KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava9. 11. 2015plný textcitované 7×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/119/2011 z 9. 11. 2015

Stav rozhodnutia: porušenie práva (nález ÚS SR)

Ústavný súd SR konštatoval, že týmto rozhodnutím bolo porušené základné právo – nález Ústavného súdu SR z 21. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 215/2016, ECLI:SK:USSR:2016:3.US.215.2016.2 (21. 06. 2016). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. novembra 2015, sp. zn. 5Co/119/2011, ECLI:SK:KSBA:2015:1011898323.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/119/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011898323
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1011898323.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov
senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci navrhovateľa: R.. M. H.,
W.. XX.XX.XXXX, F. F., G.. Z.M. Č.. X, zastúpeného JUDr. Petrom Janíkom, advokátom so sídlom v
Partizánskom, Ul. Hviezdoslavova č. 16, proti odporkyni: M. H., W.. XX.X.XXXX, F. F., G.. Š. Č.. XX, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie oboch účastníkov proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. októbra 2010 č. k. 7C/3/2000-498 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľa z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa pri rovnosti podielov vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal F. Č.. X
E. Č.. X, W. L. U. F. H. na N. G.. Č.. X U. F. (N. Č.. XXXX pre V.. Ú.A. W.) E. Q. U.. H. U. I. prikázal
F. Č.. X E. W. poH. Č.. XX-Z..X-L. tohto bytového domu, pozemok U. V.. Ú.. W. (N. Č.. XXXX, T.. Č..
XXXX/X I. U. XXmX), hodnotu W. T. Č.. XX-Z..X-L. E. Č..XX-Z..X-L. v tomto bytovom dome, hodnotu
zvyšku T. Č.. XXXX/3 o výmere XX Y. a hnuteľné veci. Na vyrovnanie podielov súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi zaplatiť odporkyni 28.563,15 €. Súčasne rozhodol o povinnosti oboch účastníkov zaplatiť
v rovnakej výške trovy štátu a súdny poplatok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odporkyňa nepreukázala, že za trvania manželstva došlo
k dohode o zúžení BSM, keď takáto obligatórne písomná dohoda sa nenachádza ani v zbierke listín
príslušného katastrálneho úradu. Mal za to, že nehnuteľnosti na N. G.. Č.. X U. F. (byty, nebytové
priestory, pozemok) patria do masy BSM, keďže neslúžili len osobnej potrebe alebo výkonu povolania
len jedného z manželov. Odporkyňa v čase nadobudnutia nehnuteľností za úver, splatený za trvania
manželstva z výnosu nehnuteľností (nájomné), resp. z príjmov odporkyne z podnikateľskej činnosti,
patriacich do BSM, nemala v predmete činnosti nájom nehnuteľností. Berúc do úvahy, že odporkyňa
disponovala nehnuteľnosťami po zániku BSM bez súhlasu navrhovateľa, radil do BSM peňažnú sumu,
získanú odporkyňou za pôvodnú vec (W. T. Č..XX-Z..X E. Č..XX-Z..X, A. T. T.. Č.. XXXX/X I. U. XXmX).

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktoré v priebehu odvolacieho konania zobral
späť. Odvolací súd preto podľa § 207 ods. 2,3 O.s.p. odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľa zastavil.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie i odporkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny a vyporiadania
BSM len ohľadne hnuteľných vecí. Súdu prvého stupňa vytýkala predovšetkým, že do masy BSM zaradil



i nehnuteľnosti na N. G.. U. F.. S poukazom na skutočnosť, že tieto boli nadobudnuté z podnikateľského
úveru odporkyne, splatené z prostriedkov z podnikania, ktoré nepatria do BSM, zastávala názor, že
sporné nehnuteľnosti do masy BSM nepatria. Uviedla tiež, že ako fyzická osoba - podnikateľ mala tieto
nehnuteľnosti riadne zavedené v účtovníctve, platila za ne dane. Spochybnila tiež absenciu súhlasu
navrhovateľa s prevodom podielu na nebytových priestoroch. Pre prípad neakceptovania uvedenej
argumentácie odvolacím súdom, žiadala nehnuteľnosti prikázať výlučne do jej vlastníctva bez povinnosti
vyrovnania podielu navrhovateľovi.

Navrhovateľ považoval postup súdu prvého stupňa pri zaradení nehnuteľností do BSM za správny,
keďže boli nadobudnuté za trvania manželstva a BSM nebolo zúžené.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním odporkyne (§ 212 ods. 1
O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne
nie je opodstatnené.

Súd prvého stupňa vo veci vykonané dôkazy náležite vyhodnotil podľa kritérií, vyplývajúcich z
ustanovenia § 132 O.s.p., na ich základe dospel k správnym skutkovým a aj právnym záverom.
Odvolací súd preto v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a na podporu
argumentácie súdu prvého stupňa uvádza ďalšie dôvody (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Odporkyňa sa celkom nedôvodne domáhala vylúčenia nehnuteľností, nadobudnutých z podnikateľského
úveru pre podnikateľa - fyzickú osobu z masy BSM.

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143 OZ nepatria veci nadobudnuté niektorým
z manželov za trvania manželstva v prípade, že ide o veci, ktoré slúžia výkonu povolania len jedného
z manželov. Za výkon povolania treba chápať i podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby.
Podnik odporkyne (vrátane sporných nehnuteľností) by patril do jej oddeleného vlastníctva len za
predpokladu, ak by išlo o vec slúžiacu len na výkon jej povolania/podnikania. V takom prípade by ju
pri vyporiadaní BSM zaťažovala povinnosť vrátiť to, čo zo spoločného (vrátane výnosov z podnikania)
bolo vynaložené na jej podnikanie (§ 150 OZ). Podľa konštatnej judikatúry totiž výnosy z oddeleného
majetku patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda
príjmy z podnikania patria obdobne, ako mzda manžela.

V prejednávanej veci však nejde o takýto prípad.

Z tvrdení odporkyne totiž vyplýva, že sporné nehnuteľnosti na výkon svojho podnikania (advokátska
kancelária) užíval v čase pred zánikom BSM i navrhovateľ (č.l. 90 spisu, vyjadrenie na pojednávaní
dňa 8.6.2005). V dôsledku tejto skutočnosti absentuje základný predpoklad pre nadobudnutie veci do
oddeleného vlastníctva, t.j. požiadavka, aby vec slúžila na výkon povolania/podnikania len jedného z
manželov.

Nemožno tiež opomenúť ďalšie okolnosti tohto prípadu. Podnikateľský úver čerpaný v r. 1992 vo výške
cca 2 mil. Sk odporkyňou a R. Y., bol splatený ešte dňa 29.1.1996, do zániku BSM. V čase čerpania
úveru sa navrhovateľka starala o ročného syna.

Podľa názoru odvolacieho súdu zo skutkového stavu, náležite zisteného súdom prvého stupňa,
nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prikázanie nehnuteľností do výlučného
vlastníctva odporkyne bez povinnosti vyrovnania podielu navrhovateľovi, ako to v odvolaní navrhovala
odporkyňa.

Podobne z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že navrhovateľ súhlasil s prevodmi nebytových
priestorov a časti pozemku na tretie osoby po zániku BSM, v dôsledku čoho by nemalo byť na ich hodnotu
pri vyporiadaní prihliadnuté.

Z odôvodnenia návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia naopak vyplýva, že
predmetný prevod bez jeho súhlasu bol jednak dôvodom na podanie tohto návrhu, jednak návrhu na
určenie relatívnej neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy (vec vedená pod sp. zn. 12C/47/03)



O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
a § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov túto náhradu nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku