Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/2313/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211129 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012211129.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobkyne: O.. X. K.. C.. Y. Š., bytom Y.. W. XX, XXX XX K., korešpondenčná adresa Budapeštianska 10, 040 13 Košice, zastúpenej: JUDr. Jozef Švarc, advokát, Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo konania ŠbPO-147/2-165/2012 zo dňa 13.09.2012, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 30.11.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo konania ŠbPO-147/2-165/2012, vydaného dňa 13.09.2012 a vrátenia veci na ďalšie konanie. V úvode žaloby bol opísaný priebeh konania pred správnymi orgánmi, obsah prvostupňového rozhodnutia - personálneho rozkazu č. 5 066 zo dňa 25.05.2012, vydaného riaditeľom Personálneho úradu OS SR, ako aj obsah napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa namietala nesprávnosť postupu žalovaného ako aj zákonnosť jeho rozhodnutia s tým, že oba stupne konajúcich orgánov nedostatočne zistili skutkový stav, na skutkové zistenia a vyslovený právny záver nemali dostatočnú a nerušenú štruktúru dôkazov. Nesprávnosť postupu a z toho vyplývajúcu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videla v tom, že žalovaný neskúmal a nevyhodnotil jej odvolacie námietky podané proti prvostupňovému rozhodnutiu, obmedzil sa na ich citáciu a protiargumentáciu správneho orgánu 1. stupňa. Zaujal k nemu stanovisko, avšak dôsledne sa nevysporiadal so všetkými jej odvolacími námietkami, čoho dôsledkom bola nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v rozhodnutí neuviedol, prečo jej námietky odmietol. Ani jeden zo správnych orgánov sa nevysporiadal s jej odvolacími námietkami, najmä o porušovaní procesných zásad v konaní vo veci jej služobného hodnotenia za roky 2009, 2010 a 2011 a nezákonného doručovania písomností. Nedošlo k vyhodnoteniu jej námietok o tom, že bol proti nej vedený diskriminačný postup (rozporný s dobrými mravmi), keďže zo strany veliteľa útvaru bolo podmienené jej zotrvanie v OS SR tým, či si bude alebo nebude uplatňovať svoje práva ako osamelá profesionálna vojačka starajúca sa o maloleté dieťa. Mala za to, že vzhľadom na obsah odvolacích námietok neobstálo žalovaného konštatovanie, že jej prepustenie nebude pre OS SR personálnou stratou, len preto, že bola vo svojej funkcií nahradená a nevykonávala ju. Nebolo tiež hodnotené aké výsledky dosiahla vo svojej funkcií, ani to na základe akých skutočností neuspela v konkurenčnom výbere, na základe akých poznatkov dospel žalovaný k záveru, že nespĺňala ani jednu z podmienok § 22 ods. 2 pre zaradenie do programu udržiavania, lebo neboli známe výsledky ani dôvody pre takéto konštatovanie a neboli známe dôvody, prečo mal riaditeľ personálneho úradu za ňu náhradu, keď spĺňala predpoklady na výkon danej funkcie. V závere uviedla, že ak ňou navrhnuté dôkazy žalovaný nevykonal, mal uviesť, prečo ich vykonanie nebolo potrebné. Podľa rozhodovacej praxe, ak vzniknú a trvajú pochybnosti o akejkoľvek dokazovanej skutočnosti, bolo treba vykonať a zhodnotiť všetky dostupné dôkazy, ktoré mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na objektívne a spravodlivé rozhodnutie. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.03.2013 a žiadal ju zamietnuť. Ohľadom námietky žalobkyne o nesprávnosti jeho postupu a nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že v zmysle ustanovení O.s.p. (§ 244 ods. 1, 247 ods. 1 a 249 ods. 2) mohlo byť predmetom súdneho prieskumu len napadnuté rozhodnutie (ŠbPO-147/2-165/2012 zo dňa 13.09.2012), ktorým bol potvrdený personálny rozkaz (č. 5 066 zo dňa 25.05.2012) o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 70 ods. 1 písm. j) zákona č. 346/2005 Z. z. a nie žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré s napadnutým rozhodnutím nesúviseli. Žalobkyňa bola prepustená zo služobného pomeru profesionálnej vojačky podľa § 70 ods. 1 písm. j) zákona č. 346/2005 Z. z. a v tom prípade museli byť splnené dve zákonné podmienky 1/ profesionálnemu vojakovi uplynula doba výsluhy v hodnosti a 2/ profesionálny vojak nebol zaradený do programu udržiavania. V danom prípade boli splnené obe podmienky. Personálnym rozkazom č. 35, dňom 03.07.2004 bola žalobkyňa povýšená do hodnosti nadporučík. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. sa stanovila doba výsluhy v hodnosti pre hodnosť nadporučík 8 rokov. Potom doba jej výsluhy uplynula dňom 02.07.2012. Z tohto vyplývalo jednoznačné a nespochybniteľné splnenie prvej zákonnej podmienky podľa § 70 ods. 1 písm. j) zákona č. 346/2005 Z. z. Druhou zákonnou podmienkou bolo nezaradenie žalobkyne do programu udržiavania. Podľa znenia § 22 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. na zaradenie do programu udržiavania nemá profesionálny vojak právny nárok a to ani v prípade splnenia všetkých stanovených podmienok (§ 22 ods. 2) a rozhodnutie o zaradení je výlučne v dispozícií príslušného vedúceho služobného úradu. Tým, že žalobkyňa nebola po uplynutí doby jej výsluhy v hodnosti zaradená do programu udržiavania, bola splnená aj druhá zákonná podmienka na jej prepustenie zo služobného pomeru a teda nemohlo dôjsť vo vzťahu k použitému dôvodu prepustenie k nezákonnému rozhodnutiu. Žalobkyňa v žalobe ani jeden z dôvodov prepustenie nijako nespochybnila. K námietke o nevysporiadaní sa v rozhodnutí s jej odvolacími dôvodmi - porušenia procesných zásad vo veci jej služobného hodnotenia a nezákonného doručovania písomností, poukázal žalovaný na to, že v zmysle § 244 ods. 1, 247 ods. 1 a 249 ods. 2 O.s.p. mohlo byť predmetom súdneho prieskumu len napadnuté rozhodnutie číslo konania: ŠbPO-147/2-165/2012 zo dňa 13.09.2012, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 70 ods. 1 písm. j) zákona č. 346/2005 Z. z. a nie žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré s napadnutým rozhodnutím nesúviseli. Vzhľadom na dôvod prepustenia žalobkyne jej služobné hodnotenie nemalo žiaden právny význam (to by malo v prípade prepustenia z dôvodu § 70 ods. 1 písm. e) zákona č. 346/2005 Z. z.). Námietka žalobkyne o nezákonnom doručovaní sa netýkala napadnutého rozhodnutia, ale personálneho rozkazu, ktorý jej mal byť doručovaný prostredníctvom osôb, ktoré neboli účastníkmi konania (P.. T. a členovia komisie). Takáto skutočnosť vo vzťahu k samotnému doručovaniu nemala žiadny význam a to s poukazom na ust. § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z., podľa ktorého sa v danom prípade použilo ust. § 38 ods. 1 zákonníka práce. Záverom poukázal na to, že uvádzaný dôvod nezákonnosti rozhodnutia - nepreskúmateľnosť nebola v žalobe nijako zdôvodnená. 3. Súd sa oboznámil s administratívnym spisom žalobcu, obsahujúcim súhlas žalobkyne so zmenou času trvania dočasnej štátnej služby z 20.03.2012, vyjadrenie veliteľa VÚ 3030 Zvolen k súhlasu so zmenou času trvania dočasnej štátnej služby žalobkyne, vyjadrenie veliteľa vzdušných síl OS SR k súhlasu so zmenou času trvania dočasnej štátnej služby žalobkyne, návrh na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru z 17.04.2012, záznam o vykonanom personálnom pohovore z 17.04.2012, vyjadrenie žalobkyne k personálnym materiálom z 05.05.2012, vyjadrenie C.. L. T. k vyjadreniu žalobkyne, vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne, vyjadrenie riaditeľa Personálneho úradu k odvolaniu žalobkyne, vyjadrenie žalobkyne k podkladom z 24.08.2012. Personálny rozkaz č. 5066 vydaný dňa 25.05.2012, ktorým bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. j) zákona č. 346/2005 Z. z. s tým, že jej služobný pomer sa skončil 31.07.2012. Dôvodom skončenia služobného pomeru bola skutočnosť, že jej dňa 02.07.2012 uplynula doba výsluhy v hodnosti a nebola zaradená do programu udržiavania. Odvolanie žalobkyne zo dňa 08.06.2012 voči vyššie uvedenému personálnemu rozkazu. Napadnuté rozhodnutie číslo konania: ŠbPO-147/2-165/2012 zo dňa 13.09.2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie podané žalobkyňou voči vyššie uvedenému personálnemu rozkazu a tento bol potvrdený. V úvodnej časti rozhodnutia bol opísaný priebeh konania predchádzajúci vydaniu personálnemu rozkazu a jeho zdôvodnenie. Ďalej odôvodnenie obsahovalo uvedenie odvolacích dôvodov obsiahnutých v odvolaní žalobkyne, podľa ktorej skutočnosti uvedené v personálnom rozkaze neboli súladné so skutkovým stavom veci z obdobia rozhodujúceho pre jeho vydanie, dôvody zakladajúce jej prepustenie boli zmanipulované a nezákonné, v konaní predchádzajúceho vydaniu personálneho rozkazu došlo zo strany riaditeľa personálneho úradu k porušeniu zákona. Následne bolo zosumarizované vyjadrenie riaditeľa personálneho úradu k novým odvolacím skutočnostiam uvedených v odvolaní žalobkyne. Žalovaný ďalej uviedol, že v rozhodnutí vychádzal z podkladov, podľa ktorých žalobkyňa bola prijatá do služobného pomeru dňa 03.07.2002 a jej služobný pomer bol zmenou legislatívy (k 01.09.2005) zmenený na dočasnú štátnu službu do výsluhy hodnosti a ňou dosiahnutá hodnosť nadporučíka stanovená na 8 rokov a uplynula dňa 02.07.2012. Zároveň sa vyjadril k jednotlivým námietkam uvedeným v jej odvolaní, ako aj k dôvodom, pre ktoré došlo k prepusteniu žalobkyne zo služobného pomeru. Skonštatoval, že riaditeľ personálneho úradu v napadnutom personálnom rozkaze reagoval na všetky skutočnosti a vyjadrenia žalobkyne prezentované pred vydaním personálneho rozkazu, pričom sa stotožnil so stanoviskami veliteľa útvaru. K námietke žalobkyne ohľadom doručovania personálnych materiálov a rozhodnutí (body 1,3,4,5 odvolania žalobkyne) uviedol, že ich neakceptoval z dôvodu, že ust. § 38 ods. 1 zákonníka práce, podľa ktorého sa realizuje doručovanie písomností profesionálnym vojakom § 191 ods. 1 zákona zakotvuje, že písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v byte, alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Z uvedeného vyplýva, že aj predmetný personálny rozkaz je písomnosťou zamestnávateľa týkajúcou sa skončenia pracovného pomeru, ktorý musel byť doručený do vlastných rúk v prvom rade na jej pracovisku, čo sa realizovala prostredníctvom veliteľa útvaru. Rozhodnutie veliteľa útvaru o komisionálnom doručení napadnutého personálneho rozkazu považoval za legitímne. Ohľadom námietky doručovania rozhodnutia na korešpondenčnú adresu žalobkyne v Košiciach túto taktiež neakceptoval, nakoľko správny orgán preveroval a zistil, že žalobkyňa od roku 2002 udávala ako adresu svojho trvalého bydliska V. H.. Č. XX, M. a v marci 2010 zmenila adresu trvalého bydliska na novú adresu - Y.. W. XXXX/XX K., čo vyplývalo zo záznamu v jej osobnom spise - Hlásenie osobných zmien. Žiadna iná adresa ani jej zmena nebola oznámená a korešpondencia bola žalobkyni zasielaná na adresu, ktorú mala uvedenú na potvrdeniach o dočasnej pracovnej neschopnosti, to znamená na adresu, kde sa mala počas práceneschopnosti zdržiavať. Niektoré dokumenty jej však boli kvôli istote doručenia zasielané aj na adresu trvalého bydliska a aj na korešpondenčnú adresu. Oficiálny oznam žalobkyne o jej korešpondenčnej adrese sa na útvare nenachádzal, avšak veliteľ mal o tejto adrese vedomosť z jej vyjadrenia zo dňa 14.06.2010 k disciplinárnym konaniam. Potom žalovaným konštatoval, že pokiaľ veliteľ útvaru počas jej pracovnej neschopnosti zasielal žalobkyni písomnosti na adresu jej trvalého pobytu vo Zvolene postupoval v súlade so zákonom a jej tvrdenie o zámernom zasielaní písomností tak, aby bolo pri ich doručovaní možné aplikovať inštitút „fikcie doručenia“ vyhodnotil ako neopodstatnené. Bod 2 - neakceptoval námietku o tom, že personálny pohovor ako aj návrh na jej prepustenie zo služobného pomeru nespĺňali základné formálne náležitosti a konštatoval, že tieto dokumenty boli spracované v súlade so zákonom s tým, že žalobkyňa neuviedla akých konkrétnych pochybení sa veliteľ útvaru mal pri spracovaní podkladov dopustiť. Body 6,7 - akceptoval námietku žalobkyne o neprípustnosti záverov veliteľa útvaru o tom, že žalobkyňa ako osamelá profesionálna vojačka nedala súhlas k výkonu štátnej služby podľa § 112 ods. 1, avšak takýto záver veliteľa útvaru nemal vplyv na prebiehajúce konanie. Body 9,14 - pokiaľ riaditeľ personálneho úradu rozhodol o nahradení žalobkyne ustanovením do funkcie iného profesionálneho vojaka v hodnosti nadporučík, ktorý uspel v konkurenčnom výbere, skonštatoval, že riaditeľ personálneho úradu využil svoje oprávnenie na postup, ktorý bol v súlade so zákonom, nakoľko vzal do úvahy predovšetkým skutočnosť, že žalobkyňa v konkurenčnom výbere dva krát neuspela. Taktiež mal za preukázané, že žalobkyni bola dňa 12.06.2012 doručená kompletná dokumentácia potrebná na absolvovanie rekvalifikačného kurzu. K bodom 8,10,11,12,13 - skonštatoval, že z hľadiska ust. § 70 ods. 1 písm. j) zákona č. 346/2005 Z. z. a fakultatívneho charakteru § 22 ods. 2 a podmienok pre jeho aplikáciu nemajú, skutočností uvedené v tejto časti odvolania žalobkyne súvislosť s jej nezaradením do programu udržiavania a následne ani s jej prepustením zo služobného pomeru. Žalobkyňa nespĺňala ani jednu z podmienok ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. pre zaradenie do programu udržiavania. V prípade neakceptovania súhlasu žalobkyne s jej nezaradením do programu udržiavania podľa § 22 ods. 2 konštatoval, že z dôvodu obligatórneho charakteru § 70 ods. 1 písm. j) a uplynutím lehoty na prepustenie pristúpil k skúmaniu splnenia tejto zákonnej podmienky. Takmer všetky námietky žalobkyne uvedené v jej odvolaní smerovali proti vyjadreniu veliteľa útvaru prezentovaným pred vydaním personálneho rozkazu v súvislosti s neakceptovaním súhlasu žalobkyne. Keďže riaditeľ personálneho úradu nerozhodoval v zmysle § 21 ods. 9 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. o zmene času trvania dočasnej štátnej služby a ustanovenie § 70 ods. 1 písm. j) má obligatórny charakter, jej služobný pomer skončil v súlade s § 72 ods. 3 uplynutím lehoty na prepustenie dňa 31.07.2012. Záverom skonštatoval, že napadnutý personálny rozkaz preskúmal z vecného a právneho hľadiska a musel skonštatovať, že 1. stupňový správnym orgán postupoval pri jeho vydávaní v súlade so zákonom, ako aj správnym poriadkom a on nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo ho možné zmeniť alebo zrušiť. Na súdnom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobkyne zdôraznil, že v prípade podmienok uvádzaným žalovaným, by mohol byť ktokoľvek a kedykoľvek prepustený zo služobného pomeru len z čisto formálnych dôvodov. Ak žalobkyňa nemala žiaden právny nárok na zaradenie do programu udržiavania, jednalo sa o čisto formalistický prístup. V danom prípade žalobkyňa spĺňala všetky náležitosti aby zotrvala v služobnom pomere, a preto postup žalovaného sa javil ako nezákonný. Predchádzajúce služobné hodnotenia žalobkyne pokladal za právne významné pre rozhodnutie o prerozdelení zo služobného pomeru. Zdôraznil, že doba výsluhy v hodnosti žalobkyni uplynula dňa 02.07.2012 a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané pred týmto dátumom. Zástupca žalovaného uviedol, že obe preskúmavané rozhodnutia spĺňali zákonom požadované náležitosti. Žalobkyňa bola prepustená zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. j) a boli splnené obe zákonom stanovené podmienky - uplynutie doby výsluhy v hodnosti ako aj to, že nebola zaradená do programu udržiavania. Ohľadom predchádzajúcich služobných hodnotení žalobkyne uviedol, že na ich preskúmanie existuje osobitný postup, podľa ktorého mala žalobkyňa postupovať a brániť svoje práva. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj 1. stupňového správneho orgánu v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 22 ods. 1, 2 zákona č. 346/2005 Z. z. za program udržiavania sa na účely tohto zákona považuje ponechanie profesionálneho vojaka s jeho písomným súhlasom v dočasnej štátnej službe nad dobu výsluhy v dosiahnutej hodnosti s možnosťou opakovaného zaradenia do programu udržiavania, najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby. Do programu udržiavania môže služobný úrad rozhodnutím vedúceho služobného úradu zaradiť profesionálneho vojaka, ak a) spĺňa požadované osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť, zdravotnú spôsobilosť, psychickú spôsobilosť a fyzickú zdatnosť na výkon štátnej služby a ak je to v záujme služobného úradu, b) je nedostatok profesionálnych vojakov vo funkciách s príslušnou vojenskou odbornosťou a funkciu nemožno obsadiť na základe výsledkov konkurenčného výberu alebo c) doplňovanie ozbrojených síl nezodpovedá potrebám ozbrojených síl. Podľa § 70 ods. 1 písm. j) zákona č. 346/2005 Z. z. služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak mu uplynula doba výsluhy v hodnosti a nebol zaradený do programu udržiavania. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. pre hodnosti, ktoré profesionálni vojaci dosiahli pred účinnosťou tohto zákona, sa ustanovujú tieto doby výsluhy v hodnosti: nadporučík - 8 rokov. Podľa § 38 ods. 1 zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím 1. stupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, v ktorej žalobkyňa vzniesla námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nevysporiadanie sa so všetkými jej odvolacími námietkami, čoho dôsledkom mala byť nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Súd musí konštatovať, že v danom prípade boli splnené oba zákonné predpoklady vyplývajúce s § 70 ods. 1 písm. j) zákona č. 346/2005 Z. z. Žalobkyni uplynula doba výsluhy v hodnosti - stanovená pre jej dosiahnutú hodnosť nadporučík na 8 rokov a to dňa 02.07.2012 a zároveň nebola zaradená do programu udržiavania. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu neobstojí, nakoľko žalovaný a aj 1. stupňový správny orgán skutkový stav riadne zistili v rozsahu naplnenia zákonných predpokladov na svoj postup - uplynutie doby výsluhy v hodnosti žalobkyne, ako aj jej nezaradenie do programu udržiavania, na ktoré v zmysle zákona (§ 22) nemala právny nárok. Rozhodnutie o zaradení, resp. nezaradení profesionálneho vojaka (žalobkyne) do programu udržiavania bolo plne v kompetencii vedúceho služobného úradu, ktorý môže, ale aj nemusí kladne rozhodnúť o zaradení profesionálneho vojaka do programu udržiavania. Pri zákonnom dôvode, pre ktorý bola žalobkyňa prepustená nebolo potrebné prihliadať na jej dovtedajšie hodnotenia a tieto nemali žiadny priamy vplyv na rozhodnutie o ukončení jej služobného pomeru (mohla ich napadnúť postupom podľa § 42 ods. 2). Je potrebné však vziať do úvahy okolnosť, že na rozhodnutie žalovaného o nezaradení žalobkyne do programu udržiavania nepochybne mala vplyv aj skutočnosť, že žalobkyňa dvakrát neuspela v konkurenčnom výbere. Služba v Ozbrojených silách SR je upravená osobitným zákonom (zákon č. 346/2005 Z. z.) a podľa presvedčenia súdu profesionálni vojaci majú v mnohom oproti iným zamestnancom osobitné postavenie a potom, ak zákon upravujúci ich postavenie predpokladá určitý postup - spôsob ukončujúci ich služobný pomer a ktorý bol v prípade žalobkyne uplatnený mala žalobkyňa s možnosťou takéhoto postupu počítať a jej namietanie prílišného formalizmu nemôže byť dôvodné, keď takýto postup priamo vyplýva zo zákona. Napadnuté rozhodnutie (ako aj personálny rozkaz) spĺňa všetky zákonné predpoklady naň kladené a správne orgány sa dostatočne (nad rámec zákonného dôvodu prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru) s jej vznesenými námietkami (a to aj s tými ktoré nesúviseli s dôvodmi jej prepustenia) vysporiadali a to tak v prvostupňovom, ako aj druhostupňovom rozhodnutí. Na každú námietku uvedenú v jej odvolaní žalovaný v napadnutom rozhodnutí primeraným spôsobom reagoval a preto námietka jeho nepreskúmateľnosti nie je namieste. Aj keď personálny rozkaz o prepustení žalobkyne bol vydaný dňa 25.05.2012, t. j. pred uplynutím jej doby výsluhy v hodnosti, ktorý nastal dňa 02.07.2012, k prepusteniu žalobkyne zo služobného pomeru malo dôjsť až dňa 31.07.2012, (nastala jeho vykonateľnosť) t.j. po uplynutí doby výsluhy v hodnosti, a preto takáto skutočnosť nemôže byť dôvodom nezákonnosti personálneho rozkazu. Nie je dôvodná ani námietka spôsobu doručovania personálneho rozkazu žalobkyni, pretože jeho doručovanie prebehlo v súlade s ust. § 38 ods. 1 Zákonníka práce (vzťahujúce sa na doručovanie týkajúce sa aj personálneho rozkazu v zmysle ust. § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z.), čo vyplýva z písomnosti - potvrdenia o doručení personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi - žalobkyni, spísaného dňa 28.05.2012. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného (aj jemu predchádzajúci personálny rozkaz) bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobkyne neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.