Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/179/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211157 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012211157.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateliek: 1. S. Z. Y., bytom D. X, C., 2. S. A. K., bytom D.P. X, C., 3. pani P.. P. Q., bytom Q. X, C., všetky zastúpené pani JUDr. Dašou Šulejovou, advokátkou so sídlom Fedinova 16, Bratislava proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Bratislave) so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: 1. Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava, 2. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateliek zo 4.12.2012 voči rozhodnutiu odporcu Č.k.: 180/2004, Zn.: R4-5585/12/111/07/MBE z 29.10.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.k.: 180/2004, Zn.: R4-5585/12/111/07/MBE z 29.10.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľkám v 1/ až 3/ rade nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č.k.: 180/2004, Zn.: R4-5585/12/111/07/MBE z 29.10.2012 odporca za použitia ust. § 1, § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (v ďalšom len „zákon o navrátení vlastníctva“) nepriznal pánovi A.. U. Y., nar. X.X.XXXX (ďalej len „žiadateľ“) v podiele 1/3 k celku vlastnícke právo k pozemku v pôvodnom katastrálnom území C. - Č., zapísaného v PK vložke č. XXX, PK parc. č. 1190/1 o výmere 11 509 m2 - roľa (ďalej len „predmetný pozemok“). V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že žiadateľ si 9.2.2004 uplatnil právo na navrátenie vlastníctva k medzi iným aj k predmetnému pozemku, ktorého pôvodným vlastníkom bol S.. U. Y. (H.. XX.XX.XXXX, T.. X.X.XXXX - ďalej len „pôvodný vlastník“). Odporca dôvodil, že žiadateľ si síce reštitučný nárok uplatnil po svojom strýkovi - pôvodnom vlastníkovi a nie po S.. N. Y., avšak :“ Nakoľko žiadateľ prichádza do úvahy ako oprávnená osoba podľa ust. § 2 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona po N. Y. a nárok na PK p.č. 1190/1 k.ú. Č. bol žiadateľom uplatnený v lehote do 31.122.2004, z uvedeného dôvodu považoval OPÚ nárok za uplatnený riadne a včas. Následne správny orgán skúmal výšku podielu, ktorá pripadá na U. Y. po N. Y..“ Odporca uviedol, že S.. N. Y. bola starou mamou žiadateľa a s poukazom na ďalšie skutočnosti uvedené v rozhodnutí bol podiel žiadateľa k predmetnému pozemku stanovený vo výške 1/3 k celku. V ďalšom obsiahlym a podrobným spôsobom odporca opísal v konaní zistený stav veci a dôvodil, že S.. N. Y. bol predmetný pozemok 1.1.1927 daný iba do držby a nie do vlastníctva, v dôsledku čoho vlastnícke právo k nemu nemohlo vzniknúť a to ani na základe výkazu o výpočte, ktoré vydal daňový úrad. Odporca v tejto súvislosti poukázal aj na v tom čase platné právo, podľa ktorého zápisy v pozemkovej knihe mali konštitutívne účinky, pričom v pozemkovej knihe vo vzťahu k predmetnému pozemku S.. N. Y. nebola zapísaná ako jeho vlastníčka. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovateľky v 1/ - 3/ rade v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 4.12.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Predovšetkým preukázali svoje nástupníctvo po žiadateľovi - S.. A.. U. Y., H.. X.X.XXXX, ktorý po doručení napadnutého rozhodnutia zomrel 23.11.2012. Namietali v ňom nesprávne právne posúdenie veci - uviedli v ňom, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné predpoklady na navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku, pričom tiež namietali ustálenie podielu žiadateľa vo výške 1/3, nakoľko tento si ako jediný z dedičov po S.. N. Y. uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva. Dôvodili, že právny predchodca žiadateľa - S.. N. Y. - nadobudla predmetný pozemok na základe rozsudku maďarského súdu č. 33461/1926, pričom podľa vtedajšieho právneho vzťahu sa intabulačný princíp nevzťahoval na prechod vlastníckeho práva na základe autoritatívneho rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. Namietali, že právny predchodca žiadateľa (S.. N.. Y.) bol v rozhodujúcom období vlastníkom predmetného pozemku a že Československý štát bol ako vlastník predmetného pozemku zapísaný bez právneho dôvodu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 18.3.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj na jeho dôvodoch. Osobitne poukázal na skutočnosť, že do 31.12.1950 sa na Slovensku uplatňovalo uhorské obyčajové právo, podľa ktorého zápis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam bol obligatórnym a mal konštitutívne účinky. Slovenský pozemkový fond ako zúčastnená osoba vo svojom vyjadrení z 23.2.2015 k návrhu navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť z dôvodov v podstate zhodných s dôvodmi, uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na pojednávaní prostredníctvom poverenej pracovníčky zdôraznil, že žiadateľ si uplatnil svoj nárok po svojom strýkovi a nie po S.. N. Y.. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako zúčastnená osoba vo svojom vyjadrení z 10.2.2015 k návrhu navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., ) na pojednávaní v neprítomnosti odporcu a zúčastnenej osoby v druhom rade, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavili (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods.2 písm. a) a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. A to i napriek skutočnosti, že toto negatívne rozhodnutie je vo svojej podstate správne. Dôvody takéhoto rozhodnutia súdu budú následne uvedené. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu. Z jeho obsahu súd predovšetkým zistil, že žiadateľ - S.. A.. U. Y., nar. X.X.XXXX (ktorý zomrel XX.XX.XXXX) si ako synovec pôvodného vlastníka (ako ho žiadateľ označil) dňa 9.2.2004 uplatnil právo na navrátenie vlastníctva po pôvodnom vlastníkovi p. U. Y., nar. 12.10.1909, ktorý zomrel X.X.XXXX. Uplatnený nárok sa týkal pozemkov zapísaných na LV č. XXX ako p.č. 1199/3, 1190/1 a 1190/2 kat. územia Č.. Zo založených matričných dokladov vyplýva, že domnelá vlastníčka S. N. Y. (H.. XX.X.XXXX) zomrela 1.4.1958, pričom jej deťmi boli : 1/ U. Y. (H.. XX.XX.XXXX, T.. X.X.XXXX), 2/ Z. G., 3/ D. D., 4/ N. U. a 5/ B. Y.. Žiadateľ p. A.. U. Y. (H.. X.X.XXXX, T.. XX.XX.XXXX) bol synom B. Y., ktorá zomrela 30.12.1988. (Poznámka súdu: Z uvedeného je zrejmé, že - ako to konštatoval odporca, žiadateľ bol vnukom S.. N. Y. a súčasne synovcom U. Y., ktorý bol bratom matky žiadateľa. Z PK vložky č. XXX obce M. (Č.) je zrejmé, že okrem iných aj parcely č. 1190/1 a 1190/2 podľa zápisu z 27.4.1956 b(č.d. 1319) prešli do vlastníctva Československého štátu na základe § 5 zák. č. 354/1921 Zb. V časti „B“ tejto vložky nie sú uvedené žiadne fyzické osoby ako vlastníci - ako vlastník je zapísaná Maďarská štátna pokladnica, ako to je zrejmé zo zápisu z 12.10.1928, odkazujúc na rozhodnutie č. 47900/1928 z 26.9.1928. Z PK vložky č. XXX obce M. (Č.) je zrejmé, že vlastníkom parcely č. 1199/3 sa zápisom z 1.4.1947 stal U. Y., pričom zápisom z 29.8.1960 prešlo vlastníctvo na Československý štát. Rozhodnutím odporcu Č.j.. 180/2004, Zn.: 1468/08/111/07/MBE-2 z 18.3.2009 bolo žiadateľovi priznané vlastnícke právo k parcele č. 1199/3 formou priznania práva na náhradu. Rozhodnutím odporcu Č.j. 180/2004, Zn.: 2030/09/111/07/MBE-3 zo 14.4.2009 bolo konanie o navrátenie vlastníctva k pozemku parc. č. 1190/2 zastavené z dôvodu späťvzatia žiadosti, týkajúcej sa tohto pozemku. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Podľa ust. § 1 zákona o navrátení vlastníctva tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: Súd považuje za povinnosť poukázať na skutočnosť, že konanie podľa zákona o navrátení vlastníctva je konaním návrhovým. To znamená, že povinnosťou odporcu je posúdiť podanú žiadosť o navrátenie vlastníctva výlučne iba v rozsahu jej obsahu a dôvodov v nej uvedených. Preto odporcovi neprináleží (koniec-koncov to nevyplýva ani z obsahu zákona o navrátení vlastníctva), aby za žiadateľa vyhľadával ev. iné dôvody, ktoré by svedčili navráteniu vlastníctva. Ako to je zrejmé zo žiadosti o navrátenie vlastníctva, podanej žiadateľom 9.2.2004, S.. A.. U. Y. (H.. X.X.XXXX) sa ako synovec pána U. Y. (H.. XX.XX.XXXX) domáhal navrátenia vlastníctva o. i. aj predmetného pozemku parc. č. 1190/1 v podiele 1/1, ktorého pôvodným vlastníkom mal byť (jeho strýko) S.. U. Y. (H.. XX.XX.XXXX) a to z dôvodu, že predmetný pozemok prešiel na Československý štát rozhodnutím ONV Bratislava - okolie č. Pôd-2018/1960 z 13.3.1960. Odporca (na strane jednej) vo výroku napadnutého rozhodnutia rozhodol, že žiadateľ nespĺňa podmienky ust. §§ 1, 2, 3 ods. 1 a 2 zákona o navrátení vlastníctva, teda že predmetný pozemok netvorí poľnohospodársky alebo lesný pôdny fond, že žiadateľ nie je oprávnenou osobou a že predmetný pozemok neprešiel na štát spôsobom, vymenovaným v ust. § 3 zákona o navrátení vlastníctva. Na strane druhej však odporca i napriek tomu, že (správne) skonštatoval, že žiadateľ nárok uplatnil po strýkovi S.vi a nie po S.. N. Y. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žiadateľ prichádza do úvahy ako oprávnená osoba podľa ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona o navrátení vlastníctva a teda nárok vo vzťahu k predmetnému pozemku parc. č. 1190/1 bol uplatnený riadne a včas. Vychádzajúc z tohto konštatovania odporca následne posúdil podanú žiadosť z pohľadu, akoby ju žiadateľ uplatnil ako vnuk prezentovanej pôvodnej vlastníčky S.. N. Y.. Následne v tomto smere vykonal aj dokazovanie a z jeho výsledkov dospel k právnemu názoru, vyjadrenému v napadnutom rozhodnutí. Teda odporca síce skonštatoval, že žiadateľ nie je vo vzťahu k predmetnému pozemku oprávnenou osobou (zjavne z dôvodu, že si nárok uplatnil ako synovec S.. U. Y., ktorý predmetný pozemok nikdy nevlastnil), avšak v uskutočnenom konaní žiadateľa posudzoval ako oprávnenú osobu, ktorá svoj nárok na navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku odvíjala s poukazom na ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona o navrátení vlastníctva. I keď by tento zjavný rozpor svedčil nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, súd dospel k názoru, že procesne komfortnejším spôsobom bude, ak k zrušeniu napadnutého rozhodnutia dôjde s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. A to i napriek skutočnosti, že napadnuté - negatívne rozhodnutie odporcu je vo svojej podstate správnym, nakoľko - ako to bolo vyššie uvedené a ako to vyplýva zo zisteného stavu veci - predmetný pozemok nikdy nebol vo vlastníctve strýka žiadateľa, pričom žiadateľ si nárok na navrátenie vlastníctva k nemu nikdy neuplatnil ako vnuk S.. N. Y.. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že odporca i keď vo výroku skonštatoval nesplnenie podmienky ust. § 1 zákona o navrátení vlastníctva, tejto časti výroku sa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej nevenoval. Nad rámec uvedeného súd poukazuje aj na skutočnosť, že podľa názoru súdu v rozhodnutí ustálený podiel žiadateľa na predmetnej nehnuteľnosti - 1/3 k celku sa javí ako nesprávny. Ak by aj S.. N. Y. bola pôvodnou vlastníčkou predmetného pozemku (čo sa však v konaní nepreukázalo, ako to správne odporca konštatoval), táto mala päť detí. Jedna z jej dcér - S.. B. Y. bola matkou jediného syna - žiadateľa. Ak by teda boli splnené všetky zákonné predpoklady na navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku - o.i. ak by si žiadateľ uplatnil svoj nárok na navrátenie vlastníctva s poukazom na skutočnosť, že jeho matka bola jedným z piatich detí pôvodnej vlastníčky (ak by pôvodnou vlastníčkou bola), tak by s poukazom na znenie ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona o navrátení vlastníctva jeho podiel predstavoval 1/5 k celku a nie 1/3, ako to odporca uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Ďalej nad rámec uvedeného súd (opätovne) poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil v konaní zistený stav veci ak skonštatoval, že S.. N. Y. nikdy nebola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Z obsahu pozemkovej knihy - vložky č. XXX obce M. (Č.) je zrejmé, že vlastnícke právo k pozemkom v nej obsiahnutých je vyznačené zápisom z 28.10.1928 na Maďarskú štátnu pokladnicu, pričom sa v nej nenachádza žiaden zápis, svedčiaci vlastníckemu právu k predmetnému pozemku v prospech S.. N. Y.. Pritom odporca správne poukázal na skutočnosť, že zápisy vlastníckych vzťahov v pozemkových knihách boli obligatórnymi a mali konštitutívny charakter. Preto ak v pozemkovej knihe nejestvuje zápis vlastníckeho práva svedčiaceho S.. N. Y., vlastnícke právo nenadobudla. Pretože odporca i napriek tomu, že žiadateľa vo výroku napadnutého rozhodnutia vyhodnotil ako osobu, ktorá nespĺňa podmienky o.i. ust. § 2 zákona o navrátení vlastníctva (k predmetnému u pozemku), konal s ním ako s osobou ktorá túto podmienku spĺňa a v tomto duchu aj svoje rozhodnutie odôvodnil i keď následne dospel k správnemu právnemu názoru, že vlastníctvo S.. N. Y. ako prezentovanej vlastníčky predmetného pozemku nebolo v konaní preukázané. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporcu v zmysle obsahu žiadosti o navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku parc. č. 1190/1 podanej žiadateľom predovšetkým vyhodnotiť v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru súdu, či žiadateľ je oprávnenou osobou (vo vzťahu k predmetnému pozemku), pričom ak dôjde k názoru, že ňou nie, rozhodnutie odôvodniť v súlade s takto vysloveným názorom. Odporca sa v ďalšom konaní vyvaruje svojvoľnému výkladu podanej žiadosti a túto posúdi výlučne s poukazom na jej obsah. O trovách navrhovateliek súd rozhodol s poukazom na ust. § 250k ods. 1, veta tretia O.s.p. tak, že navrhovateľkám nepriznal právo na ich náhradu. A to i napriek skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že i napriek zrušeniu napadnutého rozhodnutia nové prejednanie veci nemôže viesť k úspechu navrhovateliek (k vydaniu pozitívneho rozhodnutia), nakoľko nad akúkoľvek pochybnosť žiadateľ svoju žiadosť o navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku podal ako synovec osoby, ktorá nikdy nebola vlastníkom pozemku, navrátenia vlastníctva ktorého sa domáhal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).