Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/189/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011895748 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1011895748.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci navrhovateľov: X/ B. O., C.. XX.X.XXXX, S. S., P.. B. Č.. X, X/ U.K. I., C.. X.X.XXXX, S. O. P. S., P.. N. Č.. XX, Č. U. X. X/ A. T., C.. XX.X.XXXX, S. S., P.. I. Č.. XX, všetci zastúpení JUDr. Dušanom Moravcom, advokátom so sídlom v Bratislave, Ul. Riečna č. 2, proti odporcom: X/ Y.. B. Ž., C.. XX.X.XXXX, S. S., O. Č.. XX, X/ B.. M. Ž., C.. X.X.XXXX, S. Y. N. V. V., K., X., D. XLX, I. X. X/ X. Ž., C.. X.X.XXXX, S. S., P.. Č.K. Č.. X, všetci zastúpení Mgr. Vladimírom Cipciarom, advokátom so sídlom v Bratislave, Ul. Haburská č. 49/F, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a iné, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. januára 2011, č. k. 34C/12/2001-503, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vo výške 2.571,19 € na účet Mgr. Vladimíra Cipciara, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu zamietol návrh v časti požadovaného určenia neplatností darovacích zmlúv, uzavretých dňa 15.2.2000 a 1.3.2000 medzi darkyňou neb. X.L. T. (matkou navrhovateľov, zomrelou dňa 3.2.2001) a obdarovanou neb. X. Ž.X. (sestrou navrhovateľov, zomrelou dňa 17.7.2010 ) ohľadom M. M.J.. Č.. XXXX/XX, XXXX/ XX , XXXX/X X. XXXX/X, zapísaných na T. Č.. XXXX pre I.. Ú.H. U. ( spolu o výmere cca 0,63 ha ). Z rovnakého dôvodu zamietol návrh aj v časti určenia, že neb. X. Ž. nie je vlastníčkou uvedených pozemkov a napokon i v časti určenia, že neb. X. T. mala v dobe svojej smrti 3.2.2001 vo vlastníctve M. M.. Č.. XXXX/XX, XXXX/X X. XXXX/X, zapísané na T. Č.. XXXX pre I.. Ú. U.. Vychádzajúc zo skutočnosti, že obdarovaná neb. X. Ž. previedla vlastníctvo k pozemkom nadobudnutých darovacími zmluvami na tretie osoby, rozdielne od jej právnych nástupcov, ako aj zo skutočnosti, že v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu boli darované pozemky v katastri nehnuteľnosti prečíslované a zapísané na iných listoch vlastníctva (s výnimkou M.. Č.. XXXX/XX L. A. XmX, na T. Č.. XXXX ), súd prvého stupňa dospel k záveru, že darovacími zmluvami prevádzané pozemky, označené v petite návrhu podľa stavu katastra nehnuteľností v čase začatia konania (január 2001), by nemohli byť do katastra nehnuteľností opätovne zapísané na neb. darkyňu X. T.. Požadovanými určeniami (neplatnosť darovacích zmlúv, neb. X. Ž. nie je vlastníčkou pozemkov, zapísaných na T. Č.. XXXX X. M. na T. Č.. XXXX, okrem M.. Č.. XXXX/XX, boli v čase smrti vo vlastníctve C.. X. T. ) by sa tak žiadnym spôsobom nevyriešili sporné právne vzťahy účastníkov konania. V časti požadovaného určenia, že neb. X.X. T. bola ku dňu smrti vlastníčkou M. M.. Č.. XXXX/XX, o výmere XmX, A. I. C. takto naďalej označeného a zapísaného na T. Č.. XXXX v prospech obdarovanej, zamietol návrh pre jednoznačné nepreukázanie existencie duševnej poruchy darkyne, ktorá by ju robila na uzavretie darovacích zmlúv nespôsobilou podľa § 38 ods. 2 a § 126 ods. 1 OZ. Po vykonanom rozsiahlom dokazovaní sa súd prvého stupňa stotožnil so závermi znalca z odboru psychiatrie Doc. MUDr. Ľubomíra Vraždu, CSc. (vyplývajúcimi zo znaleckého posudku i z jeho výsluchu), podľa ktorého neb. X. T.U. mohla s pravdepodobnosťou vykonať úkony darovania. V tomto období netrpela žiadnou duševnou poruchou chorobného typu, išlo u nej o zmeny bežné u starých ľudí ( 85 rokov ), do jej smrti nebola potvrdená diagnóza demencie. Podľa nálezu psychiatra MUDr. Čerňana zo dňa 15.2.2000 poruchy spánku zodpovedali veku darkyne, táto bola kompletne dobre orientovaná, bez porúch vedomia, plne autonómna, mala zachovanú rozlišovaciu a rozhodovaciu schopnosť. Súd prvého stupňa neprihliadol na opačné závery MUDr. Rudolfa Múdreho v znaleckom posudku zo dňa 12.12.2006, vyhotovenom v konaní pred OS Ba II sp. zn. 7C 178/2003 o neplatnosť právnych úkonov darkyne v rokoch 1997 až 1998, zistiac, že tento znalec nemal k dispozícii nález MUDr. Čerňana zo dňa 15.2.2000. Zobral do úvahy tiež skutočnosť, že MUDr. Múdry pri posudzovaní zdravotného stavu nebohej darkyne vychádzal predovšetkým zo stanoviska primárky MUDr. Žigovej zo dňa 4.7.2005. Ani z výpovedí navrhovateľov súd nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že ich matka si počas hospitalizácie na psychiatrii v Pezinku v roku 2000 nespomínala na darovanie dotknutých pozemkov dcére X.. V liste z roku 2003 sami konštatovali, že ich matka nepatrila psychiatriu. Súd prvého stupňa zamietol návrhy na doplnenie dokazovania zo strany navrhovateľov. Mal za to, že je v tomto konaní bezpredmetné vypočuť ako svedka primárku gerontopsychiatrického oddelenia PN PPv Pezinku MUDr. Žigovú, ktorá písomné stanovisko pre konanie, vedené na OS Ba II, týkajúce sa rokov 1997 - 1998, vyhotovila až v r. 2005. S ohľadom na nález psychiatra MUDr. Čerňana nepovažoval ani za potrebné oboznámiť sa so záznamami sestier počas hospitalizácie darkyne. Návrh na vykonanie znaleckého dokazovania grafológom považoval za účelový, vznesený až po desiatich rokoch od začatia konania. O pravosti podpisu darkyne na oboch darovacích zmluvách súd prvého stupňa nemal pochybnosti. Podpis darkyne bol overený pred notárom, ani po doručení rozhodnutia o vklade darkyňa zmluvy nenapadla a z výsluchu navrhovateľky 1/ vyplýva, že matka pred ňou nespochybnila darovanie dotknutých pozemkov dcére X.C.. Úspešným odporcom súd prvého stupňa priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania vo výške 11.647,-€, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia včas odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasili so záverom tohto súdu, že na požadovanom určení nemajú naliehavý právny záujem z dôvodu, že na LV č. 1707 k. ú. Rača nie sú žiadne parcely a predmet sporu neexistuje. Vytýkali súdu prvého stupňa tiež nevykonanie ďalších navrhnutých dôkazov ( výsluch svedka MUDr. Žigovej, kontrolné znalecké dokazovanie s prihliadnutím na rozpory v konaní ) ako aj nesprávne vyhodnotenie dôkazov, keď MUDr. Čerňan a MUDr. Feldmarová nemali dostatočné vedomosti o zdravotnom stave darkyne. Odporcovia navrhli rozsudok ako vecne správne potvrdiť. Podľa ich názoru súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu absolútne dostačujúcom na riadne zistenie skutkového stavu. Vyčerpávajúcim spôsobom súd v odôvodnení rozsudku uviedol, z akých dôvodov nevykoná doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne MUDr. Žigovej i kontrolné znalecké dokazovanie. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa v otázke nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovaných určeniach vo vzťahu k darovaným pozemkom, ktoré v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa neboli v katastri nehnuteľností zapísané na T. Č.. XXXX pre I.. Ú.. U. ( M.. Č.. XXXX/XX, XXXX/X X. XXXX/X ). Na podporu jeho argumentácie možno ešte doplniť nasledovné. Každý má podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde postupom, vyplývajúcim v prípade navrhovateľov z Občianskeho súdneho poriadku. Úlohou súdov v občianskom súdnom konaní je predovšetkým rozhodovať spory medzi účastníkmi konania, preto uvedené ústavné právo nie je samoúčelné, ale musí mať vzťah k existujúcemu sporu toho, kto sa na súd obrátil, resp. má sporu zabrániť. Výsledok súdneho konania musí mať teda reálny dopad na právne postavenie účastníkov konania, inak by celkom stratilo svoje opodstatnenie. Civilné procesné právo pripúšťa určovacie žalobné návrhy, ktorých sa domáhali navrhovatelia ( určenie neplatnosti právneho úkonu, určenie, že vec v čase smrti poručiteľa bola v jeho vlastníctve i žalobu o určení, že, odporca nie je vlastníkom veci ). Pre úspešnosť takýchto návrhov z procesného hľadiska sa s ohľadom na vyššie uvedené vyžaduje, aby navrhovatelia v súlade s ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, teda, že výsledok súdneho konania má význam na ich právne postavenie. Táto požiadavka nemôže byť splnená v prípade, ak by petit návrhu na začatie konania bol formulovaný spôsobom, v dôsledku ktorého by rozhodnutie súdu bolo nevykonateľné. Pokiaľ sa v súdnom konaní napadnutý právny úkon týka vecných práv k nehnuteľnostiam, ako aj v prípade, že iné požadované určenie sa týka nehnuteľnosti, je požiadavka vykonateľnosti rozhodnutia súdu daná len za predpokladu, že dotknuté nehnuteľnosti budú v rozhodnutí súdu identifikované podľa aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností. Totiž len v takom prípade sa výsledok súdneho konania premietne na základe záznamu okresného úradu, katastrálneho odboru ( ďalej len katastrálny úrad ) i do katastra nehnuteľností. Ak by katastrálny úrad rozhodnutie súdu nezaznamenal do katastra nehnuteľností, súdne konanie by nemohlo mať skutočný význam pre účastníkov konania. Cieľom tohto konania zo strany navrhovateľov je nepochybne dosiahnuť stav, aby ako dedičia darkyne mohli na základe dedenia nadobudnúť do vlastníctva (podielového spoluvlastníctva) darovacími zmluvami prevedené pozemky. Zvoleným postupom navrhovatelia tento cieľ nemôžu dosiahnuť, preto súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že na vyššie uvedených požadovaných určeniach s výnimkou M. M.. Č.. XXXX/XX L. A.B. XmX nemajú naliehavý právny záujem. Navrhovatelia sa v konaní pôvodne proti neb. matke X. T. a sestre X. Ž. domáhali určenia neplatnosti darovacích zmlúv, uzavretých medzi ich matkou a sestrou dňa 15.2.2000 a dňa 1.3.2000. Za predmet darovania označili pozemky, v čase uzavretia zmluvy a začatia súdneho konania zapísané na T. Č.. XXXX pre I.. Ú.H. U. X. M.. Č.. XXXX/XX, vinica o výmere X.XXX B., M.. Č.. XXXX/XX zastavané plochy o výmere XmX, M.. Č.. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXXmX X. M.. Č.. XXXX/4 zastavané plochy o výmere XXX B.. Podľa k návrhu priloženého T. Č.. XXXX bola vlastníčkou nehnuteľností odporkyňa 2/, neb. X. Ž.. Pri akceptovaní naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorí navrhovatelia neuzatvorili, by pri preukázaní existencie duševnej poruchy matky podľa § 38 ods. 2 OZ mohli očakávať úspech v konaní. V konaní o neplatnosť právneho úkonu boli totiž za odporcov označené osoby, ktoré namietaný úkon uzatvorili, tiež osoba, ktorá bola vedená ako vlastník týchto nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Návrh na začatie konania v čase jeho podania preto zodpovedal požiadavkám na určovací návrh, vyplývajúcim jednak zo zásady, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ako aj zo zásady, že rozhodnutie súdu je záväzné len pre účastníkov konania. V čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa bol na T. Č.. XXXX zapísaný vo vlastníctve právnej predchodkyne odporcov (X. Ž.) len horeuvedený pozemok o výmere XmX. Ak by súd návrhu v častiach, týkajúcich sa pozemkov, v návrhu označených ako M.. Č.. XXXX/XX, M.. Č.. XXXX/X X. M.. Č.. XXXX/X vyhovel, katastrálny odbor by na T. Č.. XXXX nevykonal záznam v prospech neb. X.Š. T. z jednoduchého dôvodu, na ktorý správne poukazoval i súd prvého stupňa. Pozemky takýchto parcelných čísel na tomto liste vlastníctva neexistujú, po pozemkových úpravách v r. 2003 zanikli pod iné parcely registra „C“ katastra nehnuteľností. Preto by rozsudok súdu bol vyhodnotený katastrálnym úradom ako listina, ktorá podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona ( zák. č. 162/1995 Z.z. v platnom znení ) nie je spôsobilá na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností. Z tohto dôvodu by nebolo zaznamenané do katastra nehnuteľností ani osvedčenie o dedičstve alebo uznesenie dedičského súdu, vydané na základe rozsudku súdu o tom, že takto označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po X. T.. Ďalšou prekážkou pre záznam vyhovujúceho rozsudku súdu by bola i skutočnosť, že rozsudok by nezaväzoval terajších vlastníkov darovacími zmluvami prevádzaných pozemkov. Navrhovateľom v konaní nič nebránilo, aby zmenou návrhu reagovali na stav vzniknutý po pozemkových úpravách v r. 2003 a prevádzané pozemky identifikovali podľa nového stavu v katastri nehnuteľností a prípadne reagovali i na následné prevody vlastníctva k darovaným pozemkom, čo však neurobili. Zamietnutím návrhu v tejto časti (pozemky o výmere cca 0,6 ha) sa nič nemení na oprávnení navrhovateľov žiadať podľa § 484 OZ, aby v dedičskom konaní po matke bolo do podielu dcéry poručiteľky, neb. X. Ž., započítané to, čo jej poručiteľka za života darovala neúspešne napadnutými darovacími zmluvami. I keď je pre navrhovateľov zrejme nevýznamné, aby súd rozhodol v ich prospech len čo do darovaného pozemku parc. č. 2399/15 o výmere 3m2, zapísaného na T. Č.. XXXX pre I.. Ú.. U. ( I. X,X N. zvyšných darovaných pozemkov ), so zreteľom na vyššie uvedené len v tejto časti bola splnená požiadavka naliehavého právneho záujmu na určení, že v čase smrti bol tento pozemok vo vlastníctve matky navrhovateľov. Súd prvého stupňa ohľadom tvrdení navrhovateľov o nespôsobilosti matky na úkon - darovacie zmluvy- vykonal rozsiahle dokazovanie, či už výsluchmi účastníkov konania, znaleckým dokazovaním, výsluchom ustanoveného znalca doc. Vraždu, svedeckými výpoveďami i listinnými dôkazmi, vrátane listinných dôkazov zo spisu Okresného súdu Bratislava II zn. 7C178/2003 a znaleckým posudkom v tomto konaní ustanoveného znalca MUDr. Múdreho. Vykonané dôkazy súd prvého stupňa náležite vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, náležitým spôsobom sa vyporiadal s rozdielnym záverom v konaní ustanoveného znalca z odboru psychiatrie doc. Vraždu so závermi v posudku MUDr. Múdreho (v tomto konaní len listinný dôkaz ohľadom spôsobilosti darkyne na úkony v r. 1997-1998) o pravdepodobnej spôsobilosti matky na úkony darovania a logicky odôvodnil, z akých dôvodov vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania. S hodnotením dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje. Nemožno vyčítať znalcovi ani súdu, že bral do úvahy lekársky nález MUDr. Čerňana zo dňa 15.2.2000, keďže išlo o časovo najbližšie vyšetrenie darkyne psychiatrom ku dňu uzavretia darovacích zmlúv, ktorý MUDr. Múdry pri vypracovaní znal. posudku nemal k dispozícii. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku zohľadnil všetku prístupnú zdravotnú dokumentáciu nebohej darkyne X. T., vrátane správ obvodnej psychiatričky MUDr. Dubníčkovej a prepúšťacích správ z hospitalizácií v psychiatrickej nemocnici v Pezinku. Navrhovatelia okrem nesprávneho vyhodnotenia dôkazov namietali tiež nevykonanie nimi navrhnutého výsluchu svedkyne MUDr. Žigovej a nevykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa nepochybil, ak tieto navrhnuté dôkazy nevykonal. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že je na uvážení súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov v konaní vykoná. Právo na spravodlivý súdny proces nezahŕňa v sebe právo účastníka, aby súd vykonal všetky ním navrhnuté dôkazy. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý návrh na výsluch svedkyne MUDr. Žigovej, primárky gerontopsychiatrického oddelenia PP PN zamietol. MUDr. Žigová by pri svojej výpovedi mohla so zreteľom na odstup času od poslednej hospitalizácie darkyne na ich oddelení v r. 2000 vychádzať výlučne z jej zdravotnej dokumentácie. Túto mal k dispozícii i znalec doc. Vražda. V podaní zo dňa 4.7.2005 MUDr. Žigová v zásade odkazuje súd v konaní 7C 178/03 na súdnoznaleckú psychiatrickú expertízu. Ani vykonanie kontrolného znaleckého posudku odvolací súd nepovažuje za potrebné s ohľadom na výsledky znaleckého dokazovania. Znalecký posudok doc. Vraždu podľa názoru odvolacieho súdu neobsahuje žiadne rozporuplnosti, ktoré by nariadenie kontrolného posudzovania odôvodňovali. Znalec už v posudku zaujal stanovisko k odlišnému posudku MUDr. Múdreho, ktoré súd prvého stupňa akceptoval a na tomto jeho postupu nič závadné nevidí ani odvolací súd. Navyše kontrolné znalecké dokazovanie sa javí ako celkom neprimerané, keďže jeho výsledky by sa týkali len nepatrnej časti konania, pozemku o výmere 3m2, čo pre navrhovateľov ku 0,6 ha darovaných pozemkov nemôže mať podstatnejší význam. Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol i o náhrade trov konania. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Úspešným odporcom odvolací súd priznal podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania vo výške 2.571,19 €, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Odmena advokáta bola priznaná podľa § 10 ods. 1,2 a § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v uplatnenej výške 1.063,97 € za jeden úkon právnej služby; za 2 úkony právnej služby (porada s klientom a vyjadrenie k odvolaniu v apríli 2010) predstavuje 2. 127,84 € + 2 x réžijný paušál á 7,41 €+ 20% DPH (428,53 €), spolu 2.571,19 €. Náhradu trov uložil odvolací súd v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet advokáta, zastupujúceho v konaní úspešných odporcov Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.