Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/2378/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012210529 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012210529.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: IUSA 2, s.r.o., Mraziarenská 6, Bratislava, IČO: 45 433 992, zastúpený advokátom: Mgr. Andrej Maar, Dunajská 6, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1180840/2012/5085-r zo dňa 8.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.1020502/1/1180840/2012/5085-r zo dňa 8.10.2012 v spojení s rozhodnutím obce Chorvátsky Grob č. 1024100134-2/DZ zo dňa 12.12.2011 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- € titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu Mgr. Andreja Maara trovy právneho zastúpenia vo výške 313,46 € všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave návrh obce Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 17, 900 25 Chorvátsky Grob na vstup do konania v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p., ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 13.11.2012 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1180840/2012/5085-r zo dňa 8.10.2012, ktorým žalovaný potvrdil platobný výmer obce Chorvátsky Grob č. 1024100134-2/DZ zo dňa 12.12.2011, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2011 vo výške XX.XXX,XX € daňovému subjektu - žalobcovi. Spolu s napadnutým rozhodnutím žalobca žiadal zrušiť aj platobný výmer obce Chorvátsky Grob č. 1024100134-2/DZ zo dňa 12.12.2011. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že prvostupňové rozhodnutie - platobný výmer obce Chorvátsky Grob zo dňa 12.12.2011, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu, že správca dane, ako aj žalovaný rozhodli v rozpore s protestom prokurátora, ktorý vydal prokurátor Okresnej prokuratúry v Pezinku pre zmätočnosť ustanovenia § 1 a ust. § 8 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 4/2008 (ďalej len VZN), podľa ktorého si ust. § 1 a ust. § 8 ods. 2 navzájom odporujú a táto skutočnosť nemôže byť vykladaná na úkor samotného daňovníka. Vo veci pochybila obec, ktorá vydala nejasné a odporujúce si Všeobecne záväzné nariadenie, zo znenia ust. § 8 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia vyplýva, že sa vzťahuje na rok 2009 a Ministerstvo financií SR túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí opomenulo. Podľa názoru žalobcu, ak sú dve ustanovenia Všeobecne záväzného nariadenia vo vzájomnom rozpore, neznamená to, že je vadou postihnuté iba jedno z rozporných ustanovení. Obe dotknuté ustanovenia sú z tohto dôvodu vadné, pretože spôsobujú zmätočnosť a zmätočnosť spôsobuje neplatnosť. Dôsledky zmätočnosti na platnosť sú individuálne. Pokiaľ sa zmätočnosť týka iba časti Všeobecne záväzného nariadenia, neplatná je iba táto časť, lenže ak zmätočná je doba platnosti, potom je zmätočná platnosť celého Všeobecne záväzného nariadenia. Platnosť ustanovenia o dobe platnosti nemožno oddeliť od zvyšku Všeobecne záväzného nariadenia a povedať, že hoci časť o dobe platnosti je zmätočná, ale zvyšok Všeobecne záväzného nariadenia nie je zmätočný, takže zvyšok platí. Podľa žalobcu rozhodnutím žalovaného došlo k narušeniu právnej istoty žalobcu, a preto je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné. Podľa názoru žalobcu Všeobecne záväzné nariadenie je právna norma vydávaná orgánom samosprávy vo veciach územnej samosprávy, ktorá je všeobecne záväzná pre osoby pôsobiace na území daného samosprávneho celku, a preto používanie pojmov konštitutívne účinky alebo deklaratórne účinky, v súvislosti s právnou normou nie je správny, pretože v súvislosti s účinkami právnej normy sa hovorí o platnosti a účinnosti a právna norma spôsobuje právne účinky vždy do budúcna a nikdy nemôže len potvrdzovať, teda deklarovať určitý stav existujúci pred vydaním právnej normy. Žalobca je názoru, že tvrdenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, uvedené v odôvodnení rozhodnutia č. MF/016096/2012-722 zo dňa 10.9.2012, že dôvod neplatnosti Všeobecne záväzného nariadenia, ktorý sa zmenou v priebehu roku 2011 odstránil, nikdy neexistoval, je účelový a v rozpore so základnými zásadami pri vydávaní Všeobecne záväzného nariadenia, ako aj iných všeobecne záväzných predpisov. Zmätočnosť platnosti Všeobecne záväzného nariadenia sa nedá konvalidovať a hľadieť na Všeobecne záväzné nariadenie, ako by nikdy zmätočné nebolo. Zápisnica obecného zastupiteľstva z roku 2011 nemôže byť dôvodom, ktorý odstraňuje zmätočnosť Všeobecne záväzného nariadenia. Podľa žalobcu tiež nie je správny názor Ministerstva financií Slovenskej republiky, že právna norma môže spôsobovať deklaratórne účinky a že niektoré ustanovenie právnej normy vo vzťahu k inému ustanoveniu právnej normy spôsobuje len deklaratórne účinky, kým iné sú konštitutívne, na základe ktorého muselo rozhodovať Finančné riaditeľstvo SR - žalovaný. Žalobca je preto názoru, že žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Samotnému protestu prokurátora vyhovel aj správca dane, t.j. obec Chorvátsky Grob, ktorý vo Všeobecne záväznom nariadení vypustil ust. § 8 ods. 2, teda zmenil vlastné Všeobecne záväzné nariadenie na základe protestu prokurátora a teda uznal nezákonnosť ustanovení § 1 a § 8 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia. Napriek danému skutkovému stavu muselo Finančné riaditeľstvo SR - žalovaný rozhodnúť podľa záverov Ministerstva financií SR č. MF/016096/2012-722 zo dňa 10.9.2012. Podľa názoru žalobcu žalovaný nebol oprávnený rozhodnúť v rozpore s protestom prokurátora a konania samotnej obce Chorvátsky Grob, ktorá postupovala podľa vydaného protestu prokurátora, ktorému vyhovela. Svojím postupom Finančné riaditeľstvo SR, resp. Ministerstvo financií SR narušilo zásadu záväznosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej moci. Finančné riaditeľstvo SR vydaním rozhodnutia zo dňa 10.9.2012 de facto neuznalo vydaný protest prokurátora a následný postup obce Chorvátsky Grob, ktorá protestu prokurátora vyhovela. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.12.2012 uviedol, že správca dane - obec Chorvátsky Grob platobným výmerom č. 1024100134-2/DZ zo dňa 12.12.2011 vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľnosti na rok 2011 vo výške XX.XXX,XX €. Daň bola vyrubená na základe podaného daňového priznania k dani z nehnuteľnosti na rok 2011 a Všeobecne záväzného nariadenia obce Chorvátsky Grob č. 4/2008 o dani z nehnuteľnosti, ktoré schválilo Obecné zastupiteľstvo obce Chorvátsky Grob dňa 15.12.2008 na rok 2009. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1020502/1/347961/2012/5085-r zo dňa 16.3.2012, platobný výmer obce Chorvátsky Grob č. 1024100134-2/DZ zo dňa 12.12.2011 zmenilo tak, že vyrubenú daň z nehnuteľnosti na rok 2011 znížilo zo sumy XX.XXX,XX € na X.XXX,XX €. Rozhodnutie bolo odôvodnené protestom Okresnej prokuratúry Pezinok o nezákonnosti záverečnej časti Všeobecne záväzného nariadenia obce Chorvátsky Grob č. 4/2008, z ktorého usúdil neplatnosť Všeobecne záväzného nariadenia v celom rozsahu o aplikácii ročnej sadzby dane z pozemkov podľa zákona. Ministerstvo financií SR rozhodnutím č. MF/016096/2012-722 zo dňa 10.9.2012 podľa ust. § 77 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR č. 1020502/1/347961/2012/5085-r zo dňa 16.3.2012 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že odvolací orgán nepostupoval v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom, keď zmenil výrok rozhodnutia - platobného výmeru prvostupňového orgánu. Podľa názoru Ministerstva financií SR z predloženého Všeobecne záväzného nariadenia obce Chorvátsky Grob č. 4/2012 a zo zápisnice obecného zastupiteľstva č. 9/2008 vyplýva, že predmetné nariadenie podľa ust. § 1 platí od roku 2009 a v žiadnom z ďalších normatívnych ustanovení tohto nariadenia nie je evidentné jeho časové obmedzenie len na zdaňovacie obdobie roku 2009. Informácia o schválení predmetného Všeobecne záväzného nariadenia uvedená v § 8 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 4/2008 nemá konštitutívny charakter a vecne nemení schválené Všeobecne záväzné nariadenie. Závery Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 5.10.2011, ktoré vyplynuli z jej protestu o nesúlade a zmätočnom ustanovení § 8 ods. 2 predmetného Všeobecne záväzného nariadenia, v porovnaní s jeho nadpisom, resp. § 1 nenasvedčujú tomu, že by Všeobecne záväzné nariadenie č. 4/2008 ako celok bolo nezákonné, ba naopak z jeho zistení je zrejmý nesúlad len v uvedenej časti Všeobecne záväzného nariadenia. Obec Chorvátsky Grob uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 22.11.2011 vyhovela tomuto protestu a zmätočné ustanovenie § 8 ods. 2 uvedeného Všeobecne záväzného nariadenia vypustila. Podľa žalovaného s ohľadom na uvedené nie je možné Všeobecne záväzné nariadenie obce Chorvátsky Grob č. 4/2008 o dani z nehnuteľností pri jeho uplatnení v zdaňovacom období roku 2011 považovať za nezákonné, na základe čoho bola daň z nehnuteľností na rok 2011 vyrubená v súlade so zákonom. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí postupoval v súlade s rozhodnutím Ministerstva financií SR č. MF/016096/2012-722 zo dňa 10.9.2012, a preto navrhol žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že postup správnych orgánov nie je správny a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1180840/2012/5085-r zo dňa 8.12.2012, ktorým žalovaný platobný výmer obce Chorvátsky Grob č. 1024100134-2/DZ zo dňa 12.12.2011, ktorým bola vyrubená žalobcovi daň z nehnuteľnosti na rok 2011 vo výške XX.XXX,XX €, potvrdil. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že platobným výmerom č. 1024100134-2/DZ zo dňa 12.12.2011 správca dane - obec Chorvátsky Grob podľa § 20 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľnosti na rok 2011, ako daň zo stavebných pozemkov vo výmere 37.027 m2, základ dane XXX.XXX,- € vo výške XX.XXX,XX € - daň a titulom ostatných plôch okrem stavebných pozemkov vo výmere 101 m2, základ dane v eurách XXX,-, daň - X,XX €, celkom daň z nehnuteľnosti - XX.XXX,XX €. Rozhodnutie odôvodnil tým, že daň vyrubil v zmysle platného a účinného Všeobecne záväzného nariadenia obce Chorvátsky Grob č. 4/2008 z 15.12.2008 o dani z nehnuteľnosti od kalendárneho roku 2009, ktorým obecné zastupiteľstvo v Chorvátskom Grobe podľa § 11 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení rozhodlo, že v nadväznosti na § 98 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady zavádza s účinnosťou od 1.1.2009 daň z nehnuteľnosti, pričom v § 1 ods. 2 tohto Všeobecne záväzného nariadenia (ďalej len VZN) stanovilo, že toto VZN upravuje podmienky určovania a vyberania dane z nehnuteľnosti na územia obce Chorvátsky Grob od zdaňovacieho obdobia roku 2009. Zrejmá chyba v písaní v „záverečných ustanoveniach“ § 8 ods. 2 tohto VZN, či zrejmá chyba v písaní v priezvisku starostu obce, nemôže zmeniť postup správcu dane. Uvedený postup správcu dane potvrdila aj Okresná prokuratúra v Pezinku pri preskúmavaní zákonnosti predmetného VZN. Okresná prokuratúra podala dňa 5.10.2011 pod č. Pd 98/11-7 protest výlučne len proti § 8 ods. 2 VZN, nakoľko len v tejto časti ho považuje za nezákonné a navrhuje § 8 ods. 2 VZN zrušiť a v odôvodnení protestu konštatovala zmätočnosť pre rozpor § 1 ods. 2 VZN a § 8 ods. 2 VZN, čo však nie je záväzná časť protestu, protestovala len ust. § 8 ods. 2 VZN, neprotestovala ust. § 1 ods. 2 VZN, a preto správca dane pri opakovanom vyrubení dane podľa platného a účinného VZN nekonal v rozpore s právnym názorom odvolacieho orgánu, ktorý konštatoval, že ak správca dane neupravil ročnú sadzbu dane na rok 2011 vo VZN, pri vyrubení dane použije sadzbu dane stanovenú mu v zákone č. 582/2004 Z.z. Nakoľko správca dane upravil vo VZN sadzby dane aj na rok 2011, pri vyrubení dane z nehnuteľností je povinný postupovať podľa tohto VZN, nie podľa zákona č. 582/2004 Z.z.. Okresná prokuratúra Pezinok protestom prokurátora č. Pd 98/11-7 zo dňa 5.10.2011 proti § 8 ods. 2 VZN obce Chorvátsky Grob č. 4/2008 z 15.12.2008 o dani z nehnuteľnosti od kalendárneho roku 2009, podala proti tomuto protest prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Protest prokurátora odôvodnila tým, že VZN obce Chorvátsky Grob č. 4/2008 Z.z. z 15.12.2008 o dani z nehnuteľnosti od kalendárneho roku 2009 upravuje v ust. § 1 ods. 2 podmienky určovania a vyberania dane z nehnuteľnosti na území obce Chorvátsky Grob od zdaňovacieho obdobia roku 2009. Podľa § 8 ods. 2 VZN sa však Obecné zastupiteľstvo obce Chorvátsky Grob dňa 15.12.2008 uznieslo na tomto Všeobecne záväznom nariadení o dani z nehnuteľnosti len na rok 2009. VZN obce Chorvátsky Grob č. 4/2008 z 15.12.2008 o dani z nehnuteľnosti od kalendárneho roku 2009 je zmätočné pre rozpor medzi ust. § 1 VZN, podľa ktorého VZN platí od zdaňovacieho obdobia roku 2009 a ustanovením § 8 ods. 2 VZN, podľa ktorého je platné len pre rok 2009, a preto je v napadnutej časti nezákonné. Na základe odvolania žalobcu voči predmetnému platobnému výmeru, Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1020502/1/347961/2012/5085-r zo dňa 16.3.2012 zmenilo platobný výmer obce Chorvátsky Grob č. 1024100134-2/DZ zo dňa 12.12.2011 tak, že vyrubenú daň z nehnuteľnosti na rok 2011 znížilo zo sumy XX.XXX,XX € na X.XXX,XX €, daň vyrubilo podľa zákona o miestnych daniach č. 582/2004 Z.z. s odôvodnením, že z protestu Okresnej prokuratúry Pezinok o nezákonnosti záverečnej časti Všeobecne záväzného nariadenia obce Chorvátsky Grob č. 4/2008 usúdil neplatnosť Všeobecne záväzného nariadenia v celom rozsahu o aplikácii ročnej sadzby dane z pozemkov podľa zákona. Na základe podnetu obce Chorvátsky Grob na preskúmanie rozhodnutia Ministerstvo financií SR rozhodnutím č. MF/016096/2012-722 zo dňa 10.9.2012 podľa ust. § 77 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1020502/1/347961/2012/5085-r zo dňa 16.3.2012 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že nedostatočne Finančné riaditeľstvo prešetrilo všetky skutočnosti, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie podaného odvolania a nevyhodnotil predložené dôkazy v súlade so základnými zásadami správy daní uvedenými v ust. § 3 daňového poriadku. Podľa Ministerstva financií SR predmetné VZN podľa ust. § 1 platí od roku 2009 a v žiadnom z ďalších normatívnych ustanovení tohto nariadenia nie je evidentné jeho časové obmedzenie len na zdaňovacie obdobie roku 2009. Informácia o schválení predmetného VZN uvedená v § 8 ods. 2 predmetného VZN nemá konštitutívny charakter a vecne nemení schválené VZN, ani závery Okresnej prokuratúry Pezinok z 5.10.2011 nenasvedčujú tomu, že by VZN ako celok bolo nezákonné, ba naopak, je zrejmý nesúlad len v uvedenej časti VZN. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1020502/1/1180840/2012/5085-r zo dňa 8.10.2012 podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v nadväznosti na ust. § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní potvrdilo platobný výmer obce Chorvátsky Grob č. 1024100134-2/DZ zo dňa 12.12.2011, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2011 vo výške XX.XXX,XX € daňovému subjektu - žalobcovi. V odôvodnení rozhodnutia poukázalo na názor Ministerstva financií SR uvedený v rozhodnutí č. MF/016096/2012-722 zo dňa 10.10.2012, podľa ktorého nie je možné VZN obce Chorvátsky Grob č. 4/2008 zo dňa 15.12.2008 o dani z nehnuteľnosti pri jeho uplatnení v zdaňovacom období roku 2011 považovať za nezákonné, na základe čoho bola daň z nehnuteľnosti na rok 2011 vyrubená v súlade so zákonom. IV. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa § 11 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok. Podľa § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 582/2004 Z.z. zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len zákon o miestnych daniach), predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území SR v tomto členení: stavebné pozemky. Podľa § 7 ods. 6 písm. g) zákona o miestnych daniach, správca dane môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že namiesto hodnoty pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. g) uvedenej v prílohe č. 2 sa použije hodnota pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. g) uvedená vo VZN. Podľa § 8 ods. 2 zákona o miestnych daniach, ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivé časti znížiť, alebo zvýšiť s účinnosťou od 1.1. príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivé časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy pozemkov podľa § 6 ods. 1 alebo pre jednotlivé katastrálne územia. Takto určená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecnom záväznom nariadení. Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1. Podľa § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach daňová povinnosť vzniká 1.1 zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom, alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane a zaniká 31.12. zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom, alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti od 1.1. bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá, zákona o miestnych daniach, na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1.1. zdaňovacieho obdobia. Podľa § 20 ods. 1 zákona o miestnych daniach, daň z nehnuteľností vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1.1. príslušného zdaňovacieho obdobia. Podľa § 98 zákona o miestnych daniach, miestnu daň podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) a miestnu daň podľa § 2 ods. 3 možno zaviesť, zrušiť, zmeniť sadzby, určiť oslobodenia alebo zníženia dane len k 1.1. zdaňovacieho obdobia. Pri poplatku podľa § 2 ods. 2 možno zmeniť sadzby, prípady, v ktorých možno žiadať o zníženie alebo odpustenie poplatku, spôsob a lehotu na uplatnenie zníženia, alebo odpustenia poplatku, ako aj podklady, ktoré má poplatník preukázať pri vrátení poplatku, len k 1.1. zdaňovacieho obdobia. Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vychádzajúc zo súdneho a administratívneho spisu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že obec Chorvátsky Grob Všeobecne záväzným nariadením č. 4/2008 z 15.12.2008 o dani z nehnuteľnosti od kalendárneho roku 2009 zaviedla podľa § 1 ods. 1 VZN s účinnosťou od 1.1.2009 daň z nehnuteľnosti. V zmysle ust. § 1 ods. 2 toto VZN upravuje podmienky určovania a vyberania dane z nehnuteľnosti na území obce Chorvátsky Grob od zdaňovacieho obdobia roku 2009. V zmysle ust. § 8 ods. 2 VZN sa obecné zastupiteľstvo obce Chorvátsky Grob uznieslo na tomto Všeobecne záväznom nariadení o dani z nehnuteľnosti na rok 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.1.2009 a v zmysle ust. § 9 VZN nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2009. Je nesporné, že obec Chorvátsky Grob mala úmysel zaviesť s účinnosťou od 1.1.2009 daň z nehnuteľnosti a upraviť podmienky určovania a vyberania dane z nehnuteľnosti na území obce Chorvátsky Grob od zdaňovacieho roku 2009. Krajský súd v Bratislave považoval za potrebné sa v prvom rade vysporiadať s prejudiciálnou otázkou platnosti a účinnosti VZN obce Chorvátsky Grob č. 4/2008 a jeho účinnosťou na rok 2011. Teória práva rozlišuje medzi pojmom platnosť a účinnosť právnej normy. V zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, vyvesenie VZN na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti, pretože nariadenie sa musí vyhlásiť a vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní. Účinnosť VZN nadobúda 15. dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je uvedený neskorší začiatok účinnosti. Pod pojmom platnosť VZN sa rozumie jeho právne normatívna existencia, kedy po formálnej stránke boli splnené všetky požiadavky, aby sa stalo súčasťou platného právneho poriadku. Platnosť VZN ešte nestačí na to, aby mohlo záväzne pôsobiť na adresátov a teda vyvolávať právne účinky, ktoré boli dôvodom vydania VZN. Predmetné VZN nadobudlo účinnosť dňom 1.1.2009, to znamená, že od tohto dňa sa stalo právne záväzným pre daňovníka dane z pozemkov. Aj keď mala obec Chorvátsky Grob v úmysle predmetným VZN upraviť podmienky určovania a vyberania dane z nehnuteľnosti od zdaňovacieho obdobia roku 2009, v záverečných ustanoveniach § 8 ods. 2 účinnosť tohto VZN obmedzila na obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009, pretože v ust. § 8 ods. 2 VZN je jednoznačne uvedené, že obecné zastupiteľstvo obce Chorvátsky Grob sa na tomto VZN o dani z nehnuteľnosti na rok 2009 uznieslo 15.12.2008. Ust. § 1 ods. 2 a ust. § 8 ods. 2 VZN si navzájom odporujú. Zo znenia ust. § 1 ods. 2 a ust. § 8 ods. 2 je s určitosťou zrejmé, že podľa VZN č. 4/2008 bol správca dane oprávnený postupovať pri určovaní a vyberaní dane z nehnuteľnosti na území obce Chorvátsky Grob v zdaňovacom období roku 2009. Ak správca dane mienil podľa tohto VZN postupovať aj v ďalších rokoch, mal VZN zmeniť tak, aby bola z neho jednoznačne zrejmá doba platnosti a účinnosti. Z tohto dôvodu správca dane - obec Chorvátsky Grob nemohol postupovať podľa tohto VZN a žalobcovi vyrubiť daň za rok 2011, pretože v tomto období predmetné VZN bolo síce platné, ale nebolo účinné. Správny orgán môže postupovať a konať len na základe všeobecne záväzného právneho predpisu, teda len v medziach právnej normy, nemá postavenie občana, ktorý môže konať to, čo mu právna norma nezakazuje. Na nesprávne znenie VZN jednoznačne nemožno hľadieť ako na chybu v písaní alebo na zrejmú nesprávnosť, pretože znenie VZN je zaväzujúce pre všetky subjekty - daňovníkov dane z pozemkov v zmysle zákona o miestnych daniach, resp. na ktoré sa VZN vzťahuje. Pre posúdenie právnej povinnosti je rozhodujúci skutkový stav v čase vydania rozhodnutia. Keďže žalobcovi vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. k 1.1.2011 a daň z nehnuteľnosti bola žalobcovi vyrubená na rok 2011, ktorá musela byť správcom dane vyrubená k 1.1.2011. K tomuto dňu však VZN nebolo účinné, vzhľadom na jeho navzájom si odporujúce ust. § 1 ods. 2 a § 8 ods. 2 VZN, správca dane pri vyrubení dane mal postupovať podľa ročnej sadzby dane z pozemkov podľa zákona o miestnych daniach. Skutočnosť, že správca dane uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 22.11.2011 ust. § 8 ods. 2 z VZN vypustil, nemôže mať za následok konvalidáciu VZN k 1.1.2011, tieto účinky nastávajú ex nunc, to znamená od 1.1.2012. Naviac je nutné uviesť, že správca dane - obec Chorvátsky Grob mohol doplnením Všeobecne záväzného nariadenia č. 4/2008 znížiť, resp. zvýšiť ročnú sadzbu dane z pozemkov s účinnosťou od 1.1. príslušného zdaňovacieho obdobia. V preskúmavanej veci je tiež potrebné uviesť, že vyhovenie protestu prokurátora okresnej prokuratúry v novembri 2011 vypustením § 8 ods. 2 VZN 4/2008 neznamenalo automaticky možnosť prvostupňového správneho orgánu vyrubovať daň z pozemkov podľa VZN 4/2008 za rok 2011. Nemožno totiž od účastníka daňového konania spravodlivo požadovať, aby sa riadil pri vyrubení predmetnej dane takýmto VZN, ale iba zákonom. Retroaktivita právnych noriem, pokiaľ nie sú pre účastníka konania priaznivejšie, totiž podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je prípustná (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/28/2014 zo dňa 22.10.2015). Z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu plynie záver, že neurčité a nejasné právne normy je potrebné vykladať na ťarchu tvorcu právnej normy a nie na ťarchu účastníka konania. Keďže k 1.1.2011 ročná sadzba dane z pozemkov VZN upravená nebola, s poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V. Dňa 26.02.2013 Krajskému súdu v Bratislave bol doručený návrh obce Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 17, 900 25 Chorvátsky Grob, prostredníctvom ktorého navrhoval svoj vstup do konania na strane žalovaného podľa § 93 O.s.p. ako vedľajšieho účastníka konania. Uviedol, že predmetom súdneho konania je preskúmanie takého rozhodnutia, ktoré ovplyvňuje hmotnoprávne postavenie obce, nakoľko týmto rozhodnutím bol potvrdený platobný výmer vydaný obcou, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť daň z nehnuteľností, ktorá je príjmom obce. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného má priamy vplyv na hmotnoprávne postavenie obce aj z toho dôvodu, že obec na základe právoplatného rozhodnutia pristúpila k vymáhaniu dane z nehnuteľností v exekučnom konaní, ktorú žalobca nezaplatil, pričom na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/2378/2012-40 bola odložená vykonateľnosť predmetného rozhodnutia. Podľa § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Podľa § 250 ods. 2 O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Podľa § 250 ods. 3 O.s.p., ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež vzťahovať rozhodnutie súdu (§ 91 ods. 2). Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V prejednávanej veci ide o konanie podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo), konkrétne podľa druhej hlavy piatej časti (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov), ktoré je upravené v § 247 až § 250k O.s.p. Základná charakteristika tohto konania je vymedzená v ustanovení § 247 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa podľa ustanovení druhej hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predmetom konania je súdny prieskum konkrétneho rozhodnutia správneho orgánu - individuálneho správneho aktu a postup správneho orgánu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Úlohou súdu je posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, teda to, či správny orgán pri vydávaní rozhodnutia rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je okruh účastníkov taxatívne stanovený v ustanovení § 250 O.s.p. Účastníkmi konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú žalobca a žalovaný. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250 O.s.p. navyše definuje, koho možno za žalobcu a žalovaného považovať. Účastníkmi konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 bolo ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p. doplnené druhou vetou, podľa ktorej súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Pôjde tak o účastníkov správneho konania, ktorí nepodali žalobu, pretože sú s rozhodnutím správneho orgánu spokojní, avšak jeho zrušením by mohli byť ich práva a povinnosti dotknuté. Ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. umožňuje, aby sa na konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku primerane aplikovali aj ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku, avšak iba za predpokladu, že určitá otázka nie je priamo upravená v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Do okruhu otázok priamo neupravených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nespadá otázka účastníkov, resp. vedľajších účastníkov konania. Na účely konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zákonodarca jednoznačne vymedzil okruh účastníkov tohto konania s možnosťou pribratia do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Predpokladom prípustnosti iného účastníka, vrátane vedľajšieho účastníka, do konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je, že bol účastníkom už v správnom konaní, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie, a že jeho práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Okruh účastníkov v správnom súdnictve je viazaný na účasť v administratívnom konaní, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie. Ak by v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku bolo aplikovateľné ustanovenie § 93 O.s.p., potom vedľajším účastníkom by mohol byť aj ten, kto nebol podľa predpisov o konaní pred správnym orgánom účastníkom administratívneho konania. Vzhľadom na široké vymedzenie účastníkov konania v zákone č. 71/1967 Zb., nemalo by dochádzať k tomu, že sa v konaní pred súdom ocitne osoba, ktorá v administratívnom konaní bola celkom nečinná. Ak netvrdí osoba už pred správnym orgánom, že môže byť rozhodnutím na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutá a svojou nečinnosťou sa vzdá svojich práv v administratívnom konaní, nie je dôvod poskytovať jej potom možnosť uplatňovať tieto práva až v súdnom konaní, pretože ochrana poskytovaná súdmi v správnom súdnictve má subsidiárnu povahu vo vzťahu k ochrane poskytovanej správnymi orgánmi. Naviac súd v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že v konaní, ktoré má byť na základe podanej žaloby predmetom súdneho prieskumu, vystupuje obec Chorvátsky Grob ako správny orgán, ktorý v prvom stupni platobným výmerom č. 1024100134-2/DZ zo dňa 12.12.2011, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2011 vo výške XX . XXX,XX Eur. Ak obec Chorvátsky Grob vydalo v daňovom konaní rozhodnutie z pozície konajúceho správneho orgánu (správca dane), teda z pozície subjektu verejnej správy s rozhodovacou právomocou, ktorý je v autoritatívnom postavení vo vzťahu k účastníkom konania, o právach a povinnostiach ktorých sa v konaní rozhoduje, nemôže sa zároveň v tom istom konaní domáhať postavenia účastníka konania. Účastníkmi správneho konania sú subjekty, o právach a povinnostiach ktorých sa v správnom konaní rozhoduje, resp. tí, ktorým toto postavenie priznáva záväzná právna norma. Na druhej strane, subjektom, ktorý o týchto právach a povinnostiach rozhoduje, je správny orgán. V prejednávanom prípade bol v postavení správneho orgánu rozhodujúceho v prvom stupni daňového konania obec Chorvátsky Grob ako správca dane, a preto nemohol byť zároveň v tom istom konaní aj účastníkom tohto konania. Správny orgán ako subjekt pôvodného verejnoprávneho vzťahu, v ktorom mal postavenie subjektu s rozhodovacou právomocou, má v rámci súdneho prieskumného konania postavenie pasívne legitimovaného subjektu. V prípade dvojinštančného správneho konania je pasívne legitimovaným subjektom v konaní pred súdom ten správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni. Súdny prieskum správneho rozhodnutia sa však neobmedzuje len na konanie pred správnym orgánom druhého stupňa, ale posudzuje zákonnosť správneho konania ako celku; zákonite je teda predmetom súdneho prieskumu aj postup a rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné priznať navrhovateľovi obci Chorvátsky Grob postavenie, či už vedľajšieho alebo tzv. ďalšieho účastníka, preto Krajský súd v Bratislave návrh obce Chorvátsky Grob na vstup do konania v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zamietol. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/54/2013 z 20.8.2013). O trovách konania súd rozhodol § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 70,- € a z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia (v roku 2012) - 58,69 € + režijný paušál 7,63 €, 2. podanie žalobného návrhu z 13.11.2012 - 58,69 €, + režijný paušál 7,63 €, 3. vyjadrenie k odvolaniu z 5.9.2013 - 60,07 € + režijný paušál 7,81 €, spolu 261,22 € + 20 % DPH - 52,24 € (advokát je platcom DPH), trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu 313,46 €. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.