Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/1935/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012209552 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012209552.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: F.. D.. P. A., L. XXX/ XX, X. právne zastúpeného: JUDr. Jolana Fuchsová, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-PS-PK-109/2012 zo dňa 13.09.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 08.11.2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-PS-PK-109/2012 vydaného dňa 13.09.2012, nakoľko mal za to, že bolo postihnuté závažnými nedostatkami zakladajúcimi dôvod na jeho zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), e) O.s.p. Predmetným rozhodnutím bol zamietnutý jeho rozklad a potvrdený rozkladom napadnutý personálny rozkaz Ministra vnútra SR číslo 482 zo dňa 13.06.2012, ktorým bol podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dôvodom jeho prepustenia bol skutok, ktorého sa mal dopustiť a spočívajúci v tom, že „dňa 03.04.2012 po 14:00 hod. hliadka OO PZ Jasov v zložení X.. D. Ž., Z.. F. A. a Z.. X. V. počas výkonu služby na ceste pri obci Medzev zastavila a kontrolovala nákladné motorové vozidlo zn. X., ev. č. A.-XXX B. plne naložené palivovým drevom s vodičom F. Č., pričom vzniklo podozrenie z nelegálnosti prevozu dreva. Za účelom preverenia bol vodič hliadkou PZ vyzvaný, aby s vozidlom prišiel k budove OO PZ Jasov, kde hliadka informovala riaditeľa OO PZ Jasov - žalobcu o tomto podozrení. Následne bola vec preverovaná u riaditeľa Mestského podniku lesov Medzev D.. U. X., ktorý však nemal o tomto prevoze vedomosť a nepodarilo sa mu spojiť ani s príslušným lesníkom, preto žalobcu požiadal o vyloženie dreva pri budove OO PZ Jasov, kým si vec nepreverí. Na základe pokynu žalobcu bolo následne drevo zložené na pozemku pri budove OO PZ Jasov P. B. a V. U., hoci tento už predtým ako spolujazdec v kontrolovanom vozidle predložil doklady o zaplatení časti a o povolení na vývoz celého nákladu palivového dreva, t. j. 10 priestorových metrov z lesného obvodu Šugov. Na pokyn žalobcu nebola udalosť zaevidovaná v služobných pomôckach, iba v zázname zo služby Z.. A. uviedol, že vodičovi F. Č. bolo zadržané OEV z dôvodu nezhody údajov o druhu nadstavby vozidla. V. U. ako majiteľovi nebolo vydané žiadne potvrdenie o odňatí predmetného dreva, toto mu nebolo vôbec vrátené, ale dňa 16.04.2012 asi o 17:15 hod. toto drevo žalobca za pomoci svojho syna a ďalšej osoby naložil na svoje nákladné motorové vozidlo zn. X., ev. č. A. - XXX C. a odviezol ho do miesta svojho trvalého bydliska v úmysle použiť ho pre vlastnú potrebu“. Žalobca uviedol, že za identický skutok mu bolo vznesené obvinenie z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, avšak toto obvinenie bolo uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zrušené. Vyššie uvedený skutok sa naozaj síce stal, ale nezodpovedal skutočnosti, nakoľko nedal pokyn na to, aby udalosť nebola zaevidovaná v služobných pomôckach a skutočnosti nezodpovedalo ani to, že by bol V. U. majiteľom predmetného palivového dreva. Skutočnosť bola taká, že nedal pokyn na zaevidovanie predmetnej udalosti v služobných pomôckach, čo bolo jeho pochybenie. Mal za to, že obe preskúmavané rozhodnutia boli založené na nesprávne a nezákonne zistenom skutkovom stave, čo malo zásadný vplyv na právne posúdenie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. Nikomu nezakázal vec zaevidovať a ani ju neprikázal nezaevidovať. Ak by tomu tak bolo, mali povinnosť prítomní policajti postupovať v zmysle § 48 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov policajného zboru. V ďalšej časti žaloby sa opisoval skutok ohľadom zloženia predmetného palivového dreva v tom zmysle, že dňa 13.04.2012 Z.. X. V. ho informoval o tom, že sa dohodol s riaditeľom lesov D.. X., o tom, že predmetné drevo si môže kúpiť. Dňa 16.04.2012 za ním prišiel a uviedol mu, že je práceneschopný a on si môže predmetné drevo vziať a následne sa medzi sebou vyrovnajú. Nakoľko nemal nijaké pochybnosti o pravdivosti dohody medzi V. a štatutárom Mestského podniku lesy Medzev súhlasil, že drevo si vezme a v ten istý deň ho odviezol k sebe domov. Takémuto opisu priebehu skutku zodpovedala aj výpoveď svedkov Z.. X. V., ako aj prvotná výpoveď svedka riaditeľa lesov D.. U. X. z 25.04.2012, a tiež aj ich výpovede v trestnom konaní. Jediné jeho pochybenie spočívalo v tom, že nedal pokyn na zaevidovanie zloženého dreva v pomôckach, resp. na jeho zaistenie. Skutočnosť, že vydal pokyn o nezdokumentovaní veci nebola pravdivá a nevyplývala ani z vykonaného dokazovania. Vyjadril presvedčenie, že zásadnou otázkou bolo posúdenie vlastníctva spornej drevnej hmoty a to z hľadiska intenzity porušenia právnych a interných predpisov, ktorých sa mal dopustiť a tomu zodpovedajúcemu disciplinárnemu opatreniu. Poukázal pritom na prax Mestského podniku lesov Medzev o tom, že vývozný lístok dreva bez uvedenia času vývozu bol neplatný a v danom prípade predmetný vývozný lístok neobsahoval údaj o čase vývozu dreva a potom V. U. nikdy nenadobudol predmetné drevo do vlastníctva a toto ostalo majetkom Mestského podniku lesy Medzev, ktorý mal možnosť rozhodnúť o ďalšom nakladaní s ním. Riaditeľ mestských lesov súhlasil s predajom predmetného dreva V. a on si drevo zobral na základe jeho súhlasu, nakoľko bol presvedčený, že V. bol vlastníkom tohto dreva a takéto jeho konanie nebolo možné považovať za protiprávne alebo odporujúce služobným predpisom. Žalovaný sa v svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal s výpoveďami svedkov - členov hliadky (X.. D. Ž., Z.. F. A. a Z.. X. V.), ktorí tvrdili, že V. U. im o vyplatení časti dreva vyčistením rúbaniska nič nepovedal a preto nesprávne a nedostatočne vyhodnotil skutkový stav a vykonané dokazovanie ohľadom vedomosti hliadky ako aj jeho vedomosti o spôsobe úhrady za spornú drevnú hmotu. Žalobca zároveň poukázal na rozpornosť vo výpovediach svedka - riaditeľa mestských lesov D.. X., v trestnom konaní a v personálnom konaní. Za rozporné so skutočnosťou považoval aj uvedenie v napadnutých rozhodnutiach, že k návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru dali súhlasné stanovisko jeho nadriadení vrátane riaditeľky KR PZ Košice a prezidenta PZ. Z návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru jasne vyplývalo, že títo dali nesúhlasné stanovisko a súhlasné stanovisko vyjadril len riaditeľ OR PZ Košice - okolie. Záverom uviedol, že jeho konanie spočívajúce v tom, že dal pokyn, aby udalosť nebola dokumentovaná nebolo preukázané a jeho následné konanie spočívajúce v odvoze dreva do miesta svojho trvalého bydliska v úmysle použiť ho ako vlastné bolo v súlade s právnymi predpismi, ako aj morálnymi zásadami. Jeho pochybenie spočívajúce v tom, že dal pokyn, aby drevo nebolo zaistené, ale zložené pri budove OO PZ Jasov, nenapĺňalo dôvody uvedené v § 192 ods. 1 písm. e) zákona číslo 73/1998 Z. z. a uložený trest bol neprimeraný. II. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.01.2013 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na ustálený právny názor, podľa ktorého posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tak vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, čo mu neprináleží. Z vyslovených právnych názorov Najvyššieho súdu SR vyplýva, že správne súdnictvo nie je pokračovaním správneho konania a pre súd je rozhodujúci skutkový stav zistený správnym orgánom. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona číslo 73/1998 Z. z. bola skutočnosť, ktorá bola riadne vymedzená v preskúmavaných rozhodnutiach. Naplnením konania žalobcu došlo k porušeniu služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V správnom konaní bola splnená aj zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko návrh na žalobcove prepustenie bol vopred prerokovaný príslušným odborovým orgánom, ktorý k jemu zaujal súhlasné stanovisko. Taktiež boli dodržané zákonné lehoty na prepustenie zo služobného pomeru vyplývajúce z § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. a jeho služobný pomer skončil doručením personálneho rozkazu, voči ktorému podal v zákonnej lehote riadny opravný prostriedok - rozklad. Ďalej poukázal na to, že predmetným personálnym rozkazom za nerozhodovalo o žalobcovej vine z hľadiska trestnoprávnej alebo priestupkovej zodpovednosti, ale rozhodovalo sa o jeho zotrvaní (nezotrvaní) v služobnom pomere, nakoľko svojím protiprávnym konaním sa spreneveril služobnej prísahe alebo služobným povinnostiam. V rámci personálneho konania sa neriešila otázka, či žalobca spáchal alebo nespáchal priestupok, resp. trestný čin. Nie každé porušenie zákona musí byť priestupkom. V personálnom konaní pre rozhodnutie postačuje porušenie zákona, ktoré zákon predpokladá a stanoveným spôsobom postihuje. Žalobcove konanie v personálnom konaní nebolo posudzované z hľadiska vykazovania znakov trestného činu, ale ako konanie v rozpore so služobnou prísahou a v konaní bolo dostatočne preukázané. Žalobca bol v personálnom konaní oboznámený s dôkazmi, ktorými mu bolo preukázané porušenie služobnej prísahy. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania alebo konania o priestupku, nakoľko porušenie služobnej prísahy nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku a pri prepustení žalobcu sa neriešila otázka, či spáchal alebo nespáchal priestupok alebo trestný čin. Konanie o prepustenie zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s rozdielnou právnou úpravou, pričom rozhodnutie v konaní o prepustení zo služobného pomeru nie je možné viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. V konaní o prepustení zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom spolu a podmienkou, že ponechanie takéhoto policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Naproti tomu v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. Úlohou konania v danom prípade bolo posúdenie otázky splnenia zákonných predpokladov návrhu na prepustenie policajta (žalobcu) zo služobného pomeru a nie otázky jeho viny, alebo neviny. Zároveň poukázal na právny názor Ústavného súdu SR (uznesenie III. ÚS 266/06, III. ÚS 263/06, III.ÚS 345/04), podľa ktorého v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a neplatí ani zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia o prepustení policajta zo služobného pomeru nie sú otázky jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie zo služobného pomeru. Otázka viny z trestného činu alebo priestupku nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení žalobcu z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Ani prípadný oslobodzujúci rozsudok v prípade totožnosti skutku by neznamenal, že žalobca sa nedopustil porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Žalovaný vyslovil nesúhlas s námietkou žalobcu o tom, že preskúmavané rozhodnutia boli založené na nesprávne a nezákonne zistenom skutkovom stave, čo malo mať zásadný vplyv aj na právne posúdenie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. Mal za to, že preskúmavané rozhodnutia boli riadne odôvodnené a obsahovali všetky zákonné náležitosti (§ 241 ods. 1, 2, 3) a dávali jasný a zrozumiteľný právny a skutkový základ o prejednávanej veci. Z odôvodnení rozhodnutí bolo dostatočne preukázané akými úvahami bol žalobca vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej nebol povinný na každú námietku, tvrdenie alebo úvahu podávať stanovisko, ak nijako neobjasňovali skutkový a právny základ žalobou napadnutého rozhodnutia. Vo veci bolo uskutočnené rozsiahle šetrenie, v rámci ktorého bol presne a úplne zistený skutočný stav veci. K námietke žalobcu o význame vlastníctva spornej drevnej hmoty uviedol, že postupoval na základe vlastného šetrenia, ktoré vo veci vykonal správne, keď konštatoval protiprávne konanie žalobcu nezlučiteľné s jeho postavením príslušníka policajného zboru. Mal za to, že v danom prípade bola dôsledne dodržaná zásada objektívnej pravdy, pri hodnotení dôkazov prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane výpovedí účastníkov. Správne uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov. Pri tom má správny orgán právo, ale aj povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť a to za použitia zásad logického myslenia. Žiadne procesné ustanovenie mu neukladalo akú dôkaznú hodnotu má ktorý dôkazný prostriedok a pri svojej hodnotiacej činnosti je obmedzený pravidlami formálnej logiky, ktorým by hodnotiace úsudky nemalo odporovať, skúsenosťami z aplikačnej praxe a povinnosťou hodnotiaci záver v rozhodnutí jasne a stručne odôvodniť. Účelom súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru bola len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Pre posúdenie konania žalobcu postačovalo preukázanie skutku, ktorý bol dôvodom na jeho prepustenie a on mal povinnosť skutkové zistenia zadovážiť spôsobom, ktorý predpokladal zákonu. Preto pri rozhodovaní o prepustení žalobcu bola posúdená intenzita porušenia služobnej prísahy. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca dal pokyn pri podozrení z nelegálneho prevozu palivového dreva, aby toto nebolo zaistené, ale zložené pri budove OO PZ Jasov a aby vec nebola dokumentovaná. Následne predmetné drevo neoprávnene na svojom motorovom vozidle odviezol k sebe domov v úmysle použiť ho ako vlastné. Ak vzniklo podozrenie z krádeže dreva, bolo povinnosťou žalobcu drevo zaistiť a prípad dokumentovať až do jeho objasnenia. V prípade, ak by bol vývozný lístok bez uvedenia času vývozu neplatný neznamenalo to, že žalobca mohol dať pokyn na zloženie dreva, zakázať jeho zaevidovanie v služobných pomôckach a odviesť ho k sebe domov. Žalovaný poukázal na výpovede svedkov učinené v správnom konaní, ako aj zjavný rozpor vo výpovediach žalobcu uskutočnených dňa 24.04.2012, 07.05.2012 a 19.04.2012. Ohľadom námietky žalobcu o nesúhlasných stanoviskách jeho nariadených k návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru poukázal na stranu 5 tlačiva Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, kde všetci žalobcovi nadriadení doporučili návrh realizovať. Záverom žalovaný konštatoval, že na základe všetkých vykonaných dôkazov, s ktorými bol žalobca oboznámený v personálnom konaní bolo preukázané spáchanie skutku v rozsahu vymedzenom v preskúmavaných rozhodnutiach. Zároveň s poukazom na povolenú voľnú úvahu bola posúdená intenzita porušenia služobnej prísahy a služobných povinností žalobcom a boli dané skutočnosti k uplatneniu dôvodu jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to na nariadenom pojednávaní, konanom v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom musel konštatovať, že žaloba dôvodná nie je a preskúmavané rozhodnutia žalovaného v medziach žaloby sú súladné so zákonom. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a v ňom založených listín. Personálnym rozkazom (prvostupňovým rozhodnutím) číslo: 482 zo dňa 13.06.2012 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z. a to z dôvodu, že „dňa 03.04.2012 po 14:00 hod. hliadka OO PZ Jasov v zložení X.. D. Ž., Z.. F. A. a Z.Á.. X. V. počas výkonu služby na ceste pri obci Medzev zastavila a kontrolovala nákladné motorové vozidlo zn. X., ev. č. A.-XXX B. plne naložené palivovým drevom s vodičom F. Č., pričom vzniklo podozrenie z nelegálnosti prevozu dreva. Za účelom preverenia bol vodič hliadkou PZ vyzvaný, aby s vozidlom prišiel k budove OO PZ Jasov, kde hliadka informovala riaditeľa - žalobcu o tomto podozrení. Následne bola vec preverovaná s riaditeľom Mestského podniku lesy Medzev D.. U. X., ktorý však nemal o tomto prevoze vedomosť a nepodarilo sa mu spojiť ani s príslušným lesníkom, preto žalobcu požiadal o vyloženie dreva pri budove OO PZ Jasov, kým vec nepreverí. Na základe pokynu žalobcu bolo následne drevo zložené na pozemku pri budove OO PZ Jasov P. B. a V. U., hoci tento už predtým ako spolujazdec v kontrolovanom vozidle predložil doklady o zaplatení časti a o povolení na vývoz celého nákladu palivového dreva, t. j. 10 priestorových metrov z lesného obvodu Šugov. Na pokyn žalobcu nebola udalosť zaevidovaná v služobných pomôckach, iba v zázname zo služby Z.. A. uviedol, že vodičovi F. Č. bolo zadržané OEV z dôvodu nezhody údajov o druhu nadstavby vozidla. V. U. ako majiteľovi nebolo vydané žiadne potvrdenie o odňatí predmetného dreva, toto mu nebolo vôbec vrátené, ale dňa 16.04.2012 asi o 17:15 hod. toto drevo žalobca za pomoci svojho syna a ďalšej osoby naložil na svoje nákladné motorové vozidlo zn. X., ev. č. A. - XXX C. a odviezol ho do miesta svojho trvalého bydliska v úmysle použiť ho pre vlastnú potrebu“. Skutkový stav bol zadokumentovaný vlastným šetrením, ako aj dôkazmi obsiahnutými vo vyšetrovacom spise. O začatí konania o prepustení bol žalobca upovedomený a vo svojom vyjadrení poprel úmysel spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na výpovede svedkov: V. U., lesníka J. B., vodičov F. Š. a F. Č., D.. U. X., Z.. X. V., Z.. P. F. a Z.. P. A.. Svedok V. U. potvrdil, že zaplatil za 5 priestorovým metrov palivového dreva a ďalších 5 metrov dostal za vyčistenie lesa po ťažbe. Drevo mu mal z lesného obvodu vyviesť vodič F. Š., ktorý vypísal aj vývozný lístok, avšak bol zaneprázdnený a odvoz realizoval vodič F. Č.. Po ceste ich zastavila policajná hliadka, ktorá pri kontrole zistila, že mal zaplatených iba 5 metrov a na vozidle bolo naložených 10 metrov, k čomu uviedol, že 5 metrov dostal od lesníka za vyčistenie lesa. Následne s vozidlom odišli k budove OO PZ Jasov a na pokyn drevo zložili a toto mu nebolo vrátené. Lesník J. B. potvrdil skutočnosti uvedené V. U. o pôvode dreva. Nasledujúci deň - 04.04.2012 informácie o dreve vysvetlil aj riaditeľovi lesov D.. X.. Lesník M. G. potvrdil, že V. U. zaplatil dňa 03.04.2012 za 5 priestorových metrov dreva a dňa 23.04.2012 mu na pracovisku povedal riaditeľ lesov, že príde policajt X. V. zaplatiť 10 priestorových metrov dreva, čo sa aj stalo. Vodič F. Š. potvrdil, že pokyn na zloženie dreva vydal žalobca a toto potvrdil aj svedok P. B., ktorý pomáhal drevo prevážať. Podľa výpovede svedka - riaditeľa Mestského podniku lesov Medzev D.. U. X. zo dňa 02.05.2012 dňa 03.04.2012 mu telefonoval žalobca, ktorý mu oznámil nezrovnalosti pri kontrole prevozu palivového dreva a on mu povedal, aby dané drevo zložili pri budove OO PZ Jasov. Lesník mu nasledujúci deň potvrdil oprávnenosť prevozu 10 metrov dreva. Asi po týždni stretol policajta X. V., ktorý sa dopytoval, ako majú s drevom naložiť, na čo uviedol, že zistí či bol U. drevo doplatiť. Dňa 14.04.2012 opäť stretol X. V. a uviedol mu, že U. drevo nedoplatil a ak ho potrebuje pre svoju matku môže si ho zobrať a dodatočne vyplatiť, čo sa aj dňa 23.04.2012 skutočne stalo. Vo svojej ďalšej výpovedi zo dňa 09.05.2012 upresnil dátum kedy sa s policajtom X. V. prvý krát stretol a rozprával o predmetnom dreve s tým, že to bolo 20.04.2012 a 21.04.2014 a dovtedy sa s ním o dreve nerozprával. Dňa 21.04.2012 mu X. V. povedal, že drevo si zobral a odviezol svojej mame. Svedok X. V. uviedol, že dňa 03.04.2012 pri kontrole vývozu dreva boli zistené nezrovnalosti a túto skutočnosť oznámili (hliadka polície) žalobcovi, ktorý následne telefonoval s riaditeľom Mestského podniku lesy Medzev a oznámil, že riaditeľ nebude podávať trestné oznámenie o krádeži dreva a požiadal o zloženie dreva v blízkosti budovy OO PZ Jasov. Následne posádka vozidla drevo zložila. Po Veľkej noci asi 11.04. alebo 12.04.2012 stretol riaditeľa mestských lesov a pýtal sa ho, čo bude s drevom a tento mu následne povedal, aby si drevo odviezol. Nakoľko bol práceneschopný, 16.04.2012 oznámil žalobcovi obsah dohody s riaditeľom lesov a povedal mu, aby si drevo zobral. Dňa 23.04.2012 vyplatil celý objem 10 priestorových metrov dreva. Svedok Z.. D.. P. F. uviedol, že dňa 03.04.2012 vykonával na OO PZ Jasov stálu službu a člen hliadky F. A. mu oznámil nezrovnalosti s drevom a po rozhovore so žalobcom mu povedal, že prípad sa nebude dokumentovať ako priestupok alebo trestný čin, nakoľko Mestský podnik lesy Medzev oznámenie nebude podávať. Hliadka mu nepredložila žiadny záznam o zaistení vecí alebo predvedení osôb. Z.. P. A. vykonávajúci službu dňa 16.04.2012 potvrdil, že predmetné drevo na vozidlo nakladal syn žalobcu, na žalobcov príkaz. Žalovaný poukázal na nezrovnalosti vo výpovediach žalobcu, ktorý v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 24.04.2012 uviedol, že uvedené drevo nebolo zaistené, nakoľko vec mal vybaviť vo vlastnej kompetencii riaditeľ Mestského podniku lesov Medzev, ktorý nechcel podať trestné oznámenie a požiadal ho o zloženie dreva pri budove OO PZ Jasov. Dňa 13.04.2012 ho oslovil Z.. V., ktorý mu oznámil, že sa ústne dohodol s riaditeľom lesov o odkúpení dreva. Dňa 16.04.2012 Z.. V. priniesol doklad o svojej dočasnej práceneschopnosti a povedal mu, aby si drevo zobral a preto dané drevo v ten istý deň odviezol na svojom nákladnom motorovom vozidle k sebe domov. V tomto zmysle učinil výpoveď aj dňa 07.05.2012. Naproti tomu pred vyšetrovateľom dňa 19.04.2012 ako svedok uviedol, že Z.. V. ho poprosil, či nemôže dočasne zložiť palivové drevo na pozemku pri OO PZ Jasov, čo odôvodnil tým, že prístup k domu jeho matky (kde mal drevo odviesť) bol premočený. On mu dal na to súhlas a dňa 16.04.2012, keďže V. bol práceneschopný na svojom motorovom vozidle drevo odviezol a zložil vo dvore V. matky. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca vydal pokyn na zloženie dreva pri budove OO PZ Jasov, zakázal ho zaistiť, ako aj celú vec dokumentovať. Následne ho na svojom vozidle odviezol k sebe domov a to dňa 16.04.2012, predtým ako sa Z.. V. stretol s riaditeľom mestských lesov D.. X. a dohodol sa s ním na odkúpení dreva. Obranu o odkúpení dreva zaujal až po začatí šetrenia veci SKIS MV SR dňa 19.04.2012 priamo na OO PZ Jasov, pričom neváhal uvádzať nepravdivé údaje v snahe vyhnúť sa prepusteniu zo služobného pomeru a týmto svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko konal úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech, ako aj proti majetku iného. Týmto naplnil skutkovú podstatu prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.. Mal za to, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný a ako riaditeľ OO PZ Jasov pri podozrení z nelegálneho prevozu palivového dreva dal pokyn, aby toto nebolo zaistené, ale zložené pri budove OO PZ a vec nebola dokumentovaná. Následne drevo neoprávnené na svojom motorovom vozidle odviezol v úmysle použiť ho ako vlastné. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti žalobcu spočívalo v tom, že nevykonával riadne štátnu službu, počas nej neplnil svedomite úlohy uložené mu zákonom (§ 21 zákona č. 171/1993 Z. z. - oprávnenie zaistiť vec), nariadením nadriadeného (čl. 1 prílohy k N MV SR č. 3/2002) a rozkazom nadriadeného (časť I. písm. a) bod 9 rozkazu MV SR č. 6/1997). Nedodržal ani služobnú disciplínu, pretože sa nezdržal konania, ktoré viedlo k stretu záujmu štátnej služby s ostatnými záujmami a mohlo narušiť vážnosť policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor. Zároveň porušil aj základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a) ,b), f), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä na svedomitom plnení základných povinností a dodržiavaní služobnej disciplíny a rešpektovaní právnych predpisov všetkými príslušníkmi Policajného zboru. Zvlášť nadriadený nesie za svoje konanie väčšiu zodpovednosť. Pri svojom povolaní by mal byť svojím chovaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, preto by bolo v rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil vyššie uvedeného konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka Policajného zboru. Žalovaný síce dosahoval dobré pracovné výsledky, ako aj jeho útvar, doposiaľ bol 87 krát disciplinárne odmenený a nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie, avšak svedomité plnenie služobných povinností a dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka a preto nebolo možné ospravedlniť jeho konanie. Voči prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu žalobca podal v zákonnej lehote rozklad, ktorý doplnil dvomi podaniami. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol žalobcov rozklad a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na to, že z obsahu predloženého spisového materiálu bolo nepochybné, že žalobca sa dopustil konania zakladajúceho dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.. Uviedol, že vo veci bolo vykonané rozsiahle šetrenie, v rámci ktorého bol presne a úplne zistený skutočný stav veci a to aj oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu, čo vyplynulo z úradného záznamu zo dňa 09.05.2012. V ďalšom rozhodnutie obsahuje výpovede v konaní vypočutých svedkov, ako aj samotného žalobcu. Žalovaný konštatoval, že z obsahu spisového materiálu bolo dostatočne zistené, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania zakladajúce dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru, ktorým bolo zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, čo mu bolo preukázané zákonne obstaranými dôkazmi. Ani v podanom rozklade žalobca nepredložil taký hodnoverný dôkaz, ktorým by spochybnil zistený skutočný stav veci ani nevyvrátil dôvody, na základe ktorých bol prepustený zo služobného pomeru. V podanom rozklade žalobcu uvedené námietky nebolo možné akceptovať, nakoľko prvostupňový správny orgán v správnom konaní postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, pričom vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci, zistil skutkové okolnosti a žalobcovi preukázal spáchanie protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru. Všetky dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise boli postačujúce pre vydanie napadnutého rozhodnutia a boli riadne zhromaždené a vyhodnotené. Pokiaľ išlo o žalobcovu námietku neprijateľnosti súbežne prebiehajúcich dvoch vyšetrovaní toho istého skutku s touto nebolo možné súhlasiť, nakoľko nešlo o dve vyšetrovania, keďže v danom konaní išlo o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. a v druhom o konanie podľa Trestného poriadku. V konaní o prepustení bolo možné využiť aj dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom však otázka trestnoprávnej zodpovednosti nebola zhodná so skutočnosťami tvoriaci podklad pre prijaté personálnemu opatrenie, ktoré bolo nezávislé na rozhodnutí orgánu činného v trestnom konaní. Žalovaný sa postupne vyjadril k jednotlivým vzneseným námietkam v žalobcovom rozklade s tým, že z výpovede F. Č. zo dňa 04.05.2012 vyplynulo, že V. U. na mieste kontroly vozidla uviedol, že predmetné drevo zaplatil a 5 metrov dostal za čistenie lesa. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedka V. U., ktorý uviedol, že túto skutočnosť oznámil priamo žalobcovi a potom tvrdenie žalobcu, že sa nechoval ako vlastník dreva nemohlo byť namieste. V prípade, ak by sa vývozný lístok dreva bez uvedenia času vývozu považoval za neplatný neznamenalo to, že žalobca mohol dať pokyn na zloženie dreva pri budove OO PZ Jasov a zakázať zaevidovanie veci do služobných pomôcok a vôbec nie to, že mohol drevo odviezť k sebe domov ako svoje vlastné bez jeho zadokumentovania. Predmetné drevo odviezol žalobca už dňa 16.04.2012, t. j. predtým ako o ňom jednal riaditeľ Mestského podniku lesov D.. X. s policajtom V.. Nebolo rozhodujúce, či U. nadobudol drevo do vlastníctva, nakoľko bolo preukázané, že žalobca nepostupoval v zmysle právnych a interných predpisov po zistení nedostatočných dokladov o pôvode dreva. Žalobca nevynaložil svoje sily a schopnosti na ochranu práv a majetku iného - vlastníka drevnej hmoty. Žiaden vplyv na rozhodnutie nemala ani skutočnosť, či sa jednalo o podozrenie z trestného činu alebo priestupku. Keď policajti považovali vlastníctvo dreva za sporné, bolo potrebné vec doriešiť. V. U. predložil doklad o povolení vývozu dreva, no napriek tomu žalobca dal príkaz na zloženie dreva a zakázal vec realizovať, čo vyplývalo z výpovedí svedkov a nič na tom nemení skutočnosť, že o takýto postup ho požiadal riaditeľ Mestského podniku lesov. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobcu o tom, že drevná hmota skončila u neho, nakoľko dňa 16.04.2012 kedy si drevo odviezol domov, nebola uzatvorená žiadna dohoda o danom dreve medzi riaditeľom Mestského podniku lesov Medzev a policajtom V., nakoľko podľa novej výpovede riaditeľa zo dňa 09.05.2012 sa s policajtom Vincom o predmetnom dreve rozprával až dňa 20.04.2012, kedy mal už drevnú hmotu žalobca u seba doma a vec začala šetriť SKIS MV SR. Preto žalobcove poukazovanie na konanie v dobrej viere nebolo namieste a vzhľadom na medializáciu veci bola o nej informovaná široká verejnosť, čím mohla byť narušená vážnosť Policajného zboru a ohrozená jeho nedôvera. Taktiež bola zvážená aj druhá zákonná podmienka prepustenia zo služobného pomeru a to, že ponechanie žalobcu by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a poukazovanie na predchádzajúce dobré služobné výsledky nemohlo ospravedlniť protiprávne konanie, ktorého sa mal žalobca dopustiť. Vyjadril sa aj k tomu, že prebiehajúce trestné konanie a zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia proti žalobcovi nemalo na prijaté personálne opatrenie žiadny vplyv, nakoľko išlo o dve samostatné a na sebe nezávislé konania. V prípade prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru ide o personálne opatrenie za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, ktoré nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Všetky zákonné podmienky na prepustenie žalobcu boli v čase rozhodnutia splnené a neboli nejakým spôsobom závislé od výsledkov trestného konania. Porušenie služobnej prísahy nemuselo dosiahnuť intenzitu trestného činu a dôvody prepustenia žalobcu zo služobného pomeru boli v danom okamihu bez ohľadu na možný budúci výsledok trestného konania jednoznačne splnené. Žalovaný uviedol, že zo zákona sú na príslušníkov Policajného zboru kladené vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru a to nielen pri výkone služby, ale aj mimo nej a ich porušenie sa nekompromisne postihuje. Zákon vyžaduje dodržiavanie ustanovení prísnejších ako napríklad zákonník práce a preto je zodpovednosť príslušníkov Policajného zboru širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. V danom prípade bolo protiprávne konanie žalobcu vyhodnotené ako konanie spĺňajúce znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca vyhodnotil vzhľadom na vykonané dokazovanie nesúhlas žalovaného s jeho prepustením za nedôvodný, nakoľko spáchanie protiprávneho konania mu bolo zákonným spôsobom preukázané, pričom boli použité dôkazy v súlade s právnymi predpismi a napadnuté rozhodnutie spĺňalo všetky formálne náležitosti. Odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ako aj uvedenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých správny orgán vo veci rozhodoval. Poukázal na znenie § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého k základným povinnostiam policajta prináleží mimo iných aj zdržanie sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a dodržiavať služobnú disciplínu. Požadované vlastnosti policajtov sú základným predpokladom k výkonu služby a každý príslušník, ktorý tieto vlastnosti nemá alebo koná v rozpore s nimi, poškodzuje dôveryhodnosť Policajného zboru. Žalobcove konanie bolo aj v rozpore s obsahom služobnej prísahy a nezodpovedalo vyššie uvedeným služobným povinnostiam policajta. Záverom uviedol, že bolo preukázané zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy žalobcom v tom, že nebol čestným príslušníkom, keď pri podozrení z nelegálneho prevozu palivového dreva dal pokyn, aby nebolo zaistené, vec nebola dokumentovaná a následne toto drevo neoprávnene odviezol do svojho bydliska, v úmysle použiť ho ako vlastné, pričom na svoju obranu uvádzal nepravdivé skutočnosti a svoje sily a schopnosti nevynaložil na ochranu práv a majetku iných, ale sám do nich neoprávnene a hrubým spôsobom zasiahol. Žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej neplnil svedomite úlohy uložené mu zákonom, nedodržal služobnú disciplínu, pretože sa nezdržal konania vedúceho k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobným záujmom, čo mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť jeho dôveru. Zároveň porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z. Za splnenú žalovaný považoval aj zákonnú podmienku na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru spočívajúcu v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby, najmä na ujmu záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dodržiavaní služobnej disciplíny. Takáto požiadavka vyplývala z právneho postavenia ako aj úloh, na ktorých sa zúčastňuje pri plnení funkcií štátu. Poukázal na to, že každý príslušník Policajného zboru a zvlášť nadriadení majú za svoje konanie väčšiu zodpovednosť a mali by byť svojim správaním vzorom ostatným občanom. Preto by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka policajného zboru. Svedomité plnenie služobných povinností a dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka policajného zboru a preto nemožno ospravedlniť protiprávne konanie, ktorého sa mal žalobca dopustiť a to aj s poukazom na jeho doterajšie pracovné výsledky a disciplinárne odmeny mu predtým udelené. Na súdnom pojednávaní prítomná právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na dôvodoch podanej žaloby a žiadala, aby jej súd vyhovel a predložila vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Zdôraznila, že konanie žalobcu kladené mu za vinu bolo skutkovo zadefinované už v návrhu na začatie konania o prepustení zo služobného pomeru a došlo k súbehu viacerých konaní. Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami, neprihliadol na výpovede svedkov v trestnom konaní. V danom prípade nebol dôvod na žalobcove prepustenie zo služobného pomeru pre dôvody uvádzané v napadnutých rozhodnutiach. Pravdivým bola skutočnosť, že nedal pokyn na zaistenie dreva a toto odviezol pre svoju osobnú potrebu, avšak až po súhlase vlastníka dreva a tieto jeho konania nemožno chápať ako zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny a nie sú dôvodom na prepustenie zo služobného pomeru. Nebola pravda, že žalobca dal pokyn na nezdokumentovanie veci ako aj to, že by v trestnom konaní uvádzal nepravdivé údaje. IV. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), e), f), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný: a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, Podľa § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený je povinný: a) riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov. V. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných námietok (§ 250j ods. 2 písm. a), b), e) O.s.p.) nesprávneho právneho posúdenia veci, rozpornosti zisteného skutkového stavu s obsahom spisov a vady v správnom konaní majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. K otázke vlastníctva spornej drevnej hmoty súd považuje za potrebné uviesť, že vlastnícke právo k predmetnému palivovému drevu sa nenadobudlo správnym vyplnením vývozného lístka z príslušného lesného obvodu, ale zaplatením kúpnej ceny a odovzdaním a prevzatím predmetu kúpy - dreva (§ 588 a nasl. Občianskeho zákonníka). Vývozný lístok dreva nebol dokladom potrebným k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a jeho neúplné vyplnenie nemohlo mať žiadny vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, ktorá v danom prípade mala byť uzatvorená medzi lesníkom B. (predávajúci) a kupujúcim U.. Táto skutočnosť bola v konaní jednoznačne preukázaná svedeckými výpoveďami a vedomosť o riadnom uzatvorení kúpnej zmluvy na celý objem prevážaného dreva (10 priestorových metrov) nadobudol dňa 04.04.2012 aj riaditeľ lesov D.. X.. Ohľadom jednotlivých námietok súd uvádza, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci pred vydaním svojho rozhodnutia rozsiahle dokazovanie výsluchom (aj opakovaným) viacerých svedkov, oboznámil sa s obsahom vyšetrovania v paralelne prebiehajúcom trestnom konaní ČVS:SKIS-115/ OISV-4-V-2012 (úradný záznam zo dňa 09.05.2012) a po takomto dokazovaní ustálil skutkový stav veci a opísal ho v svojom rozhodnutí. Taktiež žalovaný v napadnutom rozhodnutí primerane reagoval na všetky relevantné námietky žalobcu uvedené v podanom rozklade. Z vykonaného dokazovania vyplynul záver prijatý žalovaným o tom, že žalobca vydal pokyn na zloženie predmetného dreva pri budove OO PZ Jasov. Zároveň nikomu zo svojich podriadených nedal pokyn na zaistenie dreva a ani sám nerozhodol o jeho zaistení. Taktiež bolo v konaní preukázané, že vydal pokyn na nedokumentovanie prípadu (výpoveď Z.. P. F., ktorému to uviedol Z.. A. bezprostredne po rozhovore so žalobcom, výpovede Z.. A. a X.. Ž.). Z výpovede Z.. A. vyplynulo, že dňa 16.04.2012 mu žalobca oznámil, že predmetné drevo sa nakladalo na nákladné vozidlo s jeho súhlasom. Súd poukazuje na rozpornosť vo výpovediach samotného žalobcu, ktorý uviedol, že drevo odviezol k sebe domov dňa 16.04.2012 po tom, čo sa dohodol s jeho vlastníkom - Z.. V., ktorý mal dané drevo kúpiť po rozhovore a dohode s riaditeľom lesov (podanie vysvetlenia z 24.04.2012 a výpoveď z 07.05.2012) a jeho výpovedi z 19.04.2012 pred vyšetrovateľom v trestnom konaní, kde uviedol, že ho Z.. V. poprosil, či by nemohol dočasne zložiť palivové drevo pre V. matku pri budove OO PZ a keďže bol V. práceneschopný dňa 16.04.2012 ho odviezol na svojom nákladnom vozidle jeho matke. Takéto rozporné výpovede žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol a primerane sa s nimi vysporiadal. V. U., ako vlastníkovi dreva nebolo vydané žiadne potvrdenie o odňatí dreva a drevo mu nebolo ani vrátené. Táto skutočnosť bola taktiež jednoznačne preukázaná svedeckými výpoveďami. Opis skutku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu správne orgány náležite zistili a plne zodpovedal skutočnosti spočívajúcej v tom, že po tom, čo žalobca vydal pokyn na zloženie predmetného dreva pri budove OO PZ Jasov, nedošlo k jeho zaevidovaniu v služobných pomôckach, nebolo V. U., ktorý sa prezentoval ako vlastník drevnej hmoty vydané potvrdenie o odňatí dreva a nebolo mu ani vrátené. Podľa názoru súdu, už samotná skutočnosť, že žalobca zo svojej riadiacej pozície nedal pokyn, po oboznámení so situáciou, na zaevidovanie predmetného dreva (čo aj priznal - poprel, že by dal pokyn na nezaevidovanie) ako aj skutočnosť, že nedal pokyn na zaistenie dreva a aj to, že nevydal V. U. doklad o odňatí dreva bolo vážnym porušením jeho služobných povinností, s ktorým zákon spája zodpovedajúce disciplinárne následky. Z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že správne orgány sa primerane vysporiadali s výpoveďami svedkov a to aj protichodnými (D.. X.) ako aj samotného žalobcu. Skutkový stav veci bol dôsledne zistený v súlade s § 233 zákona č. 73/1998 Z. z. a jednotlivé dôkazy riadne vyhodnotené (§ 238 ods. 4. zákona č. 73/1998 Z. z.). Žalovaný zistený skutkový stav správne právne posúdil a svoju správnu úvahu v oboch rozhodnutiach primerane odôvodnil. Zodpovedne posúdil intenzitu skutku, ktorého sa žalobca dopustil a to v súlade s právnymi predpismi a podrobil ho svojej správnej úvahe. Aj podľa názoru súdu, intenzita porušenia právnych a interných predpisov, ktorých sa žalobca dopustil, čo bolo v konaní správnych orgánov aj preukázané, zodpovedala uloženému disciplinárnemu opatreniu. Vzhľadom na to, že správne orgány riadne zistili skutkový stav veci, aplikovali naň zodpovedajúce právne predpisy, nie je možné hovoriť o nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré by mohlo z nesprávne zisteného skutkového stavu vyplývať. Obe preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade s § 241 zákona č. 73/1998 Z. z. Aj súd musí konštatovať, že konaním, resp. nekonaním žalobcu došlo k porušeniu jeho povinností vyplývajúcich z ust. § 48 ods. 3 písm. a), c), f), g), h), § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj služobnej prísahy policajta (§ 17 ods. 1). Súd poukazuje na to, že výsledky trestného konania (o tom istom skutku) nemajú vplyv na konanie v personálnych otázkach, ak skutok, o ktorý sa jedná nemá intenzitu trestného činu, resp. priestupku, čo však neznamená, že ho nie je možné pokladať za disciplinárne previnenie, s ktorým zákon spája ako sankciu aj prepustenie zo služobného pomeru. Žalovaný a aj prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach podrobne odôvodnili, prečo ponechanie v služobnom pomere žalobcu by za ním spáchané disciplinárne previnenie nebolo možné a súd sa s takýmto odôvodnením, citovaným vyššie, plne stotožňuje. Záverom súd uvádza, že žalobca si zjavne mylne vysvetlil stanovisko vyšších nadriadených (riaditeľky KR PZ Košice a prezidenta PZ) k návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru (zo dňa 18.05.2012), nakoľko z predmetnej písomnosti je celkom zrejmý súhlas všetkých vyjadrujúcich sa a teda aj riaditeľky KR PZ Košice a prezidenta PZ k návrhu na jeho prepustenie. K námietke žalobcu ohľadom bližšie nešpecifikovanej existencie vady v konaní správnych orgánov, majúcou vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, súd dospel k záveru, že táto nie je dôvodná, pretože takúto vadu nezistil. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu boli vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).