Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/2330/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211254 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012211254.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: Erste Group Immorent Slovensko, s.r.o., Tomášikova 48, 832 52 Bratislava, IČO: 35 734 507 zastúpeného: BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 1100308/1/1294093/2012 zo dňa 29.11.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo 1100308/1/1294093/2012 zo dňa 29.11.2012 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu číslo: 274/1/2012 zo dňa 21.08.2012, číslo konania: 2012/910 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. b), c), d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 € titulom súdneho poplatku na účet právnej zástupkyne žalobcu v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 21.12.2012 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 1100308/1/12940932012 vydaného dňa 29.11.2012, ako aj rozhodnutia 1. stupňového správneho orgánu číslo: 274/1/2012, číslo konania: 2012/910 zo dňa 21.08.2012, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Zároveň požiadal súd o povolenie odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, pričom súd uznesením č. k. 6S 2330/2012 - 72 zo dňa 13.02.2013 odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného povolil. Podanie žaloby odôvodnil žalobca tým, že oboma napadnutými rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach. Správca dane svojím postupom v konaní porušil zásady daňového konania, daň bola vyrubená svojvoľne v nesprávnej výške v rozpore s platným právom, správne orgány aplikovali na daný prípad nesprávne ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia a rozhodnutie nemalo oporu v skutkovom stave veci, čo predstavovalo dôvod na zrušenie veci pre nesprávne právne posúdenie. Zároveň namietal, že zistenie skutkového stavu veci bolo v rozpore s obsahom spisu, správne orgány nezistili úplne a presne skutočný stav veci, v ich konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia ako aj to, že vydané rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko v ňom absentovalo akékoľvek odôvodnenie a vysporiadanie sa s jeho tvrdeniami a dôkazmi. Žalobca uviedol, že riadne v lehote dňa 31.01.2012 podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností, ktorým vyčíslil svoju daňovú povinnosť v zmysle všeobecne záväzného nariadenia (ďalej len VZN) obce Dolný Hričov číslo 4/2011 na rok 2012 zo svojich vlastnených nehnuteľností vo výške X XXX,XX €. Dňa 18.04.2012 obdržal od správcu dane (obce Dolný Hričov) platobný výmer - rozhodnutie číslo 274/2012, č. k. : 2012/319, ktorým mu bola vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2012 v celkovej výške XX XXX,XX €. Voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie a žalovaný ako odvolací orgán svojím rozhodnutím číslo: 1020508/1/1075568/2012 zo dňa 11.07.2012 napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil 1. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán následne opätovne vo veci rozhodol a to rozhodnutím číslo: 274/1/2012 zo dňa 21.08.2012, číslo konania: 2012/910 a vyrubil mu daň z nehnuteľností na rok 2012 vo výške XX XXX,XX € (totožnej s pôvodným rozhodnutím). V odôvodnení tohto rozhodnutia iba uviedol, že žalobca určil sadzbu dane nesprávne, nakoľko na jeho pozemky sa vzťahovalo ustanovenie § 3 ods. 2 VZN, kde správca dane určil na všetky druhy pozemkov pre ulice Na Skalu, Na Plzák, Majora Antona Matušku a Letisko výšku ročnej sadzby dane 1,25 %. Žalovaný predmetné prvostupňové rozhodnutie napadnuté jeho odvolaním potvrdil. Žalobca mal za to, že v správnom konaní predchádzajúcom vydaniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného došlo k viacerým pochybeniam, čo viedlo k vyrubeniu platobného výmeru v rozpore so skutočným skutkovým stavom a v zmysle nesprávneho ustanovenia právneho predpisu. Rozhodnutie žalovaného nebolo tiež náležite odôvodnené, nakoľko sa v ňom žalovaný nevysporiadal s jeho argumentáciou uvedenou v podanom odvolaní. Vo vzťahu skutkového stavu veci a postupu správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu veci žalobca uviedol, že jeho pozemky sa nenachádzajú ani na jednej z ulíc (Na Skalu, Na Plzák, Majora Antona Matušku, Letisko), pre ktoré správca dane v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 VZN č. 4/2011 stanovil zvýšenú sadzbu dane vo výške 1,25 %. Poukázal na to, že požiadal 1.stupňový správny orgán o sprístupnenie informácií a to uvedenie zoznamu pozemkov, ktoré sa podľa názoru správcu dane mali nachádzať na vyššie uvedených uliciach. Na základe odpovede správcu dane z 29.04.2010 a príloh (katastrálnych a leteckých máp) vyplynulo, že žiaden z jeho vlastnených pozemkov bez akýchkoľvek pochybností nebolo možné identifikovať ako pozemok nachádzajúci sa na uliciach uvedených v § 3 ods. 2 VZN č. 4/2011. Skutkové zistenia a závery správnych orgánov pokladal za rozporné zo skutočným skutkovým stavom veci, nemajúce oporu v dôkazov ním predložených. Správne orgány porušili povinnosť v zmysle § 29 ods. 2 zákona o správe daní, ukladajúcu zistiť čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a rozhodnutie vychádzalo z ničím nepodloženého tvrdenia správcu dane. Skutočnosť, že ulice boli určené a vymedzené vo VZN nemohlo dokazovať, či na uvedených uliciach sa nachádzali jeho pozemky. Bol presvedčený, že nedostatočné zistenie skutkového stavu ako uviedol vyššie sa odzrkadlilo v nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko správne orgány stanovili, že pre určenie sadzby dane bolo rozhodujúce ust. § 3 ods. 2 VZN, čo však nekorešpondovalo so skutočným skutkovým stavom veci, nakoľko jeho pozemky sa preukázateľne nenachádzali ani na jednej z ulíc uvedených v danom VZN. Záverom uviedol, že žalovaný a aj správca dane sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberali a ani nevysporiadali s jeho tvrdeniami a námietkami a nebolo potom zrejmé na základe akých dôkazov dospeli k svojim záverom. Napadnuté rozhodnutia pokladal za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, nakoľko nebolo možné dôvodiť, na základe akých záverov správny orgán zakladal svoje rozhodnutie. 2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe dňa 04.02.2013 a žiadal ju zamietnuť s tým, že skutkový stav zistil v dostatočnom rozsahu a správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Poukázal na to, že obec Dolný Hričov ako správca dane z nehnuteľností svojím rozhodnutím číslo: 274/2012, č. k.: 2012/910 zo dňa 21.08.2012 vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností za rok 2012 v sume XX XXX,XX € a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodol podľa zákona č. 582/2004 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., VZN obce Dolný Hričov číslo 4/2011, ako aj podaného daňového priznania žalobcu, ktorý použil základ dane z pozemkov v zmysle § 2 a § 3 ods. 1 VZN a daň si sám vypočítal vo výške X XXX,XX €, čo však nebol správny postup, nakoľko na pozemky žalobcu sa vzťahovalo ustanovenie § 3 ods. 2 VZN, ktorým správca dane určili daň na pozemky, ktoré sa nachádzali na uliciach Na Skalu, Na Plzák, Majora Antona Matušku, Letisko pre všetky druhy pozemkov vo výške 1,25 %. V dôsledku podaného odvolania žalobcom, vec preskúmal a keďže nezistil nezákonnosť postupu pri vydaní prvostupňového rozhodnutia, tak ho potvrdil rozhodnutím číslo: 1100308/1/1294093/2012 zo dňa 29.11.2012. Vychádzal pritom zo zistení 1. stupňového správneho orgánu, ako aj predloženého spisového materiálu, z ktorého zistil, že dňa 23.11.2007 bolo prijaté VZN obce Dolný Hričov číslo 4/2007, v ktorom boli určené názvy ulíc v obci Dolný Hričov (mimo iných aj ulíc Na Skalu, Na Plzák, Majora Antona Matušku) spolu s dodatkom číslo 1. k nemu, ktorým bol určený názov ulice Letisko. Podľa § 3 ods. 2 VZN číslo 4/2011 na kalendárny rok 2012 správca dane určil pre vyššie uvedené ulice výšku dane 1,25 % a to pre všetky druhy pozemkov. Správca dane potom zdanil pozemky vo vlastníctve žalobcu zvýšenou ročnou sadzbou dane, pričom pri určení predmetu dane z pozemkov vychádzal z údajov Správy katastra Žilina uvedených na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX pre katastrálne územie S. R.. Zvýšená ročná sadzba dane z pozemkov (1, 25 %) bola určená v súlade so zákonom (§ 8 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.). Taktiež nezistil žiadne pochybenie správcu dane pri vydávaní prvostupňového preskúmavaného rozhodnutia, keďže toto bolo vydané v súlade s § 63 zákona č. 563/2008 Z. z. a v jeho odôvodnení správca dane uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pri vyrubení dane. Správca dane v rozhodnutí uviedol dôvod, prečo sa ním vyrubená daň odlišovala od dane vypočítanej v daňovom priznaní daňovníka, ako aj právne predpisy, na základe niektorých o veci rozhodoval. Ohľadom nezákonnosti postupu správcu dane pri určení polohy pozemkov žalobcu konštatoval, že žalobcovi bolo oznámené listom č. 2008/0027 zo dňa 07.01.2008, že obecné zastupiteľstvo Dolného Hričova sa uznieslo na VZN, ktorým sa určili názvy ulíc, ako aj dodatok číslo 1 k VZN číslo 3/2004 o podmienkach určovania a vyberania dane z nehnuteľností. Taktiež zo spisu vyplývalo, že dňa 22.03.2010 požiadal žalobca správcu dane o sprístupnenie informácií vo veci určenia, ktoré jeho pozemky sa nachádzajú na uliciach, pre ktoré bola určená zvýšená sadzba dane. Na túto žiadosť a jej doplnenie bolo žalobcovi odpovedané listami zo dňa 13.04.2010 a 29.04.2010, z ktorých vyplynulo, že pozemky vo vlastníctve žalobcu sa nachádzali na ulici Na Skale. Potom žalobca bol už v roku 2008 a následne 2010 informovaný o tom, že pozemky, ktoré vlastní a ktoré podliehajú dani z nehnuteľností sa nachádzajú na uliciach, u ktorých bola zvýšená ročná sadzba dane z nehnuteľností a túto poskytnutú informáciu mohol žalobca použiť aj pri podávaní daňového priznania k dani z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie na rok 2012. Zo spisu ďalej vyplývalo, že listom zo dňa 29.04.2010 správca dane žalobcovi oznámil zoznam pozemkov podľa parcelných čísel, ktoré tvoria ulice Na Skalu, Na Plzák, Majora Antona Matušku a Letisko, pre ktoré bola určená zvýšená sadzba dane. 3. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom, ktorý obsahuje rozhodnutie 1. stupňového správneho orgánu číslo 274/1/2012, č. k. 2012/910 zo dňa 21.08.2012, ktorým správca dane Obec Dolný Hričov vyrubil daňovníkovi (žalobcovi) daň z nehnuteľností na rok 2012 v celkovej výške XX XXX,XX € a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že daňovník podal dňa 31.01.2012 daňové priznanie k dani z nehnuteľností, v ktorom použil na základ dane z pozemkov v zmysle § 2 VZN číslo 4/2011 sadzbu dane pre pozemky v zmysle § 3 ods. 1 tohto VZN a sám si vypočítal daň vo výške X XXX,XX €. Tento postup však nebol správny, nakoľko na pozemky daňovníka sa vzťahovalo ustanovenie § 3 ods. 2 VZN, kde správca dane určil, pre ulice Na Skalu, Na Plzák, Majora Antona Matušku, Letisko pre všetky druhy pozemkov na nich ročnú sadzbu dane 1,25 %. Proti tomuto rozhodnutiu - platobnému výmeru žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tými istými skutočnosťami, aké uviedol v podanej žalobe. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím a to tak, že rozhodnutie obce Dolný Hričov potvrdil. V rozhodnutí uviedol, že po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností zistil nasledovný skutkový stav veci: správca dane - Obec Dolný Hričov rozhodnutím zo dňa 21.08.2012 vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie rok 2012 - daň z pozemkov vo výške XX XXX,XX €, čo odôvodnil tým, že daň z nehnuteľností vyrubil podľa zákona č. 582/2004 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., VZN obce Dolný Hričov číslo 4/2011 a žalobcom podaného daňového priznania. Žalobca podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností dňa 31.01.2012, pričom použil základ dane z pozemkov § 2 a § 3 ods. 1 VZN číslo 4/2011 a daň vypočítal vo výške X XXX,XX €. Takýto výpočet však nebol správny, nakoľko na predmetné pozemky sa vzťahovalo ustanovenie § 3 ods. 2 VZN číslo 4/2011, ktorým správca dane určil pre ulice Na Skalu, Na Plzák, Majora Antona Matušku, Letisko a pre všetky druhy pozemkov na týchto uliciach rovnakú (zvýšenú) sadzbu dane 1,25 %. Správca dane pri vydávaní svojho rozhodnutia postupoval správne a daň bola vyrubená v súlade so zákonom. Zo spisového materiálu zistil, že dňa 23.11.2007 bolo prijaté VZN číslo 4/2007, ktorým sa určili názvy ulíc a k tomuto VZN bol dňa 08.02.2008 vydaný dodatok číslo 1, ktorým bol určený nový názov ulice: Letisko. Podľa § 3 ods. 2 VZN číslo 4/2011 na kalendárny rok 2012 správca dane určil pre tieto ulice zvýšenú ročnú sadzbu dane z pozemkov vo výške 1,25 % (v súlade s § 8 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.). K námietke žalobcu o tom, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané v rozpore s § 63 zákona č. 563/2008 Z. z. uviedol, že preskúmaním tohto rozhodnutia nezistil pochybenie správcu dane pri jeho vydávaní, keďže v odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom pri vyrubení dane, bolo zdôvodnené, prečo sa vyrubená daň odlišovala od dane vypočítanej žalobcom v jeho daňovom priznaní, uvedené boli právne predpisy, na základe ktorých vo veci vyrubenia dane rozhodoval. Záverom sa žalovaný vyjadril k námietke nezákonností postupu správcu dane pri určení polohy pozemkov žalobcu s tým, že z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca už v roku 2008 a následne v roku 2010 bol informovaný o tom, že pozemky, ktoré vlastní a podliehajú dani z nehnuteľností sa nachádzajú na ulici Na Skalu, u ktorej bola stanovená zvýšená ročná sadzba dane z nehnuteľností a tieto informácie mohol žalobca použiť aj pri podávaní daňového priznania dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie rok 2012. Administratívny spis ďalej obsahuje rozhodnutie správcu dane zo dňa 12.04.2012, odvolanie žalobcu voči nemu zo dňa 26.04.2012, rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.07.2012 o zrušení vyššie uvedeného rozhodnutia správcu dane z dôvodu procesných pochybení pri jeho vydávaní, daňové priznania žalobcu k dani z nehnuteľností zo dňa 31.01.2012, VZN obce Dolný Hričov číslo 4/2011 o dani z nehnuteľností na kalendárny rok 2012, VZN obce Dolný Hričov číslo 4/2007 o určení názvu ulíc a dodatok číslo 1 k nemu, výpisy z listov vlastníctva číslo XXXX, XXXX, XXXX, písomnosť správcu dane adresovanú žalobcovi číslo 2008/0027 zo dňa 07.01.2008 o určení názvu ulíc Na Skalu, Na Plzák, Majora Antona Matušku a uvedenie adresy miesta podnikania žalobcu - ulica Na Skalu, žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 22.03.2010 a jej doplnenie zo dňa 07.04.2010, písomnosť- sprístupnenie informácie správcu dane číslo 2010/1076 - 2 zo dňa 29.04.2010, kópie máp registra obnovenej evidencie pozemkov 4. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní konanom v neprítomnosti účastníkov v súlade s § 250g ods. 2 O.s p. a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj 1. stupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. b), c), d) O.s.p. zrušiť, pretože preskúmavané rozhodnutia, ako aj postup žalovaného v medziach žaloby neboli v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2008 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 63 ods. 2, 5 zákona č. 563/2008 Z. z. rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis1) <R. neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 250j ods. 2 písm. b), c), d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že b) zistenie skutkového stavu veci, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím 1. stupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov uvedených žalobných námietkach (nesprávneho právneho posúdenia veci, rozpornosti zisteného skutkového stavu veci s obsahom spisu, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, existencie vady v konaní správnych orgánov, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia ako aj nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov). K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci súd uvádza, že táto námietka neobstojí, nakoľko správca dane správne postupoval pri určení sadzby dane za pozemky vo vlastníctve žalobcu podľa § 3 ods. 2 VZN č. 4/2011 a v prípade, ak by sa tieto nachádzali na uliciach (v zmysle VZN č. 4/2007), pre ktoré bola stanovená zvýšená sadzba dane (1,25%) bol oprávnený ich touto sadzbou zaťažiť (takáto výška dane bola určená v súlade s § 8 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.). V prípade, ak je zistenie skutkového stavu nedostačujúce pre posúdenie veci alebo je zistenie skutkového stavu veci v rozpore s obsahom spisov, nejde automaticky bez ďalšieho o vadu nesprávneho právneho posúdenia veci tak, ako to v žalobe (aj odvolaní) uviedol žalobca. Súd taktiež nemohol vyhovieť námietke existencie vady v konaní správnych orgánov, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Podľa názoru súdu v postupe správnych orgánov sa žiadna takáto vada nevyskytla, keďže postupovali pri vydávaní svojich žalobou preskúmavaných rozhodnutí plne v súlade so zákonom o správe daní (zákon č. 563/2009 Z. z.) a príslušným VZN č. 4/2011. Za dôvodné súd pokladá námietky rozpornosti zisteného skutkového stavu veci s obsahom spisu a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Rozpornosť zisteného stavu veci s obsahom spisu spočíva v tom, že správne orgány mali pri riadnom porovnaní parcelných čísel pozemkov žalobcu a uvedenia parciel v odpovedi žalobcovi (číslo 2010/1076 - 2 zo dňa 29.04.2010) na jeho žiadosť o sprístupnenie informácií správcom dane (Obec Dolný Hričov) zistiť, že nie všetky parcely žalobcu sa podľa samotného správcu dane nachádzajú na uliciach, pre ktoré bola stanovená zvýšená sadzba dane (ide o parcely na ul. Na Skalu). Preto automatické použitie zvýšenej sadzby dane na všetky pozemky žalobcu nemalo oporu v listinných dôkazoch obsiahnutých v spise. S touto námietkou súvisí aj nedostatočne zistený skutkový stav veci, nakoľko z obsahu spisu a v ňom sa nachádzajúcich dokladov nie je možné jednoznačne vyvodiť záver o tom, kde presne sa dani podliehajúce pozemky žalobcu nachádzajú a preto záver oboch správnych orgánov o tom, že všetky pozemky žalobcu sa nachádzajú na uliciach, pre ktoré bola stanovená sadzba dane 1,25% bol predčasný, aj keď zrejme väčšina pozemkov žalobcu sa nachádza na ulici Na Skalu. Z celkového počtu 44 parciel vo vlastníctve žalobcu, ku ktorým podal daňové priznanie sa podľa písomnosti správcu dane č. 2010/1076-2 zo dňa 29.04.2010 (sprístupnenie informácie žalobcovi) je len 33 situovaných na ul. Na Skalu (ide o parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX). Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov je potrebné uviesť, že rozhodnutie správcu dane - Obce Dolný Hričov (1. stupňový správny orgán) neobsahuje zákonné náležitosti naň kladené (§ 63 ods. 5 zákona č. 568/2008 Z. z.) a tieto nedostatky neboli odstránené ani rozhodnutím žalovaného, v ktorom taktiež absentuje náležité odôvodnenie vysporiadania sa s námietkami vznesenými žalobcom v odvolaní o tom, že jeho pozemky, ktoré boli predmetom dane z nehnuteľností sa nenachádzajú na uliciach, pre ktoré bola stanovená zvýšená sadzba dane. Z obsahu oboch rozhodnutí nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospeli správne orgány k svojím záverom a z tohto pohľadu súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutia neobsahujú náležitú úvahu pri hodnotení dôkazov a javia sa preto ako arbitrárne. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že obe preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov je potrebné zrušiť (podľa § 250j ods. 2 písm. b), c), d) O.s.p.) a vec im vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom správne orgány budú viazané vysloveným právnym záverom súdu (§ 250 O.s.p.) a bude ich povinnosťou vo veci riadne zistiť skutkový stav ohľadom umiestnenia všetkých pozemkov žalobcu z hľadiska toho, či sa na ne vzťahuje zvýšená sadzba dane z nehnuteľností v zmysle VZN č. 4/2011 Dolného Hričova a rozhodnutia náležite odôvodniť. Námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, existencie vady v konaní správnych orgánov, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil za nedôvodné. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a § 149 ods. 1, 2 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a priznal vo veci úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 € (vyplývajúcej z obsahu spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku). Súd nepriznal náhradu za právne zastúpenie žalobcu, keďže jeho právna zástupkyňa si trovy konania nevyčíslila v zákonnej lehote. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.