmi, týkajúcimi sa realizácie zmlúv o dielo z 20. apríla 1996 a z 01. júna 1996., ktoré predložil konajúcemu súdu. Tieto protokoly neboli v doterajšom konaní z vyššie uvedených dôvodov súdu predložené, a teda neboli v konaní súdu známe. V zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je zdaniteľné plnenie uskutočnené pri predaji tovaru dňom dodania tovaru. V zmysle § 20 ods. 2 citovaného zákona má platiteľ nárok na odpočet dane, ak a) sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie (§ 13), b) daň na vstupe zaúčtoval, c) daň zaplatil inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie, d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ, a doklad o zaplatení dane. Platiteľ má nárok na odpočet dane, ak súčasne nastanú všetky štyri uvedené podmienky. Splnenie podmienok podľa písm. b) až písm. d) nebolo v konaní spochybnené. Odsúdený mal za to, že predložené preberacie protokoly sú dôkazmi, ktoré boli obom konajúcim súdom v čase rozhodovania neznáme. Tieto dôkazy v spojení s dôkazmi, preukazujúcimi splnenie podmienok podľa § 20 ods. 2 písm. b) až písm. d) citovaného zákona, existencia ktorých v súdnom konaní nebola spochybnená, preukazujú oprávnenosť nároku na odpočet dane, a teda by mohli a mali odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Odsúdený súdu navrhol povoliť obnovu konania, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4T/2/2005 a ktoré sa skončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2008, sp. zn. 4To/2/2008. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. marca 2011 na krajskom súde bol odsúdený zo strany predsedníčky senátu vyzvaný, aby odstránil nedostatky podaného návrhu na povolenie obnovy konania a predložil súdu originál preberacích protokolov, resp. čitateľnú fotokópiu, odstránil tým nečitateľnosť predloženej fotokópie a nepreskúmateľnosť, označil osobu, resp. osoby, ktorá podpísala preberacie protokoly za zhotoviteľa a doplnil návrh, v akom smere a aké dôkazy v súvislosti s povolením obnovy konania má súd vykonať. Dňa 28. marca 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie z 26. marca 2011, ktorým odsúdený opätovne predložil súdu fotokópie preberacích protokolov. Zároveň navrhol súdu vykonať dokazovanie výsluchom B.. C. H. a súd požiadal, aby súčasne s povolením obnovy konania rozhodol o vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania s cieľom preukázania, že obe zmluvy o dielo boli riadne uzatvorené, že dielo bolo zhotovené a riadne odovzdané, resp. že obe zmluvy o dielo boli fiktívne a že k zhotoveniu diela nedošlo. Vo výzve z 04. apríla 2011 predsedníčka senátu odsúdenému oznámila, že predložil čitateľné fotokópie oboch preberacích protokolov, avšak nepredložil ich originály, ani nesplnil ďalšie požiadavky, preto odsúdeného opätovne vyzvala, aby doplnil podaný návrh. V osobne podanom podaní z 20. apríla 2011 odsúdený uviedol, že súdu predložil čitateľnú fotokópiu preberacích protokolov a tým si splnil svoju povinnosť. V súlade so zásadou rovnosti strán v trestnom konaní podľa § 2 ods. 14 Trestného poriadku považuje požiadavku na predloženie originálov preberacích protokolov za neprimeranú. Predložil návrh na vykonanie dokazovania výsluchom Ing. C. H. a teda opäť nezodpovedá objektívnej skutočnosti tvrdenie súd, že nesplnil ani ďalšie požiadavky uvedenej výzvy. K časti výzvy na označenie osôb, ktoré podpísali preberacie protokoly za zhotoviteľa odsúdený uviedol, že predložené nové dôkazy a v nich obsiahnuté skutočnosti, ako aj návrh na vykonanie dokazovania sú v tejto časti konania dostatočné pre povolenie obnovy konania. S cieľom potvrdiť potenciál predložených nových dôkazov odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdený navrhol vypočuť C.. M. G. k skutočnostiam a dôkazom, na základe ktorých nedospel k jednoznačnému presvedčeniu, ale len k názoru, že k odovzdaniu diela nemohlo dôjsť. Odsúdený, ktorý má dôkaznú povinnosť v konaní o návrhu na povolanie obnovy konania, nepovažuje za potrebné a vhodné v danej časti konania predkladať návrhy na vykonanie dokazovania, vrátane označovania osôb, ktoré podpísali preberacie protokoly za zhotoviteľa. Bude vecou dokazovania orgánmi činnými v trestnom konaní v ďalšom konaní po povolení obnovy konania a vrátení veci do prípravného konania, aby bez akýchkoľvek pochybností preukázali, či sa skutok, ktorý mu kladú za vinu, stal a či tento skutok je trestným činom. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. marca 2014 na krajskom súde bol odsúdený zo strany predsedníčky senátu vyzvaný, aby predložil originál preberacieho protokolu, na čo odsúdený uviedol, že predkladá súdu overenú fotokópiu tohto preberacieho protokolu. Predsedníčka senátu odsúdeného požiadala, aby predložil originál a nie overenú fotokópiu, na čo odsúdený uviedol, že pohľadá a predloží žiadaný dokument a že okolnosť, čo má svedkyňa B.. H. dosvedčiť, nechá, aby to konkretizoval ustanovený obhajca. Výzvou doručenou odsúdenému dňa 11. marca 2014 krajský súd vyzval odsúdeného, aby predložil originály preberacích protokolov z 21. mája 1996 a 20. septembra 1996, medzi zhotoviteľom: D. a. s., a objednávateľom: V. spol. s r. o., aby uviedol úplné a presné meno, priezvisko a bydlisko B.. H., aby ju bolo možné predvolať a zároveň aby uviedol, k akým skutočnostiam má byť vypočutá, a nakoniec aby uviedol úplné a presné meno, priezvisko a bydlisko osoby, ktorá podpísala vyššie uvedené preberacie protokoly z 21. mája 1996 a 20. septembra 1996 za D. a.s. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. júna 2015 na krajskom súde prokurátor C.. G. uviedol, že skutočnosť, že ho odsúdený navrhol vypočuť ako svedka, oznámi Krajskej prokuratúre Bratislava s tým, že na ďalšie verejné zasadnutie príde iný prokurátor; dal do pozornosti, že súd bude musieť podať návrh na zbavenie jeho mlčanlivosti na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky v prípade, ak súd dospeje k záveru, že jeho výsluch bude potrebný. Odsúdený uviedol, že k originálom preberacích protokolov sa vyjadrí až potom, ako mu bude ustanovený obhajca. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. septembra 2015 odsúdený v súvislosti so svojou výpoveďou a s výsluchom svedkyne Ing. H. uviedol, že nebude odpovedať na žiadne otázky bez prítomnosti právneho zástupcu z dôvodu, aby aj on bol počutý na jeho odpovede na otázky, a výsluch svedkyne nevykoná z dôvodu, že nemá ustanoveného ani zvoleného právneho obhajcu. V rámci konečného návrhu odsúdený navrhol, aby krajský súd vyhovel jeho návrhu a povolil obnovu konania v pôvodnej veci. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietnuť. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. Vyššie citovaný § 394 ods. 1 Trestného poriadku stanovuje formálne podmienky pre tzv. obnovovacie konanie - existenciu právoplatného rozhodnutia a novej skutočnosti alebo dôkazu. Rozhodovanie o povolení obnovy konania je však podmienené materiálnou podmienkou spočívajúcou v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania, vyhodnotiť vplyv nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania nemôže hodnotiť novoobjavené dôkazy z hľadiska ich vierohodnosti, pretože takéto hodnotenie by slúžilo ako podklad pre nové rozhodnutie o vine. Napriek tomu, je v tomto štádiu rozhodovania potrebné, aby súd vyhodnotil nový dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takouto skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ktorý však môže mať vplyv na zistenie skutočného stavu veci. Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, alebo v pôvodnom konaní boli vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov. Je dôležité pripomenúť, že účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Trestné konanie bolo právoplatne skončené a pokiaľ neexistuje ako i v tomto prípade dôvod na jeho obnovu podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku účinky právoplatného rozsudku (vrátane skutkových zistení a právnych záverov, ktoré sú v nich obsiahnuté) sú nezvratné, nemožno ich meniť resp. inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno opakovať. To platí aj vtedy, keby sa súd s nimi vo svojom pôvodnom rozhodnutí nevysporiadal dostatočne, alebo by dokonca prehliadol nejasnosti v dôkazoch alebo rozpory medzi nimi, resp. by sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, alebo by ich vyhodnotil nesprávne. Nebola by totiž zákonná podmienka, že sa jedná o nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Nejde o novú skutočnosť alebo dôkaz, ak súd uvedenú skutočnosť poznal, resp. dôkaz mal k dispozícii, ale na túto skutočnosť alebo dôkaz pri svojom rozhodovaní neprihliadol. Obnova konania - ako mimoriadny opravný prostriedok - obsahom svojej právnej úpravy v takýchto prípadoch neumožňuje nápravu, na to slúžia iné právne prostriedky. Krajský súd v Bratislave v prvom rade považuje za potrebné poukázať na okolnosti časového odstupu od podania návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania (07. januára 2011) až do rozhodnutia krajského súdu o tomto návrhu (06. septembra 2015). Návrh na povolenie obnovy konania sa týka konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 4T/2/2005. Kmeňový spisový materiál sp. zn. 4T/2/2005 sa v čase podania návrhu na povolenie obnovy konania nachádzal na Najvyššom súde Slovenskej republiky v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. novembra 2010, sp. zn. 3Ntok/1/2010, pričom krajskému súdu bol spis sp. zn. 4T/2/2005 vrátený dňa 04. februára 2011. Dňa 16. marca 2011 sa v prejednávanej trestnej veci uskutočnilo verejné zasadnutie, na ktorom bol odsúdený zo strany predsedníčky senátu vyzvaný, aby o. i. odstránil nedostatky podaného návrhu na povolenie obnovy konania a predložil súdu originál preberacích protokolov, resp. čitateľnú fotokópiu, pričom verejné zasadnutie bolo odročené na neurčito. Na uvedenú výzvu bolo dňa 28. marca 2011 krajskému súdu doručená odpoveď odsúdeného, na čo nasledovala ďalšia výzva predsedníčky senátu z 04. apríla 2011 adresovaná odsúdenému, v reakcii na ktorú odsúdený doručil súdu podanie dňa 20. apríla 2011, pričom od 15. apríla 2011 sa trestný spis sp. zn. 4T/2/2005 nachádzal u predsedníčky senátu v trestnej veci 4T/2/2005. Následne bol v prejednávanej trestnej veci sp. zn. 1Ntok/1/2011 vytýčený termín verejného zasadnutia na deň 19. októbra 2011, avšak ktoré bolo odročené na neurčito, nakoľko základný spis sp. zn. 4T/2/2005 bol dňa 03. októbra 2011 predložený na najvyšší súd z dôvodu sťažnosti odsúdeného smerujúcej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 09. septembra 2011, sp. zn. 4T/2/2005. Spis sp. zn. 4T/2/2005 bol krajskému súdu vrátený dňa 05. decembra 2011, pričom dňa 12. decembra 2011 bolo odsúdeným v kmeňovej trestnej veci podané dovolanie, odkedy sa spis sp. zn. 4T/2/2005 nachádzal u predsedníčky senátu, ktorá vykonávala úkony ohľadom tohto dovolania odsúdeného. Najvyššiemu súdu bol spisový materiál predložený dňa 26. januára 2012. Od 22. marca 2012 do 24. mája 2012 bol spisový materiál sp. zn. 4T/2/2005 na krajskom súde z dôvodu realizácie ďalších úkonov súvisiacich s dovolaním odsúdeného. Od 15. apríla 2013 do 30. apríla 2013 bol kmeňový spisový materiál z najvyššieho súdu opätovne zapožičaný krajskému súdu v nadväznosti na žiadosť zástupkyne Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Dňa 16. mája 2013 bol spis sp. zn. 4T/2/2005 znovu zapožičaný krajskému súdu, aby mohol rozhodnúť o návrhu odsúdeného na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Dňa 04. júna 2013 bol spis sp. zn. 4T/2/2005 zapožičaný kancelárii predsedu krajského súdu pre potreby zástupkyne Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva, neskôr Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, kancelária zástupkyne Slovenskej republiky pre Európskym súdom pre ľudské práva. Predmetný spisový materiál sp. zn. 4T/2/2005 bol dňa 16. júla 2013 doručený najvyššiemu súdu, a to v súvislosti s odsúdeným podanou sťažnosťou proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2013, sp. zn. 4T/2/2005, týkajúcemu sa jeho návrhu na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Prípisom najvyššieho súdu z 24. októbra 2013 bol základný spis sp. zn. 4T/2/2005 zapožičaný krajskému súdu, a to najneskôr do 04. novembra 2013, nakoľko najvyšší súd mal v tejto veci vytýčený termín neverejného zasadnutia. Spisový materiál sp. zn. 4T/2/2005 bol krajskému súdu vrátený dňa 23. decembra 2013. Dňa 30. decembra 2013 bol spis sp. zn. 4T/2/2005 zapožičaný na Ústavný súd Slovenskej republiky, odkiaľ bol vrátený dňa 24. januára 2014. Dňa 31. januára 2014 sa vo veci 4T/2/2005 konalo verejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Následne dňa 05. marca 2014 sa v danej trestnej veci sp. zn. 1Ntok/1/2011 uskutočnilo verejné zasadnutie, ktoré bolo odročené na termín 28. mája 2014 s tým, že odsúdenému bola uložená povinnosť do budúceho verejného zasadnutia predložiť súdu originály preberacích protokolov. Dňa 10. marca 2014 bol spisový materiál sp. zn. 4T/2/2005 predložený najvyššiemu súdu v súvislosti so sťažnosťou odsúdeného proti uzneseniu krajského súdu z 10. februára 2014, sp. zn. 4T/2/2005, pričom dňa 19. marca 2014 bol spis vrátený krajskému súdu ako predčasne predložený. Spisový materiál sp. zn. 4T/2/2005 bol najvyššiemu súdu opätovne predložený dňa 15. apríla 2014. Z tohto dôvodu bolo verejné zasadnutie v trestnej veci sp. zn. 1Ntok/1/2011 pôvodne vytýčené na 28. mája 2014 odročené na neurčito. Spis sp. zn. 4T/2/2005 sa na najvyššom súde nachádzal aj naďalej v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 04. júna 2014, sp. zn. I. ÚS 695/2013. Trestný spis sp. zn. 4T/2/2005 bol z najvyššieho súdu vrátený krajskému súdu dňa 17. marca 2015, na čo bol následne vo veci sp. zn. 1Ntok/1/2011 vytýčený termín verejného zasadnutia na 03. júna 2015, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že bude opätovne predvolaná svedkyňa Ing. H.. Ďalší termín verejného zasadnutia bol určený na deň 16. septembra 2015, na ktorom došlo k vyhláseniu tohto uznesenia. Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, drvivú väčšinu času od podania návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania (07. januára 2011) až do rozhodnutia krajského súdu o tomto návrhu (06. septembra 2015), bolo v kmeňovej trestnej veci sp. zn. 4T/2/2005 aj po jej právoplatnosti nevyhnutné konať a vykonávať úkony, a to na základe podávania žiadostí, návrhov, podaní a opravných prostriedkov (riadnych i mimoriadnych) odsúdeným, v dôsledku čoho základný spisový materiál sp. zn. 4T/2/2005 musel byť (cca 4 roky) k dispozícii trestnému senátu a súdnemu oddeleniu v trestnej veci sp. zn. 4T/2/2005, pričom navyše z dôvodu už spomenutých podaní a opravných prostriedkov odsúdeného a nutného rozhodovania o nich bol trestný spis sp. zn. 4T/2/2005 mnohokrát a opakovane zapožičiavaný na najvyšší súd, ústavný súd, či zástupkyni Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva, čiže sa počas približne 3 rokov fyzicky ani nenachádzal na krajskom súde. Odhliadnuc od už uvedeného, podstatne významný vplyv na dĺžku rozhodovania o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania malo správanie odsúdeného súvisiace s jeho návrhom z 26. septembra 2011 na ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku. Na tomto mieste je nevyhnutné zdôrazniť, že podľa tohto ustanovenia možno ustanoviť obhajcu nemajetnému obvinenému (odsúdenému) aj v prípade, ak neexistuje dôvod povinnej obhajoby. To znamená, že nakoľko v prejednávanom prípade nejde o dôvod povinnej obhajoby, krajský súd mal len fakultatívnu možnosť ustanoviť odsúdenému obhajcu, a to za splnenia podmienok uvedených v Trestnom poriadku. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. marca 2014 odsúdený zotrval na tom, aby mu bol ustanovený obhajca, požiadal o bezplatnú obhajobu, pričom bol poučený v zmysle § 40 a § 34 ods. 3 Trestného poriadku o postupe pri ustanovení obhajcu a nároku na bezplatnú obhajobu. Následne v súlade s § 40 ods. 2 Trestného poriadku bolo dňa 11. marca 2014 odsúdenému doručené opatrenie krajského súdu z 06. marca 2014, sp. zn. 1Ntok/1/2011, o ustanovení obhajcu odsúdenému, výzva z 06. marca 2014, sp. zn. 1Ntok/1/2011, na preukázanie majetkových pomerov spolu s tlačivom - potvrdením o majetkových a zárobkových pomeroch. Odsúdený do dňa zrušenia ustanovenia obhajcu - 22. apríla 2014 svojou pasivitou nepreukázal nárok na bezplatnú obhajobu. Nakoľko ustanovenie obhajcu nemajetnému odsúdenému je viazané na jeho insolventnosť, zákon ustanovuje povinnosť zrušiť ustanovenie obhajcu z tohto dôvodu, ak obvinený nepreukázal nárok na bezplatnú obhajobu v lehote do 30 dní od doručenia opatrenia o ustanovení obhajcu (§ 34 ods. 3 Trestného poriadku); preto krajský súd ustanovenie obhajcu obžalovanému podľa § 40 ods. 6 zrušil opatrením z 22. apríla 2014, sp. zn. 1Ntok/1/2011. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. júna 2015 odsúdený opätovne požiadal, aby mu bol ustanovený obhajca, a to bezplatne, pričom uviedol, že v prípade, že mu bude doručené tlačivo, toto vyplní, a ďalej že si je vedomý, že už raz takúto žiadosť podal, obhajca mu bol bezplatne ustanovený a však v dôsledku toho, že požadované doklady a tlačivo nepredložil v lehote, mu bol následne zrušený. Predsedníčka senátu zároveň odsúdenému oznámila, že pokiaľ nevie, na základe ktorého právneho predpisu je potrebné vyplniť tlačivo na preukázanie majetkových pomerov pre účel bezplatnej obhajoby, má právo požiadať súd na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aby mu túto skutočnosť oznámil. V nadväznosti na uvedené bolo dňa 12. júna 2015 odsúdenému opätovne doručené opatrenie krajského súdu z 04. júna 2015, sp. zn. 1Ntok/1/2011, o ustanovení obhajcu odsúdenému, výzva z 04. júna 2015, sp. zn. 1Ntok/1/2011, na preukázanie majetkových pomerov spolu s tlačivom - potvrdením o majetkových a zárobkových pomeroch. Nakoľko odsúdený znovu do dňa zrušenia ustanovenia obhajcu svojou pasivitou nepreukázal nárok na bezplatnú obhajobu, krajský súd ustanovenie obhajcu obžalovanému podľa § 40 ods. 6 zrušil opatrením z 04. augusta 2015, sp. zn. 1Ntok/1/2011. V podaní z 11. septembra 2015 odsúdený uviedol, že ustanovený obhajca v predchádzajúcom období požiadal o zbavenie zastupovania v dovolacom konaní z dôvodu straty dôvery, preto má odsúdený za to, že tento dôvod je natoľko závažný, že pri rozhodovaní o ustanovení obhajcu v konaní o obnove konania malo byť prihliadané na túto skutočnosť, a to bez ohľadu na to, že v dovolacom konaní žiadosti advokáta vyhovené nebolo. Informácia, na základe akého zákonného alebo podzákonného ustanovenia sa vypĺňa tlačivo na preukázanie majetkových pomerov, mu krajským súdom sprístupnená nebola. Opätovne požiadal o ustanovenie obhajcu na zastupovanie v konaní o obnove konania. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. septembra 2015 odsúdený uviedol, že JUDr. N. stratil dôveru voči jeho osobe. Ako vyplýva aj zo zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 16. septembra 2015, člen senátu oznámil odsúdenému, že výzva na preukázanie majetkových pomerov spolu s potvrdením o majetkových a zárobkových pomeroch bola vypracovaná sekciou trestného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na základe novely Trestného poriadku č. 262/2011 Z. z. účinnej od 01. septembra 2011 a uverejnená na intranete ministerstva spravodlivosti 09. decembra 2011 pod názvom Zoznam nových tlačív pre trestné oddelenia a to v časti Tlačivá pre trestnú agendu pod č. 27. Zo všetkých uvedených okolností súvisiacich so snahou krajského súdu o ustanovenie obhajcu odsúdenému je evidentné, že správanie odsúdeného v tejto časti nie je možné vyhodnotiť inak ako obštrukčné, a to najmä vzhľadom na absenciu jeho spolupráce so súdom, na pasivitu pri preukazovaní jeho nemajetnosti (ktorá je v tomto prípade nevyhnutnou podmienkou ustanovenia obhajcu), na nedôvodné namietanie už ustanoveného obhajcu, ako aj toho, že nepozná ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého je daný takýto postup. Krajský súd opakovane žiadal od odsúdeného preukázanie nároku na bezplatnú obhajobu (nedostatok prostriedkov na úhradu trov obhajoby) vyplnením predmetného tlačiva, pritom to mal byť odsúdený, komu by v prípade skutočného záujmu o povolenie obnovy konania malo záležať na odstránení procesnoprávnych prekážok tohto druhu, a to aktívnou, riadnou a včasnou spoluprácou s krajským súdom. Čo sa týka odsúdeným tvrdených kľúčových dôkazov - preberacích protokolov z 20. septembra 1996 a z 21. mája 1996, podľa názoru odsúdeného súdu skôr neznámych, ktoré podľa jeho mienky by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, fotokópie týchto preberacích protokolov tvorili prílohu návrhu odsúdeného z 31. decembra 2010 na povolenie obnovy konania. V danom prípade rozhodujúcim faktorom, nevyhnutným na vôbec ďalšiu úvahu o spôsobilosti predkladaných preberacích protokolov mať charakter dôkazov (súdu skôr neznámych), ktoré by mohli (samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi) odôvodniť iné rozhodnutie o vine, je, aby boli súdu predložené originály týchto preberacích protokolov. Odsúdený preto bol hneď na prvom verejnom zasadnutí (16. marca 2011) predsedníčkou senátu vyzvaný, aby o. i. odstránil nedostatky podaného návrhu na povolenie obnovy konania a predložil súdu originály preberacích protokolov, odstránil tým nečitateľnosť predloženej fotokópie a nepreskúmateľnosť, označil osobu, resp. osoby, ktorá podpísala preberacie protokoly za zhotoviteľa. Výslovne vyzývaný na predloženie originálov preberacích protokolov bol odsúdený znovu a opakovane ďalej aj výzvou predsedníčky súdu z 04. apríla 2011 (doručenou odsúdenému dňa 14. apríla 2011), tiež na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. marca 2014 (v závere verejného zasadnutia dokonca aj vo forme uloženej povinnosti), ako aj výzvou z 06. marca 2014 (doručenou odsúdenému dňa 11. marca 2014). Reakcie odsúdeného na uvedené výzvy boli také, že buď krajskému súdu predložil (v rámci podaní z 26. marca 2011 a z 20. apríla 2011) rovnaké fotokópie preberacích protokolov, ako ktoré priložil k návrhu na povolenie obnovy konania, hoci aj overené - ako na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. marca 2014, alebo uviedol, že pohľadá a predloží žiadaný dokument (tiež na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. marca 2014), prípadne, že k originálom preberacích protokolov sa vyjadrí až potom, ako mu bude ustanovený obhajca (na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. júna 2015). Okrem výzvy na predloženie originálov preberacích protokolov krajský súd tiež opakovane žiadal odsúdeného (na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. marca 2011, výzvami z 04. apríla 2011 a z 06. marca 2014), aby označil osobu, resp. osoby, ktorá podpísala preberacie protokoly za zhotoviteľa. Na takéto žiadosti, resp. výzvy krajského súdu odsúdený nereagoval, resp. vyjadril sa len v tom zmysle, že predložené nové dôkazy a v nich obsiahnuté skutočnosti, ako aj návrh na vykonanie dokazovania sú v tejto časti konania dostatočné pre povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku (podanie odsúdeného z 20. apríla 2011), resp. že nepovažuje za potrebné a vhodné v danej časti konania predkladať návrhy na vykonanie dokazovania, vrátane označovania osôb, ktoré podpísali preberacie protokoly za zhotoviteľa, pretože bude vecou dokazovania orgánmi činnými v trestnom konaní v ďalšom konaní po povolení obnovy konania a vrátení veci do prípravného konania, aby bez akýchkoľvek pochybností preukázali, či sa skutok, ktorý mu kladú za vinu, stal a či tento skutok je trestným činom (podanie odsúdeného z 26. septembra 2011). Potreba poznať osobu podpisujúcu preberacie protokoly bola o to naliehavejšia, že už v odôvodnení rozsudku z 27. júna 2007, sp. zn. 4T/2/2005, krajský súd uviedol, že z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava z 21. mája 1997 je zrejmé, že sporné podpisy, ktoré by mali znieť na priezvisko Kanich, na predložených listinných dôkazoch, t.j. základných zmluvách o dielo, treba hodnotiť ako podpisy nacvičené, ktorých znenie nie je čitateľné, pričom identifikačná hodnota rozdielnych znakov umožňuje konštatovať, že sporné podpisy sa nezhodujú s ukážkami a skúškami podpisov, ktoré vyhotovil B.. L.. V základnom konaní bol ďalším dôkazom, ktorý preukázal, že obžalovaný (teraz odsúdený) len fiktívne vykazoval údajnú realizáciu zmlúv o dielo, aj spôsob podpisovania zmlúv a iných písomností, nakoľko v spoločnosti V. spol. s r. o., ako aj spoločnosti D. a. s. bol štatutárnym zástupcom, písomnosti preto podpisoval sám za obidve spoločnosti, pričom pri podpisovaní za spoločnosť D. a. s. však uvádzal podpis osoby s priezviskom L. a navodzoval tak dojem, že sú skutočne podpisované touto osobou, ktorá už v spoločnosti D. a. s. reálne od roku 1994 nepôsobila napriek tomu, že nebola vymazaná z Obchodného registra. Samotný svedok B.. L. v základnom konaní uviedol, že pokiaľ mu v prípravnom konaní boli predložené faktúry vystavené spoločnosťou D. a. s. v roku 1994, tieto nepodpisoval, nevyhotovoal žiadne zmluvy o dielo, na základe ktorých by mala spoločnosť D. a. s. poskytovať ekonomicko-organizačné poradenstvo spoločnosti V. spol. s r. o., podpisy na predložených zmluvách nie sú jeho, pretože v roku 1996 určite nevyvíjal žiadne aktivity v spoločnosti D. a. s. Uviedol tiež, že v tejto súvislosti sa javí byť predloženie čestného prehlásenia obžalovaným (teraz odsúdeným), na základe ktorého mal odsúdeného splnomocniť k podpisovaniu v jeho mene, za účelové, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Odsúdený v priebehu konania o povolenie obnovy konania žiadal tiež vykonať dokazovanie výsluchom Ing. C. H., ktorá mala preukázať splnenie podmienok podľa § 20 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v súvislosti s predloženými novými dôkazmi, v dôsledku čoho by tieto nové dôkazy mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, a aj výsluchom JUDr. M. G., s cieľom potvrdiť potenciál predložených nových dôkazov odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Neskôr, na verejnom zasadnutí dňa 05. marca 2014 odsúdený uviedol, že pokiaľ ide o okolnosť, čo má svedkyňa H. dosvedčiť, nechá, aby to konkretizoval ustanovený obhajca. C.. G. na verejnom zasadnutí dňa 03. júna 2015 uviedol, že súd bude musieť podať návrh na zbavenie jeho mlčanlivosti na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, v prípade, ak súd dospeje k záveru, že jeho výsluch bude potrebný. V tomto smere je potrebné poukázať na podstatnú skutočnosť, že v konaní o podanom návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, t.j. v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, sa použijú ustanovenia Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. Z ustanovenia § 295 ods. 2 veta prvá Tr. por. v ďalšom jednoznačne vyplýva, že ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy, použijú sa primerane ustanovenia o dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Napokon z ustanovenia § 261 ods. 3 veta prvá Tr. por. vyplýva, že výsluch svedka vykoná ten, kto navrhol vykonanie takého dôkazu. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. septembra 2015, na ktorom bola prítomná aj svedkyňa H., po tom, ako predsedníčka senátu odovzdala svedkyňu na výsluch odsúdenému, však tento uviedol, že výsluch nevykoná z dôvodu, že nemá ustanoveného ani zvoleného obhajcu a bez jeho prítomnosti výsluch viesť nebude. Vzhľadom na to, že obnova konania je návrhovým konaním, v zásade celé to mal v rukách odsúdený, mal právo a zároveň povinnosť predkladať súdu najavo vyjdené skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Týmito okolnosťami sa však odsúdený vôbec nezaoberal, neriešil ich. Hoci bol na to opakovane vyzývaný, odsúdený nepredložil originály predmetných preberacích protokolov, neoznačil (neuviedol) osoby, ktorá podpísala preberacie protokoly za Polychemkomerc a.s. Krajskému súdu tak nebolo umožnené zistiť, za akých okolností došlo k ich podpisu, za akých okolností došlo k ich prevzatiu, kedy sa prvý krát dozvedel o ich existencii, kde boli uložené po podpise, prečo ich nepredložil už v pôvodnom konaní (keď ich podpísal a vedel o ich existencii už vtedy), kto mu ich dal (upozornil na ne) po 18. máji 2010 a pod. Aj keď odsúdený navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka, v momente, keď svedka krajský súd zabezpečil, odsúdený výsluch vykonať odmietol. V podstate celé konanie o povolenie obnovy konania (resp. jeho dominantná časť) bolo len o obhajcovi, ktorého ak už odsúdený nemal možnosť si zvoliť, tak mal opakované možnosti splniť jednoduché podmienky na ustanovenie obhajcu súdom, čo však svojim konaním (resp. aj nekonaním) opakovane znemožňoval. Nakoľko v konaní o povolení obnovy konania neboli produkované žiadne také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné návrhu odsúdeného Ing. D. G. vyhovieť. Čo sa týka odsúdeným uvádzaných nových skutočností, tieto krajský súd nemohol považovať za nové skutočnosti, ktoré by v zmysle ustanovenia § 399 ods. 1 Tr. por. mohli same osebe alebo v spojení s inými už skôr známymi skutočnosťami odôvodniť iný, než návrhom na obnovu konania napádaný právoplatný odsudzujúci rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu, bolo potrebné návrh odsúdeného podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku ako nedôvodný zamietnuť. To sú dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do troch dní odo dňa jeho oznámenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok