KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava20. 1. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/166/2012 z 20. 1. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. januára 2015, sp. zn. 4Sp/166/2012, ECLI:SK:KSBA:2015:1012210868.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/166/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012210868
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012210868.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľov:
1/ L. Y. V., 2/ L. P. V., obaja bytom C. XX, X., proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa
14.11.2012 proti rozhodnutiu odporcu Číslo: MAGS SNM 49178/2012-396738, Číslo konania: 861/SK
zo dňa 17.9.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Číslo: MAGS SNM 49178/2012-396738, Číslo
konania: 861/SK zo dňa 17.9.2012 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľom v 1/ a 2/ rade n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Číslo: MAGS SNM 49178/2012-396738, Číslo konania: 861/SK zo dňa
17.9.2012 odporca za použitia ust. § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe
usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (ďalej len „zákon“) navrhovateľom v 1/ a 2/ rade (ďalej len „navrhovatelia“) nepriznal nárok
na bytovú náhradu za štvorizbový byt, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu na Obchodnej
ul. č. 12 v Bratislave. Svoje negatívne rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že navrhovatelia v konaní
o poskytnutie bytovej náhrady v zmysle zákona predložili výpoveď z nájmu bytu zo dňa 21.10.2010
podanú pred účinnosťou zákona.. Z tohto dôvodu dospel k názoru, že túto výpoveď z nájmu nie je možné
subsumovať pod ust. § 3 zákona, v čoho dôsledku nie je v tomto prípade daná vecná pôsobnosť zákona.

Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo
dňa 14.11.2012, ktorým sa domáhali jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedli v ňom, že užívateľmi
predmetného bytu sa stali v roku 1976 na základe rozhodnutia o jeho pridelení z 24.9.1976, že byt bol
v dezolátnom stave a bolo nutné vykonať v ňom opravy. Namietali, že odkaz odporcu na výpoveď z
nájmu bytu z 21.10.2010 nemôže byť relevantným, nakoľko otázka posudzovania platnosti výpovede
je predmetom súdneho konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava I a že z tohto dôvodu
prenajímateľ bytu nepodal výpoveď novú. V ďalšom argumentovali spornými otázkami v konaní pred
Okresnom súdom Bratislava I, že ide o zložitú vecnú aj právnu problematiku a že v čase vydania
napadnutého rozhodnutia bol podaný návrh na zmenu zákona, ktorá bola schválená Národnou radou
Slovenskej republiky 26.10.2012.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 1.3.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
potvrdiť, nakoľko ho považuje za vecne správne. Opakovanie uviedol, že navrhovatelia nárok na



poskytnutie bytovej náhrady síce uplatnili v lehote stanovenej zákonom, avšak zdôraznil, že výpoveď
z nájmu bytu bola datovaná 21.10.2010 - teda pred účinnosťou zákona, pričom ako výpovedný dôvod
bolo použité ust. § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Teda na túto výpoveď
sa nevzťahujú ustanovenia zákona. Tiež dôvodil, že prebiehajúce súdne konanie na Okresnom súde
Bratislava I na tieto skutkové a právne zistenia nemá žiaden vplyv.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) písomne poučil účastníkov konania o možnosti vec rozhodnúť
bez pojednávania v prípade, ak s tým súhlasia a súčasne ich poučil, že v prípade, ak sa v lehote
15 dní od doručenia výzvy v tejto veci nevyjadria, súd bude predpokladať, že nemajú námietok (§
250f Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“). Účastníkom konania bola predmetná výzva
doručená dňa 20.2.2013. V stanovenej lehote a ani do dňa rozhodnutia, t.j. do 21.1.2015 na túto
nereagovali. Platí preto zákonná domnienka, že proti takémuto postupu súdu nemajú námietok. Súd
preto za použitia vyššie citovaného zákonného ustanovenia ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a
ods. 2 O.s.p.,) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p.
dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci
sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu, z obsahu ktorého zistil, že
navrhovatelia 9.8.2012 doručili odporcovi žiadosti o bytovú náhradu, prílohou ktorých boli ich čestné
vyhlásenia týkajúce sa ich hnuteľného či nehnuteľného majetku, výpoveď z nájmu bytu datovanú
21.10.2010, danú im prenajímateľom (Cirkevným zborom Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku
so sídlom v Bratislave) z dôvodu ust. § 711 ods. 1 písm. a) OZ, doklady týkajúce sa výmeny troch bytov,
medzi nimi aj 3-izbového bytu na Obchodnej 12 v Bratislave.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať
nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť
prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona tento zákon sa vzťahuje na byty

a) v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde
časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo
v spoluvlastníctve s obcou oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo
od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho
zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá,

b) v domoch alebo častiach domov, ku ktorým bolo oprávnenej osobe rozhodnutím súdu určené
vlastníctvo v spore s obcou, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní oprávnená osoba alebo iná
osoba, ktorá tieto byty od nej alebo od jej právneho nástupcu nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa
§ 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, a osoby, ktoré mali práva nájomcu alebo práva od
nájomcu odvodené, naďalej byt užívajú,

c) v domoch, o ktorých prebieha súdne konanie o ich vydanie podľa osobitných predpisov alebo súdne
konanie o určenie vlastníctva v spore s obcou až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu v
týchto konaniach a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku
dňu účinnosti tohto zákona trvá,

d) v domoch, ktoré boli súčasťou prevodu majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu alebo
ktoré sú ku dňu účinnosti tohto zákona vo vlastníctve inej osoby ako tej, ktorá ich podľa osobitného
predpisu nadobudla, alebo boli vložené ako vklad do obchodnej spoločnosti a v ktorých nájom vznikol
podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá,

e) v domoch alebo častiach domov vo vlastníctve fyzických osôb, ich dedičov alebo iných osôb, ktoré
tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudli a v ktorých bolo rozhodnutím štátneho



orgánu zriadené právo osobného užívania a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho
zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len
nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 (ďalej len "žiadateľ") a ktorý
je v materiálnej bytovej núdzi.

Podľa ust. § 711 ods. 1 písm. a) OZ prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak prenajímateľ potrebuje
byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 21.10.2010, na ktorú sa odvoláva napadnuté rozhodnutie
odporcu, nemôže byť relevantnou skutočnosťou pre vydanie napadnutého (negatívneho) rozhodnutia,
pretože otázka jej platnosti je predmetom samostatného súdneho konania a že z dôvodu neukončenia
tohto súdneho konania prenajímateľ nepodal novú výpoveď (Poznámka súdu: Zjavne výpoveď podľa
ust. § 3 ods. 1 zákona).

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Do účinnosti zákona č. 260/2011 Z.z.
(15.9.2011) bolo možné ukončiť nájom bytu výpoveďou prenajímateľa bytu výlučne v intenciách ust. §
711 OZ. Ak prenajímateľ bytu, nájomcom ktorého sú navrhovatelia, vypovedal nájom predmetného bytu
za použitia ust. § 711 ods. 1 písm. a) OZ výpoveďou z nájmu datovanou 21.10.2010 a táto výpoveď
(jej platnosť) je predmetom osobitného súdneho konania, takáto skutočnosť nemohla viesť k tomu, aby
odporca vo veci navrhovateľmi podanej žiadosti o bytovú náhradu (v zmysle zákona) vydal pozitívne
rozhodnutie, teda aby žiadostiam navrhovateľov vyhovel. Zákon (č. 260/2011 Z.z.) je totižto, ako
to správne uviedol odporca vo svojom vyjadrení k návrhu, osobitnou právnou normou, ktorá nad rámec
platnej právnej úpravy obsiahnutej v OZ upravuje o. i. aj ukončenie nájomných vzťahov spôsobom podľa
ust. § 3 zákona v domoch, ktoré zákonodarca špecifikoval v jeho ust. § 2 zákona. Zo znenia zákona
celkom jednoznačne vyplýva, že jedným z elementárnych predpokladov poskytnutia bytovej náhrady
v zmysle zákona je existencia výpovede z nájmu bytu, danej v zmysle ust. § 3 zákona. Teda - inak
povedané, obec môže za splnenia ostatných predpokladov stanovených v zákone poskytnúť bytovú
náhradu iba v prípade, ak nájomcovi bola prenajímateľom daná výpoveď podľa ust. § 3 zákona. Ak
takáto výpoveď podaná nebola - čo je prípad navrhovateľov - k poskytnutiu bytovej náhrady nemôže
dôjsť. Pokiaľ teda navrhovatelia voči prenajímateľovi bytu vedú súdny spor o neplatnosť výpovede
z 21.10.2010, danej im za použitia ust. § 711 ods. 1 písm. a) OZ, bez ohľadu na skutočnosť, či
takýto súdny spor je alebo nie je ukončený, takáto jeho existencia nemôže mať vplyv na napadnuté
rozhodnutie. Súd iba opätovne poukazuje na skutočnosť že je tomu tak preto, lebo nebol splnený jeden
zo zákonných predpokladov poskytnutia bytovej náhrady, ktorým je existencia výpovede z nájmu bytu,
danej prenajímateľom podľa ust. § 3 zákona. Námietka, že práve existencia súdneho sporu o neplatnosť
výpovede z nájmu bytu z 21.10.2010 mala spôsobiť, že prenajímateľ bytu nedal navrhovateľom výpoveď
z nájmu bytu v zmysle zákona je nepodstatnou, nakoľko dôvody prečo prenajímateľ nevyužil svoje
oprávnenie postupovať podľa ust. § 3 zákona sú irelevantnými.

Navrhovatelia v rámci podaných námietok, ktoré súd posúdil tak, ako to je uvedené v predchádzajúcom
texte odôvodnenia tohto rozsudku, ďalej poukázali na sporné okolnosti, vzťahujúce sa k súdnemu
konaniu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu z 21.10.2010. Tieto okolnosti však nijakým spôsobom
nesúvisia s ich žiadosťou o bytovú náhradu v zmysle zákona, nakoľko sa viažu k okolnostiam
výpovede z nájmu bytu, ktoré nebola podaná v zmysle zákona. Podobne je tomu v časti návrhu v
ktorej navrhovatelia poukazujú na novelu zákona, ktorá bola v čase vydania napadnutého rozhodnutia
predmetom schvaľovania Národnou radou Slovenskej republiky (a bola schválená zákonom č. 355/2012
Z.z. dňom 26.10.2012), pretože odporca musel aplikovať zákon v znení, platnom ku dňu vydania



napadnutého rozhodnutia. Naviac však ani text zák. č. 355/2012 Z.z. nijakým spôsobom neustanovoval,
že by sa výpovede z nájmov bytov, dané podľa platného znenia OZ (§ 711) mali považovať za výpovede
v zmysle ust. § 3 zákona.

Pretože námietky vznesené navrhovateľmi voči napadnutému rozhodnutiu odporcu neboli dôvodné,
osobitne pretože prenajímateľ bytu, nájomcami ktorého sú navrhovatelia, nikdy navrhovateľom nedoručil
výpoveď z nájmu bytu v zmysle ust. § 3 zákona, nebola splnená jedna z podmienok priznania nároku
na bytovú náhradu, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a vydané v súlade so
zákonom.

O trovách navrhovateľov súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam