Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/133/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201275 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1011201275.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: Cayo Blanco, s.r.o., Niťová 1050/1, 821 08 Bratislava, IČO: 44 358 261, zastúpený: AK Peter Kotvan, s.r.o., so sídlom Na vŕšku 6, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, P.O.BOX 58, 820 04 Bratislava, za účasti: TATRAVAGÓNKA, a.s., so sídlom Štefániková 887/53, 058 01 Poprad, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 189-6000/2011-ON/54 zo dňa 14.7.2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.7.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 189-6000/2011-ON/54 zo dňa 14.7.2011 (petit bol upravený v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 29.09.2011). Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobca vzniesol námietky podľa § 138 ods. 2 písm. g) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVO), kde namietal zákonnosť postupu kontrolovaného TATRAVAGÓNKA a.s. so sídlom v Poprade vo verejnom obstarávaní na predmet zákazky dodávka tovaru v rámci implementácie projektu „Cieleným vzdelávaním a rozvojom pracovníkov k adaptabilite podniku“ (ďalej „súťaž“). Žalobca nesúhlasil s tým, že kontrolovaný zrušil súťaž potom ako mu oznámil, že prijíma jeho ponuku. Uviedol, že súťaž bola zrušená na základe prieskumu trhu, ktorý kontrolovaný vykonal po prijatí ponuky žalobcu a ktorý nemohol poskytnúť relevantný podklad pre hodnotenie ponuky žalobcu. Poukázal na to, že jeho ponuka predstavovala v porovnaní s predkladanou cenou predmetu zákazky uvedenou kontrolovaným vo výzve na predkladanie ponúk, úsporu nákladov kontrolovaného viac ako 40 %. Okrem toho uvedená súťaž bola schválená aj Sociálnou implementačnou agentúrou, ktorá ako kontrolný orgán v rámci administratívnej kontroly súťaže pred uzavretím zmluvy vyhodnotila súťaž ako súťaž zrealizovanú v súlade so ZVO. Žalobca uvádza, že je presvedčený, že žalovaný postupoval v konaní o námietkach v rozpore so ZVO a aj jeho rozhodnutia vrátane rozhodnutia o námietkach nerešpektujú ustanovenia tohto zákona a sú v zjavnom rozpore s princípmi kontroly verejného obstarávania tak ako je to vyjadrené v Smernici 89/665/EHS upravujúcej revízne postupy vo verejnom obstarávaní. Ďalej uvádza, že žalovaný sa podrobnejšie nezaoberal ani právnou rovinou veci najmä právnymi účinkami prijatia ponuky v súťaži nakoľko § 45 ods. 1 v spojení s § 99 ods. 1 písm. i) ZVO ustanovuje, že verejný obstarávateľ uzavrie s úspešným uchádzačom zmluvu v lehote viazanosti ponúk. Uzavretá zmluva nesmie byť v rozpore so súťažnými podkladmi a s ponukou predloženou úspešným uchádzačom. Z citovaných ustanovení podľa žalobcu vyplýva, že prijatím ponuky žalobcu vznikla kontrolovanému právna povinnosť uzavrieť s ním zmluvu, pričom tento názor je ustálený aj v odbornej literatúre a teda, že po prijatí ponuky už ZVO nedovoľuje kontrolovanému zrušiť súťaž a že kontrolovaný bol povinný zdržať sa vyhlásenia nového verejného obstarávania na predmetnú zákazku. Žalobca vytýka žalovanému, že napriek uvedeným názorom v odôvodnení rozhodnutia (str. 5 a 6) kde uvádza, že ZVO vyžaduje aby existoval dôvod zrušenia verejného obstarávania, pričom kontrolovaný nepreukázal existenciu takéhoto dôvodu a tiež, že nie je možné porovnávať ceny tovarov bez toho aby boli zohľadnené obchodné podmienky na podanie predmetu zákazky (v tomto prípade vyplývajúce z návrhu kúpnej zmluvy) pričom ak kontrolovaný stanoví špecifické podmienky na dodanie predmetu zákazky musí počítať s tým, že uchádzači si do ceny zahrnú zvýšené náklady spojené s plnením zmluvy, neuviedol, či bol daný dôvod na zrušenie súťaže v zmysle ZVO. Taktiež upozornil na to, že napriek tomu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval porušenie § 99 ods. 1 písm. i) ZVO a tiež princípu transparentnosti, neuložil kontrolovanému za takýto postup pokutu podľa ust. § 149 ods. 2 písm. h) a j) ZVO. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a ako aj priznať mu trovy konania. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobnému návrhu zaslanému tunajšiemu súdu dňa 9.9.2011 sa v celom rozsahu pridržiaval napadnutého rozhodnutia. Rekapituloval skutkový stav takto: Kontrolovaný realizoval verejné obstarávanie na predmet zákazky „Dodávka tovaru v rámci implementácie projektu - Cieleným vzdelávaním a rozvojom pracovníkov k adaptabilite podniku“ postupom zadávania podprahových zákaziek podľa § 99 ZVO na základe výzvy na predkladanie ponúk zo dňa 10.12.2010. V danom prípade išlo o podlimitnú zákazku. Súťažné podklady boli poskytnuté 6 záujemcom. V lehote na predkladanie ponúk ju predložili dvaja uchádzači. Zo zápisnice z vyhodnotenia súťažných ponúk zo dňa 12.1.2011 vyplýva, že obaja uchádzači splnili podmienky účasti a že komisia na vyhodnotenie ponúk identifikovala úspešného uchádzača, ktorým sa stal žalobca. Listom zo dňa 12.1.2011 kontrolovaný oznámil žalobcovi, že jeho ponuku prijíma. Listom zo dňa 3.3.2011, ktorý žalobcovi kontrolovaný doručil dňa 7.3.2011 mu oznámil zrušenie verejného obstarávania. Listom zo dňa 17.3.2011 žalobca podal žalovanému a kontrolovanému písomné námietky v ktorých namietal zrušenie predmetného verejného obstarávania. O námietkach žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 189-6000/2011-ON/54 zo dňa 14.7.2011, ktorým podľa § 139 ods. 2 písm. g) ZVO nariadil kontrolovanému odstrániť protiprávny stav a to oznámením uchádzačom o dôvode zrušenia použitého postupu zadávania zákazky na uvedený predmet zákazky a oznámením postupu, ktorý použije pri zadávaní zákazky na pôvodný predmet zákazky do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011. Žalovaný sa tvrdeniami žalobcu nestotožňuje a to z týchto dôvodov: Žalovaný s poukazom na § 45 a 99 ods. 1 písm. i) ZVO uviedol, že z tohto zákona absolútne nevyplýva žiadny časový moment, po uplynutí ktorého by kontrolovaný nemal byť oprávnený pristúpiť k zrušeniu súťaže. Keďže nevyplýva zákaz zrušenia súťaže po prijatí ponuky úspešného uchádzača zrušenie súťaže kontrolovaným, z tohto pohľadu nebolo možné vyhodnotiť ako rozporné so zákonom. Taktiež z ničoho nevyplýva, že by kontrolovaný po zrušení predchádzajúcej súťaže v ktorej bol žalobca vyhodnotený ako úspešný uchádzač, nebol by oprávnený vyhlásiť nové verejné obstarávanie na uvedený predmet zákazky. Preto žalovaný tvrdenie žalobcu týmto smerom považuje za nedôvodné resp. za také, ktoré nemá oporu v ZVO. Pokiaľ je žalobca toho názoru, že bola daná zo zákona povinnosť kontrolovaného uzavrieť zmluvu s úspešným uchádzačom, potom len za predpokladu, že kontrolovaný nezruší použitý postup zadávania zákazky. Uvedený záver vyplýva z toho, že ZVO nebráni kontrolovanému pristúpiť k zrušeniu postupu zadávania zákazky po prijatí ponuky úspešného uchádzača. V opačnom prípade by totiž obstarávatelia nemali možnosť zrušiť použitý postup zadávania zákazky v prípade objektívnych okolností nimi nezavinených, kedy nemôžu pristúpiť k uzavretiu zmluvy. Ako príklady uviedol neposkytnutie prisľúbených finančných prostriedkov na predmet zákazky, mimoriadna udalosť - živelná pohroma z dôvodu, ktorej je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nútený použiť finančné prostriedky pôvodne určené na financovanie predmetu zákazky na odstránenie jej následkov prípadne zistenie, že obstaranie predmetu zákazky na ponukovú cenu úspešného uchádzača je nehospodárne. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že ustanovenie § 46 ZVO zrušenie použitého postupu zadávania zákazky pri postupoch zadávania nadlimitných zákaziek a aplikujúc § 91 citovaného zákona aj pri postupoch zadávania podlimitných zákaziek, tak ako to vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného (str. 7) sa na predmetnú zákazku nevzťahuje. Kontrolovaný bol v postupe zadávania predmetnej zákazky v postavení osoby podľa § 7 ods. 1 písm. b) bod 2 ZVO v znení účinnom do 31.3.2011, t.j. osoba, ktorá nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom vykonávajúcim niektorú z činností podľa § 8 ods. 3 až 9 a ktorej verejný obstarávateľ poskytol viac ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru pričom predpokladaná hodnota zákazky bola 99 465 € bez DPH. Z uvedeného dôvodu bol kontrolovaný povinný používať postupy zadávania podprahových zákaziek podľa § 99 až 101 ZVO. Uviedol, že podľa § 99 ods. 1 písm. i) ZVO verejný obstarávateľ (osoba podľa § 7 ods. 1 písm. b) bod 2) uzavrie zmluvu podľa § 45 s úspešným uchádzačom a ostatným uchádzačom oznámi, že neuspeli s uvedením dôvodu a identifikáciu úspešného uchádzača; ak zruší použitý postup zadávania zákazky, upovedomí o tom všetkých uchádzačov s uvedením dôvodu a oznámi postup, ktorý použije pri zadávaní zákazky na pôvodný predmet zadávania zákazky. Z toho vyplýva podľa žalovaného, že kontrolovaný mohol zrušiť postup zadávania zákazky, pretože ZVO nelimituje žiadnym časovým okamihom túto okolnosť a že o zrušení postupu zadávania zákazky sa upovedomia všetci uchádzači t.j. úspešný uchádzač aj neúspešní uchádzači, ak k zrušeniu postupu zadávania zákazky dôjde po určení úspešného uchádzača. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že by sa vyhol konštatovaniu, či bol v tomto prípade daný dôvod na zrušenie súťaže a že tak neposúdil podstatnú námietku žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí totiž výslovne uviedol, že „Kontrolovaný nekonal v súlade s § 99 ods. 1 písm. i) ZVO vo väzbe na princíp transparentnosti, keďže navrhovateľovi neuviedol dôvod zrušenia použitého postupu zadávania zákazky“ (str. 5) a že „Kontrolovaný relevantne nepreukázal existenciu dôvodu na zrušenie predmetného postupu zadávania zákazky“ (str. 6). Uvedené konštatovanie podľa názoru žalovaného sa premietlo aj do výroku napadnutého rozhodnutia v ktorom okrem iného nariadil kontrolovanému oznámiť dôvod zrušenia použitého postupu zadávania zákazky uchádzačom. Podľa názoru žalovaného sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s podstatou námietok žalobcu, ktorou bolo žalobcom tvrdené porušenie § 46 ZVO zo strany kontrolovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že nemohol sa stotožniť s názorom žalobcu, že úkon kontrolovaného, ktorým bolo porušené verejné obstarávanie bol v celom rozsahu nezákonný a teda ním nemohlo dôjsť k platnému a účinnému zrušeniu verejného obstarávania a vyhovieť tak žalobcovmu návrhu na vybavenie námietok t.j. uložiť kontrolovanému povinnosť vykonať všetky kroky a úkony potrebné na uzavretie kúpnej zmluvy so žalobcom. S takouto právomocou nariadiť kontrolovanie uzavrieť zmluvu totiž žalovaný nedisponuje. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný nedôsledne interpretoval najmä § 138 ods. 13 ZVO, keď odmietol vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým by pozastavil konanie kontrolovaného uviedol, že jednak nevidel dôvod pre vydanie tohto rozhodnutia a o tejto procedurálnej otázke súd nerozhoduje podľa § 248 písm. a) O.s.p. Vo vzťahu k žalobcom citovaným Smerniciam uviedol, že postupy zadávania podlimitných zákaziek, podprahových zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou predstavujú národnú legislatívu Slovenskej republiky a nie sú transpozíciou uvedených Smerníc s EÚ. Preto z uvedeného je zrejmé, že tieto ani nemohol porušiť, keďže podľa nich ani nemal postupovať. Vo veci uloženia pokuty žalovaný uviedol, že i napriek tomu, že konštatoval porušenie § 99 ods. 1 písm. i) ZVO ako aj princípu transparentnosti podľa § 9 ods. 4 cit. zákona neuložil pokutu, pretože v danom prípade žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal v konaní o námietkach, ktoré je osobitným druhom rozhodovacieho procesu vo verejnej správe, upraveným v § 138 až 145 ZVO. Podľa § 153 ZVO všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní alebo inak správny poriadok) sa nevzťahujú na konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 116 ods. 9 a 11, § 123 ods. 2, § 125 ods. 2, § 130, § 132 ods. 3, § 134 ods. 2 a § 146d a § 149. Na konanie o námietkach sa teda nevzťahuje správny poriadok. Preto v konaní o námietkach žalovaný nemohol uložiť kontrolovanému pokutu podľa § 149 zákona ZVO nakoľko ukladanie pokút za správne delikty podľa § 149 sa v zmysle § 153 cit. zákona spravuje režimom konania podľa správneho poriadku. Navyše s poukazom na ust. § 149 ods. 1 a 2 ZVO kontrolovaný nie je subjektom sankcionovateľným uložením pokuty za správny delikt. Vo vzťahu k namietaným lehotám žalovaný uviedol, že tieto v zmysle ust. § 139 ods. 5 ZVO majú výlučne poriadkový charakter a ich nedodržanie nemá vplyv na práva účastníkov konania. V tejto súvislosti citoval rozsudok NS SR (sp. zn. 4Sž 153/99) z odôvodnenia, ktorého vyplýva, že lehoty vymedzené v ust. § 49 správneho poriadku sú lehoty poriadkové a ich nedodržanie nemá vplyv na práva účastníkov konania. Ide o procesné lehoty ich účelom je zabezpečiť aby v uvedenom čase správny orgán vybavil vec, ktorá je predmetom konania, v čas a bez zbytočných prieťahov. Na základe týchto skutočností žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 189-6000/2011-ON/54 zo dňa 14.7.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66 € za súdny poplatok a 392,73 € za právne zastúpenie do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.04.2013, keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. Rozhodol tak po zistení, že žalovaný pri rozhodovaní v danej veci postupoval formalisticky, neberúc do úvahy legitímne očakávania žalobcu, ktoré sa v tomto prípade krajskému súdu javili byť dôvodné. Tieto spočívajú v tom, že okamžikom doručenia oznámenia o výbere najvhodnejšej ponuky uchádzača vzniká kontrolovanému povinnosť zmluvu uzavrieť, ktorá je v niektorých prípadoch prelomená možnosťou zrušiť zadávacie konanie, avšak len za situácie, že toto zrušenie vyvolá objektívna skutočnosť, ktorá podľa názoru krajského súdu v danej veci preukázaná nebola. Preto vybranému uchádzačovi vzniklo výberom najvhodnejšej ponuky legitímne očakávanie na uzavretie zmluvy na predmet verejnej zákazky za podmienky stanovenej v dohode. Krajský súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že ak proces verejného obstarávania môže skončiť buď jeho zrušením alebo uzavretím zmluvy, potom musí platiť, že ak neexistuje legitímny dôvod na zrušenie verejného obstarávania potom trvá zákonná povinnosť obstarávateľa uzavrieť s víťazným uchádzačom zmluvu v lehote viazanosti ponúk. V prípade, že by existovala v procese verejného obstarávania možnosť skončiť tento proces zrušením, potom musí byť konané tak, že kontrolovaný musí uviesť pravé dôvody takéhoto rozhodnutia o zrušení, ktoré však nesmú byť v rozpore so zásadami rovnakého zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalobcu a čiastočne aj žalovaného čo do porovnania ceny tovarov bez toho, aby boli zohľadnené obchodné podmienky na dodanie predmetu zákazky, pričom ak kontrolovaný stanoví špecifické podmienky na dodanie predmetu zákazky, musí počítať s tým, že uchádzač si do ceny zahrnul zvýšené náklady spojené s plnením zmluvy. Pokiaľ zadávateľ svoje požiadavky týmto smerom neupravil riadne v súťažných podmienkach, potom nemôže túto okolnosť vyčítať súťažiteľovi. Preto, ak žalovaný nezistil existenciu skutočného dôvodu na zrušenie verejného obstarávania aj jeho legitímnosť, potom sa ani nemohol vyporiadať s otázkou, či bolo alebo nebolo verejné obstarávanie zrušené v súlade so ZVO a nemohol ani uložiť kontrolovanému povinnosť vykonať adekvátne kroky na nápravu porušenia tohto zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 2Sžf/80/2013 zo dňa 21. mája 2014 rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd sa opomenul dostatočne a presvedčivo vyporiadať s námietkami účastníkov konania. Poukázal na to, že cit.: „ Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. V ďalšom konaní krajský súd vec opätovne prejedná a v súdnom preskúmavacom konaní vyhodnotí zistené skutočnosti a namietaný postup. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa dôsledne vyporiada nielen so všetkými žalobnými dôvodmi, ale tiež zváži, či námietky žalobcu vrátane aplikácie príslušných právnych predpisov sú opodstatnené. Predmetom konania v predmetnej veci totiž bolo, či v súlade so zákonom bol postup zadávania zákazky zrušený bez uzavretia zmluvy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného je povinnosťou súdu vychádzať zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250 i ods. 1 OSP)“. Krajský súd v Bratislave pokračoval v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu v Bratislave, preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby, berúc na vedomie aj obsah odvolania a dospel k záveru, že námietky žalobcu nie sú dôvodné. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 139 ods. 2 písm. g) ZVO nariadil kontrolovanému odstrániť protiprávny stav v podlimitnej zákazke zadávanej postupom zadávania podprahových zákaziek na predmet zákazky a to oznámením uchádzačom o dôvode zrušenia použitého postupu zadávania zákazky na uvedený predmet zákazky a oznámením postupu, ktorý použije pri zadávaní zákazky na pôvodný predmet v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný používať pri výbere zmluvného partnera pravidlá a postupy upravené zákonom. Takisto pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky má postupovať tak aby sa nevyhol použitiu pravidiel a postupov podľa zákona. Stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky je jednou zo zásadných činností v procese verejného obstarávania. Na základe predpokladanej hodnoty sa určí možný postup vedúcim k uzatvoreniu zmluvy, ktorý je spojený s väčším alebo menším rozsahom povinností a administratívnej náročnosti. Rozsah povinností a administratívna náročnosť nie sú samoúčelné, ale sledujú predovšetkým výraznejšie presadenie princípov verejného obstarávania. Podľa § 7 ods. 1 písm. b) bod 2 ZVO ak verejný obstarávateľ poskytne osobe, ktorá nie je verejný obstarávateľ ani obstarávateľ vykonávajúci niektorú z činností podľa § 8 ods. 3 až 9 viac ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác a na poskytnutie služieb, táto osoba je povinná používať postupy zadávania podprahových zákaziek podľa § 99 až 101 ZVO na dodanie tovaru a na poskytnutie služby, ak predpokladaná hodnota zákazky je rovnaká alebo vyššia ako 30 000 € a súčasne je nižšia ako finančný limit uvedený v písmene a) druhom bode (193 000 €). Podľa § 99 ods. 1 písm. i) ZVO pri zadávaní podprahových zákaziek verejný obstarávateľ postupuje podľa prvej časti a uzavrie zmluvu podľa § 45 s úspešným uchádzačom a ostatným uchádzačom oznámi, že neuspeli s uvedením dôvodu a identifikáciu úspešného uchádzača; ak zruší použitý postup zadávania zákazky, upovedomí o tom všetkých uchádzačov s uvedením dôvodu a oznámi postup, ktorý použije pri zadávaní zákazky na pôvodný predmet zákazky. Z administratívneho spisu súd zistil, že kontrolovaný vyhlásil verejné obstarávanie na predmet zákazky dňa 10.12.2010 v rámci výzvy č. DOP-SIA-2010/1.2.1/01, kód ITMS 27110230538. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca na základe oznámenia kontrolovaného zo dňa 12.1.2011 sa stal úspešným uchádzačom v predmetnom verejnom obstarávaní. Následne mu kontrolovaný listom dňa 3.3.2001 oznámil, že verejné obstarávanie ruší podľa § 46 ods. 2 ZVO z dôvodu, že sa zmenili okolnosti za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo. V uvedenom liste bol žalobca informovaný kontrolovaným, že na pôvodný predmet zákazky bude vyhlásené nové verejné obstarávanie. Na výzvu žalovaného kontrolovaný doručil úradu dňa 11.4.2011 písomné vyjadrenie k námietkam navrhovateľa s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a dokumentáciu k predmetnému verejnému obstarávaniu. Z vyjadrenia kontrolovaného vyplýva, že uskutočnil na predmetné verejné obstarávanie formu zadania podprahovej zákazky a po vyhodnotení ponúk určil úspešného uchádzača - žalobcu. Súd z administratívneho spisu zistil, že kontrolovaný v rámci ďalšieho priebehu verejného obstarávania pre podozrenie z nehospodárnosti niektorých cien uvedených v ponuke navrhovateľa (žalobcu) vykonal prieskum trhu, keď požiadal o predloženie cenových ponúk na jednu z položiek predmetu zákazky („SW vzdelávanie - kancelársky balík Microsoft Office 2010 pre podnikateľov, Slovenská jazyková lokácia“) niekoľko softwarových spoločností. Z predložených cenových ponúk vyplynulo, že cenový návrh navrhovateľa pre túto položku je niekoľko krát vyšší ako ceny zistené prieskumom (cena žalobcu za predmetnú položku bola od cien zistených prieskumom vyššia cca o 30 000 €). Z uvedeného podmetu žalobcovi zaslal návrhy kúpnych zmlúv ešte listom dňa 28.02.2011, kde uviedol, že na základe konzultácií s príslušným riadiacim orgánom a to: Sociálna implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia nebude verejnému obstarávateľovi - kontrolovanému preplatená cena za dodanie položky č. 8 „SW - vzdelávanie“ v hodnote, ktorú uviedol žalobca v ponuke niekoľkonásobne prevyšuje rozpočtovanú sumu určenú pre túto položku a preto bude možné podpísať zmluvu iba prípustnou trhovou sumou. Zároveň upozornil žalobcu, že pokiaľ nebude súhlasiť so zmenou danej ceny, predmetný postup zadávania zákazky bude zrušený bez uzavretia zmluvy a s opakovaním zákazky. Následne dňa 03.03.2011 oznámil žalobcovi listom, že zrušuje verejné obstarávanie podľa § 46 ods. 2 ZVO z dôvodu, že sa zmenili okolnosti, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo a že na pôvodný predmet zákazky bude vyhlásené nové verejné obstarávanie, ktoré je schválené už menovaným nadriadeným orgánom. Komisia úradu následne po preverovaní námietok žalobcu konštatovala v napadnutom rozhodnutí, že kontrolovaný nedostatočne a nenáležite oznámil postup, ktorý použije pri zadávaní zákazky na pôvodný predmet zákazky v zmysle uplatnenia princípu transparentnosti. Zo zvyšku administratívneho spisu vyplýva postup účastníkov už vyššie popísaný. Podľa § 46 ods. 2 ZVO Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zrušiť použitý postup zadávania zákazky aj vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie, ak sa v priebehu postupu verejného obstarávania vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval, najmä ak sa zistilo porušenie tohto zákona, ktoré má alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, alebo ak nebolo predložených viac než dve ponuky. Ak bola predložená len jedna ponuka a verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nezrušil použitý postup zadávania zákazky, je povinný zverejniť v profile odôvodnenie, prečo použitý postup nezrušil. V ustanovení § 99 ods. 1 písm. i) ZVO je upravená možnosť zrušiť použitý postup zadávania zákazky len so zákonom určených dôvodov, avšak sa vyžaduje aby takýto dôvod reálne existoval a kontrolovaný o ňom všetkých uchádzačov aj informoval. Kontrolovaný, ako je vyššie uvedené (vyjadrenie Komisie) takýto reálny dôvod na zrušenie súťaže mal, avšak nepostupoval dôsledne v intenciách zákona. Podľa § 139 ods. 2 písm. g) ZVO ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi odstrániť protiprávny stav. Podstata sporu teda tkvie v zásade v právnom posúdení toho, či zrušenie obstarávacieho konania malo svoju oporu v citovaných ustanoveniach ZVO aj v súvislosti s postupom správneho orgánu podľa § 139 ods. 2 písm. g) ZVO, ktorým nariadil kontrolovanému odstrániť protiprávny stav. Či išlo o zmenu okolností hodných osobitného zreteľa pre ktoré nie je možné od obstarávateľa požadovať aby v danom verejnom obstarávacom konaní pokračoval. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú typickým neurčitým právnym pojmom. V zákone jeho definícia obsiahnutá nie je a teda jej treba prisúdiť taký význam, ktorý najlepšie vystihuje povahu, zmysel a účel toho, čo ZVO upravuje. Tunajší súd pri výklade uvedeného súslovia dospel k totožnému záveru, ku ktorému dospel aj Nejvyšší správní soud vo svojom rozhodnutí zo dňa 30. 6. 2003, č. j. 6 A 118/2001 - 44, publ. pod č. 24/2003 Sb. NSS, cit.: „ platí, že v situaci, kdy v zákoně není neurčitý právní pojem definován, je třeba jeho výklad hledat toliko v účelu zákona. Při interpretaci neurčitého právního pojmu se správní orgán musí zabývat konkrétní skutkovou podstatou, jakož i ostatními okolnostmi případu, přičemž sám musí alespoň rámcově obsah a význam užitého neurčitého pojmu objasnit, jak dále dovodil Nejvyšší správní soud ve svém rozsudku ze dne 28. 7. 2005, č. j. 5 Afs 151/2004 - 73, publ. pod č. 701/2005 Sb. NSS. V oblasti práva veřejných zakázek je třeba si navíc počínat tak, aby interpretace byla ku prospěchu efektivní hospodářské soutěže, jak uvedl Nejvyšší správní soud v rozsudku ze dne 5. 6. 2008, č. j. 1 Afs 20/2008 - 152,publ. pod č. 1771/2009 Sb. NSS.;“. Účelom ZVO je vytvoriť prostredie, v ktorom si obstarávateľ (verejný obstarávateľ) bude môcť vybrať na základe transparentného postupu a vopred definovaných kritérií najvýhodnejšiu ponuku a vytvoriť medzi relevantnými súťažiteľmi nediskriminačné konkurenčné prostredie. Podľa § 9 ods. 4 zákona ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Princíp rovnakého zaobchádzania vo verejnom obstarávaní znamená, že každý záujemca alebo uchádzač dostáva informácie rovnakým spôsobom, v rovnakom čase a v rovnakom obsahu. Pre princíp nediskriminácie platí, že nemôžu byť stanovované podmienky, ktoré by niektorého z uchádzačov alebo záujemcov zvýhodňovali a iného naopak znevýhodňovali a pritom by nemali objektívnu súvislosť s predmetom a realizáciou zákazky. Princíp transparentnosti vyžaduje stanovenie jednoznačných postupov, krokov a ich písomné zachytenie pre potrebu spätnej kontroly. Princíp hospodárnosti sa viaže na ekonomickú výhodnosť ponuky a princíp efektívnosti na časový priebeh verejného obstarávania. Ku konkrétnym okolnostiam, ktoré viedli obstarávateľa ku zrušeniu zadanej zákazky bola skutočnosť, že obstarávateľ v priebehu zadávacieho konania neobdržal očakávané rozpočtové prostriedky resp. jeho časť určenú k zabezpečeniu úhrady plnenia dodávateľa. Navyše v danom prípade sám obstarávateľ zistil neadekvátnu cenu v časti ponuky žalobcu a jeho opatrenie k náprave nebolo žalobcom akceptované. V prípade princípu hospodárnosti ekonomická výhodnosť neznamená nutnosť získať predmet zákazky za najnižšiu cenu, ale je treba prisvedčiť aj kontrolovanému, že v situácii keď hrozí nehospodárne vynakladanie finančných prostriedkov je zrušenie verejného obstarávania legitímnym krokom a je v súlade s princípmi verejného obstarávania. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané pochybenie obstarávateľa, ktoré žalovaný v konaní o námietkach žalobcu napravil napadnutým rozhodnutím, ktorému z hľadiska zákonnosti nebolo možné nič vytknúť. Preto súd námietky žalobcu nemohol akceptovať. Vo veci uloženia predbežného opatrenia súd súhlasí s vyjadrením žalovaného na ktoré aj poukazuje a to v tom zmysle, že zákonodarca zveril žalovanému diskrečnú právomoc rozhodnúť o vydaní alebo nevydaní predbežného opatrenia a túto procedurálnu otázku súd nemá právomoc preskúmať z dôvodov uvedených už žalovaným. Rovnako považuje námietky žalobcu, že žalovaný nerozhodol v zákonnej lehote ustanovenom v zákone o verejnom obstarávaní za dôvodnú avšak táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže ide o lehotu majúcu poriadkový charakter. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd SR, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.