Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/173/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011894934 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1011894934.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci navrhovateľky: I.. J. S. M. Z. K. Ú. Ň. B. D. Á. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom H., U. Č.. XX, proti odporcom: I. I. Q. Z. M. Y. Z. Š. B. D. Á. , narodená dňa X.XX.XXXX, bytom H., U. Č.. XX, II. V.. Q. Q. Z. M. Y. Z. Š. , narodený dňa X.XX.XXXX, bytom H., U. Č.. XX, odporcovia zastúpení Mgr. Vladimírom Grauzelom, bytom Bratislava, Heyrovského č. 13, o vydanie nezastavaných 23 m2 z parcely č. XXXX/X v katastrálnom území H.-G. I. a ich pričlenenie k parcele č. XXXX/X v katastrálnom území G. I., s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 2. decembra 2010, č.k. 7 C 128/2003-348, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 2. decembra 2010, č.k. 7 C 128/2003-348, vo výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi v II. rade, p o t v r d z u j e ; vo výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky na vydanie nezastavaných 17 m2 z parcely č. XXXX/ X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I. a katastrálne územie G. I., a ich pričlenenie k parcele č. XXXX/X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I. a katastrálne územie G. I., z r u š u j e a konanie v uvedenom rozsahu z a s t a v u j e ; vo výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky na vydanie nezastavaných 6 m2 z parcely č. XXXX/ X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I. a katastrálne územie G. I., a ich pričlenenie k parcele č. XXXX/X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., Obec H.-I..Č.. G. I. a katastrálne územie G. I., z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 2.12.2010, č.k. 7 C 128/2003-348, zamietol návrh. Ním sa navrhovateľka (pôvodne) domáhala vydania nezastavaných 23 m2 (17 m2 + 6 m2) z parcely č. XXXX/ X pre katastrálne územie G. I. a ich pričlenenie k parcele č. XXXX/X vedenej pre katastrálne územie G. I.. Po pripustení zmeny návrhu navrhovateľkou súd konal o uložení povinnosti odporcom v I., II. rade do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vydať navrhovateľke nezastavaných 23 m2 z pozemku označeného ako parcela č. XXXX/X vedená pre katastrálne územie G. I. v LV č. XXXX a ich pričlenenie k parcele č. XXXX/X vedenej pre katastrálne územie G. I. v LV č. XXXX tak, ako uvedené červenou čiarou v geometrickom pláne č. XX/XX/XX vypracovaným V.. Y. S., ktorý zostane neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke čl. 20 ods. 1, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovením § 126 ods. 1, § 134 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 154 ods. 1, § 157 ods. 2, § 159 ods. 2, ods. 3 O.s.p. Po vecnej stránke dôvodil tým, že medzi právnym predchodcom navrhovateľky I. W., rodenou R., narodenou dňa XX.XX.XXXX, ako darkyňou a navrhovateľkou ako obdarovanou bola dňa 22.5.1991 uzavretá darovacia zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti označené ako parcela č. XXXX/X-zastavané plochy vo výmere 114 m2, dom so súpisným číslom XXXX, parcela č. XXXX/X-záhrada vo výmere 504 m2, parcela č. XXXX/X-zastavané plochy vo výmere 30 m2, spolu s rozostavanou garážou, postavenou na základe stavebného povolenia OVaÚP ObNV Bratislava I č. Výst. 1234/88-Tú/E/5 zo dňa 31.5.1988, ako aj s vonkajšími úpravami a plotom, vedené pre katastrálne územie G. I. v LV č. XXXX. Obvodný súd Bratislava l v Bratislave rozsudkom zo dňa 18.5.1992, č.k. 12 C 28/1991-33, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.9.1992, určil, že právna predchodkyňa odporkyne v I. rade Z. Y., narodená dňa X.X.XXXX, nadobudla vydržaním z parcely č. XXXX/X vedenej pre katastrálne územie H. v pozemnoknižnej vo vložke č. XXXXX, ktorej vlastníkom v celosti bol Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky, časť vo výmere 194 m2 a z parcely č. XXXX/X pre katastrálne územie H. - G. I., ktorej vlastníčkou bola I. W., časť vo výmere 17 m2; je vlastníčkou parciel č. XXXX/X, X, X v celosti. Z LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I., vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností označených ako parcela č. XXXX/X-zastavané plochy vo výmere 114 m2, parcela č. XXXX/X-záhrady vo výmere 517 m2, stavba (rodinný dom) so súpisným číslom XXXX postavená na parcele č. XXXX/X. Výlučným vlastníkom parcely č. 3831/1-záhrady vo výmere 391 m2 vedenej pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I., v LV č. XXXX je odporkyňa v I. rade; vlastnícke právo nadobudla na základe kúpnej zmluvy v roku 1993 od predávajúcej Z. Y., pričom súčasťou kupovanej nehnuteľnosti už bolo 17 m2 z parcely č. XXXX/ X. Uviedol, že odporcovia v I., II. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi novopostaveného rodinného domu so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX/X, ktorú parcelu odporkyňa v I. rade rovnako kúpila od Z. Y.. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa v I. rade nehnuteľnosť nadobudla v stave, v akom sa aj dnes nachádza vrátane časti, na ktorú si navrhovateľka nárokuje a celú nehnuteľnosť užíva od čias kúpy, t. j. od januára 1993 ako svoje výlučné vlastníctvo. Vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 126/94/11 zo dňa 26.4.1994 Ing. Karola Bitterera, podľa ktorého je plošná výmera zabratej časti pozemku väčšia ako plocha (v inom konaní prisúdenej) časti vo výmere 17 m2, a to o 6 m2, dospel súd k záveru, že vydržanie sporných 17 m2 bolo už deklarované právoplatným rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 1 v Bratislave zo dňa 18.5.1992, č.k. 12 C 28/1991-33, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.9.1992, a teda ide o vec právoplatne rozsúdenú. Z tohto dôvodu preto nie je možné v tejto veci nerešpektovať právoplatný rozsudok a o veci v rozsahu 17 m2 znovu konať a rozhodnúť. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány a v danom prípade ide zo strany odporkyne v I. rade ako osoby oprávnenej o dlhodobú, pokojnú a dobromyseľnú držbu spornej časti nehnuteľnosti so zreteľom na všetky zistené okolnosti s tým, že jej patrí a s ktorou odporkyňa v I. rade nakladala ako so svojou. Zdôraznil, že do 30.7.2003 si od nej nikto neuplatňoval vlastnícke právo na túto spornú časť nehnuteľnosti, t. j. po dobu presahujúcu 10 rokov. Zvyšných 6 m2 s poukazom na inštitút vydržania ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva prešlo na právnu predchodkyňu odporkyne v I. rade ako vlastníka okamžikom uplynutia vydržacej doby. Súd prvého stupňa preto návrh voči odporkyni v I. rade zamietol aj v uvedenom rozsahu. Návrh vo vzťahu k odporcovi v II. rade zamietol pre nedostatok jeho vecnej pasívnej legitimácie, keď vlastníkom parcely č. XXXX/X bola a je len odporkyňa v I. rade v celosti. Napokon si vymienil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení konania vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie navrhovateľka dôvodiac tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvého stupňa konštatoval v odôvodnení rozsudku vydržanie 6 m2 pozemku v prospech odporkyne v I. rade, a to bez návrhu, nad rámec žaloby, pričom dôvody pre takéto konštatovanie neexistujú. Súd opomenul aplikáciu ustanovenia § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý je základom pre posúdenie toho, či sú splnené zákonné podmienky „vydržania“ ako spôsobu nadobudnutia vlastníctva. Je treba oddeliť a samostatne nielen skutkovo, ale aj právne, posudzovať držbu 17 m2 a zvyšných 6 m2. Nehnuteľnosť odporcovia v I., II. rade začali výhradne užívať pre seba, ohradili si ju bez toho, aby mali k tomu nejaký existujúci právny dôvod, aby boli so zreteľom na všetky okolnosti presvedčení, že sú držiteľmi oprávnenými a dobromyseľnými. Zdôraznila, že samotné užívanie veci nepreukazuje, že užívateľ veci je odôvodnene presvedčený, že mu vec patrí a pokiaľ by na vydržanie nehnuteľnosti stačilo jej užívanie 10 rokov, potom by mohol nehnuteľnosť vydržať ktorýkoľvek nájomca, ktorý by nehnuteľnosť užíval aspoň 10 rokov a chýbal by základný predpoklad - dobromyseľnosť. Vytkla súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy celý rad dôkazov preukazujúcich nepretržité vlastníctvo všetkých predchádzajúcich vlastníkov k parcele č. XXXX/X, X, X (S.. J. Y., I. W.), ktorí celú dobu vlastnili pozemok, čo preukazujú listy vlastníctva, katastrálne mapy. Je toho názoru, že I. W. jej darovala len to, čo kúpila a mala celý čas vedené na liste vlastníctva vo svoj prospech. Zákon nemôže poskytovať právnu ochranu takejto držbe, a to ani po uplynutí času, nech by bola časovo akokoľvek dlho nikým nerušená. Skutočnosť, že vlastník spornej nehnuteľnosti, alebo ktokoľvek iný, nevyzýva užívateľa, aby prestal držať nehnuteľnosť, neznamená, že ju takýto užívateľ drží dobromyseľne tak ako to má na mysli zákon. S takýmto užívaním a ani s držaním zákon nespája vznik vlastníctva. Bolo preukázané, že upozornila odporcov v I., II. rade „na postupné zaberanie“ časti pozemkov, ktorých sa domáhala v konaní o dodatočnom povolení stavby dňa 8.2.1994, ako aj v konaní o začatí stavebného konania zo dňa 12.6.2008. V prípade stretu práva skutočného držiteľa a vlastníka k tej istej veci má jednoznačne prednosť právo vlastníka ako nositeľa silnejšieho práva k veci. Vlastníctvo je navyše chránené aj ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitne poukázala na rozsudok Obvodného súdu Bratislava 1 v Bratislave zo dňa 18.5.1992, č.k. 12 C 28/1991-33, o existencii ktorého sa dozvedela dodatočne, až v tomto konaní. V danom konaní súd rozhodol o jej vlastníctve a o nadobudnutí vlastníctva pozemku o rozlohe 17 m2 v prospech navrhovateľky Z. Y.. V danom čase už ale nehnuteľnosť nebola vo vlastníctve I. W., nakoľko prešla do jej vlastníctva platnou darovacou zmluvou dňa 27.5.1991 (nikdy nebola vyslovená jej neplatnosť); napriek tomu nebola účastníčkou konania. Rozsudok bol vyhlásený až o rok neskôr po nadobudnutí jej vlastníctva; takýto rozsudok nie je preto vykonateľný. V súčasnosti teda existujú dva právne tituly nadobudnutia tejto nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť nadobudla v dobrej viere a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná, pričom doteraz na základe danej zmluvy vlastní časť pozemku aj o rozlohe 17 m2 a podľa listu vlastníctva aj sporných ďalších 6 m2. Touto otázkou sa mal súd tiež zaoberať ako otázkou prejudiciálnou, na ktorú poukázala už v podaní zo dňa 1.8.2008, čo sa ale nestalo. Neboli splnené predpoklady podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa do doby držby započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Súd nielen konštatoval užívanie ako držbu oprávnenú, ale do doby započítaval aj dobu, ktorú nie je možné započítať, nakoľko nikdy nebola oprávnene držaná právnym predchodcom ani odporcov v I., II. rade, ani prevodcu odporkyne v I. rade. Zdôraznila, že niekoľkonásobne a rôznym spôsobom dala na vedomie odporcom v I., II. rade, že zasahujú do jej vlastníckeho práva. Vytkla ďalej súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal otázkou, či rozsudok Obvodného súdu Bratislava 1 v Bratislave zo dňa 18.5.1992, č.k. 12 C 28/1991-33, sa vzťahuje aj na ňu, nakoľko ako vlastníčka nebola účastníkom konania. Pritom súd prvého stupňa súčasne uviedol, že rozsudok je záväzný len pre účastníkov konania; postupom Obvodného súdu Bratislava l v Bratislave jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, rozhodovalo sa o jej právach bez nej. O vydržaní 6 m2 nikdy nebolo rozhodnuté, nie je možné preukázať zo strany odporcov v I., II. rade dobromyseľnosť, nakoľko len úplne zo zištných dôvodov posunuli nové oplotenie na jej pozemok. Súd prvého stupňa tak rozhodol v prospech odporcov bez návrhu, bez dokazovania a bez akéhokoľvek právneho titulu. V neposlednom rade dôvodila, že došlo k manipulácii so spismi, nakoľko po nahliadnutí do súdneho spisu „7C/91“ zistila, že chýba celý rad dôkazných materiálov, spisy sú nezviazané, manipulovateľné, upravovaný geometrický plán voľne vložený. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že rozdiel v metroch štvorcových nevznikol chybou merania, ale manipuláciou s geometrickým plánom na katastrálnom úrade, kde došlo k pozmeňovaniu a falšovaniu geometrického plánu z roku 1986 na katastri. Nebolo jej ani umožnené zo strany súdu prvého stupňa obdržať fotokópie dokladov zo spisu napriek tomu, že ako účastník konania na to právo má. Odvolaciemu súdu navrhla preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jej návrhu vyhovel. Odporcovia v I., II. rade odvolanie nepodali, k odvolaniu navrhovateľky sa nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; § 355, § 372w O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. marca 2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, zástupca, upovedomení zákonným spôsobom. Ako z obsahu spisu nepochybne vyplýva, v konaní pred súdom prvého stupňa bol vykonaný (aj) dôkaz spisom Obvodného súdu Bratislava l v Bratislave sp.zn. 12 C 28/1991. Z neho vyplýva, že rozsudkom zo dňa 18.5.1992, č.k. 12 C 28/1991-33, v právnej veci navrhovateľky: Z. Y., narodená dňa X.X.XXXX, bytom H., U. Č.. XX, proti odporcom: I. Československý štát, Miestny úrad Bratislava - Staré mesto, Bratislava, Vajanského nábrežie č. 3, II. I. W., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom H., U. Č.. XX, III. Okresný úrad Bratislava, Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, IV. Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky, Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, určil, že Z. Y. nadobudla vydržaním z parcely č. XXXX/X v katastrálnom území H., vedenej vo vložke č. XXXXX pozemkovej knihy, ktorej vlastníkom v celosti je odporca vo IV. rade časť o výmere 194 m2 a z parcely č. XXXX/X pre katastrálne územie H. - G. I., ktorej vlastníčkou je odporkyňa v II. rade, časť pozemku vo výmere 17 m2; je vlastníčkou parciel č. XXXX/X, X, X v celosti. Odporkyňa v II. rade bola zastúpená JUDr. Luciou Krmíčkovou, bytom Bratislava, Blagoevova č. 8; nikto z účastníkov odvolanie nepodal, osobitne odporkyňa v II. rade, a tak rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.9.1992. Zo spisu ďalej vyplýva, že odporkyňa v II. rade sa o danom konaní dozvedela dňa 26.4.1991, kedy jej bolo doručené predvolanie na pojednávanie, dňa 14.5.1991 udelila JUDr. Lucii Krmíčkovej plnú moc na zastupovanie, odporkyňa v II. rade bola na pojednávaní dňa 8.5.1991, bola vypočutá dňa 13.1.1992, jej zástupkyňa sa zúčastnila na pojednávaní vo veci (dňa 23.5.1991, 5.6.1991, 20.11.1991, 19.3.1992, 15.4.1992, 18.5.1992). Ani odporkyňa v II. rade, ani jej zástupkyňa, súdu vôbec neposkytli informáciu, pre vec podstatnú, o tom, že ako darkyňa I.. J. S. ako obdarovanej darovala na základe darovacej zmluvy zo dňa 22.5.1991 (teda po začatí konania vo veci vedenej na Obvodnom súde Bratislava l v Bratislave pod sp.zn. 12 C 28/1991 a po tom, ako sa darkyňa o danom konaní dozvedela) nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve vedené pre katastrálne územie H.-G. I. v LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X-zastavaná plocha vo výmere 114 m2, dom súpisné číslo XXXX, parcela č. XXXX/X-záhrada vo výmere 504 m2, parcela č. XXXX/X-zastavaná plocha vo výmere 30 m2, spolu s rozostavanou garážou, vonkajšími úpravami a plotom. Súčasne bolo zriadené vecné bremeno k darovaným nehnuteľnostiam v prospech darkyne spočívajúce v doživotnom práve v nich bývať, užívať ich (čl. III. darovacej zmluvy); darujúca ručila za nespornosť a bezbremennosť darovaných nehnuteľností a obdarovanej bol známy skutočný stav darovaných nehnuteľností (čl. V. darovacej zmluvy). Darovacia zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve Bratislava l v Bratislave dňa 27.5.1991 pod č. R I, V 66/91. V posudzovanej veci zostalo nepochybné, že po zmene návrhu na začatie konania so súhlasom súdu sa navrhovateľka od odporcov v I., II. rade domáha vydania 23 m2 (17 m2 + 6 m2) z pozemku označeného ako parcela č. XXXX/X a vedeného pre okres H. V., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I. v LV č. XXXX a jej pričlenenia k parcele č. XXXX/X (vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky) vedenej pre okres H. V., B. H.-I..Č.. G.É. I., katastrálne územie G. I. v LV XXXX, podľa červenej čiary v geometrickom pláne č. XX/XX/XX vypracovanom V.. Y. S.. Súd prvého stupňa v časti týkajúcej sa vydania 17 m2 zamietol návrh navrhovateľky s poukazom na ustanovenie § 159 ods. 2 a 3 O.s.p. rešpektujúc právoplatný rozsudok Obvodného súdu Bratislava l v Bratislave zo dňa 18.5.1992, č.k. 12 C 28/1991-33, a v časti týkajúcej sa vydania 6 m2 dôvodiac (bez ďalšieho) len jeho vydržaním odporkyňou v I. rade; vo vzťahu k odporcovi v II. rade návrh zamietol v celom rozsahu pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. V konaní zostalo rovnako nepochybne preukázané, že (o.i. aj) sporná nehnuteľnosť vedená v LV č. XXXX pre okres H. V., Obec H. H.-I..Č..G. I., katastrálne územie G. I., ako parcela č. XXXX/X-záhrady vo výmere 391 m2, bola a je vedená vo výlučnom vlastníctve odporkyne v I. rade. Vlastníctvo podľa katastra nehnuteľností nikdy nesvedčalo subjektu, ktorého ako odporcu v II. rade označila navrhovateľka. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak sa navrhovateľ domáha ochrany proti osobe, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti; ak túto skutočnosť navrhovateľ nepreukáže, súd návrh zamietne (bez ďalšieho) so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Vecne pasívne legitimovaným subjektom v konaní, ktorého predmetnom je vydanie nezastavaných 23 m2 z parcely č. XXXX/X a jeho pričlenenia k parcele č. XXXX/X vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky podľa červenej čiary v geometrickom pláne č. XX/XX/XX vypracovaným V.. Y. S., je iba ten, kto je ako vlastník parcely č. XXXX/X zapísaný v katastri nehnuteľností. Iba vo vzťahu k nemu môže rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľky na vydanie veci byť spôsobilým podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Zistený nedostatok návrhu neumožňuje iný postup súdu ako je ten, ku ktorému správne dospel okresný súd, keď návrh navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi v II. rade pre nedostatok jeho vecnej pasívnej legitimácie zamietol. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi v II. rade potvrdil ako vecne a právne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na tomto mieste odvolací súd ešte uvádza, že list vlastníctva vydaný štátnym orgánom v medziach jeho právomoci je verejnou listinou, ktorá potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje (§ 134 O.s.p.). Z obsahu spisu nevyplýva, a sama navrhovateľka ani netvrdila, žeby výlučné vlastníctvo odporkyne v I. rade k parcele č. XXXX/X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I., bolo aspoň spochybnené, žeby bol preukázaný opak. Vo vzťahu k navrhovateľkou namietanej vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporkyni v I. rade a v časti týkajúcej sa vydania nezastavaných 17 m2 z parcely č. XXXX/ X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I., a ich pričlenenie k parcele č. XXXX/X vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I. a katastrálne územie G. I., odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil (§ 221 ods. 1 písm. d/, ods. 2 O.s.p., nadväzne na ustanovenie § 103, § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Totiž o tejto časti už bolo právoplatne rozhodnuté (v roku 1992) vo veci vedenej na Obvodnom súde Bratislava l v Bratislave pod sp.zn. 12 C 28/1991. V jeho priebehu síce nastala pre vec podstatná právna skutočnosť, a síce tá, že odporkyňa v II. rade I. W. previedla svoje vlastnícke právo (o.i. aj k parcele č. XXXX/X) na obdarovanú I.. J. S., avšak sama odporkyňa v II. rade pochybila, keď túto právnu skutočnosť v konaní neuviedla, presne neoznačila; rovnako tak aj jej zástupkyňa. Napokon bezdôvodne nevyužila ani súdom poskytnutú reálnu možnosť v konaní, a síce podať riadny, resp. mimoriadny, opravný prostriedok. Tým zostal rozsudok právoplatný (dňa 25.9.1992) a záväzný pre všetkých účastníkov a pre všetky orgány; len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova [§ 159 O.s.p. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci vedenej na Obvodnom súde Bratislava l v Bratislave pod sp.zn. 12 C 28/1991 dňa 18.5.1992 (v nezmenenom znení doteraz)]. Napokon v darovacej zmluve obdarovaná prehlásila, že jej bol známy skutočný stav darovaných nehnuteľností. Účinky daru nastali registráciou darovacej zmluvy na štátnom notárstve, tým dňom obdarovaná vstúpila do práv a povinností darkyne. Ak si darkyňa nesplnila svoju základnú povinnosť tvrdenia v konaní vedenom pod sp.zn. 12 C 28/1991 sama, resp. prostredníctvom svojej zástupkyne, túto povinnosť nesplnila ani neskôr obdarovaná, nepodali riadny, resp. mimoriadny, opravný prostriedok, nemôže obdarovaná (navrhovateľka v prejednávanej veci) túto nečinnosť, porušenie základnej povinnosti tvrdenia účastníkom konania, v prejednávanej veci zohľadňovať vo svoj prospech. Jej tvrdenie v tom, že súd v danom konaní (Obvodný súd Bratislava l v Bratislave vo veci vedenej pod sp.zn. 12 C 28/1991) konal v osobe odporkyne v II. rade s iným ako vlastníkom, že nekonal s ňou ako s vlastníčkou, že jej tým odňal možnosť konať pred súdom, potom vyznieva ako účelové tvrdenie, ktoré nebolo spôsobilé navrhovateľke privodiť úspech v predmetnej veci. To všetko znamená, že o časti týkajúcej sa vydania 17 m2 z parcely č. XXXX/X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č..G. I., katastrálne územie G. I., a ich pričlenenie k parcele č. XXXX/X vedenej na LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č..G. I., katastrálne územie G. I., bolo právoplatne rozhodnuté ešte v roku 1992, tak, ako správne uvádzal aj súd prvého stupňa. Rozhodol však nesprávne, keď návrh v tomto rozsahu zamietol, hoci konanie mal postupom podľa ustanovenia § 103, § 104 ods. l veta prvá O.s.p. zastaviť pre existenciu neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania. V závere v tejto časti odvolací súd dôvodí, že v oboch konaniach sa opodstatnenosť návrhov vyvodzovala z toho istého skutkového základu, ktorým bolo a je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v rozsahu 17 m2 (teraz) v parcele č. XXXX/X vedenej pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I., v LV č. XXXX (v roku 1991, 1992 v parcele č. XXXX/X vedenej pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I., v LV č. XXXX). Súd v konaní o určenie vlastníckeho práva v tomto rozsahu už nemôže vychádzať z iného záveru o predmete sporu, než z toho, ktorý bol zaujatý v právoplatnom rozsudku Obvodného súdu Bratislava l v Bratislave zo dňa 18.5.992, č.k. 12 C 28/1991-33. Navrhovateľka už nemôže v prejednávanej veci zhojiť to, čo nedosiahla v predchádzajúcom spore jej právna predchodkyňa I. W., resp. ona sama; právoplatný rozsudok o vydržaní vlastníckeho práva vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci právoplatnej rozhodnutej pre konanie o žalobe na vydanie bez ohľadu na to, vzhľadom na všetko vyššie uvedené, či sa s navrhovateľkou v konaní vedenom na Obvodnom súde Bratislava l v Bratislave pod sp.zn. 12 C 28/1991 ako s účastníčkou konania konalo alebo nekonalo. Vo výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky na vydanie nezastavaných 6 m2 z parcely č. XXXX/ X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I., a ich pričlenenie k parcele č. XXXX/X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I., odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. h/, ods. 2 O.s.p.). Rozsudok v uvedenom rozsahu nebol vecne správny a v tomto štádiu konania vyznieva ako predčasný. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Zákonnými podmienkami vydržania, ako spôsobu nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva vo všeobecnosti sú: 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Pritom právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takýto spôsob nadobudnutia práva vyžaduje. Pre vznik držby je potrebné naplnenie dvoch predpokladov: vôľa s vecou nakladať ako vlastnou - držobná vôľa a faktické ovládanie veci. Fakticky vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv. panstvo nad vecou. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je v tejto časti nepreskúmateľné, lebo nespĺňa náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení len uviedol, že zo strany odporkyne v I. rade ide o dlhodobú, pokojnú a dobromyseľnú držbu nehnuteľnosti v rozsahu 6 m2, s ktorou nakladala ako so svojou a že jej patrí, pričom do 30.7.2003 (do podania návrhu na súd v prejednávanej veci) si od nej nikto neuplatňoval vlastnícke právo. Prvostupňový súd v odôvodnení vôbec neuviedol, v čom spočívala dobromyseľnosť držby odporkyne v I. rade, jej právnej predchodkyne, neuviedol časové rozpätie dlhodobej držby a ani čas, kedy došlo podľa súdu prvého stupňa k vydržaniu vlastníckeho práva k danej časti nehnuteľnosti; adekvátne tak neposudzoval splnenie vyššie uvedených podmienok vydržania, závery v tomto smere v odôvodnení rozhodnutia absentujú, čo odôvodňuje jeho nepreskúmateľnosť. Nemožno sa stotožniť ani so záverom súdu prvého stupňa, keď dobromyseľnosť držby vyvodzoval zo skutočnosti, že do 30.7.2003 si od odporkyne v I. rade nikto neuplatňoval vlastnícke právo k sporným 6 m2 v parcele č. XXXX/X. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, t. j. dobromyseľný, treba totiž vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, z ktorého súd prvého stupňa vychádzal. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. V ďalšom konaní súd prvého stupňa, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), za aktívnej účasti účastníkov konania zopakuje, resp. vykoná dokazovanie za účelom posúdenia nároku navrhovateľky už len s ohľadom na vydanie nezastavaných 6 m2 z parcely č. XXXX/X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I., a ich pričlenenie k parcele č. XXXX/X vedenej v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. G. I., katastrálne územie G. I.. V konaní vykoná aj také dôkazy, ktoré bude považovať za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, hoci ich účastníci neoznačia, nenavrhnú vykonať (§ 120 ods. l O.s.p.), dôkazy vyhodnotí podľa ustanovenia § 132 O.s.p. V neposlednom rade tak, aby bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, v akej výmere skutočne I. W. vlastnila nehnuteľnosti (osobitne parcelu č. XXXX/X), ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 22.5.1991, teda koľko v skutočnosti mohla previesť na obdarovanú (navrhovateľku v prejednávanej veci), či darovala väčší rozsah ako darovať mohla, a to všetko pre záver o tom, že odporkyňa v I. rade skutočne zasahuje v rozsahu 6 m2 (resp. či vôbec a ak áno, v akom rozsahu presne) do vlastníckeho práva navrhovateľky. Rozsudok bude obsahovať všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, ods. 4, § 142 a nasl. O.s.p.). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.