Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/2609/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211173 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012211173.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/052/2012 zo dňa 28.8.2012, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/052/2012 zo dňa 28.8.2012, ktorým žalovaná rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisií tým, že dňa 6.1.2012 o cca 20:00 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby N. program D., v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť neoddelením názorov a hodnotiacich komentárov, ktoré boli označené ako príspevok Q. D. šampiónov? Y.!!! D. babrákov!!! od informácií spravodajského charakteru, za čo mu žalovaná uložila sankciu - upozornenie na porušenie zákona. F. má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodov podľa § 250j ods. X písm. a), c), d), e) O.s.p., a síce že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, v konaní žalovanej bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. F. poukazuje na skutočnosť, že trestnoprávne princípy "sa v správnom trestaní v plnom rozsahu aplikujú a že trestanie za správne delikty (...) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy." (napr.: XSž/XX/XXXX, str. XX), t.j. na žalobcovu vec je potrebné aplikovať tiež absorpčnú zásadu. Z rozhodovacej činnosti žalovanej vyplýva, že na svojich zasadnutiach z XX.XX., XX.XX., XX.XX. a XX.X.XXXX začala nasledovné správne konania vo veci porušenia ustanovenia § 16 ods. X písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii (pozn.: zabezpečenie objektívnosti a nestrannosti): · XXX-PLO/O-XXXX/XXXX (konanie vo veci napadnutého rozhodnutia) · XXX-PLO/O-XXXX/XXXX · XXX-PLO/O-XXXX/XXXX · XXX-PLO/O-XXXX/XXXX. Napriek skutočnosti, že vyššie uvedené konania podľa oznámenia žalovanej o začatí správneho konania predstavovali rovnakú skutkovú podstatu správneho deliktu, čiastkové útoky toho istého páchateľa spojené objektívnou súvislosťou, jednotiaci zámer páchateľa, tieto žalovaná posudzovala každé samostatne a v každom z nich vydala samostatné rozhodnutia, v ktorých uložila samostatnú sankciu. F. má za to, že žalovaná sa v správnom konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu pri zisťovaní, objasnení, konaní a sankcionovaní konania žalobcu neriadila ustanoveniami G. poriadku a princípmi trestného práva tým, že vyššie uvedené konania nespojila do jedného konania o pokračujúcom správnom delikte a neudelila jednu samostatnú sankciu za prípadné porušenie zákona o vysielaní a retransmisií čiastkovými útokmi, čím správne konanie žalovanej, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia trpí takou vadou, ktorá má vplyv na jeho zákonnosť a zároveň predstavuje nesprávne právne posúdenie veci zo strany žalovanej a zásah do práva žalobcu na inú právnu ochranu podľa ustanovenia čl. XX A. SR a spravodlivé súdne konanie podľa ustanovenia čl. X S.. Y. žalovanej trpí takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a táto vec nesprávne právne posúdila, keď pri dokazovaní použila nezákonne získaný dôkaz. F. má za to, že záznam z vysielania, ktorý tvoril jediný relevantný dôkaz v správnom konaní, bol zo strany M. získaný v rozpore so zákonom proti vôli účastníka konania. F. nebol povinný žalovanej predložiť záznam z vysielania, a to ani na vyžiadanie M., nakoľko takáto povinnosť neoprávnene zasahuje do jeho garantovaných práv. M. tak zvolila nezákonnú cestu získania dôkazu formou vyhotovenia nelegálneho záznamu z vysielania žalobcu bez akéhokoľvek povolenia žalobcu alebo zákonného oprávnenia na vlastnom neznámom nahrávacom zariadení. G., akým došlo k získaniu dôkazu - záznamu z vysielania programu jednoznačne porušuje právo vysielateľa na inú právnu ochranu (čl. XX A. SR) a právo na spravodlivé súdne konanie (čl. X S.), a to v intenciách imperatívu kladeného na orgán verejnej moci pri jej výkone postupovať len "na základe zákona a v jeho medziach". F. vo svojom vyjadrení namietal, že predložený záznam z vysielania neobsahuje minutáž ani označenie dátumom, čoho nie je možné dostatočne presne určiť čas údajného spáchania správneho deliktu. F. z vysielania je vo veľmi zlej kvalite, čím len umocňuje námietku žalobcu, že bol vyhotovený na neautorizovanom zariadení M.. F. tiež poukazuje na dvojstupňový test posúdenia, či konanie vnútroštátnych súdov spĺňalo požiadavky kladené čl. X S., t.j. a) či bolo rešpektované právo na obhajobu účastníka, najmä či mal účastník príležitosť namietať autenticitu a zákonnosť dôkazov a zároveň namietať zákonnosť ich použitia v konaní; b) aká je kvalita dôkazov, vrátane toho či okolnosti, za ktorých boli získané, vrhajú pochybnosť na ich spoľahlivosť a presnosť. F. uvádza, že počas celého konania pred žalovanou ako aj v konaní pred súdom, má príležitosť namietať zákonnosť a použitie záznamu z programu, pričom túto možnosť v oboch konaniach využíva . K druhej otázke potom tvrdí, že záznamy z programu M. nedodal, pričom táto v správnom konaní použila záznamy z programu, ktoré bez akéhokoľvek rozhodnutia, povolenia, príkazu nezávislého orgánu súdnej moci, vyhotovila na vlastnom nahrávacom zariadení, pričom o jeho vyhotovení žalobcu neinformovala. F. z vysielania programu bol vyhotovený na vlastnom nahrávacom zariadení žalovanej, ktorého parametre, spôsob zaznamenávania, autenticita, kalibrácia, rozsah zaznamenávania, kvalita zaznamenávania, možnosti zásahu do zaznamenávania, nastavenia zariadenia, možnosti úpravy záznamu nie sú žalobcovi známe a neboli mu ani preukázané. F. ako vysielateľ pri úkone zaznamenávania nebol prítomný, nebol k nemu prizvaný a ani na vyhotovenie záznamu nebol upozornený; nie je mu známe nastavenie software-u, zaznamenávajúceho vysielanie zo záznamu z vysielania, nie je možné určiť čas a dátum vysielania na základe typického parametra, ktorým je opatrený každý záznam z vysielania poskytnutý žalobcom, ktorým je časomiera zobrazujúca dátum a čas vysielania. U. ďalej, že musí byť upozornený na vyhotovenie záznamu z vysielania programu a pokiaľ sa tento vykonáva na zariadení žalovanej, má právo byť prítomný pri takomto úkone, z dôvodu overenia autenticity. Zo skutkového stavu nie je známe ani zrejmé, kto záznam vyhotovil, kto bol pri vyhotovení záznamu prítomný, či boli pri vyhotovení záznamu zamestnanci alebo členovia žalovanej, či boli pri vyhotovení záznamu nezávislí svedkovia, akým spôsobom sa záznam uschoval, kto mal možnosť sa so záznamom oboznámiť, kto si záznam prezeral, kto mal možnosť so záznamom manipulovať, či bolo možné do záznamu zasahovať, či nebolo do záznamu zasiahnuté, či bol záznam voľne prístupný k nahliadnutiu, prípadne či došlo k použitiu záznamu inými osobami ako zamestnancami žalovanej, či išlo o záznam z reálneho času a z reálneho vysielania a pod. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že v žiadnom prípade nie je možné eliminovať pochybnosť spoľahlivosti a presnosti záznamov z vysielania programu. B., za ktorých bol tento dôkaz získaný, nie sú schopné eliminovať všetky pochybnosti o spoľahlivosti, relevancii a presnosti tohto dôkazu a tým pádom do značnej miery spochybňujú kvalitu predmetného dôkazu. F. má potom za to, že spôsob, akým bol dôkaz získaný a použitý v konaní proti nemu, mal jednoznačný vplyv na konanie ako celok a zapríčinil porušenie práva na spravodlivý súdny proces, súdnu a inú právnu ochranu, čím konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia trpí vadou, ktorá mala vplyv na jeho zákonnosť. C. v tejto súvislosti na skutočnosť, že autorský zákon, ani G. poriadok, ani zákon o vysielaní a retransmisii, ani iný právny predpis vzťahujúci sa na konanie M. neustanovuje a ani neposkytuje M. úradnú licenciu na zásah do práv žalobcu ako vysielateľa. Na základe uvedenej skutočnosti nie je možné dôkazy získané v rozpore so zákonom a právami účastníka považovať za zákonné a použiteľné v správnom alebo súdnom konaní. F. ďalej uvádza, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí uznala žalobcu za vinného a zároveň mu uložila sankciu za to, že odvysielaný príspevok obsahoval názory a hodnotiace komentáre, ktoré neboli oddelené od informácií spravodajského charakteru. V tejto súvislosti poukazuje na judikatúru J., najmä na rozhodnutie vo veci T. D. K. & X. proti M. (M. č. XXXXX/XXXX), v zmysle ktorého čl. XX S. nechráni len podstatu myšlienok a informácií, ale aj formu, akou sú tieto podávané, pričom nie je úlohou súdu ani vnútroštátnych orgánov, aby svojimi názormi nahradili názory žurnalistu (vysielateľa), pokiaľ ide o techniku spravodajstva, akú majú žurnalisti (vysielatelia) používať. N. J., ale aj A. súdu SR jednoznačne rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami, hodnotiacimi úsudkami a výrokmi polemického charakteru, pričom všetky spadajú pod ochranu článku XX S.. U. spôsob spracovania a použitia výrazových prostriedkov komentármi a hodnotiacimi úsudkami jednoznačne spadá pod ochranu práva na slobodu prejavu žalobcu, do ktorého M. napadnutým rozhodnutím neoprávnene a neodôvodnene zasiahla. F. uvádza, že celý príspevok predstavoval komentár a hodnotiace úsudky redaktora, a tak tvoril jeden samostatný a oddelený celok od ostatných častí odvysielaného programu. F. o vysielaní a retransmisii napriek tomu, že neustanovuje podrobnejšie podmienky, nevylučuje, aby celá informácia bola spracovaná ako komentár alebo hodnotiaci úsudok, čo je aj prípad odvysielaného príspevku. U. bol riadne a pre bežného recipienta absolútne rozoznateľne graficky, slovne ako aj tematicky oddelený od ostatných informácií uvedených v odvysielanom programe, čím nemohlo dôjsť k porušeniu namietanej povinnosti. F. má za to, že predmetný odvysielaný príspevok je slobodným prejavom a šírením informácií, ktorý spadá pod A. SR a S. garantovanú ochranu slobody prejavu. U. chránenú slobodu prejavu a šírenie informácií je možné zo strany žalovanej ako správneho orgánu obmedziť len zákonom a na jeho základe a zároveň za splnenia podmienky, že takýto obmedzujúci zásah zo strany správneho orgánu je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti. F. má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj správne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia je zásahom do žalobcovho A. SR a S. chráneného práva na slobodu prejavu. F. bola povinná právne posúdiť vec ako zásah do práva žalobcu na slobodu prejavu a na takýto zásah aplikovať test legality, legitimity sledovaného cieľa a proporcionality zásahu. F. bola povinná preukázať a riadne odôvodniť, že jej zásah do slobody prejavu zodpovedá vyššie uvedeným kritériám. F. má za to, že žalovaná nesprávne právne posúdila vec tým, že nesprávne aplikovala a nerešpektovala A. SR a S. garantované práva žalobcu na slobodu prejavu a nesprávne a nedostatočne právne posúdila legalitu, legitimitu a proporcionalitu zásahu do práva žalobcu. F. má za to, že ustanovenia zákona o vysielaní nie je možné vykladať izolovane, ale len v súlade s A. SR, S. a rozhodnutiami J. súdu pre ľudské práva, pričom pri každom zásahu do práva žalobcu na slobodu prejavu je tento zásah žalovaná povinná skúmať ad hoc od prípadu k prípadu a nie paušálne uplatňovať ustanovenia zákona. F. uvádza, že žalovaná môže v zmysle konštantnej judikatúry obmedziť právo na slobodu prejavu žalobcu len v prípade, že takýto zásah je v súlade so zákonom. J., vo veci Z. proti D., (M. č. XXXXX/XX), v súvislosti s legalitou (zákonnosťou) zásahu do slobody prejavu uviedol, že slová "v súlade so zákonom" znamenajú nielen, že inkriminované opatrenie musí mať podklad vo vnútroštátnom práve, ale týkajú sa tiež požiadavky kvality príslušného zákona: ten musí byť dostupný dotyčnej osobe a predvídateľný. Podľa ustálenej judikatúry G. je určitá norma "predvídateľná" vtedy, ak je formulovaná dostatočne presne na to, aby umožnila každej osobe- v prípade potreby za pomoci odborných poradcov- prispôsobiť chovanie." F. tvrdí, že povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť odvysielaného programu síce vyplýva zo zákonného ustanovenia § XX ods. X písm. b) Zákona o vysielaní a retransmisií, avšak predvídateľnosť tohto ustanovenia je absolútne nedostatočná. U. je formulované príliš všeobecne a nepresne, pričom nezodpovedá na otázku, čo sa rozumie pod pojmami objektívnosť a nestrannosť, a akým spôsobom je možné prispôsobiť chovanie tak, aby bola "objektívnosť a nestrannosť" dosiahnutá. F. uvádza, že presná formulácia je požiadavkou zákona, a z tohto dôvodu nie je možné odkazovať na neurčité a legálne nedefinované pojmy. F. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že požiadavka legality a legitimity bola nepochybne splnená, pričom sa obmedzila len na odkázanie na zákonné ustanovenie, z čoho dôvodila splnenie podmienky. F. uvádza, že namietaným konaním žalobcu nedošlo k zásahu a ani k ohrozeniu práva verejnosti na informácie. F. konanie nespočívalo v reštrikcii alebo v odmietnutí poskytnúť určité informácie, ale práve naopak žalobca právu verejnosti na príjem informácií učinil zadosť, nakoľko informácie verejného záujmu verejnosti poskytol a rozšíril. F. zásahom do slobody prejavu zjavne sledovala iný špecifický cieľ, a to domnelú ochranu práva verejnosti na objektívne a nestranné informácie. F. má však za to, že tento cieľ nie je možné považovať za legitímny, nakoľko právo na objektívne a nestranné informácie nie je právom, ktoré by verejnosti prináležalo, resp. nie je právom, ku ktorého napĺňaniu by mal byť zaviazaný žalobca. F. právom každého občana je právo na informácie. C. na informácie sa v zmysle konštantnej judikatúry súdov vykladá ako právo informácie prijímať, zhromažďovať a rozširovať. A. SR ani S. však nepriznávajú právo na určitú kvalitatívnu stránku informácií, tzn. že právo na informácie nie je možné vykladať spôsobom, že pôjde o informácie pravdivé, nepravdivé, presné, nepresné, ironické, skreslené, neskreslené, nestranné, tendenčné, atď. C. na informácie je potrebné vykladať ako právo na akékoľvek informácie, a to bez ohľadu na ich kvalitatívnu stránku. F. poukazuje na T. A. súdu SR, (sp.zn.: PL. ÚS/XX/XXXX, z XX.XX.XXXX, uverejnený v F. nálezov a uznesení ÚS SR XXXX, s.XX), v ktorom ústavný súd uviedol: "I. médiá na G., rovnako ako všade vo svete, vyhľadávajú a rozširujú informácie, ktoré sú úplne pravdivé, čiastočne pravdivé alebo celkom nepravdivé. Y. pre určenie pravdivosti informácie sú neraz subjektívne. Preto štát nemôže zaručovať právo jednotlivca na informácie vytvorením štátneho orgánu s právomocou rozhodovať o pravdivosti informácie, ktorá sa môže prijať, vyhľadať alebo rozšíriť. A. v čl. XX ods. X zaručuje právo prijať akúkoľvek informáciu, pravdivú i nepravdivú, a ponecháva na oprávnenej osobe, aby si sama vyhodnotila prijatú informáciu. V záujme zvyšovania pravdepodobnosti, že oprávnená osoba dostane pravdivú informáciu, sa od štátu vyžaduje ochrana pred tvorbou monopolu na informácie. Preto elektronické médiá, ktoré sa v modernej spoločnosti pokladajú za najúčinnejšie prostriedky rozširovania informácií, sa organizujú v duálnom systéme. Q. elektronických médií ovláda štát, ďalšia časť je vo vlastníctve súkromných osôb." F. sa v zmysle vyššie uvedených skutočností nestotožňuje s právnym názorom žalovanej uvedenom v napadnutom rozhodnutí, na základe ktorého právo na informácie v sebe zahŕňa právo divákov a zároveň povinnosť žalobcu prijímať, resp. poskytovať "objektívne a nestranné informácie". F. má za to, že právo na informácie v sebe nezahŕňa právne vynútiteľnú povinnosť žalobcu poskytovať informácie, ktoré budú "objektívne a nestranné". C. skutočnosti, či určitá informácia je objektívna alebo nestranná spadá pod subjektívne vyhodnotenie každého recipienta. Na obmedzovanie slobody prejavu vytvorením požiadavky objektívnosti a nestrannosti neexistuje legitímny cieľ a v prípade, ak by aj existoval, zavedenie tejto povinnosti nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. F. vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia uvádza, že rovnako neexistuje legitímny cieľ na tom, aby žalovaná pod hrozbou sankcie vynucovala povinnosť oddeľovania komentárov a hodnotiacich úsudkov od informácií spravodajského charakteru, ktoré žalobca pri zostavovaní programu použil na sprostredkovanie informácie. F. má za to, že žalovaná na základe vyššie uvedených skutočností vec nesprávne právne posúdila, čím zasiahla do práva žalobcu na inú právnu ochranu, spravodlivé súdne konanie a práva na slobodu prejavu. M. ako orgán verejnej moci štátu je povinná pri svojej činnosti aplikovať všetky práva účastníka konania zaručené zákonom, A. SR, ako aj S.. J. k otázke nevyhnutnosti zásahu do práv a povinností uvádza, že "sloboda prejavu je jedným zo základov demokratickej spoločnosti. F. obmedzenie slobody prejavu, či už v kontexte náboženského vyznania alebo inom, nemôže byt zlučiteľné s čl. XX, pokiaľ nie je v súlade s ustanoveniami ods. X tohto článku. C. skúmaní či obmedzenie práv a slobôd zaručených S. možno považovať za " nevyhnutné v demokratickej spoločnosti", Súd konštatoval, že G. S. požívajú určitú, nie však neobmedzenú mieru uváženia. V tomto ohľade existuje malý priestor pre obmedzenie politických prejavov alebo debatu o otázkach verejného záujmu podľa čl. XX ods. X S.." (M. č. XXXXX/XX vo veci I. proti Y.). F. má za to, že v demokratickej spoločnosti musí byť objektivita a nestrannosť určitej informácie ponechaná na úvahu samotnému recipientovi. F. má na základe vyššie uvedeného za to, že napadnutým rozhodnutím žalovanej došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tým, že neoprávnený zásah do slobody prejavu spočívajúci v ukladaní spôsobu, resp. formy alebo sankcionovaním za nedodržanie určitej formy spracovania príspevku ako aj v sankcionovaní za neoddelenie komentárov a hodnotiacich úsudkov od informácií spravodajského charakteru, boli vyhodnotené ako súladné so zákonom, a teda ako nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. F. tiež poukazuje na to, že nevyhnutnosť zásahu do práva na slobodu prejavu v demokratickej spoločnosti nie je daná tam, kde legitímny cieľ je možné dosiahnuť iným spôsobom. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že zákon o vysielaní a retransmisii upravuje inštitúty práva na opravu alebo práva na odpoveď, ktorých jednoznačným účelom je v prípadoch, kedy dotknutá strana považuje určité tvrdenia za nepravdivé alebo skreslené, zjednať nápravu takýchto tvrdení. F. má za to, že samotný právny poriadok umožňuje korekciu odvysielaných informácií, a ani z tohto dôvodu zásah žalovanej ako orgánu štátu nemôže spĺňať požiadavku nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na uvedené argumenty potom žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalovaná uvádza, že hoci NS SR pri svojom rozhodovaní viackrát použil analógiu iuris a uplatnil niektoré trestnoprávne princípy v správnom trestaní, jasné a všeobecne použiteľné podmienky pre analógiu trestného práva v správnom trestaní stanovené neboli. C. zohľadnení judikatúry NS SR, v ktorej sa vyjadril k analógii trestného práva pri posudzovaní správnych deliktov z časového hľadiska, je tiež treba zdôrazniť, že posudzovaný skutkový stav nie je možné označiť za čiastkový útok, ale za samostatné dokonané konanie, čomu zodpovedá aj jeho posúdenie žalovanou. V prípadoch uvedených vyššie M. skutočne prišla k záveru, že odvysielaním predmetných príspevkov konanie žalobcu naplnilo skutkovú podstatu rovnakého správneho deliktu. Z. však vyplýva z rozsudku NS SR vo veci sp. zn. XSž/XX/XXXX (str. X), skutočnosť, že páchateľ porušil tú istú povinnosť nestačí na vyhodnotenie jeho konania ako pokračovacieho správneho deliktu. Z uvedeného rozsudku NS SR vyplýva, že ak k porušeniu povinnosti môže dôjsť rôznymi spôsobmi, tak "posúdenie určitého konania, či napĺňa znaky správneho deliktu ... uskutočňuje odporca správnou úvahou, preto musí posúdiť všetky okolnosti daného prípadu, teda každý prípad posudzovať individuálne" . F. zastáva názor, že v prípadoch uvedených žalobcom nebola naplnená podmienka objektívnej súvislosti v spôsobe spáchania protiprávneho konania a ani objektívna súvislosť v čase a predmete útoku jednotlivých konaní a nie je naplnená ani podmienka subjektívnej súvislosti, najmä jednotiaceho zámeru páchateľa páchať rovnaký správny delikt na základe jeho predchádzajúceho uváženia. V prípade, ktorý bol predmetom napadnutého rozhodnutia, dospela M. k záveru, že k porušeniu § XX ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z. došlo tým, že v rámci programu D. neboli názory a hodnotiace komentáre, tvoriace príspevok Q. D. šampiónov? Y.!!!! D. babrákov!!!, oddelené od informácií spravodajského charakteru. V prípade správneho konania č. XXX- X./XXXX došlo k porušeniu zákona tým, že žalobca v programe T. odvysielal príspevok s názvom R. angličtiny sa zvrhla, v ktorom nebol poskytnutý priestor na vyjadrenie dotknutej strane. V správnom konaní č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX bola žalobcovi uložená sankcia za to, že v rámci programu Y. odvysielal príspevok s názvom C. žena sa bojí o život, v ktorom nebol poskytnutý relevantný priestor na vyjadrenie dotknutej strane. Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch týkajúcich sa týchto protiprávnych konaní nie je možné nájsť prepojenie z hľadiska spôsobu ich spáchania, keďže ak aj došlo k spáchaniu správneho deliktu obdobným spôsobom, skutkový stav bol v každom z posudzovaných prípadov odlišný, neobjektívne informácie sa vždy viazali k inej osobe a spôsob spracovania informácií, ktoré neboli objektívne a nestranné, bol tiež odlišný. C. programy boli odvysielané v rôznych dňoch, kým správne konanie č. XXX-PLX/X- XXXX/ XXXX, ktorého sa prejednávaná vec týka, sa viaže na program D. odvysielaný dňa XX.XX.XXXX, v správnom konaní č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX bol žalobca sankcionovaný za program T. zo dňa XX.XX.XXXX, v správnom konaní č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX za program Y. zo dňa XX.XX.XXXX a v správnom konaní č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX za program Y. zo dňa XX.XX.XXXX. Je teda zrejmé, že medzi odvysielaniami jednotlivých programov chýba akékoľvek časové prepojenie. C. útoku sú v prípade programu, ktorý bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím boli organizátori športového podujatia, v správnom konaní č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX bola predmetom útoku učiteľka angličtiny, v správnom konaní č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX sa útok týkal zosnulej obete násilného činu a v prípade správneho konania č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX sa stal predmetom útoku muž, ktorý údajne prenasleduje svoju bývalú kamarátku a ktorého konanie môže byť trestným činom. Z uvedeného vyplýva, že ani v predmete útoku nie je možné nájsť žiadnu spojitosť. C. útoku boli osoby vykonávajúce rôzne činnosti, medzi ktorými nie je žiadne prepojenie či už z hľadiska ich postavenia, zamestnania, spoločenského statusu, atď. C. uplatnení citovaného rozsudku na posudzovaný skutkový stav je zrejmé, že vzhľadom na skutočnosť, že spôsob spáchania správnych deliktov bol zakaždým odlišný, nebolo možné tieto konania posudzovať ako jeden skutok. T. nebola daná ani objektívna súvislosť v čase a predmete útoku. F. tiež usudzuje, že pri posudzovaní jednotlivých programov nie je možné identifikovať ani subjektívnu stránku (najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať jeden skutok), nakoľko nič nenasvedčuje tomu, že by žalobca mohol mať akýkoľvek záujem na tom, aby odvysielanie jednotlivých programov smerovalo k spáchaniu jedného deliktu (odvysielané programy spolu nijak nesúviseli). F. sa podľa žalovanej obmedzil na konštatovanie, že kritériá pre vyhodnotenie jednotlivých skutkov ako pokračovacieho správneho deliktu boli naplnené, bez uvedenia argumentov, z čoho tak usudzuje, a jednotlivým čiastkovým kritériám sa nevenoval vôbec. N. kritériá však podľa žalovanej ani naplnené neboli a každý program predstavoval samostatný skutok. Čo sa týka záznamu vysielania ako nezákonne získaného dôkazu, žalovaná poukazuje na rozhodnutie T. súdu SR sp. zn. XSž/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom T. súd o.i. uvádza, že ,,C. vysielania je licencovanou činnosťou, na ktorú sú kladené osobitné požiadavky a predloženie záznamu z vysielania na požiadanie M. je súčasťou licencie na vysielanie a má evidenčný a archivačný charakter". ako aj na uznesenie A. súdu G. republiky sp. zn. V. ÚS XXX/XXXX-XX z XX. novembra XXXX, ktorým bola odmietnutá sťažnosť žalobcu proti rozsudkom T. súdu G. republiky sp. zn. XSž/XX/XXXX a XSž/XX/ XXXX zo dňa X.X.XXXX a X Sž/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, pričom A. súd uviedol, že "... M. má zákonom priznané oprávnenie požadovať od vysielateľa záznam vysielania § 16 ods. X písm. l) zákona o vysielaní a retransmisii, a dokonca v prípade nevyhovenia tejto požiadavke je oprávnená vysielateľa sankcionovať pokutou § 67 ods. X písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii". F. uvádza, že nahrávanie vysielania vybraných vysielateľov spadajúcich pod pôsobnosť zákona č. XXX/XXXX Z. z. sa uskutočňuje automatickým systémom, ktorý následne v obmedzenom časovom trvaní (cca XX dní) umožňuje vyhotoviť konkrétny záznam vysielania. Y. záznam vysielania sa vždy vyhotovuje iba na základe odôvodnenej potreby a vždy iba v súvislosti so skúmaním možného porušenia zákona č. XXX/XXXX Z.z. v rámci správneho konania alebo v rámci konania prechádzajúcemu správnemu konaniu, ktoré je upravené osobitnými ustanoveniami zákona č. XXX/XXXX Z.z. F. sa vyhotovuje z vysielania, ktoré je vysielateľom určené na príjem širokou verejnosťou a zaznamenáva sa to, čo má možnosť sledovať bežný recipient vysielania. V zmysle základných zásad správneho konania je M. povinná pri ukladaní sankcií vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. M. je oprávnená vyžiadať od vysielateľov v XX dňovej zákonnej lehote záznamy vysielania. Pre efektívne plnenie zákonných kompetencií M. je však nevyhnutné, aby mala M. k dispozícii záložný systém pre prípad, že vysielateľ M. požadovaný záznam nedoručí. C. vyhotoviť záznam vysielania pre potreby správneho konania vyplýva M. ako správnemu orgánu z ustanovenia § 32 ods. l zákona č. XX/ XXXX Zb. T. záznamu vysielania programu, ktorý M. v rámci svojej úradnej činnosti preskúmava, je teda v rámci spoľahlivého zistenia skutkového stavu nevyhnutným predpokladom pre vykonávanie zákonnej právomoci M.. T. každý úkon správneho orgánu je však možné a nutné aj výslovne legislatívne vyjadriť. V súvislosti s existenciou tzv. implicitných právomocí poukazuje žalovaná na rozsudok T. správního soudu Q. republiky č. X Z. XXX/XXXX-XX ako aj rozsudok T. súdu SR sp. zn. XSž/XX/XXXX. F. sa obdobným spôsobom dovolával aplikácie testu J. aj v rámci svojej sťažnosti na ÚS SR smerujúcej o. i. proti citovanému rozsudku NS SR vo veci XSž/XX/XXXX. ÚS SR uznesením č. IV ÚS XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX danú sťažnosť odmietol, pričom napadnutý rozsudok NS SR potvrdil. F. tiež poukazuje na špekulatívny a účelový charakter tvrdení žalobcu týkajúcich sa možnej neautenticity záznamu vyhotoveného žalovanou ako aj tvrdenie žalobcu o porušení práva byť prítomný pri vyhotovovaní záznamu, keď žalovaná pripomína, že vyhotovenie záznamu používa ako subsidiárny spôsob získania podkladov pre rozhodnutie, a to iba v prípade, ak vysielateľ neposkytuje súčinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. F. a nepravdivé je aj tvrdenie žalobcu, že záznam vysielania vyhotovený M. nebol opatrený údajmi o čase a dátume vysielania. C. ide o námietku nedostatočnej dôkaznej situácie, žalovaná zdôrazňuje, že záznam z vysielania je podkladom pre rozhodnutie, ktorého hodnota spočíva v tom, že v zásade vždy presne a úplne zachytáva skutkový stav relevantný pre dané konanie. F. tiež poukazuje na skutočnosť, že NS SR sa v rámci rozhodnutia XSž/XX/XXXX vysporiadal aj s námietkou žalobcu týkajúcu sa absencie zákonnej licencie na reprodukciu diela. F. poukazuje na skutočnosť, že zabezpečiť oddelenie spravodajských informácií od vyjadrení majúcich charakter hodnotiacich komentárov je len jedným zo spôsobov, ako možno zabezpečiť vyvážené informovanie diváka a objektívne uvádzanie faktov. D. môže zvoliť inú formu, resp. techniku, ako zabezpečí plnenie zákonných povinností, pričom povinnosťou žalovanej je upozorniť vysielateľa na nedostatky a poskytnúť mu návod, ako môže v budúcnosti postupovať. O. zodpovedá aj druh sankcie - upozornenie na porušenie zákona, ktorý v prevažnej väčšine svojich rozhodnutí za porušenie predmetného ustanovenia žalovaná vysielateľom ukladá. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné prijať záver žalobcu o porušení práva vysielateľa na slobodu prejavu. F. sledovala uloženou sankciou ochranu legitímneho cieľa, pričom samotná sankcia nemá represívnu zložku a má takmer výlučne výchovný charakter. Z. sa uvádza v napadnutom rozhodnutí žalovanej, uvedený komentár bol odvysielaný vo forme príspevku v rámci spravodajského programu , D., t.j. komentár bol odvysielaný na úplnom začiatku programu, bezprostredne pred informáciami spravodajského charakteru. Na jeho začiatku ani konci nebol odvysielaný žiadny oddeľovací prvok, či informácia nasvedčujúca tomu, že sa jedná o komentár. Je nesporné, že požiadavka oddelenia subjektívnych komentárov a hodnotení od informácií spravodajského charakteru bude naplnená v okamihu, keď bude pre recipienta zrejmé, že informácie, ktoré budú nasledovať resp. ktoré práve odzneli, sú subjektívnym hodnotením udalostí, o ktorých bol recipient predtým nezaujato a objektívne informovaný. V prípade, ktorý sa týka prejednávanej veci, však pre diváka nemohlo byť zrejmé, že informácie, ktoré budú nasledovať, resp. ktoré práve odzneli sú subjektívnym hodnotením, resp. komentárom k udalostiam, ktoré sa reálne odohrali. R. komentár tak celkom zrejme nebol oddelený od informácií spravodajského charakteru. F. nesúhlasí s tvrdením, že pochybila pri posudzovaní naplnenia kritérií podľa čl. XX ods. X A. SR. T. ÚS SR sp. zn. PL. ÚS/XX/XXXX, na ktorý sa odvoláva žalobca sa v relevantnej časti týkal obmedzenia práva verejnosti na informácie, nie obmedzenia slobody prejavu. D. nemá obmedzovať právo verejnosti na informácie tým, že si uzurpuje právo povoliť poskytovanie len tých informácií, ktoré vyhodnotí ako pravdivé. O. § XX ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z. z. sa zabezpečuje právo verejnosti na informácie prostredníctvom stanovenia povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov. F. zákonodarcu vyjadrený v predmetnom ustanovení, a to zamedziť krajne nežiaducemu jednostrannému a neobjektívnemu informovaniu je opodstatnený vplyvom audiovizuálnych médií, a najmä spravodajských programov v nich obsiahnutých, na formovanie verejnej mienky. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že sloboda prejavu vysielateľa je pri spravodajských programoch limitovanejšia ako pri iných typoch programov, keďže citovaným ustanovením sú kladené nároky na kvalitatívnu stránku spravodajského programu (objektívnosť a nestrannosť) a stanovené obmedzenia spôsobu spracovania spravodajských programov (povinnosť oddeliť názory a hodnotiace komentáre od informácií spravodajského charakteru). U. obmedzenie má opodstatnenie v účele spravodajských programov (presne a objektívne informovať verejnosť o skutočnostiach významných pre určité spoločenstvo) a v dosahu, ktorý majú na tvorbu verejnej mienky. Preto je nevyhnutné, aby v spravodajských programoch boli recipientom poskytnuté čo najširšie fakty, po zhodnotení ktorých si budú môcť sami a slobodne vytvoriť na predmetnú otázku vlastný názor. Ak účastník konania, resp. vysielateľ v spravodajskom programe nerešpektuje zákonom stanovené požiadavky na vysielanie spravodajských a politickopublicistických programov, tak v demokratickej spoločnosti vznikne naliehavá spoločenská potreba na zásah do slobody prejavu, majúca svoj základ v potrebe presných a vyvážených informácií. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje aj na rozsudok Y. súdu v H. vo veci sp. zn. XS/XX/XXXX, v ktorom súd poukázal na skutočnosť, že ani sloboda prejavu, na ktorú poukazuje žalobca, nie je absolútna, ale má aj v demokratickej spoločnosti svoje limity. F. obmedzením v danom prípade je § 16 ods. X písm. b/ zák. č. XXX/XXXX Z.z., ktoré ukladá vysielateľovi povinnosť pri šírení informácií v spravodajskom programe zabezpečiť ich objektívnosť a nestrannosť. C. stanovená v § 16 ods. X písm. b/ zák. č. XXX/ XXXX Z.z. je odôvodnená práve ochranou práv a slobôd iných osôb - verejnosti na príjem pluralitných informácií. X. je teda práve ochrana diváka, ktorý má právo na objektívne a nestranné informácie a nie ochrana druhého politika tak, ako sa to snažil navodiť žalobca. C. verejnosti na pluralitné informácie v médiách vyplýva aj z judikatúry J. súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil názor, že občanom ako pasívnym recipientom informácií musí byť umožnené prijímať rozmanité informácie, aby si spomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor, pričom práve pluralita myšlienok a informácií je to, čo robí demokratickú spoločnosť demokratickou (X. OF X. Z. B. v. U., Z. nos. XXXXX/ XX and XXXXX/XX, bod č. XX). Z uvedeného rozsudku vyplýva, že právo verejnosti na informácie je legitímnym cieľom na obmedzenie slobody prejavu a jedným zo spôsobov jeho zabezpečenia je stanovenie povinnosti dodržiavať určitú kvalitatívnu úroveň informovania verejnosti prostredníctvom spravodajských a politicko-publicistických programov. F. poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie§ 16 ods. X písm. b) bolo do zákona č. XXX/XXXX Z.z. vložené v rámci implementácie J. dohovoru o cezhraničnej televízii. C., aby názory odvysielané v spravodajských programoch boli objektívne a nestranné, vyplýva konkrétne z článku X ods. X predmetného S., podľa ktorého prevádzkovateľ vysielania je povinný zabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a podporovali slobodné utváranie názorov." J. dohovor o cezhraničnej televízii obsahuje povinnosť vysielateľa uvádzať v spravodajských programoch objektívne uvádzanie faktov, a teda predstavuje obmedzenie slobody prejavu. U. obmedzenie je však plne v súlade s ustanoveniami čl. XX ods. X S. a čl. XX ods. X A. SR, ktoré takéto obmedzenie predpokladajú. Je zrejmé, že ak v príspevku zaznejú neúplné a jednostranné informácie, ktoré sú prezentované ako fakt, môže celkové vyznenie programu pôsobiť na diváka mätúco a zavádzajúco. C. takomto spôsobe sprostredkovania informácií nemožno hovoriť o slobodnom utváraní názorov. F. sa ďalej odvoláva na M. XXX ( XXXX) C. zhromaždenia M. J., časť A. D. a nezávislosť tlače a ostatných masmédií v bode X v súvislosti s uplatňovaním slobody prejavu. F. tiež uvádza, že pri posudzovaní opodstatnenosti zásahu do slobody prejavu je potrebné prihliadnuť i na uloženú sankciu v tom zmysle, či sankcia nie je vzhľadom na sledovaný ciel' (v tomto prípade zabezpečenie objektívnych a nestranných spravodajských informácií) neprimerane prísna, pričom v tomto smere žalovaná je toho názoru, že zásah do slobody prejavu v danom prípade nie je neprimeraný. U. forma sankcie nekladie dôraz na represívnu, ale na výchovnú zložku. F. je preto toho názoru, že zákonný zásah do slobody prejavu žalobcu bol úplne minimálny a vzhľadom na chránený záujem nevyhnutný. C. ďalej na skutočnosť, že objektivitu a nestrannosť odvysielaných informácií hodnotí vždy recipient, keďže žalovaná neovplyvňuje to, čo bude odvysielané. Či už žalovaná rozhodne o porušení § 16 ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z. z. alebo nie, v konečnom dôsledku si o odvysielaných informáciách robí úsudok recipient. I. súhlasiť s názorom žalobcu, že úlohou štátu je vytvárať podmienky pre objektívne a nestranné informácie (v spravodajských programoch). F. je však toho názoru, že nástrojom, ktorým sa táto úloha napĺňa, je aj rozhodovacia činnosť M., ktorej dôsledkom je poukázanie na jednu z možností, ako vysielateľ môže zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť. Vzhľadom na uvedené potom žalovaná navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Y. súd v H. ako súd vecne a miestne príslušný ( § X46 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. C. preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. A. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. F. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. X O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalovaná na svojom zasadnutí dňa XX.XX.XXXX prijala uznesenie o začatí správneho konania voči žalobcovi ako vysielateľovi vo veci možného porušenia § 16 ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vysielaní a retransmisii v súvislosti s tým, že dňa XX.XX.XXXX o cca. XX.XX hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby N. program D., v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti neoddelením názorov a hodnotiacich komentárov, ktoré boli označené ako príspevok Q. víkend šampiónov? Y.!!! D. babrákov!!! od informácií spravodajského charakteru. C. uvedeného príspevku je nasledovný: I.: “ B. sa raz potvrdilo, že na G. sme majstri sveta v táraní do vetra. Z. ak ide do tuhého, potom, ako hovoria bratia Q., skutek utek“. M.: „U., a máme to, pani I., povedal by D. po škandalóznom zrušení víkendového turnaja šampiónov. B. z agentúry O. G. G. minimálne v Q. zosmiešnili celé G. na úroveň banánovej republiky. Ak by si takéto niečo dovolili doma, v T., tak by im nedali už organizovať ani školské kolo v kreslení na chodník. Čo tak asi očakávali? Že to bude novoročný zraz dôchodcov? Y. si zavinšujú, zaspievajú koledy a rozdajú salónky? T. hala stála aj XXX miliónov eur, je taká či onaká, oni sa mali na všetko pripraviť na X XXX% a nie sa na to iba hrať. U. je totiž hanba, trapas a škandál, ktorý si musia páni z O. G. G., ľudovo povedané vyžrať aj s úrokmi. T. policajti, mesto či fanúšikovia. B. sú tí, ktorí zo G. urobili neschopných babrákov. H. zaujímavé sledovať, ako sa vyrovnajú s podlžnosťami, ktoré svojím amatérizmom a alibizmom spôsobili fanúšikom, klubom, hoteliérom, sponzorom a televíznym spoločnostiam. Aj keď je u nás možné všetko, túto blamáž nemožno iba tak hodiť za hlavu a tváriť sa - ja nič, ja muzikant“. Na základe oznámenia o začatí správneho konania žalobca dňa XX.XX.XXXX doručil M. vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania, v ktorom o.i. požiadal M. o zaslanie záznamu vysielania programu D. odvysielaného dňa X.XXXX o cca XX.XX hod. F. vysielania bol žalobcovi doručený dňa XX.X.XXXX, pričom bol opätovne požiadaný o zaslanie svojho stanoviska do X dní odo dňa doručenia tejto výzvy. S. XX.XX.XXXX doručil žalobca M. vyjadrenie, v ktorom M. požiadal o zaslanie záznamu vysielania predmetného programu v inom formáte, dňa XX.XX.XXXX bolo žalovanej doručené S. vyjadrenia k oznámeniu o začatí správneho konania. M. č. RL/XXX/XXXX, XXX-PLO/O-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. X písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii tým, že dňa XX.XX.XXXX o cca XX.XX hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby N. program D., v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť neoddelením názorov a hodnotiacich komentárov, ktoré boli označené ako príspevok Q. víkend šampiónov? Y.!!! D. babrákov!!! od informácií spravodajského charakteru, za čo mu žalovaná uložila sankciu upozornenie na porušenie zákona. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaná uviedla, že vzhľadom na to, že posudzovaný program je spravodajským programom, je prirodzené, že recipient v takomto programe očakáva informácie spravodajského charakteru, ktoré majú určitú výpovednú faktickú hodnotu. Od komunikátov - príspevkov v spravodajskom programe divák primárne očakáva, že naplnia svoju informačnú funkciu. Z. bola táto funkcia naplnená, komunikát mal obsahovať základné prvky informatívnosti a teda divákovi poskytnúť ucelený obraz o tom, že sa konkrétna udalosť týkajúca sa konkrétnych subjektov na určitom mieste a v určitom čase odohrala. Z tohto pohľadu vyznieval uvedený komunikát zmätočne. Z. v ňom podstatné informácie a skutočnosti nenapĺňal ani základné črty informatívnosti, pričom mal charakter emotívneho komentára, ktorý bol odvysielaný na úplnom začiatku programu, bezprostredne pred informáciami spravodajského charakteru. Na jeho začiatku ani konci nebol odvysielaný žiadny oddeľovací prvok či informácia nasvedčujúca tomu, že sa jedná o komentár. R. komentár tak celkom zrejme nebol oddelený od informácii spravodajského charakteru. Podľa ust. § 4 ods. X a X zákona o vysielaní a retransmisii (1) C. rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. (2) M. dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. S. na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Podľa § 5 ods. X písm. g) a h) zákona o vysielaní a retransmisii do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia. Podľa § 16 ods. X písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko- publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Podľa ust. § 64 ods. X zákona o vysielaní a retransmisií za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Podľa čl. X ods. X J. dohovoru o cezhraničnej televízii prevádzkovateľ vysielania je povinný zabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a podporovali slobodné utváranie názorov. Podľa ust. § 250j ods. X O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovanej, dospel tunajší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup M. pre vysielanie a retransmisiu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a preto je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. C. ide o žalobnú námietku nespojenia na konanie o pokračovacom správnom delikte, tunajší súd aplikujúc trestnoprávne zásady poukazuje na to, že zo samotnej skutočnosti, že žalobca bol v rôznych správnych konaniach postihnutý za porušenie totožného zákonného ustanovenia ešte nevyplýva, že ide o pokračovací správny delikt. Podľa § 122 ods. XX U. zákona trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. O. náležitosti je potom následne potrebné aplikovať aj na správny delikt, kedy pre to, aby mohol byť skutok považovaný za pokračujúci správny delikt je potrebné, aby bola naplnená podmienka objektívnej ako aj subjektívnej súvislosti všetkých čiastkových útokov žalobcu. Z. potom vyplýva z uznesenia T. súdu SR sp. zn. XTz XX/XXXX, rozhodujúcim znakom pokračovania v trestnom čine je, že jednotlivé útoky, z ktorých každý napĺňa znaky toho istého trestného činu, sú po subjektívnej stránke spojené jedným a tým istým zámerom páchateľa v tom význame, že už od počiatku zamýšľa aspoň v hrubých rysoch aj ďalšie útoky a že po objektívnej stránke sa jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru. C. v trestnom čine pritom vyžaduje aj blízku súvislosť v čase a predmete útoku. Aj keď časovú súvislosť nemožno presne ohraničiť, spravidla pôjde o niekoľko dní, týždňov či mesiacov. F. tvrdí, že v konaniach boli naplnené všetky znaky konaní o pokračovacom správnom delikte, nijakým spôsobom však neuvádza, čo konkrétne malo jednotlivé skutky spájať. V prípade, ktorý bol predmetom napadnutého rozhodnutia, dospela M. k záveru, že k porušeniu § XX ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z. došlo tým, že v rámci programu D. neboli názory a hodnotiace komentáre, tvoriace príspevok Q. D. šampiónov? Y.!!!! D. babrákov!!!, oddelené od informácií spravodajského charakteru. V prípade správneho konania č. XXX- C došlo k porušeniu zákona tým, že žalobca v programe T. odvysielal príspevok s názvom R. angličtiny sa zvrhla, v ktorom nebol poskytnutý priestor na vyjadrenie dotknutej strane. V správnom konaní č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX bola žalobcovi uložená sankcia za to, že v rámci programu Y. odvysielal príspevok s názvom C. žena sa bojí o život, v ktorom nebol poskytnutý relevantný priestor na vyjadrenie dotknutej strane. U. vymedzené jednotlivé útoky sa v žiadnom prípade nejavia ako postupné realizovanie jediného zámeru, ale naopak, rôznym spôsobom v rôznom čase vykonané popri sebe existujúce útoky na totožný zákonom chránený objekt, ktorým má byť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko- publicistických programov. U. súd má teda za to, že konaním žalobcu nedošlo k naplneniu náležitostí pokračujúceho deliktu. K otázke vyhotovenia záznamu z vysielania žalobcu M. tunajší súd považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že ak zákon zveril správnemu orgánu úlohy, ktoré má plniť, musí byť zároveň nadaný právomocami na ich napĺňanie. C. v tejto otázke sa tunajší súd stotožňuje s názorom T. správního soudu Q. republiky (ďalej len T. ČR) tvrdiac, že pri vymedzení právomoci správnych orgánov je nutné trvať na ústavnej požiadavke, aby tieto boli dostatočne určené a stanovené zákonom, keď výnimky z tohto pravidla platia len pre tzv. implicitné právomoci, teda také, ktoré síce týmto spôsobom nie sú zakotvené, ale sú nevyhnutné k riadnemu uplatňovaniu iných - ústavne predpísaným spôsobom zakotvených právomocí, bez existencie ktorých by tieto iné právomoci nemohli byť riadne uplatňované. C. implicitné právomoci sú obsahovo vymedzené tak, že sa striktne držia ústavne legitímneho účelu k realizácií ktorého sú uplatňované (viď rozsudok T. ČR č.k. X Z. XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX). Z. bolo naplnené poslanie žalovanej, ktorým je podľa zákona o vysielaní a retransmisií aj dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie, musí mať na jeho napĺňanie k dispozícií účinné nástroje. F. v § X ods. X písm. g/ a h/ ani v ďalších ustanoveniach výslovne neupravuje spôsoby realizácie tohto dohľadu. Z. uviedol aj T. súd SR v rozsudku sp. zn. X Sž/XX/XXXX z XX. marca XXXX, z uvedeného ustanovenia je však zrejmé, že ide o výkon dohľadu ex offo, ktorý musí zabezpečiť samotná M. permanentne, i bez vonkajšieho podnetu (napr. sťažnosti diváka) a vlastnými prostriedkami. Zo špecifík predmetu dohľadu a jeho rozsahu vyplýva, že pre splnenie daného účelu musí mať žalovaná možnosť zabezpečiť sledovanie televízneho vysielania (monitoring) aj pomocou technických prostriedkov. Z dôvodovej správy k zákonu č. XXX/XXXX Z.z. (jej všeobecnej časti kapitoly o nárokoch na štátny rozpočet) je zrejmé, že zákon s touto činnosťou M. počíta (zvýšenie počtu pracovníkov v oblasti monitoringu + zakúpenie videotechniky pre monitorovanie). U. súd teda uzatvára, že monitorovanie programov vysielateľov ako aj vyhotovovanie záznamov z týchto programov je oprávnením žalovanej, vyplývajúcim z jej pôsobnosti ako orgánu dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa zákona o vysielaní a retransmisii. Čo sa potom týka žalobcovej námietky, podľa ktorej autorský zákon M. neoprávňuje na zásah do práv vysielateľa, tunajší súd poukazuje na skutočnosť, že autorský zákon je zákonom súkromnoprávnej povahy a aplikuje sa na súkromnoprávne vzťahy ochrany autorských práv, resp. práv súvisiacich s autorským právom pred neoprávneným zásahom do ich tak majetkovej ako aj osobnostnej zložky, avšak netýka sa výkonu verejnoprávnych právomocí žalovanej. K otázke možného pozmenenia záznamu tunajší súd poukazuje na skutočnosť, že nahrávanie vysielania vysielateľov, teda aj žalobcu M. sa uskutočňuje automatickým systémom, akýkoľvek manuálny zásah do záznamu z tohto vysielania je potom v zásade vylúčený. A. zásah niektorým z pracovníkov M. žalobca nepreukázal, pričom napriek tomu, že bol autorom vysielania, vyjadril iba všeobecnú obavu z možnosti zásahu do zaznamenávania, pričom však netvrdil žiadnu konkrétnu zmenu oproti ním skutočne vysielanému komunikátu. Čo sa týka práva na slobodu prejavu, poukazuje súd na to, že napriek tomu, že ide o ústavné právo, toto nie je právo absolútne a môže byť obmedzené o.i. ochranou práv a slobôd iných, a to právom verejnosti na informácie. C. objektívnosti a nestrannosti spravodajských programov vyplývajúca z §16 ods. X zákona o vysielaní a retransmisii, avšak aj čl. X ods. X J. dohovoru o cezhraničnej televízii, bola do právneho poriadku SR prijatá práve za účelom ochrany práva verejnosti na informácie. F. neobmedzuje právo žalobcu na informácie, ako sa to snaží navodiť žalobca, keďže napadnutým rozhodnutím nezasahuje do obsahu odvysielaného komunikátu, ale chráni právo verejnosti na informácie, tým, že upozorní žalobcu na porušenie zákonnej povinnosti oddeliť komentáre obsahujúce subjektívne názory žalobcu od informácií spravodajského charakteru a naplniť tak požiadavku J. dohovoru o cezhraničnej televízii, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty, nie subjektívne názory vysielateľov. Na základe uvedeného dospel tunajší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie medziach žaloby je v súlade so zákonom a žalobu preto ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 25Xk O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v merite veci. U. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. X zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.