Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/248/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201433 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012201433.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobkyne: npor. O.. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., G. č. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom AK Košice, Štúrova č. 20, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-PS-PK-55/2012 zo dňa 21. mája 2012, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. p.: SLV-PS-PK-55/2012 zo dňa 21.05.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 323,50 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.07.2012 sa žalobkyňa domáhala postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného Prezidentom Policajného zboru MV Slovenskej republiky č.p.: SLV-PS-PK-55/2012 dňa 21.05.2012 ( ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ ), ktorým bolo odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu riaditeľky Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach ( ďalej aj „ prvostupňový orgán“), a to personálnemu rozkazu č. 76 zo dňa 31.01.2012 zamietnuté a personálny rozkaz v článku č. 8 týkajúcom sa žalobkyne ako vecne správny bol potvrdený. Napadnutým personálnym rozkazom bola žalobkyňa podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) dňom 01.02.2012 prevedená na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, služobný úrad Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. Súčasne žalobkyňa bola odvolaná dňom 31. január 2012 z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 9 zákona s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01. februára 2012 vykoná riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, že skorším personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 17/2012 zo dňa 27.01.2012 boli v dôsledku organizačných zmien dňom 01.02.2012 zrušené doterajšie funkcie žalobkyne a ďalších 11 príslušníkov PZ označených vo výrokovej časti personálneho rozkazu č. 76 zo dňa 31.01.2012 a vytvorili sa nové funkcie s inou náplňou činnosti s odkazom na § 35 ods. 3 zákona s tým, že podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia MV SR č. 174/2010 v znení neskorších predpisov je prevedenie na inú funkciu príslušná vykonať riaditeľka Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. Uvedené bolo vopred prerokované v ZO OZP č. 10-03 Košice (§ 225 ods. 2 písm. b/). Žalobkyňa má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože týmto boli porušené jej práva vyplývajúce zo zákona č. 73/1998 Z.z. a zároveň takýmto nezákonným postupom správneho orgánu bolo zasiahnuté do práv žalobkyne a preto je na mieste domáhať sa ustanoveným postupom svojho práva zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedla, že vydaniu prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného predchádzal personálny rozkaz ministra vnútra SR zo dňa 27.01.2012 č. 17, ktorým „na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služby na sekciách a útvaroch MV SR a policajného zboru“ vykonal minister vnútra SR dňom 01.02.2012 organizačné a systematizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov, okrem iného aj Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. Súčasťou týchto zmien bolo aj zrušenie 4. oddelenia ekonomickej kriminality na OR PZ v Košiciach. Dňa 31.01.2012 vydala riaditeľka KR PZ Košice personálny rozkaz, ktorý bol predmetom odvolacieho konania, v ktorom bolo rozhodnuté vyššie uvedeným spôsobom. Zároveň pre bližšie ozrejmenie veci uviedla, že dňa 31.01.2012 vydal riaditeľ OR PZ v Košiciach personálny rozkaz č. 55, ktorým žalobkyňu ustanovil dňom 01.02.2012 do funkcie starší referent policajt (11538) Obvodného oddelenia PZ v Košiciach - juh, Odboru poriadkovej polície OR PZ v Košiciach, Služobného úradu KR PZ v Košiciach. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím KR PZ v Košiciach sp. zn. KRPZ-KE-VO-143-0007/2012 zo dňa 29.03.2012 tak, že personálny rozkaz riaditeľa OR PZ v Košiciach bol potvrdený a odvolanie žalobkyne bolo zamietnuté (súdny prieskum vo veci vedený pred Krajským súdom v Košiciach). Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného žalobkyňa tvrdí jeho rozpor s ust. § 241 ods. 1 zákona a dôvodí, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného je v záhlaví uvedené „Ministerstvo vnútra SR, Pribinova č. 2, Bratislava, Slovenská republika“, pod tým sp. zn., v pravo text „Bratislava“, dátum a označenie „rozhodnutie“. Po tejto časti nasleduje odkaz na ust. § 243 ods. 1 zákona a text „som posúdil odvolanie proti článku 8 personálneho rozkazu“ a vo výroku je v ďalšej časti opäť obsiahnutý text: „som rozhodol odvolanie ako nedôvodné....“. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že prvostupňový orgán postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že v rámci odvolacieho konania „bolo posúdené napadnuté rozhodnutie .... bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál... a po zhodnotení dôkazov sa dospelo k nasledovným záverom...“. Ako je zrejmé z ust. § 241 ods. 1 zákona, obligatórnou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia je, že je v ňom uvedené, kto rozhodnutie vydal. Z ust. § 3 zákona vyplýva, že v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru rozhoduje minister a v rozsahu nim ustanovenom ďalšie orgány, ak tento zákon neustanovuje inak. Z ust. čl. 27 ods. 2 písm. i/ bodu 1 Nariadenia ministra vnútra SR o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR č. 57 ( ďalej len „nariadenie“) vyplýva, že minister vnútra SR vykonáva personálnu pôsobnosť a disciplinárnu právomoc podľa osobitných predpisov. Pri tomto ustanovení je odkaz na poznámku č. 14 k tomuto nariadeniu, pričom poznámka 14 odkazuje na zákon č. 73/1998 Z.z.. Za daných okolností potom žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje v celom svojom písomnom vyhotovení označenie osoby, kto rozhodnutie „vydal“. Túto náležitosť podľa nej nemôže nahradiť podpis Prezidenta PZ uvedením hodnosti mena, priezviska a funkcie, keďže táto náležitosť je ďalšou obligatórnou náležitosťou rozhodnutia podľa ust. § 241 ods. 1 zákona. V celom texte písomného vyhotovenia rozhodnutia žalovaného nie je ale ani zmienka o tom, na základe akých skutočností a ktorých ustanovení právnych predpisov bol identifikovaný odvolací orgán. So zreteľom na uvedené nie je ani možné posúdiť, kto v odvolacom konaní o odvolaní žalobkyne plnil úlohu odvolacieho orgánu. Napadnuté rozhodnutie so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a postup, ktorý mu predchádzal, svedčí pre záver, že toto rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pokiaľ ide o identifikáciu orgánu, ktorý ho vydal a odôvodnenie, pre ktorý tento neidentifikovaný orgán bol oprávnený rozhodnúť o odvolaní žalobkyne a zároveň je vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej žalobkyňa tvrdí, že napadnutý personálny rozkaz riaditeľky KR PZ bol žalobkyni oznámený dňa 01.02.2012. Z tohto vyplýva, že dňom 01.02.2012 bola žalobkyňa prevedená na OR PZ v Košiciach, služobného KR PZ v Košiciach. Z ďalšej časti výroku napadnutého rozhodnutia ale vyplýva, že žalobkyňa bola odvolaná dňom 31.01.2012 z doterajšej funkcie, ktoré je v uvedenom personálnom rozkaze označená ako „vyšetrovateľ 4. oddelenia ekonomickej kriminality, Odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Služobného úradu KR PZ v Košiciach“. Žalobkyňa odkazuje na ust. § 33 ods. 2 zákona, podľa ktorého policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený. Ďalej žalobkyňa poukazuje na ust. § 241 ods. 7 zákona, podľa ktorého rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť, alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Z ustanovenia § 242 ods. 6 zákona, v ktorom sú vymenované rozhodnutia vo veciach, v ktorých podanie odvolania má odkladný účinok vyplýva, že podanie odvolania proti personálnemu rozkazu odkladný účinok nemá. Táto skutočnosť však nijakým spôsobom neumožňuje záver, podľa ktorého by bolo možné považovať rozhodnutie za vykonateľné predtým, než by bolo policajtovi, v tomto prípade žalobkyni, doručené alebo vyhlásené. Účinky rozhodnutia - personálneho rozkazu riaditeľky KR PZ v Košiciach č. 76 zo dňa 31.01.2012, ktoré bolo oznámené žalobkyni 01.02.2012, a ktorým bola žalobkyňa odvolaná z doterajšej funkcie, teda nemohli nastať skôr, ako bolo toto rozhodnutie oznámené žalobkyni bez ohľadu na to, aký dátum odvolania z doterajšej funkcie je v tomto rozhodnutí uvedený. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje i na názor NS SR vo veci sp. zn. 1Sžo/264/2009 zo dňa 05.04.2011, z ktorého okrem iného vyplýva: „personálne rozkazy musia byť vyhlásené príslušníkom najneskôr v deň ich odvolania z doterajšej funkcie... Najvyšší súd SR sa v tomto bode stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že v personálnom rozhodnutí je vo výrokovej časti uvedený deň odvolania príslušníka z doterajšej funkcie a deň jeho ustanovenia do novej funkcie, pričom príslušník je v pôvodnej funkcii zaradený až do 24 hodiny dňa, ktorým sa odvoláva z funkcie a dovtedy mu zároveň prináležia platové ďalšie náležitosti spojené s touto funkciou. V novej funkcii je potom zaradený bezprostredne od počiatku nasledujúceho dňa, od 00:00 hod. Príslušník totiž musí byť každý jeden deň trvania jeho služobného pomeru zaradený v existujúcej funkcii.“ Aplikujúc uvedené na prípad žalobkyne vyplýva jediná možná interpretácia ust. § 241 ods. 7, § 242 ods. 6 so zreteľom na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne, a to, že žalobkyni nemohlo byť rozhodnutie o odvolaní z dovtedajšej funkcie oznámené neskôr ako mala byť z funkcie odvolaná. Je teda zrejmé, že do 24:00 hod. dňa 01.02.2012, kedy jej bolo rozhodnutie oznámené, musela byť žalobkyňa zaradená v dovtedajšej funkcii. Nebolo teda ani súčasne možné previesť ju dňom 01.02.2012 na OR PZ v Košiciach. Zároveň takýto postup je vadou v konaní odporujúcou príslušným ustanoveniam zákona ako ich v žalobe vyššie citovala. Žalobkyňa tiež namieta porušenie ust. § 233 ods. 1 zákona a tvrdí, že bolo porušené zákonné ustanovenie v tom, že oprávnený orgán má postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na tento účel povinný je obstarať si potrebné podklady. V danom prípade toto naplnené nebolo postupom prvostupňového orgánu predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia jej bola odňatá možnosť uplatniť svoje práva účastníčky konania. Poukázala na to, že v čase, keď jej bola daná možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia o prevedení a ustanovení do funkcie, bola práceneschopná, pohovor s ňou bol vykonaný na chodbe v obytnom dome, v ktorom býva, pričom uvedené okolnosti nepovažuje za také, ktoré by jej umožňovali využiť svoje právo účastníčky konania navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy a zároveň v tejto vypätej situácii nepovažuje svoj súhlas udelený s prevedením na inú funkciu za taký, ktorý by kvalifikovane zodpovedal ust. § 2a zákona č. 73/1998 Z.z. V tejto súvislosti opätovne poukazuje, že dňa 31.03.2012, keď k pohovoru na chodbe obytného domu miestnosti bydliska žalobkyne došlo, tejto nebol zároveň oznámený personálny rozkaz riaditeľky KR PZ v Košiciach č. 76 zo dňa 31.01.2012. Žalobkyňa ešte teda nebola prevedená na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach a odvolaná z funkcie vyšetrovateľky 4. oddelenia ekonomickej kriminality. Je potrebné potom zdôrazniť, že pohovor so žalobkyňou vykonali príslušníci PZ poverení riaditeľom OR PZ v Košiciach, ktorí logicky a so zreteľom na svoje zaradenie na OR PZ v Košiciach nemohli oboznamovať žalobkyňu s konaním o jej prevedení a jej odvolaní, ktoré viedla riaditeľka Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach a nie OR PZ v Košiciach. Žalobkyňa sa teda mala vyjadriť dňa 31.03.2012 k rozhodnutiu o ustanovení do funkcie staršej referentky poverenej príslušníčky, pričom v tom čase jej nebolo ešte oznámené rozhodnutie o odvolaní z funkcie, ktorú dovtedy zastávala. Takýto postup už na prvý pohľad vylučuje možnosť, žeby žalobkyňa mohla skutočne využiť svoje práva navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení, spočívajúce v tom, že funkcia, ktorú dovtedy zastávala, je v služobnom úrade KR PZ v Košiciach k dispozícii. Zároveň namietala v odvolaní aj skutočnosť, a tvrdí to aj v žalobe, že inak ani nebol dôvod na to, aby nebola ustanovená do funkcie vyšetrovateľky. Postupom prvostupňového orgánu došlo nielen k tomu, že žalobkyni bola odňatá možnosť navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, keďže nemala ani dostatočnú predstavu o tom, aké tvrdenia sú pre ňu za existujúceho stavu potrebné, ale aj zo strany prvostupňového orgánu išlo celkom zjavne o výkon práv vyplývajúcich zo služobného pomeru, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Tieto práva boli zo strany prvostupňového správneho orgánu zneužité na škodu žalobkyne. Žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu namietala tiež, že napriek tomu, že v služobnom úrade KR PZ v Košiciach boli voľné miesta vyšetrovateľov, neboli jej tieto ponúknuté a bola odvolaná z funkcie vyšetrovateľky. Na voľné miesta vyšetrovateľov boli potom ustanovené osoby, ktoré nespĺňali zákonom stanovené predpoklady, o ktoré osoby sa jedná žalobkyňa v žalobe neuviedla. Žalovaný sa s týmito námietkami nevyrovnal v odôvodnení svojho rozhodnutia, len odkázal, že sú nedôvodné a nič nemenia na skutočnosti, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 17/2012 bola zrušená doterajšia odvolateľkou zastávaná funkcia. Žalobkyňa pripomína, že práva a povinnosti jej boli založené rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorý konštituoval stav v služobnom pomere žalobkyne, a to odvolanie z funkcie a prevedenie na OR PZ v Košiciach. Žalovaný sa ale nemôže takýmto právne nezakotveným konštatovaním zbaviť povinnosti vysporiadať sa s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. Navyše z ust. § 243 ods. 1 zákona vyplýva, že odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Toto zo strany žalovaného naplnené nebolo. Je teda zrejmé, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol prvostupňový správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Tento nedostatok napriek ust. § 243 ods. 3 zákona neodstránil ani žalovaný, keďže napadnuté rozhodnutie má podľa neho len deklaratórny charakter. Preto žalobkyňa tvrdí, že i z tohto dôvodu je rozhodnutie žalovaného nezákonné, pretože nespĺňa požiadavky preskúmateľnosti, čo je ďalší dôvod pre jeho zrušenie. Ďalej pripomína, že z ust. § 34 ods. 1 zákona vyplýva, že policajta do funkcie vyšetrovateľa určuje minister a potom je nepochybné, že určenie za vyšetrovateľa nie je ustanovením, ani vymenovaním do funkcie. Určenie za vyšetrovateľa má v zákone osobitný režim a nie je možné, aby iný nadriadený okrem ministra mohol toto určenie zmeniť. Takéto oprávnenie podľa žalobkyne nevyplýva ani riaditeľke Krajského riaditeľstva PZ, ktorá mohla žalobkyňu odvolať z funkcie, nemohla však zrušiť jej určenie za vyšetrovateľku ministrom vnútra SR. Pripomína, že za vyšetrovateľku bola určená personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 124 zo dňa 15.04.2009 od 01.05.2009. Iné rozhodnutie, ktoré by jej určenie za vyšetrovateľku zmenilo alebo zrušilo, minister vnútra nevydal a nemožno nájsť v napadnutom rozhodnutí žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu akúkoľvek zmienku o tom, z akého dôvodu dospel žalovaný k inému názoru. Pokiaľ žalovaný ako dôvod odvolania a prevedenia žalobkyne uviedol organizačnú zmenu, v rámci ktorej sa mala zrušiť jej doterajšia funkcia, potom treba mať na zreteli ustanovenie § 5 zákona, ktoré definuje systematizáciu v štátnej službe. Odsek 1 tohto zákonného ustanovenia obsahuje počet miest policajtov v služobných úradoch a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy policajtov v štátnej službe. Pritom podkladom návrhu systemizácie je schválená organizačná štruktúra služobných úradov, ktorú predkladá pred schvaľovaním štátneho rozpočtu Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo financií SR. Podľa ods. 3 zákona ustanovenia systematizácie na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda SR pri prerokovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Potom systematizácia, teda počet miest v jednotlivých organizačných útvaroch policajného zboru, je daná zákonom o štátnom rozpočte, pričom podkladom tejto systematizácie je schválená organizačná štruktúra služobných úradov schválená ministerstvom. Z personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 17 zo dňa 27.01.2012 však ale nevyplýva, že by tento personálny rozkaz vychádzal zo schválenej systematizácie a schválenej organizačnej štruktúry služobných úradov podľa § 5 ods. 2 zákona č. 73/1998 Zb. Tento personálny rozkaz sa odvoláva na cieľ - kvalitnejší a efektívnejší výkon služby a neodvodzuje svoje vydanie zo schválenej organizačnej štruktúry služobných úradov. Navyše z tohto personálneho rozkazu nevyplýva, žeby bol prerokovaný s príslušným odborovým orgánom tak ako to vyplýva z ust. § 225 ods. 2 zákona. So zreteľom na citované ustanovenie § 5 zákona, nemožno sa domnievať, žeby tento personálny rozkaz bol zákonným a z uvedeného dôvodu nie je možné považovať ani rozhodnutie urobené na základe organizačnej zmeny vykonanej týmto personálnym rozkazom ministra vnútra za zákonné. Žalobkyňa poukázala vo svojom odvolaní i na skutočnosti, ktoré spochybňujú tú časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola prevedená na OR PZ v Košiciach, čo bolo predpokladom a zároveň prejavom toho, že nebola po odvolaní z funkcie opätovne zaradená do štátnej služby tak, aby mohla vykonávať funkciu vyšetrovateľky. Pokiaľ sa žalovaný nevyrovnal s týmito námietkami žalobkyne, zaťažil rovnako ako prvostupňový orgán svoje rozhodnutie nedostatkom odôvodnenia. Je totiž zrejmé, že prevedenie žalobkyne na OR PZ v Košiciach, bolo jej prevedením do ustanovujúcej pôsobnosti riaditeľa OR PZ v Košiciach, pričom v jeho ustanovujúcej pôsobnosti ale nie je zaradenie žalobkyne do funkcie, kde by naďalej mohla vykonávať funkciu vyšetrovateľky. So zreteľom na uvedené je žalobkyňa toho názoru, že okrem vytýkaných pochybení prvostupňového správneho orgánu a žalovaného spočívajúcich v nezrozumiteľnosti a nedostatku odôvodnenia oboch rozhodnutí, trpí rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu nedostatočným zistením skutkového stavu a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto žalobkyňa navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj personálny rozkaz riaditeľky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 76 zo dňa 31.01.2012 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si táto uplatnila náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.03.2013 najprv sa vyjadril k otázke pasívnej legitimácie žalovaného. Je názoru, že pasívne legitimovaným môže byť len Ministerstvo vnútra SR tak ako ho správne označila žalobkyňa. Podľa § 5 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na zmeny organizácie a riadiacich vzťahov na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky bolo vydané nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 57/2007 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR sa podľa uvedeného nariadenia člení na sekcie, úrady a iné organizačné zložky ministerstva s pridelenou spisovou značkou. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že prezídium PZ je podľa čl. 5 písm. a) nariadenia MV SR č. 57/2007 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR súčasťou Ministerstva vnútra SR. Podľa vtedy platného čl. 32 ods. 1 nariadenia , prezident PZ zboru koná a rozhoduje vo veciach patriacich do pôsobnosti prezídia PZ, pokiaľ si rozhodovanie nevyhradil minister. Zodpovedá za správnosť plnenia úloh, prípravu, tvorbu a rozpracovanie koncepcií, prípravu, tvorbu a predkladanie podkladov, materiálov námetov, návrhov a stanovísk spracovaných prezídiom PZ. Podľa vtedy platného čl. 32 ods. 5 písm. b) nariadenia prezident PZ zboru riadi riaditeľov krajských riaditeľstiev PZ. Taktiež poukazuje na ustanovenie § 243 ods. 1 zákona, podľa ktorého: „Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.“ Taktiež poukazuje na čl. 11 ods. 2 nariadenia prezidenta PZ č. 16/2008 o organizačnom poriadku prezídia PZ v znení neskorších predpisov, podľa ktorého prezident riadi prezídium a riaditeľov krajských riaditeľstiev; zodpovedá za plnenie úloh prezídia. Vzhľadom k tomu, že žalobou napadnutý článok 8 personálneho rozkazu č. 76 zo dňa 31. 01. 2012 bol vydaný riaditeľkou KR PZ v Košiciach, odvolacím orgánom v predmetnej veci bol prezident PZ, ktorý podané odvolanie zamietol žalobou napadnutým rozhodnutím, pasívne legitimovaným v predmetnej veci je Ministerstvo vnútra SR. Ďalej žalovaný poukazuje na vtedy platný čl. 36 ods. 1 písm. h) nariadenia MV SR č. 57/2007, podľa ktorého poradným orgánom ministra je poradná komisia pre prerokovávanie odvolaní a rozkladov policajtov proti rozhodnutiam služobných orgánov vo veciach služobného pomeru, sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra SR zabezpečuje úlohy súvisiace s činnosťou poradnej komisie ministra na prerokovanie odvolaní a rozkladov policajtov proti rozhodnutiam nadriadených vo veciach služobného pomeru pri prerokúvaní odvolaní proti rozhodnutiu nadriadeného, zabezpečuje úlohy súvisiace s činnosťou poradnej odvolacej komisie štátneho tajomníka ministerstva vo veciach služobného pomeru príslušníkov a príslušníkov Horskej záchrannej služby. Z citovaného interného predpisu vyplýva, že poradná komisia ministra zabezpečuje okrem prerokovania rozkladov pre ministra aj prerokovanie odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam, o ktorých ako odvolacie orgány rozhodujú prezident PZ, I. viceprezident PZ, viceprezident PZ, generálni riaditelia sekcií Ministerstva vnútra SR, riaditelia útvarov Ministerstva vnútra SR, biskupský vikár a riaditelia odborov a úradov Prezídia PZ uvedení v čl. 42 bod 4 nariadenia MV SR č. 57/2007 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR. K jednotlivým námietkam žaloby žalovaný zastáva názor, že tieto sú z hľadiska zákonnosti napadnutého rozhodnutia nedôvodné a nič nemenia na tej skutočnosti, že v dôsledku organizačných zmien bola personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 17/2012 zrušená doterajšia žalobkyňou zastávaná funkcia vyšetrovateľ 4. oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach (vrátane celého 4. oddelenia ekonomickej kriminality) a namiesto nej bola vytvorená nová funkcia s inou náplňou činnosti v tom istom mieste výkonu štátnej služby. Personálny rozkaz má v danom prípade charakter deklaratórneho právneho aktu, ktorým sa účastníkovi konania formálne vyhlasuje právny stav, ktorý fakticky nastal vykonanými organizačnými a systemizačnými zmenami v štruktúre KR PZ v Košiciach. Teda tento nemá charakter rozhodnutia o práve, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov Ministerstva vnútra SR a PZ. Proti tomuto personálnemu rozkazu nie je prípustný opravný prostriedok. Ide o vnútorný predpis, ktorý je osobitným prípadom normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe. Smeruje len voči subjektom ovládaným organizačnou podriadenosťou vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý takýto normatívny akt vydal. Jedná sa o abstraktné formy vnútornej činnosti verejnej správy s povahou interných normatívnych aktov. Od normatívnych právnych aktov, ktoré majú vonkajšie právne účinky, sa vnútorné predpisy odlišujú najmä tým, že ich právne účinky smerujú výlučne voči služobne podriadeným subjektom, i keď individuálne nešpecifikovaným a v tomto zmysle sú aktmi internými. Vzhľadom k tomu, že nemajú všeobecnú záväznosť, nie sú prameňmi práva, ale sú pre ich adresátov záväzné a nesmú byť v rozpore so zákonmi. Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 17/2012 zo dňa 27. 01. 2012, preto nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu (NS SR napr. č.k. 1 Sžo 264/20097, č.k. 7 Sž 77/98). Z predmetného personálneho rozkazu vyplýva, že dňom 01. 02. 2012 sa okrem iného vykonajú systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov aj na KR PZ v Košiciach. Táto skutočnosť je v dostatočnom rozsahu preukázaná prehľadom zmien účinných od 01. 02. 2012 na KR PZ v Košiciach. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že personálny rozkaz č. 76 spracovaný personálnymi pracovníkmi žalovaného dňa 31. 01. 2012 a vyhlásený žalobkyni 01. 02. 2012 nemohol byť vykonateľný skôr ako nadobudol platnosť, žalovaný uvádza, že táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť článku 8 vo vzťahu k osobe žalobkyne. Keďže policajti sa odvolávajú z doterajších funkcii dňom, ktorý bezprostredne predchádza dňu účinnosti novej systemizácie, dňom účinnosti novej systemizácie sú ustanovení do novej funkcie. Policajt v pôvodnej funkcii musí byť zaradený až do 24.00 hod. toho dňa, ktorým sa odvoláva z funkcie, pričom do 24.00 hod. mu prislúchajú aj platové a ďalšie náležitosti na doterajšiu funkciu a do novej funkcie je ustanovený v súlade s § 33 ods. 1 zákona v bezprostredne nasledujúci deň (deň ustanovenia do novej funkcie) už od 00.00 hod.Policajt musí byť každý jeden deň po celý čas trvania služobného pomeru ustanovený alebo vymenovaný do existujúcej funkcie. Nemôže byť ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, ktorá bola zrušená, prípadne neexistuje alebo je obsadená. Uvedený záver priamo vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 4 zákona, podľa ktorého cit.: „Obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.“ Vo vzťahu k žalobkyni použitý postup považuje žalovaný za zákonný a vecne správny. Personálny rozkaz bol žalobkyni vyhlásený dňa 01. 02. 2012 v súlade s § 266 zákona, tzn. po tom, čo minister vnútra SR schválil systemizačné zmeny okrem iného aj na KR PZ v Košiciach ku dňu 01. 02. 2012 už uvedeným personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 17/2012 zo dňa 27. 01. 2012. Je preto nedôvodné, ak žalobkyňa ďalej poukazuje v žalobe na skutočnosť, že riaditeľka KR PZ nemohla žalobkyňu odvolať z funkcie vyšetrovateľky, nakoľko vyplývajúc z ustanovenia § 34 zákona, policajta za vyšetrovateľa určuje minister a nie je možné aby toto určenie za vyšetrovateľa, ktoré má v zákone osobitný režim, iný nadriadený menil. Zo súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 17 zo dňa 27.01.2012 vydaným na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služby na sekciách a útvaroch Ministerstva vnútra SR a PZ, boli dňom 01.02.2012 vykonané organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov, okrem iných útvarov aj v rámci útvarov v pôsobnosti KR PZ v Košiciach. Uvedeným personálnym rozkazom ministra vnútra SR bolo zrušené 4. oddelenie ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach, pričom konkrétne miesto funkcie, na ktorej bola žalobkyňa zaradená (ID 15138 - vyšetrovateľ) bolo presystemizované na Obvodné oddelenie PZ Košice Západ odboru poriadkovej polície OR PZ v Košiciach na funkciu referent s územnou a objektovou zodpovednosťou. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o organizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila doterajšia funkcia žalobkyne (vyšetrovateľ 4. oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Napriek tomu, že zrušená funkcia žalobkyne bola presystemizovaná ako je vyššie uvedené, bola jej pri osobnom pohovore so zástupcom riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach konanom dňa 31. 01. 2012 ponúknutá možnosť služobného zaradenia vo funkcii starší referent - poverený policajt OO PZ Košice - Juh, s čím žalobkyňa vyslovila súhlas. V tejto súvislosti je nedôvodné, ak žalobkyňa poukazuje opakovane na skutočnosť už uvedenú v odvolaní voči personálnemu rozkazu, že postupom prvostupňovým orgánom jej bola odňatá možnosť uplatniť svoje práva účastníčky konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti vydala riaditeľka KR PZ v Košiciach personálny rozkaz, v článku 8 ktorého žalobkyňu z dôvodu organizačných zmien vyplývajúcich z personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 17/2012 dňom 31. 01. 2012 odvolala z doterajšej funkcie vyšetrovateľ 4. oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach a dňom 01. 02. 2012 previedla na OR PZ v Košiciach s tým, že jej ustanovenie do funkcie dňom 01. 02. 2012 vykoná riaditeľ OR PZ v Košiciach. Prevedenie žalobkyne na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien bolo v súlade s ustanovením § 225 ods. 2 písm. b) zákona vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (ZO OZP v SR č. 10-03 Košice). Vychádzajúc z uvedeného je nepochybné, že prevedenie žalobkyne na inú funkciu bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená. Nepochybné je aj to, že toto personálne opatrenie sa stalo realizáciou zámeru organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry KR PZ v Košiciach na skvalitnenie a zefektívnenie výkonu služby. Preto žalovaný považuje za dôvodné konštatovať, že prevedenie žalobkyne na inú funkciu, realizované napadnutým rozhodnutím, sa uskutočnilo v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona pri súčasnom dodržaní procesného postupu ustanoveného v § 35 ods. 9 zákona. Žalovaný pripomína i skutočnosť, že po doručení spisového materiálu odvolaciemu orgánu bolo žalobkyni písomnosťou č.p.: SLV-PS-PK-55/2012 zo dňa 27. 03. 2012, ktorú prevzala dňa 07. 04. 2012, umožnené okrem iného podľa § 237 ods. 2 zákona nahliadnuť do spisu a podľa § 238 ods. 3 zákona navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Žalobkyňa uvedenú možnosť nevyužila. Záverom potom zastáva názor, že vydaním personálneho rozkazu, vrátane konania predchádzajúceho jeho vydaniu, neboli v postupe prvostupňového orgánu zistené žiadne právne pochybenia ani logické nesprávnosti, ktoré by mali za následok jeho neplatnosť alebo nezákonnosť. Prvostupňový orgán pred vydaním personálneho rozkazu presne a úplne zistil skutočný stav veci a rovnako dôkladne posúdil všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobkyne. Personálny rozkaz a v nadväznosti naň napadnuté rozhodnutie žalovaného boli vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Je preto nedôvodné, ak žalobkyňa zastáva názor, že okrem zmienených pochybení prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, spočívajúcich v nezrozumiteľnosti a nedostatku odôvodnenia oboch rozhodnutí, trpí rozhodnutie žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu nedostatočným zistením skutkového stavu a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako už skôr žalovaný uviedol, v súvislosti s organizačnými zmenami realizovanými personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 17/2012, ktorým bola s účinnosťou od 01. 02. 2012 zrušená doterajšia funkcia žalobkyne a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti, bol so žalobkyňou dňa 31. 01. 2012 vykonaný pohovor zástupcu riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach zameraný k možnostiam riešenia jej ďalšieho služobného zaradenia. Pri pohovore bola žalobkyni v súlade s potrebami služby ponúknutá možnosť jej zaradenia do funkcie starší referent - poverený policajt OO PZ Košice - Juh. Žalobkyňa s týmto návrhom služobného zaradenia súhlasila, čo potvrdila svojím podpisom na zázname z vykonaného pohovoru. So zaradením žalobkyne vyjadril v deň konania pohovoru súhlas aj zástupca odborového zväzu, čo je potvrdené odtlačkom pečiatky, uvedením dátumu a podpisom na zázname z vykonaného pohovoru. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že v predmetnom konaní sa vychádzalo výlučne z potrieb výkonu štátnej služby a sledoval sa účel zákona, ktorým sa predovšetkým rozumie plnenie úloh PZ policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. V prípade, ak by žalobkyňa nesúhlasila s navrhovaným služobným zaradením do funkcie starší referent - poverený policajt OO PZ Košice - Juh, ktorá bola pre ňu vzhľadom k jej doterajšiemu služobnému zaradeniu (vyšetrovateľ PZ) adekvátnejšia a primeranejšia v porovnaní so služobným zaradením vo funkcii referent s územnou a objektovou zodpovednosťou OO PZ Košice Západ, a na ktorú spĺňala požadované kvalifikačné predpoklady, ako i všetky ďalšie zákonom stanovené náležitosti, bola by zaradená práve do funkcie referent s územnou a objektovou zodpovednosťou OO PZ Košice Západ, pretože na túto funkciu bola presystemizovaná doterajšia ňou zastávaná funkcia vyšetrovateľ (ID 15138) 4. oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach. K namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaný poukázal napr. na súdnu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „na ústavnosť odôvodnenia nie je totiž potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné“ (napr. uznesenie ÚS SR č. k. IV. ÚS 150/03-41 zo dňa 27. 8. 2003). Vychádzajúc z uvedeného, z hľadiska zákonnosti žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán v konaní o prevedení žalobkyne na inú funkciu postupoval správne a ním vydaný personálny rozkaz ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie nie sú v rozpore so zákonom. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu z a m i e t n u ť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 od. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V danom prípade bolo povinnosťou súdu posúdiť vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovaného v kontexte námietok žaloby, t.j. či rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čo do plnosti a presnosti zistení, či toto je preskúmateľné čo do dostatku dôvodov vo vzťahu k odvolaniu a určitosti odvolacieho orgánu a či postup predchádzajúci vydaniu rozhodnutia je zaťažený takou vadou ako v žalobe tvrdí žalobkyňa, majúcou mať za následok zrušenie rozhodnutia . Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že personálnym rozkazom riaditeľky Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. 76 zo dňa 31.01.2012 bola okrem ďalších príslušníkov stálej štátnej službe i žalobkyňa (článok 8 výrokovej časti personálneho rozkazu) prevedená podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov dňom 01. februára 2012 na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. Súčasne bola odvolaná dňom 31.01.2012 z doterajšej funkcie (§ 35 ods. 9 zákona) s tým, že ustanovenie do novej funkcie dňom 01. februára 2012 vykoná riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. Vo výrokovej časti napadnutého personálneho rozkazu je zároveň uvedené, že toto bolo vopred prerokované s ZO OZP č. 10-03 Košice podľa § 225 ods. 2 písm. b/ zákona a že žalobkyni ako aj ďalším prevedením patrí doterajší služobný plat po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre nich výhodnejšie s odkazom na ust. § 35 ods. 10 zákona. Riaditeľka Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach personálny rozkaz odôvodnila ako dôsledok organizačných zmien, keď dňom 01.02.2012 boli zrušené doterajšie funkcie menovaných, v rámci tejto zmeny aj žalobkyne a vytvorené nové funkcie s inou náplňou činností (§ 35 ods. 3 zákona). Tomuto personálnemu rozkazu predchádzal personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 17 zo dňa 27.01.2012, ktorým minister vnútra Slovenskej republiky na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služby na sekciách útvaroch ministerstva vnútra Slovenskej republiky a policajného zboru vykonal v zmysle bodu 1 dňom 01.02.2012 organizačné a systematizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov okrem iných i Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, a dňom 01.04.2012 systematizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov KR PZ v Košiciach. Zároveň v zmysle bodu 2 personálneho rozkazu uložil generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim, ktorí obdržia tento personálny rozkaz, aby zabezpečili jeho realizáciu. Súčasťou administratívneho spisu je záznam npor. Ing. D. P. spísaný Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach dňa 31.01.2012 z vykonaného pohovoru s menovanou zaradenou vo funkcii vyšetrovateľ 4. oddelenia ekonomickej kriminality, odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zameraný k možnostiam riešenia ďalšieho služobného zaradenia z dôvodu, že v dôsledku organizačných zmien v zmysle § 35 ods. 1 písm. a/ zákona a v znení neskorších predpisov bola personálnym rozkazom MV SR č. 17/2012 s účinnosťou od 01.02.2012 zrušená doterajšia funkcia a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činností. Za služobný úrad pohovor vykonal zástupca riaditeľa Odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach mjr. O.. H. I. a žalobkyňa. Zo záznamu vyplýva, že žalobkyni bola ponúknutá možnosť jej zaradenia ako poverený policajt na OR PZ Juh v Košiciach vo funkcii starší referent a že žalobkyňa s uvedeným súhlasila. Ako záver pohovoru je uvedené vydať PR OR PZ v Košiciach. Záznam je podpísaný žalobkyňou, ktorá ho vzala na vedomie dňa 31.01.2012 a tento záznam je opatrený aj pečiatkou Odborového zväzu polície v SR, Základná organizácia č. 10-03 Košice s dátumom 31.01.2012, s vyjadrením súhlasím a nečitateľným podpisom. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom namieta rovnako ako v žalobe nezákonnosť takéhoto postupu a poukazuje na to, že funkcia do ktorej bola ustanovená ako vyšetrovateľ policajného zboru, že táto nebola zrušená, bolo zrušené iba oddelenie, na ktorom funkciu vykonávala. Pripomenula, že má dosiahnutú úroveň vzdelania, ktorá odzrkadľuje zastávanú funkciu, spĺňa kvalifikačné predpoklady ekvivalentné pre funkciu vyšetrovateľa PZ a je spôsobilá naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, poukázala na veľmi dobré služobné hodnotenie za tretí a štvrtý štvrťrok 2011, kedy bola hodnotená viac ako uspokojivá a to, že študuje na Akadémii Policajného zboru v Bratislave, čím si aj zvyšuje kvalifikáciu práve kvôli zastávanej funkcii vyšetrovateľa PZ. Toto konanie preto považuje voči jej osobe za diskriminačné a poukázala, že po celý rok 2011 napriek dosiahnutým výsledkom jej neboli udeľované žiadne odmeny, bolo s ňou začaté disciplinárne konanie, ktoré bolo ukončené bez prijatia disciplinárneho opatrenia z dôvodu, že sa disciplinárne previnenie nepreukázalo. Pripomenula, že i policajt má právo na kariérny postup a pokiaľ i bolo zrušené 4. oddelenie ekonomickej kriminality, boli voľné miesta na prvom, druhom a treťom odbore ekonomickej kriminality a tiež aj 1. až 3. OEK OKP ORPZ v Košiciach v príslušnej triede s rovnakou náplňou činnosti. Tieto jej nadriadený neponúkol a na uvedenú funkciu vyšetrovateľ PZ ju neustanovil, pričom má vedomosti o tom, že uvedené miesta boli ponúknuté a na uvedené funkcie boli ustanovení čakatelia, t.j. policajti, ktorí ešte nespĺňajú ani kvalifikačné predpoklady na zastávanú funkciu, sú v prípravnej čakateľskej praxi na jej výkon a na túto funkciu bol toho istého dňa t.j. 01.02.2012 ustanovený operatívny pracovník a poverený príslušník PZ, rovnako len pripravovaný na uvedenú funkciu. Takéto konanie považuje za konanie v rozpore s deklarovaným kariérnym postupom. Porušenie zákona žalobkyňa vidí aj v tom, že súhlas na prevedenie bol od nej získaný nátlakom a vyhrážkami, pričom komisia jej súhlas mala vymámiť pri osobnej návšteve v mieste trvalého bydliska pod zámienkou kontroly liečebného režimu počas prvého dňa jej práceneschopnosti, pričom v dôsledku vysokých teplôt, silnej bolesti hlavy, zmätenosti a užívania liekov bola v tomto čase v zníženej schopnosti sústrediť sa na predkladané návrhy a závažné skutočnosti a racionálne rozhodovať. Nakoľko jednanie komisie, aj samotné prevedenie prebehlo počas jej práceneschopnosti a týkalo sa pracovno-právnych vzťahov má za to, že daný úkon je nezákonný, nulitný a neplatný, v dôsledku čoho došlo v jej prípade k prevedeniu bez zákonného súhlasu , čo odporuje zákonu. Zároveň jej boli zatajené voľné miesta na funkciu vyšetrovateľa. Naopak bolo jej vyslovene povedané, že voľné miesta na funkcii vyšetrovateľ PZ nie sú, všetky vyšetrovateľské miesta sú obsadené z dôvodu, že sa znížil nápad a preto sa aj znižovali stavy vyšetrovateľov. Zároveň poukázala na formálnu chybu v uvedených dôvodoch prevedenia, pričom napadnutý rozkaz sa odvoláva na organizačné zmeny a zrušenie doterajšej funkcie a vytvorenie novej funkcie s inou náplňou, pričom na OKP ORPZ boli vytvorené funkcie s rovnakou náplňou činnosti, ktoré boli obsadené policajtmi bez kvalifikácie hneď v nasledujúci deň po jej prevedení t.j. dňa 01.02.2012. Z týchto dôvodov žiadala, aby jej bolo ponúknuté adekvátne miesto v šiestej platovej triede, pretože má vedomosť o tom, že dňa 01.03.2012 bude takéto miesto, ktoré bude voľné na prvom OEK OKP ORPZ v Košiciach, na ktoré sú prerozdelené aj jej vyšetrovacie spisy. Preto žiadala, aby bola na funkciu vyšetrovateľa PZ ustanovená, čím sa odstráni nezákonnosť konania správneho orgánu. Na odvolanie žalobkyne rozhodol žalovaný dňa 21.05.2012 rozhodnutím č.p.: SLV-PS-PK-55/2012 tak, že odvolanie žalobkyne podľa § 243 ods. 4 zákona zamietol a napadnuté rozhodnutie personálny rozkaz č. 76 zo dňa 31.01.2012 ako vecne správny potvrdil. V rozhodnutí je v záhlaví označené Ministerstvo vnútra SR a je podpísané Prezidentom Policajného zboru s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie zaradenia a je opatrené pečiatkou Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento sa celkom stotožnil so skutkovým zistením ako je konštatované v napadnutom personálnom rozkaze a so záverom o potrebe prevedenia žalobkyne podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 25.05.2012 a proti nemu žalobkyňa podala v zákonnej lehote žalobu. Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z.z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. Podľa § 35 ods. 3 cit. zákona, policajt v prípravnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) a f). Podľa § 35 ods. 9 cit. zákona, policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie. Podľa § 225 ods. 2 písm. b/ cit. zákona, služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu výkonu trestu zákazu činnosti, Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumieteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Personálny rozkaz je formou rozhodnutia príslušného orgánu vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Podľa § 3 zákona v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa toho zákona rozhoduje minister vnútra Slovenskej republiky a v rozsahu ním ustanovenom ďalší nadriadení. V zmysle citovaného ustanovenia zákona rozsah pôsobnosti nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ (personálna pôsobnosť) v platnom znení nadriadených vo veciach služobného pomeru sa ustanovuje v nariadení ministra vnútra SR. Personálny rozkaz slúži ako publikačný prostriedok, v ktorom sa vydáva: a) rozhodnutie podľa § 241 zákona, ktoré vydáva nadriadený vo veciach vzniku, zmien a skončenia služobného pomeru policajtov. Ide o individuálny právny akt, ktorý je právne záväzný, spôsobuje vznik oprávnení a právnych povinností, pre ktoré bezprostredne zaväzujú subjekty, ktorých sa to týka b) oznámenie, ktoré deklaruje určitú právne relevantnú skutočnosť a slúži pre evidenčné účely (personálna a finančná evidencia). Pokiaľ sa rozhodnutie týka viacerých policajtov, jednotliví policajti v ňom uvedení tvoria články rozhodnutia. Jednotlivé články sa potom označujú poradovými číslami priebežne v celom rozkaze v abecednom poradí podľa priezviska. Ak druh opatrenia je pre všetkých policajtov spoločný, uvádza sa len vo výroku rozhodnutia Vychádzajúc zo zistení súdu, tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože v konaní správneho orgánu sa vyskytuje taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie žalovaného ani nie je súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov. Súd sa ale nestotožnil s námietkou žalobkyne a skutkový stav vo veci považuje za postačujúci pre vydanie rozhodnutia tak, ako bol konajúcimi správnymi orgánmi zistený. Tiež nesúhlasí s námietkou neurčitosti orgánu, ktorý o odvolaní žalobkyne rozhodoval. Vzhľadom k tomu, že žalobou napadnutý článok 8 personálneho rozkazu č. 76 zo dňa 31. 01. 2012 bol vydaný riaditeľkou KR PZ v Košiciach, s poukazom na ust. § 243 ods. 1 zákona, odvolacím orgánom v predmetnej veci bol prezident PZ ako najbližšie nadriadený prvostupňovému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a čo ako legitímne vyššie citované interné predpisy žalovaného preukazujú. A vychádzajúc z uvedeného potom pasívne legitimovaným v predmetnej veci je Ministerstvo vnútra SR. Bolo ale potrebné priznať námietke žalobkyne, ktorá tvrdí, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými námietkami odvolania, napr. porušenia práva na spravodlivý proces a prístup na konanie pred správnym orgánom, existencia voľných funkcií zodpovedajúcich pôvodnému funkčnému zaradeniu žalobkyne s odkazom na konštatáciu, že nie je jeho povinnosťou sa vysporiadavať so všetkými námietkami, ktoré vo vzťahu k predmetnej veci považuje za nedôvodné. Súd s týmto nemôže celkom súhlasiť. Pokiaľ žalovaný sa nijakým spôsobom nevyjadril k odvolaciemu dôvodu a tvrdeniu žalobkyne, že jej doterajšia funkcia vyšetrovateľky v skutočnosti zrušená nebola a navyše služobný úrad disponoval rovnakými funkčnými zaradeniami (vyšetrovateľka), i keď v rámci iného oddelenia, a tieto žalobkyni neboli ponúknuté, má súd za to, že povinnosťou žalovaného bolo sa k uvedenému meritórne vyjadriť. Ak tak neučinil, potom jeho rozhodnutie nemožno považovať za súladné s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov. Preto súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil. Priznať bolo potrebné tiež námietke žalobkyne vo vzťahu k vytýkaným vadám konania, osobitne vo vzťahu k nemožnosti vykonateľnosti rozhodnutia skôr ako toto nadobudlo platnosť, a to pre nasledovné : Slovenský právny poriadok pozná rozhodnutia predčasne vykonateľné, t.j. také, ktorých účinnosť a vykonateľnosť nastáva ešte pred nadobudnutím právoplatnosti. Nie je ale možné, aby účinnosť nadobudlo správne rozhodnutie, ktoré ešte nie je platné. Správny akt je podľa právnej teórie (pozri napr. Dušan U. a kol. Správny právo, 7. Vydáni Praha 2009, s.233) platný ako náhle správny orgán učiní prejav vôle, ktorý je jeho obsahom, navonok voči adresátom. K platnosti nestačí, že správny orgán síce formuloval svoju vôľu, ale doposiaľ ju navonok neprejavil. Nie je možné, aby účinky rozhodnutia o odvolaní z funkcie nadriadeného nastali však ešte pred jeho platnosťou, t.j. pred jeho oznámením účastníkovi konania, ktorého sa odvolanie týka. Opačný postup by bol zrejme retroaktívny a v rozpore s princípom právnej istoty. Takéhoto pochybenia a zavedenia retroaktivity sa dopustil správny orgán vo vzťahu k žalobkyni svojim postupom pri vydávaní personálneho rozkazu č. 76 zo dňa 31.01.2012, pokiaľ riaditeľka Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach previedla žalobkyňu dňom 01.02.2012 na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach a súčasne ju odvolala spätne dňom 31.01.2012 z doterajšej funkcie a tento personálny rozkaz nadobudol platnosť až jeho doručením, resp. keď tento vzala žalobkyňa na vedomie dňa 01.02.2012. Uvedená vada v postupe prvostupňového správneho orgánu je takou vadou v konaní, na ktorú súd musel prihliadať, pretože privodzuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Keďže táto vada nebola odstránená ani žalovaným, ktorý len odvolanie žalobkyne proti citovanému personálnemu rozkazu zamietol a personálny rozkaz ako vecne správny potvrdil, rovnakou vadou nezákonnosti je potom zaťažené i rozhodnutie žalovaného. Vzhľadom na uvedené potom súd i v tomto priznal žalobe úspech a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil aj s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom riadiť sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, vo veci opätovne rozhodnúť riadne a súladne so všetkými odvolacími námietkami sa vysporiadať a v zákonnom postupe vydať nové rozhodnutie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že vecne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania podľa nasledovnej špecifikácie: · úkonov právnej služby podľa § 14 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky).....................................................................................................127,16 eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby) dňa 1.2.2012 (§14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) ..................................................................................... 127,16 eur · režijného paušálu za dva úkony právnej služby (2x 7,63) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) ......................................................................................................................15,26 eur · dane z pridanej hodnoty (20%).....................................................................53,92 eur Celková náhrada trov konania úspešného žalobcu, na zaplatenie ktorej súd zaväzuje žalovaného teda predstavuje sumu 323,50 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.