Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/254/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201958 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012201958.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: H. O., V. XX, XXX XX X., zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MF/019426/2012-23-33 zo dňa 21.8.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného MF/019426/2012-23-33 zo dňa 21.8.2012 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.: 5167/2012-SZ zo dňa 4.7.2012, ktorým mu bol od 01.07.2012 znížený výsluhový dôchodok na sumu XXX,XX Eur mesačne. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pre nedostatok dôvodov tvrdiac, že ich obsah nezodpovedal ustanoveniu § 47 ods. 3 správneho poriadku. Tvrdil, že výsluhový dôchodok mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím v správnej výške, spôsobom a postupom uvedeným v § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“), účinnom v čase rozhodovania. Mal za to, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva č.: 2167/2012-SZ zo dňa 1.6.2012 o zvýšení výsluhového dôchodku bolo v súlade so zákonom, jeho vydaniu nebránila žiadna zákonná prekážka, pričom dôvodom pre vydanie predmetného rozhodnutia boli rozhodné skutočnosti ovplyvňujúce výšku nároku, ktoré nastali v predchádzajúcom kalendárnom roku 2011. Žalobca tvrdil, že prijatie neskoršej novely, ktorá zásadným spôsobom zmenila rozhodné skutočnosti pre zvýšenie výsluhového dôchodku, nemôže byť dôvodom na zníženie výsluhového dôchodku, pretože by išlo o retroaktivitu. Žalobca poukázal na to, že prvostupňovým rozhodnutím mu bol znížený výsluhový dôchodok bez akejkoľvek správnej úvahy. Argumentoval, že ustanovenie § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. v čase vydania rozhodnutia nebolo účinné, nakoľko bolo do zákona č. 328/2002 Z.z. doplnené jeho nepriamou novelou č. 185/2012 Z.z., s účinnosťou od 30.06.2012. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia odcitovalo ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 (ďalej aj len „zákon o štátnom rozpočte“) poukazujúc na to, že zákonom č. 185/2012 Z.z. sa valorizácia výsluhových dôchodkov prepojila s týmto zákonom, čo žalobca označil za irelevantné. Tento valorizačný mechanizmus bude podľa žalobcu možné použiť až v budúcnosti, nakoľko k zmene valorizačného mechanizmu dochádza až dňom účinnosti zákona. Žalobca označil nepriamu novelu ustanovenia § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. za účelovú a v rozpore s princípmi právneho štátu, čo podľa jeho mienky preukazuje aj to, že valorizácia dôchodkov sa naviazala na rast funkčných platov policajtov či colníkov až po prijatí novely zákona č. 732/2004 Z.z.. Predmetná zmena bola vykonaná za účelom zjednotenia valorizačného mechanizmu a po tejto novele sa valorizovali dôchodky rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli priznávané. Určilo sa, že platy colníkov sa nebudú zvyšovať o viac ako 0 %, čo podľa žalobcu svedčí o tom, že štátne orgány nemajú snahu naplniť legitímne očakávania, ale naopak majú snahu pripraviť colníkov o zákonom garantované zvýšenie výsluhového dôchodku. Žalobca mal za to, že štátne orgány konali v rozpore s čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí tvrdiac, že správne orgány oboch stupňov sa obmedzili len na strohé konštatovania a citáciu zákonných ustanovení keď uviedli, že rozhodli v súlade s § 84 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol len to, že v podanom odvolaní neboli zaznamenané nové skutočnosti poukazujúce na rozpor s právnymi predpismi. Takto odôvodnené rozhodnutie je podľa žalobcu vyjadrením nezáujmu štátneho orgánu dôsledne sa zaoberať podaním občanov, čo je v rozpore so základnými zásadami správneho konania a najmä § 3 ods. 3 správneho poriadku. Žalobca tvrdil, že z napadnutých rozhodnutí sa nedozvedel, na základe čoho dospeli správne orgány k záveru, že mu bol priznaný vyšší výsluhový dôchodok, ako mu patrí. Vzhľadom na to, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán nespochybnili dôvodnosť zvýšenia výsluhového dôchodku, žalobca mal za to, že neexistuje zákonný dôvod na postup podľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. Podľa žalobcu neexistoval kvalifikovaný hmotnoprávny dôvod na začatie konania o znížení výsluhového dôchodku. Namietal, že správne orgány oboch stupňov postavili svoje rozhodnutia na tom, že výsluhový dôchodok mu bol priznaný v nesprávnej výške, pričom to v konaní nielenže nepreukázali, ale sa touto skutočnosťou ani nezaoberali. Napadnuté rozhodnutia sú podľa jeho názoru v rozpore s ustanovením § 32 správneho poriadku, nakoľko boli vydané bez úplne a správne zisteného skutkového stavu veci a bez toho, aby dal prvostupňový správny orgán žalobcovi možnosť vyjadriť sa k veci v zmysle ustanovenia § 33 správneho poriadku. Žalobca vyslovil názor, že ani v prípade nesprávneho určenia sumy, o ktorú bol valorizovaný výsluhový dôchodok, by nebolo možné postupovať podľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z., pretože sa nerozhodovalo o priznaní dávky výsluhového zabezpečenia. Tvrdil, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán pri aplikácii právnych predpisov nerešpektovali zásady právneho štátu, ako je právna istota, zákaz diskriminácie, právna ochrana legitímnych očakávaní adresátov právnych noriem. Zmena pravidiel valorizácie sa podľa jeho názoru musí uskutočniť tak, aby zákon nezasiahol do už vzniknutých nárokov a aby nebol diskriminačný voči iným skupinám ľudí, ktorým bola valorizácia dôchodkov priznaná. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.11.2012 navrhol žalobu zamietnuť a žalobou napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že z dikcie citovaného ustanovenia § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. možno konštatovať, že právnou skutočnosťou, s ktorou sa spájajú právne účinky vzniku subjektívneho práva na zvýšenie konkrétnej dávky, je samotný zákon, teda konštitutívne účinky nastávajú priamo zo zákona. Podľa žalovaného je momentom, keď tieto hmotnoprávne účinky nastávajú, 1. júl príslušného kalendárneho roka. V záujme zabezpečenia právnej istoty zákonodarca uložil príslušnému útvaru sociálneho zabezpečenia vydávať aj individuálne správne akty, ktoré však majú len deklaratórnu povahu, t.j. autoritatívnym a právne vynútiteľným spôsobom konštatujú existenciu právneho vzťahu vzniknutého priamo zo zákona. Deklaratórna povaha rozhodnutí o zvýšení výsluhového dôchodku nevyplýva len z dikcie ustanovenia § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., ale aj z iných jeho systematicky, logicky a obsahovo prepojených ustanovení. Ďalej poukázal na rozdiel medzi konštitutívnymi a deklaratórnymi rozhodnutiami a ich účinkami. Vzhľadom na periodicitu vyplácania predmetných dávok a na skutočnosť, že opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia sa vyplácajú na bežný kalendárny mesiac na jednej strane a na určený výplatný termín a čas potrebný na vydanie a oznámenie rozhodnutia na strane druhej, útvar sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vydal rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku v predstihu s tým, že k zvýšeniu malo dôjsť od 01.07.2012, čomu podľa žalovaného zodpovedal výrok napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu zmeny príslušnej právnej úpravy žalobcovi nevzniklo právo na zvýšenie výsluhového dôchodku. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o znížení výsluhového dôchodku žalobcovi podľa jeho názoru vyplývalo zo zmeny relevantnej právnej úpravy v nadväznosti na pôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný mal za to, že v napadnutých rozhodnutiach boli uvedené všetky kauzálne prepojené a právne relevantné dôvody ich vydania. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného vo vyjadrení z 11.2.2014 zaujal názor, že hmotnoprávnou skutočnosťou, od ktorej sa odvodzuje nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku je deň 01.07.2012. V prípade, že nastanú skutočnosti, na základe ktorých vzniká nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku (napríklad priemerný medziročný nárast miezd), je založený nárok na zvýšenie v nasledujúcom roku a na jeho vyplácanie od 1. júla. Argumentáciu žalovaného o zvyšovaní funkčných platov colníkov o 0 % podľa zákona o štátnom rozpočte č. 511/2011 Z.z. označil za právne irelevantnú. Ďalej poukázal na to, že nakoľko hmotnoprávne skutočnosti, na základe ktorých mal žalobca nárok na valorizáciu výsluhového dôchodku nastali už v roku 2011 a nárok na ich vyplatenie bol ešte pred účinnosťou zákona priznaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Zvýšený výsluhový dôchodok žalobcovi patril už za mesiac júl 2012. Zdôraznil, že ak sa na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou zákona aplikoval zákon č. 185/2012 Z.z., ide o zjavnú retroaktivitu právnej normy, ktorá je neprípustná. III. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup správnych orgánov, sú v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.: 2167/2012-SZ zo dňa 1.6.2012 podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zvýšilo žalobcovi výsluhový dôchodok od 01.07.2012 na sumu XXX,XX Eur mesačne. Následne Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.: 5167/2012-SZ zo dňa 04.07.2012 podľa § 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. a § 5 ods. 3 zákona o štátnom rozpočte od 01.07.2012 znížilo žalobcovi výsluhový dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení citoval ustanovenie § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. a § 5 ods. 3 zákona o štátnom rozpočte a uviedol, že dňa 30.06.2012 nadobudol účinnosť článok IV zákona č. 185/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým bolo doplnené ustanovenie § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. odsekom 13. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.: MF/019426/2012-23-33 zo dňa 21.8.2012 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe ustanovenia § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 30.06.2012, teda ešte pred účinkami predchádzajúceho rozhodnutia. Ďalej citoval ustanovenie § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. a dospel k záveru, že prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a zohľadnil skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia vo veci zníženia výsluhového dôchodku. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Vo všeobecnosti platí, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. do účinnosti novely č. 185/2012 Z.z. (do 29.06.2012) výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. po účinnosti novely č. 185/2012 Z.z. (od 30.06.2012), dávky výsluhového zabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku, v ktorom sa funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0%. Ak sa funkčné platy, stupnica platových taríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u niektorého zo subjektov podľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1 až 7 sa zvyšujú iba poberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo v ozbrojených silách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012, funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov v roku 2012 sa zvýšia o 0 % od 01. januára 2012. Podľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z., dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím vydaným v správnom konaní na ktoré sa vzťahuje správny poriadok. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme príslušným orgánom v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, pričom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Súd má za to, že obe rozhodnutia správnych orgánov v predmetnej veci obsahujú predpísané zákonné náležitosti, súčasťou ich odôvodnení je právne posúdenie veci, t.j. konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodil svoje právne závery. Tie sú síce stroho odôvodnené, ale dostatočne podložené i presvedčivé na to, aby ich bolo možné preskúmať v konaní pred správnym súdom. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je potrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou podmienok valorizácie vykonanej zákonom č. 185/2012 Z.z. (účinným od 30.06.2012), bolo možné znížiť už priznané zvýšenie dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. (účinného do 29.06.2012). V tejto súvislosti súd poukazuje na súvisiacu judikatúru, napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09-51 zo dňa 27.10.2010, podľa ktorého: „Náhle zmeny pravidiel vyžadujú nezriedka z ústavnoprávneho hľadiska zvýšenú pozornosť, ktorú im preto ústavný súd aj v potrebnom rozsahu venuje. Každý prípad je však osobitý a vyžaduje si dôkladné zhodnotenie všetkých okolností. Náhle zmeny pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity, ochrany nadobudnutých práv a legitímnym očakávaním vychádzajúcim z tradície (pôvodne nemeckej) administrativistiky. Takéto legitímne očakávanie, účelom ktorého je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky odlišovať od konceptu legitímneho očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva definuje predmet ochrany, a teda aplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/28/2013 zo dňa 29.10.2013 v obdobnej veci „prijatá novela zákona č. 185/2012 Z.z. s účinnosťou od 30.06.2012 nevykazuje znaky pravej retroaktivity, v našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná. Dotknutou novelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skoršieho zákona (výsluhový dôchodok žalobcovi naďalej patrí), no zároveň boli zmenené isté práva do budúcnosti.“... „Deklaratórne rozhodnutia autoritatívnym spôsobom zisťujú existenciu alebo neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Pôsobia ex tunc, teda od okamžiku, kedy týmto aktom potvrdené práva a povinnosti vznikli, resp. v tomto prípade zanikli.“ Krajský súd aj s prihliadnutím na závery citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR v prakticky totožnej veci dospel k záveru, že žalovaný posúdil vec po právnej stránke správne, keď vychádzal z predpokladu, že právo na vyplácanie zvýšeného výsluhového dôchodku deklarovaného rozhodnutím o zvýšení výsluhovej dávky zo dňa 1.6.2012 by vznikol žalobcovi na základe zákona až dňom 01.07.2012. Keďže zmenou právnej úpravy ku dňu 30.06.2012 sa zvýšenie výsluhového dôchodku naviazalo na zvýšenie funkčných platov, žalobcovi dňom 01.07.2012 nevzniklo právo na určené zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Vzhľadom na existujúce rozhodnutie zo dňa 1.6.2012 o zvýšení výsluhového dôchodku odo dňa 01.07.2012, ktoré bolo v rozpore s neskôr prijatou právnou úpravou, bolo potrebné predmetný rozpor odstrániť, čo žalovaný urobil vydaním napadnutého rozhodnutia. V zmysle § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. po účinnosti novely č. 185/2012 Z.z. (od 30.06.2012) zvýšenie platovej tarify predstavuje podmienku na zvýšenie výsluhovej dávky. Keďže takáto skutočnosť v prípade žalobcu nenastala, nemôže dôjsť ani k zvýšeniu (valorizácii) dávky. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že nakoľko rozhodnutím zo dňa 1.6.2012 bola žalobcovi priznaná vyššia suma výsluhového dôchodku ako mu patrila v zmysle zákona č. 185/2012 Z.z. účinného od 30.06.2012, žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď už priznanú dávku žalobcovi znížil. Vyhodnotením zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil žiadne vecné ani právne pochybenia. Keďže napadnuté rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý z povahy veci nemá v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia správnym súdom právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).