Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/18/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200152 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1011200152.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcov: 1) X. F., W. 2, W., 2) G.. O. F., D. 4, W., 3) F.. S. X., W. 1, W., 4) P.. P. T., W. 1, W., 5) G.. X. Q., W. 1, W., 6) P.. N. W., D. 2, W., všetci zastúpení advokátom: Kolíková & Partners, s.r.o., IČO: 47 239 441, Radvanská 21, Bratislava, právne zastúpení: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., IČO: 47239441, proti žalovanému: Okresný úrad v Bratislave, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/XXXX/XXXX/LGZ zo dňa 29.11.2010, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č.: A/XXXX/XXXX/LGZ zo dňa 29.11.2010 ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SÚ-XXXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/URS-G/XX zo dňa 15.05.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 66,- eur za súdny poplatok a v sume 2550,36 eur na účet ich právneho zástupcu do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne 4/ a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni stavebným úradom Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SÚ-XXXX/XXXXX- XXXXX/XXXX/URS-G/XX zo dňa 15.05.2009. Stavebný úrad odvolaním napadnutým rozhodnutím povolil stavbu polyfunkčného objektu na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. Staré P. s prípojkami inžinierskych sietí aj na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXXX a XXXXX, k.ú. X. P., pre žiadateľa ZIPP Bratislava spol. s r.o., IČO: 31 355 161, Mlynské Nivy 61/A, Bratislava. Žalobcovia považovali rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, žiadali ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V prvom rade namietali nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť a rozpor s prvostupňovým rozhodnutím (stavebným povolením). Z výroku stavebného povolenia vyplýva, že sa stavba povoľuje na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXXX a XXXXX, k.ú. Bratislava - Staré Mesto. Podľa predchádzajúceho územného rozhodnutia vydaného Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto č. SÚ-XXXX,XXXX/XXXXX/XXXXX/UR-Ga zo dňa 02.08.2006 a rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/XXXX/XXXX/SM zo dňa 31.03.2009, na ktoré stavebné povolenie nadväzuje a odvoláva sa na ne ako na podklad, sa stavba umiestňovala na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X a XXXXX, k.ú- Bratislava - X. Mesto. V stavebnom povolení správny orgán povolil stavbu aj na pozemku parc. č. XXXXX, pričom tento pozemok nebol územným rozhodnutím určený na umiestnenie stavby. Zásadným podkladom pre rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bolo územné rozhodnutie, ktoré vypovedalo o skutkovom stave z hľadiska umiestnenia plánovanej stavby. Žalovaný rozhodol v rozpore s týmto územným rozhodnutím, keď povolil stavbu aj na parcele, ktorá nebola územným rozhodnutím určená na stavbu. Žalobcovia tiež namietali, že stavebné povolenie potvrdené rozhodnutím žalovaného odkazuje na zmätočné územné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené. Stavebné povolenie sa opiera o územné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SÚ-XXXX,XXXX/XXXXX/XXXXX/UR-Ga zo dňa 02.08.2006 (v tejto časti aj ako „rozhodnutie MČ 2006“) zmenené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/XXXX/XXXX/SAM zo dňa 31.03.2009 (v tejto časti aj ako „rozhodnutie KSÚ 2009“). Rozhodnutie MČ 2006 bolo právoplatne zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/10/2009 zo dňa 12.01.2010. Rozhodnutie KSÚ 2009 bolo (v čase podania žaloby) zrušené v prvom stupni rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 113/2009 zo dňa 23.06.2010. Okolnosť, že územné rozhodnutie, na ktoré odkazuje stavebné povolenie, bolo predmetom oboch odlišných súdnych konaní, dokazuje zmätočnosť územného rozhodnutia. Rozhodnutie KSÚ 2009 bolo vydané v odvolacom konaní, ktorému predchádzalo v prvom stupni rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SÚ-XXXX/XXXXX/XXXXX-G/XXX-Km zo dňa 10.09.2008 (ďalej aj ako „rozhodnutie MČ 2008“). Krajský stavebný úrad v Bratislave pritom v odvolacom konaní rozhodol tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie MČ 2008, pričom výrok rozhodnutia KSÚ 2009 znel, že časť rozhodnutia MČ 2008 týkajúcu sa povolenia stavby nahradil textom, ktorý mal mať za následok nahradenie predchádzajúceho územného rozhodnutia MČ 2006 vydaného v inom právoplatne ukončenom konaní. Okrem uvedenej nezrozumiteľnosti v postupe stavebných úradov je podstatné to, že stavebník zmenu územného rozhodnutia navrhol až v konaní pred odvolacím stavebným úradom a to dňa 30.03.2009. Následne odvolací stavebný úrad vydal svoje rozhodnutie hneď na druhý deň 31.03.2009, čím bol absolútnym spôsobom popretý princíp účastníctva v územnom konaní. Na základe uvedeného mali žalobcovia zato, že je potrebné prihliadať pri prieskume rozhodnutia žalovaného aj na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť jeho podkladu - územného rozhodnutia, ktorú potvrdili aj súdy SR. Žalobcovia namietali nezákonné vylúčenie žalobkýň 5/ a 6/ z konania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 15.05.2009. Žalovaný odvolania žalobkýň 5/ a 6/ odmietol s odôvodnením, že okruh účastníkov stavebného konania bol rozšírený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave o doručení len o žalobcov 1/ až 4/. Žalovaný žalobkyniam 5/ a 6/ svoje rozhodnutie vydané v odvolacom konaní ani nedoručil. Podľa žalobcov žalovaný v rozpore s § 59 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona nekonal so žalobkyňami 5/ a 6/ ako s účastníčkami konania. Pokým žalobcovia 1/ až 4/ boli správnymi orgánmi uznaní za účastníkov konania, žalobkyniam 5/ a 6/ bolo toto právo upreté v oboch inštanciách konania. Žalobcovia namietali nesprávnu aplikáciu inštitútu náhradného doručenia v prípade žalobcov 1/ až 3/. Títo podali proti prvostupňovému stavebnému povoleniu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyzdvihnutia na pošte. Žalovaný s odkazom na § 24 ods. 2 správneho poriadku považoval prvostupňové stavebné povolenie za doručené už tretím dňom od uloženia zásielky na pošte a podané odvolania žalobcov 1/ až 3/ považoval za oneskorené. Žalobcovia počítali začiatok plynutia odvolacej lehoty odo dňa prevzatia prvostupňového stavebného povolenia na pošte a namietali, že postupom žalovaného bola dotknutá dôvera žalobcov 1/ až 3/ právo a ich právna istota. Predpokladali, že lehota na podanie odvolania im plynie odo dňa prevzatia rozhodnutia a týmto sa pri sledovaní lehoty na podanie odvolania aj riadili. Zákonodarca bez relevantného dôvodu odlišuje medzi podmienkami náhradného doručenia podľa O.s.p. (§ 46 ods. 2) na jednej strane a podľa správneho poriadku (§ 24 ods. 2) na strane druhej. Podľa názoru žalobcov je otázne, či právny stav v zmysle správneho poriadku možno považovať za súladný s Ústavou SR, najmä s princípmi právneho štátu, osobitne s princípom právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právo ako aj s predvídateľnosťou práva (právnej úpravy). Je otázne, či s ohľadom na zrejmý text § 24 ods. 2 správneho poriadku je možné uplatniť ústavno-konformný výklad tohto ustanovenia, alebo či v danom prípade sú dôvody pre prerušenie súdneho konania a predloženie otázky súladu § 24 ods. 2 správneho poriadku s Ústavou SR Ústavnému súdu SR v rámci konania o súlade právnych predpisov. Žalobcovia trvali na tom, že žalovaný nedostatočne zistil splnenie podmienok pre uplatnenie náhradného doručovania v prípade žalobcov 2/ a 3/, ktorým bola zásielka s prvostupňovým rozhodnutím doručená prvýkrát 03.12.2010, druhý pokus o doručenie bol vykonaný dňa 06.12.2010, pričom v tento deň bola zásielka uložená na pošte. Dôležitou okolnosťou je, že žalobcovia 2/ a 3/ sa v čas doručovania zásielky doručovateľom nezdržiavali v mieste doručenia. Následne žalobcovia 2/ a 3/ kontaktovali žalovaného s tým, že v čase doručovania sa v mieste bydliska nezdržiavali, a tak náhradné doručenie prvostupňového rozhodnutia nemohlo byť účinné. Záverom svojej žaloby žalobcovia poukázali na rozhodnutie žalovaného v časti, ktorej sa venoval námietkam žalobkyne 4/ uvedeným v jej odvolaní. Pokiaľ ide o námietku, že je potrebné nové záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Bratislave, a to z dôvodu, že Krajský pamiatkový úrad v Bratislave vydal pre účely stavebného konania pred stavebným úradom stanovisko zo dňa 22.01.2008, pričom žalobkyňa upozornila na zmenu v rozsahu pamiatkovej zóny, keď pozemok parc. č. 7855/1 mal byť po vydaní záväzného stanoviska súčasťou pamiatkovej zóny. Podľa názoru žalobcov mal žalovaný postupovať podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona, prerušiť odvolacie konanie a vyžiadať si od Krajského pamiatkového úradu v Bratislave stanovisko k námietkam. Je totiž zrejmé, že odvolanie žalobkyne v 4/ rade podľa svojho obsahu smerovalo voči záväznému stanovisku Krajského pamiatkového úradu v Bratislave, keďže sa domáhala vydania nového záväzného stanoviska zohľadňujúceho aktuálny stav. Taktiež bola v odvolaní uvedená námietka týkajúca sa zväčšenia stavebnej plochy voči pôvodnému územnému rozhodnutiu. Žalobcovia neboli spokojní s reakciou žalovaného, ktorý uviedol, že dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky územného rozhodnutia. Z takéhoto konštatovania nie sú zrejmé žiadne bližšie zistenia žalovaného ani to, či námietky vznesené v odvolaní vôbec bral do úvahy. Predmetom odvolania boli aj námietky, že povolením stavby by mohli byť ohrozené verejné záujmy a tiež, že územie, na ktorom má byť stavba realizovaná, nie je stavebným pozemkom. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že stavebným pozemkom sa rozumie pozemok určený územným rozhodnutím na zastavenie (§ 43h stavebného zákona). Žalobcovia poukázali na to, že všeobecne záväzným nariadením č. 4/2007 bol vyhlásený nový územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy, pričom v rámci prieskumu tzv. druhého územného rozhodnutia v tejto veci sa Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 1S 319/2007-272 zo dňa 06.11.2008 vyjadril, že v zmysle tohto VZN má územie parčíka Belopotockého funkčné využitie park - sadovnícke a lesoparkové úpravy, pričom tento právny názor bol potvrdený i rozsudkom NSSR sp. zn. 3Sžp/3/2009 zo dňa 11.03.2010. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 16.03.2011, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že v čase vydania stavebného povolenia dňa 15.05.2009 bolo platné územné rozhodnutie č. SÚ-2005,2006/33482/50197/UR/Ga zo dňa 02.08.2006 a z tohto územného rozhodnutia stavebné povolenie vychádzalo. Pokiaľ ide o žalobkyne 5/ a 6/, tieto neboli účastníkmi stavebného konania a Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení neuložil stavebnému úradu týmto napadnuté rozhodnutie dodatočne doručiť. Preto odvolania žalovaný nepovažoval za odvolania podané účastníkom konania. Okruh účastníkov konania bol v priebehu stavebného konania jednoznačne daný a po vydaní rozhodnutia sa rozšíril o žalobcov, ktorí sa na Krajskom súde v Bratislave domáhali doručenia rozhodnutia a voči ktorým krajský súd zaviazal správny orgán na doručenie stavebného povolenia. Žalobcovia 1/ až 4/ podali žalobu, ktorou sa domáhali doručenia stavebného povolenia zo dňa 15.05.2009. Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave im bolo toto rozhodnutie doručené a žalobcovia proti nemu podali odvolanie. V zákonnej lehote odvolanie podala len žalobkyňa 4/, pričom ostatní žalobcovia podali totožné odvolania, ktoré však boli posúdené ako oneskorene podané. Žalovaný dospel k záveru, že nebol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to najmä z dôvodu, že námietky v odvolaní smerovali proti umiestneniu stavby a v stavebnom konaní sa na námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní, neprihliada. Pokiaľ ide o namietané pochybenie pri aplikácii § 24 ods. 2 správneho poriadku, žalovaný uviedol, že odvolatelia, ktorých sa táto fikcia týkala, správnemu orgánu nepreukázali, a to ani doposiaľ, že sa v mieste doručovania v čase doručovania rozhodnutia nezdržiavali. V ďalšom žalovaný poukázal na svoje rozhodnutie zo dňa 29.11.2010, ktoré je predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S 18/11-100 zo dňa 01.04.2011 pribral do konania účastníka stavebného konania obchodnú spoločnosť ZIPP Bratislava spol. s r.o., IČO: 31 355 161, Mlynské Nivy 61/a, Bratislava podľa § 250 ods. 1 O.s.p., nakoľko táto bola účastníkom správneho konania ako stavebník a výsledkom tohto súdneho sporu mohli byť dotknuté jej práva a povinnosti. Uznesením č. k. 2S 18/2011-180 zo dňa 30.01.2015 súd pripustil zámenu pribratého účastníka tak, že namiesto doterajšieho pribratého účastníka ZIPP Bratislava spol. s r.o. pripustil vstup nového pribratého účastníka Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava. K pripusteniu zámeny pribratého účastníka súd pristúpil z dôvodu, že na základe zámennej zmluvy č. XX XX XXXX XX XX sa vlastníkom predmetného pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorom sa má realizovať stavba v zmysle žalobou napadnutých rozhodnutí, stalo Hlavné mesto SR Bratislava. Pribratý účastník Hlavné mesto SR Bratislava sa k žalobe nevyjadril. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil okolnosti prípadu, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, ako bolo nimi opísané v ich písomných a ústnych podaniach. K sporným skutočnostiam vyplývajúcim z administratívneho spisu sa súd vyjadril v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 59 ods. 2 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov. Podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom štátnej správy, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom pojednávaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu na zachovaní právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad zákon a tiež iným ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnenie očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcov. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom však v kontexte žalobných námietok tento nepostupoval v medziach zákonov stanoveného postupu. K jednotlivým žalobným námietkam súd uvádza: Ako vyplýva z administratívneho spisu rozhodnutím o umiestnení stavby zo dňa 02.08.2006 bolo povolené povolené umiestnenie stavby „Apartmán park - Bratislava, Lehotského ul.“ na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. Bratislava - Staré Mesto s prípojkami a proložkami inžinierskych sietí aj na pozemkoch parc. č. XXXXX, XXXX, XXXX/X a XXXX, k.ú. Bratislava - Staré Mesto. Stavebným povolením zo dňa 15.05.2009 však bola povolená stavba uvedeného polyfunkčného objektu na pozemku parc. č. XXXX/ X s prípojkami a inžinierskymi sieťami aj na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXXX a XXXXX, k.ú. W. - X. P.. Tým, že v časti výroku stavebného povolenia uvedené pozemky, na ktorých sa má stavba realizovať, sa nezhodujú s pozemkami určenými na umiestnenie stavby v zmysle výroku rozhodnutia o umiestnení stavby, došlo zo strany správneho orgánu k porušeniu § 62 ods. 1 stavebného zákona. V stavebnom konaní totiž stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. V danom prípade povolil stavebný úrad stavbu aj na pozemku (parc. č. XXXXX)., ktorý územným rozhodnutím nebol určený na umiestnenie stavby. Žalobcovia namietali, že stavebné povolenie potvrdené rozhodnutím žalovaného vychádzalo z rozhodnutí o umiestnení stavby, ktoré boli neskôr zrušené súdmi ako nezákonné. Súd sa stotožnil so žalobcami, že táto skutočnosť je právne významná a je potrebné na ňu prihliadať aj pri prieskume rozhodnutia v tomto súdnom konaní. Správny orgán vecne príslušný na konanie je povinný zadovážiť si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistiť vo veci skutočný stav, konať v súčinnosti s účastníkmi konania a vydať rozhodnutie v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. posudzuje nielen procesné pochybenia správneho orgánu a či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje i zákonnosť podkladov, ktoré si správne orgány v konaní zadovážili. Nezákonnosť podkladového rozhodnutia môže mať taký charakter, ktorý bude viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, aj keby finálne rozhodnutie bolo zákonné (J. Mazák a kolektív, komentár k O.s.p.). V danom prípade nastal taký právny stav, že správne orgány rozhodovali o žiadosti o vydanie stavebného povolenia v čase, kedy podkladové rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré vypovedali o skutkovom stave z hľadiska umiestnenia plánovanej stavby, boli právoplatné a vykonateľné. Dodatočne sa však ukázalo, že obe rozhodnutia o umiestnení stavby boli nezákonné. Pokiaľ ide o rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SÚ- XXXX,XXXX/XXXXX/XXXXX/ÚR-Ga zo dňa 02.08.2006, toto bolo zrušené právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/10/2009 zo dňa 12.01.2010. Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/XXXX/XXXX/SAM zo dňa 31.03.2009 bolo takisto zrušené, a to právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 237/2010 zo dňa 19.10.2011. Vychádzajúc z premisy, že nezákonnosť podkladu spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia vydaného na jeho základe, nemožno opomenúť skutočnosť, že i keď sa rozhodnutia o umiestnení stavby v čase vydania stavebného povolenia javili ako zákonné, tieto ako konštatovali súdy Slovenskej republiky vo svojich právoplatných rozsudkoch, zákonnými neboli. V právoplatne rozsúdených veciach rozsudky pôsobiace erga omnes a záväzné aj pre konajúci súd konštatovali, že právne relevantné podkladové rozhodnutia pre súdom preskúmavané stavebné konania sú nezákonné a súd ich pre nezákonnosť zrušil. Rozhodnutie o umiestnení stavby je primárnym podkladom pre stavebné konanie, podmieňuje vôbec jeho začatie a v danom prípade by bez jeho existencie nemohlo byť stavebné povolenie vydané. Skutočnosť, že stavebný úrad vydal stavebné povolenie na základe nezákonných rozhodnutí o umiestnení stavby, čo mal súd bez pochybností za preukázané, spôsobuje nezákonnosť predmetného stavebného povolenia ako aj na neho nadväzujúce rozhodnutie žalovaného. Súd prisvedčil aj námietke žalobcov týkajúcej sa vylúčenia žalobkýň 5/ a 6/ z konania o odvolaní proti stavebnému povoleniu zo dňa 15.05.2009. Súd nemohol prisvedčiť argumentom žalovaného, že žalobkyne 5/ a 6/ neboli účastníkmi stavebného konania a že Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení neuložil stavebnému úradu týmto napadnuté rozhodnutie dodatočne doložiť, čím určil aj okruh účastníkov konania. Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 14 ods. 1 správneho poriadku a § 59 ods. 1 stavebného zákona. Účastníkom správneho konania je vo všeobecnosti ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný predpis takéto právo priznáva, ako je to napr. podľa stavebného zákona, kedy účastníkom konania sú aj osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Je zrejmé, že žalobkyne 5/ a 6/ sú vzhľadom na svoje bydlisko v rovnakej situácii ako ostatní žalobcovia, s ktorými žalovaný konal . Zo samotnej skutočnosti, že súd uznesením č.k. 4S /153/2009-162 zo dňa 02.06.2010 neuložil stavebnému úradu ako prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť žalobkyniam 5/ a 6/ (ktoré o to žalobou ani nežiadali) doručiť svoje rozhodnutie (č. SÚ-XXXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/URS-G/XX zo dňa 15.05.2009) nemožno automaticky vyvodzovať neexistenciu postavenia účastníka správneho konania u žalobkýň 5/ a 6/. Pokiaľ žalovaný v preskúmavanom konaní nepovažoval žalobkyne 5/ a 6/ za účastníkov konania, ignoroval skutočnosť, že ich práva z titulu vlastníctva susediacich stavieb a pozemkov môžu byť dotknuté. Žalovaný nepriznaním žalobkyniam 5/ a 6/ postavenia účastníka stavebného konania pochybil a porušil tak ich práva. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcov o nesprávnej aplikácii inštitútu náhradného doručenia v prípade žalobcov 1/ až 3/ tak, ako je táto námietka opísaná na strane 3 rozsudku. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcov, že žalovaný mal aplikovať na správne konanie analogicky ustanovenia O.s.p. týkajúce sa doručovania (§ 46 ods. 2) miesto príslušného ustanovenia správneho poriadku (§ 24 ods. 2). Skutočnosť, že postup v zmysle O.s.p. bol v danom prípade pre žalobcov výhodnejší, nemožno klásť pred požiadavku zákonnosti ako jednej zo zásad správneho konania. Správny poriadok predstavuje dôležité miesto v systéme právnych záruk zákonnosti v administratívnom konaní a vytvára predpoklady na to, aby verejná správa bola centrom zabezpečovania zákonnosti administratívnych rozhodnutí už v priebehu samého procesu ich vydávania orgánmi verejnej správy, ako aj pri ich kontrole a pri ich výkone. Súd poukazuje na to, že správny poriadok tvorí súčasť nášho právneho poriadku už od roku 1967 a niet pochýb o tom, že pokiaľ by v tomto kontexte bola pochybnosť o jeho ústavnosti, bol by v priebehu rokov už testu ústavnosti podrobený. Súd nezdieľa žalobcov názor o možnom nesúlade § 24 ods. 2 správneho poriadku z Ústavou SR a ani v tom, že žalovaný postupoval v rozpore s Ústavou SR, či s princípmi právneho štátu, právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právo a predvídateľnosť práva. Súd nedospel k takému záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR. Skutočnosť, že právna úprava v správnom poriadku ohľadom doručovania je odlišná od tej, ktorá je upravená v občianskom súdnom poriadku, nie je dôvodom, aby správny orgán nepostupoval podľa správneho poriadku, ktorý je právnym predpisom vzťahujúcim sa na predmetné správne konanie, len preto, že je to výhodnejšie pre niektorého účastníka konania. Súd podotýka aj to, že žalobcovia, ktorých sa táto fikcia týkala, správnemu orgánu nepreukázali, že sa v mieste doručovania v čase doručovania rozhodnutia nezdržiavali. Pokiaľ ide o žalobcami namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, súd z administratívneho spisu zistil, že sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vysporiadaval len s námietkami žalobkyne 4/ a odvolania ostatných žalobcov z vyššie uvedených dôvodov neposudzoval. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že námietky uvedené v odvolaniach sú u všetkých žalobcov totožné, ako tie u žalobkyne 4/, ku ktorým sa žalovaný vyjadril, a preto nemožno akékoľvek procesné pochybenie žalovaného v odvolacom konaní považovať za také, ktoré by malo za následok nezákonnosť rozhodnutia. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti , na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Odvolacie námietky žalobkyne 4/ sú v napadnutom rozhodnutí podrobne opísané, žalovaný sa nimi zaoberal a v rozhodnutí sa s nimi zrozumiteľne a preskúmateľne vyporiadal. Je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva. Súd záverom dodáva, že pri svojom rozhodovaní zohľadnil i možnosť vplyvu jeho rozhodnutia na dobromyseľne nadobudnuté práva zo stavebného povolenia. Ako vyplýva z listín predložených súdu účastníkmi konania, v priebehu súdneho konania (aj pod vplyvom verejnej mienky) bola uzavretá medzi pôvodným stavebníkom ZIPP Bratislava spol. s r.o. a Hlavným mestom SR Bratislavou zámenná zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom sa má realizovať predmetná stavba a nový vlastník Hlavné mesto SR Bratislava sa stal zároveň stavebníkom oprávneným zo stavebného povolenia. Terajší vlastník uznesením mestského zastupiteľstva č. 1625/2014 previedol predmetný pozemok do správy Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto (stavebý úrad), pričom bol zároveň deklarovaný úmysel zachovať funkčné využitie daného pozemku ako park. Z uvedených okolností súd dospel k presvedčeniu, že rozhodnutie o zrušení žalobou napadnutých rozhodnutí nepoškodia dobromyseľne nadobudnuté práva zo stavebného povolenia. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov posúdili vec v naznačenom smere po právnej stránke nesprávne. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude správny orgán právnym názorom súdu viazaný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným žalobcom náhradu trov konania v sume 2 550,36 eur. Tieto pozostávanú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu 66,- eur a trov právneho zastúpenia v sume 2 484,36 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s § 11 ods. 4 a § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), pričom základná sadzba tarifnej odmeny sa znížila o 50 %, keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb (§ 13 ods. 2 vyhlášky a zároveň, keďže právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, takto: Žalobkyňa 1) - hodnota 1 úkonu (§ 11 ods. 4 vyhlášky): 1/6 výpočtového, t. j. 123,50 eur v roku 2011, 130,16 eur v roku 2013, 134,- eur v roku 2014 a 139,83 eur v roku 2015. Hodnota 1 úkonu podľa § 13 ods. 2 vyhlášky v roku 2011: 61,75 Eur, v roku 2013: 65,08 eur, v roku 2014: 67,- eur a v roku 2015: 69,92 eur. Súd jej priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložila na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za päť úkonov právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky), 2x 61,75 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd- žaloba zo dňa 02.02.2011 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2x 3,71 eur, 65,08 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.05.2013 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 3,91 eur, 67,- eur - účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 4,02 eur a 69,92 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.04.2015 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 4,2 eur, čo spolu s 20% DPH predstavuje sumu 414,06 eur. Žalobca 2) - hodnota 1 úkonu (§ 11 ods. 4 vyhlášky): 1/6 výpočtového, t. j. 123,50 eur v roku 2011, 130,16 eur v roku 2013, 134,- eur v roku 2014 a 139,83 eur v roku 2015. Hodnota 1 úkonu podľa § 13 ods. 2 vyhlášky v roku 2011: 61,75 Eur, v roku 2013: 65,08 eur, v roku 2014: 67,- eur a v roku 2015: 69,92 eur. Súd mu priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za päť úkonov právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky), 2x 61,75 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd- žaloba zo dňa 02.02.2011 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2x 3,71 eur, 65,08 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.05.2013 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 3,91 eur, 67,- eur - účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 4,02 eur a 69,92 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.04.2015 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 4,2 eur, čo spolu s 20% DPH predstavuje sumu 414,06 eur. Žalobca 3) - hodnota 1 úkonu (§ 11 ods. 4 vyhlášky): 1/6 výpočtového, t. j. 123,50 eur v roku 2011, 130,16 eur v roku 2013, 134,- eur v roku 2014 a 139,83 eur v roku 2015. Hodnota 1 úkonu podľa § 13 ods. 2 vyhlášky v roku 2011: 61,75 Eur, v roku 2013: 65,08 eur, v roku 2014: 67,- eur a v roku 2015: 69,92 eur. Súd mu priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za päť úkonov právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky), 2x 61,75 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd- žaloba zo dňa 02.02.2011 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2x 3,71 eur, 65,08 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.05.2013 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 3,91 eur, 67,- eur - účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 4,02 eur a 69,92 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.04.2015 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 4,2 eur, čo spolu s 20% DPH predstavuje sumu 414,06 eur. Žalobkyňa 4) - hodnota 1 úkonu (§ 11 ods. 4 vyhlášky): 1/6 výpočtového, t. j. 123,50 eur v roku 2011, 130,16 eur v roku 2013, 134,- eur v roku 2014 a 139,83 eur v roku 2015. Hodnota 1 úkonu podľa § 13 ods. 2 vyhlášky v roku 2011: 61,75 Eur, v roku 2013: 65,08 eur, v roku 2014: 67,- eur a v roku 2015: 69,92 eur. Súd jej priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložila na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za päť úkonov právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky), 2x 61,75 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd- žaloba zo dňa 02.02.2011 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2x 3,71 eur, 65,08 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.05.2013 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 3,91 eur, 67,- eur - účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 4,02 eur a 69,92 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.04.2015 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 4,2 eur, čo spolu s 20% DPH predstavuje sumu 414,06 eur. Žalobkyňa 5) - hodnota 1 úkonu (§ 11 ods. 4 vyhlášky): 1/6 výpočtového, t. j. 123,50 eur v roku 2011, 130,16 eur v roku 2013, 134,- eur v roku 2014 a 139,83 eur v roku 2015. Hodnota 1 úkonu podľa § 13 ods. 2 vyhlášky v roku 2011: 61,75 Eur, v roku 2013: 65,08 eur, v roku 2014: 67,- eur a v roku 2015: 69,92 eur. Súd jej priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložila na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za päť úkonov právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky), 2x 61,75 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd- žaloba zo dňa 02.02.2011 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2x 3,71 eur, 65,08 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.05.2013 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 3,91 eur, 67,- eur - účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 4,02 eur a 69,92 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.04.2015 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 4,2 eur, čo spolu s 20% DPH predstavuje sumu 414,06 eur. Žalobkyňa 6) - hodnota 1 úkonu (§ 11 ods. 4 vyhlášky): 1/6 výpočtového, t. j. 123,50 eur v roku 2011, 130,16 eur v roku 2013, 134,- eur v roku 2014 a 139,83 eur v roku 2015. Hodnota 1 úkonu podľa § 13 ods. 2 vyhlášky v roku 2011: 61,75 Eur, v roku 2013: 65,08 eur, v roku 2014: 67,- eur a v roku 2015: 69,92 eur. Súd jej priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložila na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za päť úkonov právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky), 2x 61,75 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd- žaloba zo dňa 02.02.2011 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2x 3,71 eur, 65,08 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.05.2013 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 3,91 eur, 67,- eur - účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 4,02 eur a 69,92 eur - účasť na pojednávaní dňa 15.04.2015 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 4,2 eur, čo spolu s 20% DPH predstavuje sumu 414,06 eur. Trovy konania v celkovej sume 2550,36 eur (6x 414,06 eur + 66,- eur) je žalovaný povinný zaplatiť žalobcom na účet ich právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Súd nepriznal žalobcom náhradu trov za 14 úkonov a to: Súd im nepriznal náhradu trov za úkon - žiadosť o odklad vykonateľnosti, nakoľko táto žiadosť bola súčasťou podania, za ktoré bola priznaná náhrada - žaloby a navyše sa nejedná o podanie vo veci samej. Súd tiež žalobcom nepriznal náhradu trov za tri úkony - písomné vyjadrenia (14.03.2014, 18.08.2014 a 01.04.2015), nakoľko ani tieto vyjadrenia nemožno považovať za podania vo veci samej. Súd tiež nepovažoval za potrebné vykonanie týchto štyroch úkonov - štyri nahliadnutia do spisu (02.09.2011, 14.01.2013, 19.02.2014 a 12.01.2015). Uvedené úkony právnej služby súd nevyhodnotil ako účelne vynaložené trovy konania, keďže všetky písomnosti tvoriace súčasť spisu boli právnemu zástupcovi žalobcov súdom doručované. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však neznamená, že neúspešný účastník konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu advokáta. Poradou či konzultáciou s klientom dochádza k navýšeniu trov konania, avšak ich náhradu možno priznať, ak boli účelne vynaložené. Súd nepovažoval porady žalobcov s právnym zástupcom za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia a nepriznal im náhradu za šesť úkonov - šesťkrát porada (09.05.2013, 27.02.2014, 06.08.2014, 09.10.2014, 23.03.2015, 09.04.2015), nakoľko žalovaný nevykonal žiadne procesné úkony, o ktorých by bolo potrebné informovať žalobcov a na ktoré by bolo potrebné reagovať. Rovnako dohoda ohľadne postupu a stratégie na nariadenom pojednávaní, najmä pokiaľ žalobcovia nemajú právnické vzdelanie, sa súdu nejaví ako úkon potrebný v súvislosti s predmetom konania, ktorým sú právne otázky súvisiace s prieskumom zákonnosti správneho rozhodnutia. Ostatným účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému ani pribratému účastníkovi podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania v takomto prípade neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.