Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/175/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211089 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012211089.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: B. K. N., bytom O. XX, Z. proti odporcovi: Okresný úrad Malacky, Pozemkový a lesný odbor (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Malackách) so sídlom Záhorácka 60A, Malacky, za účasti Slovenského pozemkového fondu so sídlom Búdková 36, Bratislava v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 4.9.2012 proti rozhodnutiu odporcu Č.j.: 1866/2004, Zn.: OPÚ 2012/1791/1324-22/07/DBO zo dňa 3.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.j.: 1866/2004, Zn.: OPÚ 2012/1791/1324-22/07/DBO zo dňa 3.9.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č.j.: 1866/2004, Zn.: OPÚ 2012/1791/1324-22/07/DBO zo dňa 3.9.2012 odporca za použitia ust. § 5 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. c) a § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o navrátení vlastníctva“) rozhodol, že navrhovateľka spĺňa podmienky § 3 ods. 1 písm. o) zákona o navrátení vlastníctva a priznal jej právo na náhradu za nevydávané pozemky špecifikované vo výroku rozhodnutia vo výške vlastníckeho podielu 1/28 ako: „Stav PK - Pkn vl. č. 266: - parc. č. pkn 1777, lúka o výmere 266 m2, nevydávaná výmera 90 m2, - parc. č. pkn 1779, lúka o výmere 4302 m2, nevydávaná výmera 2115 m2; Terajší stav podľa KN - Parc.č. KN C 3067, vodná plocha, LV XXX, Zák. prek. § 6 ods. 1, c/“. V ďalšom (IV.) výroku napadnutého rozhodnutia rozhodol o náhrade za nevydávané pozemky. V relatívne stručnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že otec navrhovateľky neb. B. J. N. tieto vlastnil v podiele 1/14 (ďalej len „pôvodný vlastník“). Dôvodil, že z osvedčenia o dedičstve Dnot 253/2004, 31D 1497/2004 bolo zistené, že pôvodný vlastník mal dve deti - dcéru (navrhovateľku, ktorá si nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom uplatnila podľa zákona o navrátení vlastníctva) a syna B.. B. N., ktorý si nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona o navrátení vlastníctva neuplatnil. V ďalšom dôvodil, že navrhovateľke bola priznaná jedna polovica z vlastníckeho podielu pôvodného vlastníka (jej otca B.. J. N.) z dôvodu, že nárok na navrátenie vlastníctva si uplatnila iba navrhovateľka, nie však jej brat B.. B. N.. Odporca ďalej uviedol, že pozemky boli pôvodnému vlastníkovi odňaté bez právneho dôvodu a že žiadne vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 12884/58-59 zo 4.9.1959 (ktoré je pod č.d. 667 zaznamenané v PK vložke č. 266) sa v archíve nenachádza. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 4.9.2012, ktorým sa domáhala jeho zrušenia pričom namietala výšku priznaného podielu na predmetných pozemkoch. Podľa jej názoru jej mal byť priznaný podiel vo výške podielu pôvodného vlastníka (1/14) a nie podiel vo výške 1/28. Dôvodila tým, že ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve Dnot 253/2004 z 2.12.2004 Dnot 87/2005 z 27.4.2005 sa v rámci tohto dedičského konania s jej bratom B.. B. N. dohodli tak, že nadobúdateľom (dedičstva) bude v celosti ona. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Slovenský pozemkový fond sa ako zúčastnená osoba k podanému návrhu vyjadril podaním zo 7.11.2012 tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu navrhol potvrdiť ako vydané v súlade so zákonom. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu z obsahu ktorého o. i. zistil, že navrhovateľka si 21.12.2004 u odporcu ako dedička po jej otcovi B.. J. N. uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva k rôznym pozemkom, okrem iných aj k pozemku parc. č. 1777 o výmere 176 m2 a parc. č. 1779 o výmere 2187 m2. Toto uplatnenie nároku bolo zaevidované u odporcu pod číslom 1866/04. Rozhodnutím Č.j.: 1866/2004, Zn.: OPÚ 2012/1804/1324-23/07/DBO z 3.9.2012 odporca konanie vo veci celého nároku navrhovateľky uplatneného 21.12.2004 pod číslom 1866/2004 zastavil z dôvodu, že všetky nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX v prospech navrhovateľky vo výške vlastníckeho podielu 1/14 s titulom nadobudnutia: PKV 266, v k.ú. O. Y.. V spise sa nachádza osvedčenie o dedičstve po neb. B.. J. N., zomr. 10.3.1982 31 D 1497/2004, Dnot 253/2004 z 2.12.2004 a 31D 405/2005, D not 87/2005 z 27.4.2005. Medzi aktívami v prvom označenom osvedčení o dedičstve sú uvádzané aj nehnuteľnosti - pozemky parc. č. 1777 o výmere 176 m2 a parc. č. 1779 o výmere 2187 m2. Dedičia - navrhovateľka a jej brat uzatvorili v rámci dedičského konania dohodu, podľa ktorej všetky zdedené nehnuteľnosti nadobúda navrhovateľka, teda včítane pozemkov parc. č. 1777 o výmere 176 m2 a parc. č. 1779 o výmere 2187 m2. Z identifikácie parciel z 5.12.2008 o. i. vyplýva, že z PK parcely č. 1777 bola odčlenená časť o výmere 90 m2 ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky - Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. a z PK parcely č. 1779 bola odčlenená časť o výmere 2115 m2 ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky - Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.. Obidve evidované na LV č. XXX, ako C KN parc. č. 3067. Tento faktický stav vyplýva aj z relácie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. zo 6.10.2009. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona o navrátení vlastníctva ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného návrhu - opravného prostriedku (§ 250j ods. 1 O.s.p.) a dospel k názoru, že navrhovateľkina námietka, podľa ktorej jej mal byť priznaný vlastnícky podiel vo výške 1/14 a nie 1/28 nie je dôvodná. Vychádzal pritom zo samotného napadnutého rozhodnutia, podľa obsahu ktorého odporca dospel k názoru, že navrhovateľka si riadne svoj nárok na navrátenie vlastníctva uplatnila. (K tomuto konštatovaniu sa súd vyjadrí následne.) K samotnému dôvodu tejto námietky súd poukazuje na skutočnosť, že zákon o navrátení vlastníctva je „lex specialis“ a teda vo vzťahu k určeniu okruhu oprávnených osôb (v prípade ak pôvodný vlastník pozemkov, ktoré sú predmetom konania podľa tohto zákona zomrel), sa pristupuje aplikáciou jeho ust. § 2. Tento postup je pritom odlišný od ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 460 a nasl.). Zatiaľ čo ust. § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka pripúšťa dohodu dedičov (napr. takú akú uzatvorila navrhovateľka a jej brat v dedičskom konaní po ich otcovi - pôvodnom vlastníkovi pozemkov), zákon o navrátení vlastníctva je pri stanovení oprávnených osôb striktný a okruh oprávnených osôb upravuje (stanovuje) v ust. § 2. Ak teda pôvodný vlastník (neb. B.. J. N.) nezanechal závet a jeho deťmi sú navrhovateľka a jej brat (B.. B. N.), do úvahy pripadajúcimi oprávnenými osobami podľa zákona o navrátení vlastníctva je navrhovateľka a jej brat, každý v rovnakom podiele. Prakticky to znamená, že ak by reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva uplatnili obidve deti pôvodného vlastníka a ak by boli splnené ostatné zákonom vyžadované náležitosti, vlastníctvo by bolo navrátené každému z nich v podiele 1/28, teda každému v polovici pôvodného vlastníckeho podielu - 1/14. Nakoľko však nárok na navrátenie vlastníctva si uplatnila iba navrhovateľka, odporca správne stanovil výšku jej podielu vo výške 1/28. Preto existencia dohody o vyporiadaní dedičstva, uzatvorená medzi navrhovateľkou a jej bratom v konaní 31D 1497/2004, Dnot 253/2004 dňa 2.12.2004 je z pohľadu zákona o navrátení vlastníctva irelevantnou. Pozornosti súdu však neušla skutočnosť, ktorú vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu nenapadol žiaden z účastníkov konania a preto súd nemal zákonné oprávnenie prihliadať na ňu v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia odporcu: Konanie o navrátení vlastníctva k pozemkom je konaním návrhovým. Teda odporca ako správny orgán ktorému prináleží rozhodovať o žiadostiach podaných v zmysle zákona o navrátení vlastníctva je oprávnený rozhodovať iba v rozsahu uplatneného návrhu na navrátenie vlastníctva. Ako to bolo vyššie konštatované, navrhovateľka si 21.12.2004 u odporcu ako dcéra neb. B.. J. N. uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva k rôznym pozemkom, okrem iných aj k pozemku parc. č. 1777 o výmere 176 m2 a parc. č. 1779 o výmere 2187 m2. Odporca správne vo vzťahu k týmto, ako aj k ostatným pozemkom konanie zastavil z dôvodu, že (ako to bolo preukázané) navrhovateľka je ich vlastníčkou, ako to vyplýva z LV č. XXXX. Z PK vložky č. 266 a z identifikácie parciel z 5.12.2008 o. i. vyplýva, že z PK parcely č. 1777 (pôvodnej výmery 266 m2) bola odčlenená časť o výmere 90 m2 ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky - Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. (266 m2 mínus 90 m2 = 176 m2) a z PK parcely č. 1779 (pôvodnej výmery 4302 m2) bola odčlenená časť o výmere 2115 m2 ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky - Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. (4302 m2 mínus 2115m2 = 2187 m2). Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol o tých odčlenených častiach pozemkov (p.č. 1777: 90 m2 ; p.č. 1779: 2115 m2) ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky - Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Ako to však vyplýva z obsahu uplatneného nároku, navrhovateľka sa nikdy navrátenia vlastníctva k týmto častiam pôvodných pozemkov nedomáhala! Odporca teda napadnutým rozhodnutím rozhodol o neexistujúcom nároku navrhovateľky. Ako to bolo vyššie uvedené, túto skutočnosť nikto z účastníkov konania nenamietal a preto súd v zmysle ust. § 250j ods. 1 O.s.p. nemal oprávnenie prizerať na ňu. Pretože podiel 1/28, stanovený odporcom v napadnutom rozhodnutí bol správne stanovený v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona o navrátení vlastníctva, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľka i keď bola v konaní neúspešná, je zo zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. z/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ju súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).