Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/101/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200708 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012200708.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: Satro, s.r.o. IČO: 31335161, Polianky 9, 84437 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Stano & Mills, s.r.o. Námestie 1. Mája 16, 81106 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 6, 97401 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR sp.zn. 1040501/1/28430/2011 zo dňa 20.1.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.4.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v Bratislave č. 1040501/1/28430/2011 zo dňa 20.1.2012, ktorým žalovaný správny orgán odvolanie žalobcu zo dňa 17.8.2011 zamietol a rozhodnutie Colného úradu v Bratislave zn. 35559/2011-5231 zo dňa 18.7.2011 potvrdil. Žalobca v žalobe uviedol, že prvostupňovým rozhodnutí uložil CU SR žalobcovi sankciu- pokutu vo výške XX.XXX ,-€ spolu s povinnosťou uhradiť štátu náhrady spojené s prejednaním colného deliktu paušálnou sumou 33,19 €. Podkladom pre rozhodovaniu CU BA a CR SR bolo rozhodnutie CU BA sp.zn. 11890/2010-5233 zo dňa 17.3.2010 potvrdené rozhodnutím CR SR o odvolaní sp.zn. 19774/2010-1410 zo dňa 11.10.2010. Týmto rozhodnutím bolo žalobcovi dodatočne vymeraný colný dlh vo výške XX.XXX, XX €. Predmetné rozhodnutie bolo prejednávané na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4S 13/2011. Z tohto dôvodu žalobca navrhol vo veci prerušiť konanie. V žalobe žalobca uvádza dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Tvrdí, že podkladom pre rozhodovanie colných orgánov bolo rozhodnutie Colného úradu Bratislava zn. 11890/2010-5233 zo dňa 17.3.2010 vo veci dodatočne vymeraného colného dlhu, potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Colného riaditeľstva SR zn.19774/2010-1410 zo dňa 11.10.2010. Žalobca uvádza, že tak prvostupňové ako aj odvolacie konanie vo veci dodatočne vymeraného colného dlhu bolo zo strany žalobcu napadnuté podaním odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu alebo podaním žaloby na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 9.12.2010, ktorá je vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4S 13/2011. Žalobca uvádza, že rozhodnutia Colného úradu v Bratislave ako aj Finančného riaditeľstva SR o colnom delikte skutkovo a právne nadväzujú a vychádzajú z rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu vydaného colným riaditeľstvom dňa 11.10.2010. Žalobca uvádza, že tak prvostupňová správny orgán ako aj žalovaný po právoplatnom skončení pôvodne siedmych konaní v konaní v čase od 11.12.2008 do 11.8.2009 na základe vykonania následnej kontroly v súlade s ustanovením § 12 Zák.č. 199/2004 Zb. zákonov v čase od 14.1.2010 do 11.3.2010 v sídle žalobcu s diametrálne odlišným právnym záverom vyhodnotil nezmenený skutkový stav v ustálených pôvodných právoplatne skončeným colných konaniach a to len na základe dodatočne doručeného stanoviska k nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru zn. 4314/2010-5219-INT, vydaného oddelením colných taríf na základe požiadavky colného orgánu- oddelenie následných kontrol o dňa 4.2.2010, v dôsledku čoho nesprávnym deklarovaním tovaru v pôvodných colných konaniach do položky kombinovanej nomenklatúry vznikol rozdiel na colnom dlhu. V zjavnom rozpore s konaním a posúdením colného orgánu z roku 2010,2011 sú podľa názoru žalobcu aj výsledky kontrolného konania z roku 2008 zhrnuté v zápisnici o prerokovaní protokolu a protokol o následnej kontrole zo dňa 19.5.2008 EVČ. 32129/2008/5233, kde bolo v závere uvedené, že kontrolou neboli zistené žiadne skutočnosti , ktoré by nasvedčovali tomu, že kontrolovaná osoba porušila colné predpisy. Žalobca ďalej poukazuje v žalobe na skutočnosť, že v čase prvých colných konaní colný orgán ani dlžník nemali k dispozícii Stanovisko k nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru zn. 4314/2010-5219-INT vydané oddelením colných taríf na základe požiadavky colného orgánu- oddelenie následných kontrol zo dňa 4.2.2010, o ktoré colný orgán vykonávajúci správne konanie o dodatočnom vymeraní colného dlhu opiera právny dôvod vyčíslenia colného dlhu. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že v dôsledku postupu colných orgánov a následného vydania rozhodnutia došlo k porušeniu princípu právnej istoty ako základného princípu právneho štátu, pričom žalobca poukazuje na právne predpisy, ktoré mali byť porušené vydaním napadnutého rozhodnutia a na podporu svojich tvrdení cituje rozhodnutia NSSR, Ústavného súdu SR ako aj európsku judikatúru. Tiež žaloba tvrdí, že predmetné rozhodnutie je aj v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a malo by byť preto zrušené. Má za to, že k princípom právneho štátu patrí aj predvídateľnosť spôsobu , akým orgán verejnej moci uplatní právnu normu. Pri aplikácii tohto princípu upozorňuje na nález Ústavného súdu SR II.ÚS34/95, ako aj uznesenie Ústavného sud SR 1995 str. 204 až 241. Ustanovenie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR ukladá všetkým orgánom a teda aj zákonodarcovi povinnosť chrániť princípy materiálneho právneho štátu, medzi ktoré patrí aj právna istota. V minulosti ústavný súd SR už vyslovil názor, že jedným z krokov právnej istoty je zrozumiteľnosť právnych noriem a na nej založená predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci. Z výrazu predvídateľnosť zákona vyplývajú dve podmienky. Dostatočná prístupnosť a predvídateľnosť zákona, aby bolo subjektu obmedzenia umožnené upraviť svoje správanie vo svetle predvídateľných dôsledkov určitého aktu ( rozsudok vo veci Sunday Times ).Žalobca má za to, že právna istota a predovšetkým právna istota „ ex ante“ vychádza z predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, pričom pre občanov, iné fyzické a právnické osoby predstavuje princíp právnej istoty predovšetkým ich orientačnú istotu, od ktorej sa odvíja aj právny poriadok. V súlade s vyššie uvedeným je žalobca názoru, že správny orgán tak prvostupňový, ako aj druhostupňový svojimi rozhodnutiami porušili uvedené ustanovenia právnych predpisov ako aj medzinárodného dohovoru, v čoho dôsledku porušili princíp právneho štátu, princíp právnej istoty, princíp predvídateľnosti, činnosti a rozhodovania orgánov verejnej moci a princíp legitímneho očakávaní. Na základe týchto skutočností navrhuje, aby krajský súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 7.6.2012 uvádza, že námietky žalobcu uvedené v žalobe považuje za irelevantné a účelové. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie o colnom delikte vychádzalo z rozhodnutia o dovymeraní colného dlhu, Predmetom konania o colnom delikte je vyvodenie zodpovednosti ta porušenie colných predpisov, nie dodatočné vymeranie colného dlhu. Konanie o colnom delikte je samostatným konaním, v rámci ktorého colný úrad skúmal naplnenie materiálnych a formálnych znakov skutkovej podstaty porušenia predpisov podľa § 2 ods. 1 písm. d/ Zák.č. 199/2004 Zb. zákonov žalobcom, nie zákonné predpoklady a okolnosti vzniku colného dlhu a jeho dodatočného vymerania, resp. vymerania úrokov z omeškania. Tieto skutočnosti boli predmetom samostatného konania a rozhodnutia Colného úradu v Bratislave zo dňa 17.3.210 zn. 11890/2010-5233, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím Colného riaditeľstva SR zn. 19774/2010-1410 zo dňa 11.10.2010. V zmysle colných predpisov konanie o colnom delikte nie je závislé od výsledkov konania o dovymeraní colného dlhu, nakoľko ide o dve samostatné konania. Finančné riaditeľstvo ďalej uvádza, že skutočnosť, že v colných konaniach došlo k právoplatnému rozhodnutiu o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu nespôsobuje stav trvalý a nemenný, nakoľko nesprávnosti a nepravdivosti o neklarovanom tovare je možné zistiť právne počas výkonu následnej kontroly a dodatočne odstrániť tieto vady, pričom tento postup je v súlade s platnou legislatívou a zákonom č. 199/2004 Zb. zákonov. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozdiel v účele colného konania a následnej kontroly, ktorej výsledkom môže byť rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu. Colným konaním sa v zmysle § 24 Zák.č. 199/2004 rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tvar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí iné navrhované colné schválenie, určenie alebo použitie. Colný úrad prijatím colného vyhlásenia neosvedčuje pravosť, pravdivosť a presnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení, keďže podanie colného vyhlásenia vrátane údajov v ňom uvedených sa považuje výlučne za prejav vôle deklaranta. Následná kontrola, ako jeden zo spôsobov výkonu colného dohľadu, slúži práve na kontrolu colných vyhlásení po prepustení tovaru do navrhovaného režimu. Colný úrad je v zmysle platnej právnej úpravy oprávnený vykonávať preverenie písomných colných vyhlásení po prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu a v prípade, že zistí uvádzanie nepravdivých údajov v podaných písomných colných vyhláseniach je oprávnený rozhodnúť vo veci porušenia colných predpisov a uložiť porušovateľovi sankciu. Žalobca, ako deklarant, v zmysle čl. 199 ods. 1 vykonávacieho nariadenia zodpovedá za správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení vrátane údajov o nomenklatúrnom zatriedení dovezeného tovaru, pravosť predložených dokladov a splnenie všetkých povinností súvisiacich s umiestnením predmetného tovaru do navrhovateľovho režimu. K námietku žalobcu týkajúcej sa výsledkov následnej kontroly opísanej v závere protokolu o následnej kontrole zn. ONK-10272/2008 zo dňa 19.5.2008 a zápisnici o prerokovaní tohto protokolu žalovaný uvádza, že tieto dôkazne prostriedky v tomto konaní nemôže akceptovať, keďže s daným konaním nesúvisí a týkajú sa iných colných vyhlásení. Spochybňovanie stanoviska k nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru vydaného uvedeným príslušným štátnym orgánom považuje žalovaný za neopodstatnené a účelové. Správu nomenklatúry harmonizovaného systému a správu kombinovanej nomenklatúry a tiež činnosti v postavení integrovaného colného sadzobníka vykonáva Finančné riaditeľstvo SR podľa § 4 ods. 3 písm. f/ Zák.č. 333/2011 Zb. zákonov. Colný úrad Bratislava vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru ( ZIN ) a záväzné informácie o pôvode tovaru. Túto pôsobnosť vykonáva na celom území Slovenskej republiky, jedine tieto orgány majú zákonné oprávnenie na území Slovenskej republiky vyjadriť sa k správnosti zatriedenia tovaru do príslušnej položky kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka. Finančné riaditeľstvo SR sa preto nestotožňuje ani s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že vykonaným sadzobným zatriedením v rámci následnej kontroly došlo zo strany colného úradu k odlišnému hodnoteniu nezmeneného zisteného skutkového stavu, ktorý bol právoplatne uzavretý v pôvodnom colnom konaní, čo má byť v rozpore s princípom právnej istoty. Rozhodnutia vydané po vykonaní následnej kontroly nevychádzali z rovnakého skutkového stavu vec ako bol zistený v colných konaniach , keďže žalobca pri výkone následnej kontroly poskytol kontrolnej skupine vzorky tovaru spolu s technickou dokumentáciou, ktoré boli podrobené skúmaniu a predložené na správne zatriedenie oddeleniu colných taríf colného úradu, ktorý vydal stanovisko vo veci správneho nomenklatúrneho zatriedenia tovaru. Žalovaný ešte poukazuje na skutočnosť, že všetky údaje, na základe ktorých bol v pôvodných colných konaniach prepustený deklarovaný tovar do platných právnych predpisov v zmysle platných v čase predmetných dovozov za ich správnosť a úplnosť zodpovedá žalobca v údajoch uvedených v colnom vyhlásení. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný zastáva právny názor, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci . Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaný navrhuje , aby Krajský súd v Bratislave v danej veci žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 12.11.2013 bolo uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S/101/2012-83 zo dňa 23.1.2013 prerušené konanie vedené pod sp.zn. 1S/101/2012 až do rozhodnutia vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 4S/13/2011. Z konania vedeného pod sp.zn. 4S/13/2011 súd zistil, že žalobca podal dňa 9.12.2010 žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19774/2010-1410 zo dňa 11.10.2010, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho zákona potvrdil rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 11890/2010-5233 zo dňa 17.3.2010 a odvolanie žalobcu zamietol. Prvostupňový správy orgán vo svojom rozhodnutí č. 11890/2010-5233 zo dňa 17.3.2010 žalobcovi vymeral dodatočný colný dlh z dovoznej platby v celkovej výške XX XXX,XX eur. III. O žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4S 13/2011-47 zo dňa 30.5.2011 tak, že Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 19774/2010-1410 zo dňa 11.10.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Colného úradu v Bratislave č. 11890/2010-5233 zo dňa 17.3.2010 zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. ae/ O.s.p a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že ....“ Krajský súd po vyhodnotení žalobných námietok dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nebol sporný skutkový stav dovezeného a deklarovaného tovaru a jeho pôvodné nomenklatúrne zatriedenie, spornou však bola otázka, či colné orgány v rámci následnej kontroly vyhlásení boli oprávnené bez zmeny deklarovaného skutkového stavu a údajov len na základe správnej úvahy zmeniť zatriedenie deklarovaného tovaru z kódu KN 8525 60 00 do kódu KN 8528 71 19 00 a tým následne spôsobiť zmenu colnej sadzby dovezeného tovaru z 0 % na 14%. Podľa Krajského súdu podstatou následnej kontroly je skutočnosť, že po prepustení tovaru do príslušného režimu musia nastať nové skutočnosti, ktoré by neboli colnému úradu známe v čase, keď rozhodoval o prepustení tovaru do navrhovaného režimu, čo však v prejednávanom prípade nebolo splnené. Colný úrad je povinný overovať údaje, ktoré deklarant uvedie do písomného vyhlásenia a preto krajskú súd prijal záver, že údaje o dovážaných prístrojoch uvádzané v colných vyhláseniach od 11.12.2008 do 11.8.2009 boli overené colným úradom a colný úrad nemal žiadne námietky proti sadzobnému zaradeniu do položky kombinovanej nomenklatúry 8525 60 00 s nulovou sadzbou cla. Podľa krajského súdu nesprávne a neúplné údaje v zmysle čl. 78 bod 3 Colného kódexu musia vyplývať následne zo zistených skutkových okolností odlišných od deklarovaného tovaru v colnom vyhlásení, výsledky preskúmavania vyhlásenia alebo následnej kontroly nemôžu spočívať iba v následnej zmene správnej úvahy na sadzobné zatriedenie tovaru. Krajský sú preskúmaní napadnutého rozhodnutia tiež poukázal na to, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahovo nedostatočne korešponduje s odôvodnením rozhodnutia pričom absencia nevyhnutých obsahových náležitostí výroku a odôvodnenia má vplyv na zákonnosť rozhodnutia konkrétne v otázke vymedzenia skutku pokiaľ ide o vznik colného dlhu podľa ustanovenia § 12 ods. 3, 23 colného zákona“. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní bolo rozhodnuté rozsudkom NSSR č. 2 sžf 110/2013 zo dňa 2.7.2014 tak, že NSSR rozsudok Krajského súdu v Bratislave 4S 13/2011-47 zo dňa 31.5.2013 zmenil tak, že žalobu zamietol. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia citovaného rozsudku NSSR vyplýva, že tento sa nestotožnil so závermi prvostupňového súdu, dospel k odlišnému právnemu posúdeniu veci ako prvostupňový súd. Podľa jeho názoru... „patrí do právomoci colných orgánov v rámci následnej kontroly overiť správnosť všetkých údajov uvádzaných deklarantom v písomnom colnom vyhlásení a teda aj údajov o nomenklatúrnom zatriedení dovážaného tovaru, z čoho vyplýva aj tá skutočnosť, že dodatočné vymeranie colného dlhu nemusí byť podmienené len zmenou skutkových okolností oproti skutkovým okolnostiam deklarovaným v colnom vyhlásení, resp. známym colnému úradu v čase prijatia colného vyhlásenia.“ Postup colných orgánov v preskúmavanom konaní vyhodnotil NSSR ako zákonný a žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom NSSR napadnutý podľa § 220 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá zmenil tak, že žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p., zamietol. Neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. IV. Podľa § 110 O.s.p. Krajský súd v Bratislave pokračoval v prerušenom konaní vedenom pod sp.zn. 1S 101/2012. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( § 249 ods. 2 O.s.p. ) ako aj konanie, ktorému predchádzalo a na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy , ktorými sa zakladajú menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu v Bratislave č. 35559/2011-5231 zo dňa 18.7.2011 a bolo zamietnuté odvolanie žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že colný úrad prvostupňovým rozhodnutím uložil colný úrad SR žalobcovi sankciu- pokutu vo výške XX.XXX,- € s povinnosťou uhradiť trovy štátu- náklady s prejednaním colného deliktu paušálnou sumou 33,19 €, na základe nasledujúcich skutočností v dňoch od 14.1.2010 do 11.3.2010 vykonal colný úrad u žalobcu následnú kontrolu po prepustení tovaru podľa § 12 Zák.č. 119/2004 Zb. zákonov na zameranú na správnosť zatriedenia tovaru do podpoložiek nomenklatúry intergovaného sadzobníka spoločenstva. Vykonanou následnou kontrolou bolo zistené, že v prípade dovozov tovaru prepusteného na základe písomných colných vyhlásení JCD č. 0524210845250 zo dňa 11.12.2008, JCD č. 0526310802550 zo dňa 21.1.2008, JCD č.1526310802551 zo dňa 25.4.2008, JCD č. 0526810904626 zo dňa 16.12009 a JCD č.0526810909292 zo dňa 11.8.2008 do režimu voľný obeh žalobca tento tovar deklarovaný ako „ digitálne vysielacie a prijímacie zariadenie s príslušenstvom“ alebo „ prijímače digitálneho Tv signálu“ zatrieďoval do PPKN 8525 60 00 ( bez cla). V prípade colných vyhlásení JCD č. 0524210845250 zo dňa 11.12.2008, JCD č. 0526810904626 zo dňa 16.1.2009 a JCD č. 0526810909292 zo dňa 11.8.2009 colný úrad zistil aj nezrovnalosti medzi colnou hodnotou tovarov uvedenou na colnom vyhlásení a skutočnou colnou hodnotou uvedenou na faktúrach evidovaných v účtovníctve žalobcu. Vzhľadom na skutočnosti zistené následnou kontrolou, ktoré nasvedčovali tomu, že predmetných písomných colných vyhláseniach boli deklarované nesprávne údaje, colný úrad začal konanie vo veci porušenia colných predpisov spísal Protokol o zistení podozrenia z porušenia colných predpisov právnickou osobou č. ONK TR 27/2010 zo dňa 22.11.2010 a listom zo dňa 26.4.2011 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa prejednávanej veci. Na základe takto zisteného skutkového stavu vydal vo veci colný úrad rozhodnutia zo dňa 18.7.2011 značky 35559/2011-5231 (prvostupňové rozhodnutie), ktorým uznal účastníka konania (žalobcu) zodpovedným z dopustenia sa colného deliktu podľa § 70 zákona č. 199/2004 Z. z. spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. d) cit. zákona na tom skutkovom základe, že žalobca v písomných colných vyhláseniach špecifikoval vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol nesprávne údaje o dopravných nákladoch, o colnej hodnote dovážaného tovaru a o nomenklatúrnom zatriedení dovážaného tovaru. Za tento colný delikt mu bola uložená podľa § 73 písm. a) v spojení s § 74 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. sankcia pokuty vo výške XX XXX,- € spolu s povinnosťou uhradiť štátu náklady spojené s prejednaním colného deliktu paušálnou sumou 33,19 € podľa § 78 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z.z. Rozhodnutie o vymeraní pokuty napadol účastník (žalobca) v zákonnom stanovenej lehote odvolaním o ktorom bolo rozhodnuté preskumávaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 20.1.2012 tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového colného úradu v Bratislave zo dňa 18.7.2011 bolo potvrdené. Podľa ustanovenia § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazaní právnym názorom odvolacieho súdu ak bolo rozhodnuté zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp.zn. 4S 13/2011 súd nesporne zistil, že konanie o dodatočne vymeraný colný dlh vo výške XX XXX,XX € bolo právoplatne ukončené rozsudok NS SR 2Sžf 110/2013 zo dňa 2.7.2014 tak, že NS SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave číslo konania 4S 13/2011-47 zo dňa 31.5.2013 zmenil tak, že žalobu zamietol. Pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia o uložení sankcie - pokuty, ktorý vznikol na základe colného deliktu podľa § 70 zákona č. 199/2004 Z.z., ktorý vznikol na tom skutkovom základe, že žalobca v písomných colných vyhláseniach špecifikovaných vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol nesprávne údaje o dopravných nákladoch o colnej hodnote dovážaného tovaru a o nomenklatúrnom zatriedení dovážaného tovaru čo bolo zapríčinené oneskorením zaplatením colného dlhu vo výške XX XXX,XX € dodatočne vymeraného colným rozhodnutím CÚ BA sp. zn. 11890/2010-5233 vychádzal Krajský súd v Bratislave z vyššie uvedeného právneho názoru NS SR a s poukazom na tam uvedený právny názor v spojení s ust. § 250ja ods. 4 O.s.p. podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že Krajský súd v Bratislave neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.