Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/212/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898192 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012898192.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F. L., nar. X.X.XXXX, trvalé bytom P., F. X, proti odporkyni: W. L., nar. X.X.XXXX, bytom P., F. X, zast. Advokátska kancelária JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s.r.o., konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Margity Hrivňákovej so sídlom Májkova 3, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. decembra 2011, č.k. 4C 588/2008-272, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.3.2012, č.k. 4C 588/2008-310, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal hnuteľné veci: chladničku s mrazničkou zn. N. v hodnote 20 Eur, televízor zn. F. v hodnote 20 Eur, nábytok zn. V. (nábytková zostava - horné a dolné skrinky, 2 skrine), farba orech, matné drevo v hodnote 99,91 Eur, nábytok zn. U. (policové a vešiakové skrine s nadstavcami, manželská dvojposteľ s úložným priestorom, 2 nočné stolíky), biela farba, drevotrieska v hodnote 80,73 Eur. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 24.648,42 Eur. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, uložil im povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok za konanie vo výške 1478,88 Eur a odporkyni vrátil nespotrebované preddavky na trovy znaleckého dokazovania zaúčtované dokladmi Okresného súdu Pezinok, a to suma 33,19 Eur zaúčtovaná pod č. 09-12-11 a pol. registra Y.-XXX/ XX a suma 46 Eur zaúčtovaná pod č. 08-04-10 a pol. registra Y.-XX/XX. Vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 22.11.1986, ktorým dňom im vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 1.10.2001 č.k. 5C 261/2001-40, právoplatným dňa 22.10.2001, bolo manželstvo účastníkov rozvedené, a ktorým dňom zaniklo aj bezpodielového spoluvlastníctvo manželov. Masu BSM ustálil tak, že účastníci nadobudli hnuteľné veci existujúce ku dňu zániku ich BSM: chladničku s mrazničkou zn. N., televízor zn. F., nábytok zn. V. a nábytok zn. U., vo všeobecnej hodnote ku dňu vyporiadania podľa stavu ku dňu zániku BSM: nábytok zn. V. (nábytková zostava - horné a dolné skrinky 2 skrine), farba orech, matné drevo vo výške 99,91 Eur a nábytok zn. U. (policové a vešiakové skrine s nadstavcami, manželská dvojposteľ s úložným priestorom, 2 nočné stolíky), biela farba, drevotrieska vo výške 80,73 Eur, stanovená znaleckým posudkom, chladničku s mrazničkou zn. N. vo výške 20 Eur a televízor zn. F., nefunkčný vo výške 20 Eur, stanovené dohodou účastníkov. Zistil, že do BSM účastníkov patrilo osobné motorové vozidlo zn. I. H. XX C., R. F., rok výroby 1987, ktoré odporkyňa kúpila za sumu 49.000 Sk dňa 7.4.2000, teda za trvania manželstva a dohodou účastníkov bola stanovená jeho všeobecná hodnota ku dňu zániku BSM 33,19 Eur. Ďalej zistil, že do BSM účastníkov patrila aj majetková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve občanov so sídlom v Pezinku, spojeného s nájmom bytu č. XX, XII. poschodie bytového domu súp. č. XXXX, na pozemku parc. č. XXX/XX, vchod č. X, kat. úz. P., ktorého všeobecná hodnota v čase vyporiadania podľa stavu ku dňu zániku BSM bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 49.043 Eur. Mal preukázané, že predmetný byt bol rozhodnutím býv. OSBD Bratislava-vidiek zo dňa 30.7.1985 pridelený matke odporkyne B. M. ako členke bytového družstva, ktorá uzavrela s bytovým družstvom dňa 28.8.1986 dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorým dňom jej a otcovi odporkyne, ako manželom vzniklo spoločné užívacie právo tohto bytu pri spoločnom členstve v bytovom družstve. Rozhodnutím býv. OSBD Bratislava-vidiek zo dňa 28.7.1992 bola schválená dohoda zo dňa 19.5.1992 o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom bytu z rodičov odporkyne na odporkyňu, pričom nájomný vzťah medzi odporkyňou a býv. OSBD Bratislava-vidiek vznikol dňa 31.8.1992 uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, dôsledkom čoho zo zákona vzniklo účastníkom tohto konania právo spoločného nájmu a spoločné členstvo v bytovom družstve podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka a účastníci tak boli spoločnými nájomcami bytu a spoločnými členmi bytového družstva aj ku dňu zániku BSM. Nakoľko sa však účastníci na ďalšom nájme bytu nedohodli, na návrh odporkyne Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 4.12.2007, č.k. 28C 56/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2008, zrušil účastníkom právo spoločného nájmu bytu manželmi a za ďalšieho nájomcu a člena bytového družstva určil odporkyňu s povinnosťou zabezpečiť navrhovateľovi bytovú náhradu vo forme náhradného ubytovania. Celkovú masu BSM účastníkov tak podľa neho predstavovali hnuteľné veci a majetkové právo v hodnote spolu 49.296,83 Eur. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka a pri vyporiadaní BSM účastníkov vychádzal zo zásady rovnosti ich podielov. Konštatoval, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov-bývalých spoločných nájomcov družstevného bytu a spoločných členov v družstve, ktorého súčasťou je aj hodnota členského podielu, nemožno pri určení jej výšky vychádzať zo zostatkovej hodnoty členského podielu ani z hodnoty vyporiadacieho podielu, ale ide o hodnotu, ktorej cena sa určuje cenou obvyklou, t.j. cenou, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v rozhodujúcom čase a mieste. Vychádzajúc tak z masy BSM, ktorú tvoria hnuteľné veci v hodnote 220,64 Eur a hodnota členského podielu v bytovom družstve vo výške 49.043 Eur a majetková hodnota osobného motorového vozidla I. H. vo výške 33,19 Eur teda spolu v hodnote 49.296,83 Eur, z ktorej do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal hnuteľné veci, uložil odporkyni povinnosť vyplatiť navrhovateľovi titulom vyrovnania podielov sumu 24.648,42 Eur ako polovicu z hodnoty majetku BSM. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech obidvoch účastníkov v konaní a o ich solidárnej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 2 ods. 1 písm. c/, § 5 ods. 1 písm. h/, § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Nakoľko odporkyňa v konaní opakovanie skladala preddavky na odmenu znalcov v sume 99,58 Eur a 100 Eur, pričom priznané znalcom odmeny a náhrady výdavkov predstavovali sumu 66,39 Eur a 204 Eur, rozhodol o vrátení zostatku nespotrebovaných preddavkov odporkyni v sume 33,19 Eur a 46 Eur. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť jej titulom vyrovnania podielov povinnosť vyplatiť navrhovateľovi sumu 253,83 Eur a priznať jej aj náhradu trov konania, resp. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nezohľadnil skutočnosť, že výlučnou nadobúdateľkou členských práv a povinností v OSBD sa na základe bezodplatného prevodu (darom) sa stala v roku 1992. Išlo podľa nej nielen o prevod členských práv a povinností súvisiacich s užívaním konkrétneho družstevného bytu, ktorého bola jej matka nájomkyňou a mala za to, že ide o výnimočnú situáciu ako keď jeden z manželov je nájomcom družstevného bytu až pred vstupom do manželstva ako situácii, keď z členstva jedného z manželov bez vzťahu ku konkrétnemu bytu vznikne právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu v priebehu manželstva. Mala za to, že práva a povinnosti, ktoré od svojej matky nadobudla darom, nemožno považovať za členské práva a povinnosti zakladajúce do budúcnosti nárok na pridelenie družstevného bytu, ale za členské práva a povinnosti, s ktorými v čase prevodu na ňu už bol nájom konkrétneho bytu spojený. Považovala sa výlučnú vlastníčku-držiteľku práv, hodnotu ktorých tržnou hodnotou členského podielu v bytovom družstve sa stala výlučne ona a že členský podiel v družstve sa nikdy nestal predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom právo navrhovateľa užívať predmetný byt bolo iba odvodené od jej práva a hodnota nemôže byť podľa nej rovnaká ako hodnota jej práva a naviac odvodzovaná z hodnoty vlastníckych práv k byt, pričom súd prvého stupňa nezapočítal v jej prospech ani zostatkovú hodnotu členského podielu v OSBD a ani všeobecnú tržnú hodnotu členského podielu. V prípade stotožnenia sa odvolacieho súdu s názorom súdu prvého stupňa žiadala zohľadniť pri vyporiadaní hodnotu členských práv, ktoré vniesla do manželstva a ktoré zodpovedajú tržnej hodnote členského podielu v bytovom družstve stanovenej ku dňu nadobudnutia členských práv v roku 1992. Uviedla, že zásadného pochybenia sa súd prvého stupňa dopustil proti stanovení hodnoty členského podielu v OSBD vychádzajúc z posudku znalca, ktorému nesprávne zadal určiť všeobecnú hodnotu predmetného 3-izbového družstevného bytu na rozdiel od správneho určenia hodnoty práv a povinností vyplývajúcich zo spoločného členstva v OSBD. Spôsob ohodnocovania týchto práv stanovený právnymi predpismi nepovažovala za v súlade s ustálenou súdnou praxou, kedy hodnota by mala predstavovať hodnotu, za akú je možné v danom mieste a čase obdobné práva nadobudnúť, teda ku konkrétnemu určeniu tejto hodnoty bolo možné pristupovať prakticky iba na základe porovnávacej metódy, t.j. vyhodnocovaním cien, za ktoré boli obdobné prevody práv a povinností v OSBD za obdobných podmienok realizované. Poukázala na to, že znalec túto metódu bez bližšieho odôvodnenia vylúčil zo svojho postupu s odvolaním sa na nedostatok podkladov pre danú lokalitu a na typ stavby použil metódu polohovej diferenciácie a bez náležitého odôvodnenia životnosti stavby a spochybnila aj správnosť postupu znalca podľa vyhlášky MS SR č. 254/2010 Z.z., ktorou sa mení vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, nakoľko táto nebola účinná v čase zániku BSM. Uviedla, že tieto námietky v konaní nemohla použiť vzhľadom na nedostatok svojho právneho zastúpenia a odborných v danom smere. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť nesúhlasiac s tvrdeniami odporkyne, nakoľko k predmetnému družstevnému bytu im vzniklo s odporkyňou spoločné členstvo v družstve ako aj spoločný nájom bytu. Konštatoval, že odporkyňa jeho nárok potvrdila aj návrhom na rušenie spoločného nájmu k predmetnému bytu a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4.12.2007, č.k. 28C 56/2007-80, bol aj spoločný nájom tohto v bytu zrušený a v jeho odôvodnení súd uviedol, že právo na uzavretie nájomnej zmluvy vzniklo po uzavretí manželstva účastníkov a právo spoločného nájmu bytu nezaniklo rozvodom manželstva. Pochybenie znalca pri spôsobe ohodnocovania práv a povinností vyplývajúcich zo spoločného členstva a nesprávne zadanie súdom prvého stupňa znalcovi ponechal na zváženie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je čiastočne dôvodné, keď konanie súdu prvého stupňa je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM") zaniká zánikom manželstva, a to ku dňu právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode a po jeho zániku je potrebné ho vyporiadať. Zákon upravuje tri spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, a to dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím času. Vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou alebo súdnym rozhodnutím je možné iba v lehote troch rokov od jeho zániku. Aby bola zachovaná lehota troch rokov, musí byť v tejto lehote dohoda o vyporiadaní BSM uzatvorená alebo musí byť v tejto lehote podaný návrh na súd na vyporiadanie BSM. V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa teda vzťahuje iba na veci nadobudnuté za trvania manželstva. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní BSM sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Predmetom vyporiadania sú iba veci, ktoré do BSM patrili pri jeho zániku, a ktoré v tom čase existovali, pričom sa prihliada k stavu týchto vecí (vek, miera opotrebenia) ku dňu zániku BSM a pri stanovení ceny vecí patriacich do BSM na účely vyporiadania sa vychádza z ceny vecí v čase uzavierania dohody o vyporiadaní BSM alebo rozhodovania súdu o jeho vyporiadaní. Členský podiel v stavebnom bytovom družstve je ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom manželov a tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Ak v čase do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu rozvedených manželov k družstevnému bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, patrí členský podiel už len jednému z rozvedených manželov. Členský podiel v družstve ako pôvodne majetkové právo manželov sa stáva majetkovým právom jedného z rozvedených manželov len vo vzťahu k družstvu (resp. tretím osobám), avšak naďalej zostáva ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom manželov, lebo rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu bytu a o zániku spoločného členstva v družstve, nedochádza k jeho vyporiadaniu. Toto rozhodnutie totiž neurčuje, akú náhradu na vyporiadanie členského podielu má zaplatiť ten z rozvedených manželov, ktorý sa stal výlučným členom družstva, druhému manželovi. Vo vzťahu medzi rozvedenými manželmi zostáva potom už len vyporiadať jeho hodnotu, keďže o prikázaná členského podielu súd už rozhodol v rámci konania o zrušenie práva spoločného nájmu. Všeobecnou hodnotou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľne veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Obvykle sa táto cena (tiež trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už realizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase. Plné rešpektovanie princípov trhové hospodárstva a zaručenie rovnosti práv a povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže v prejednávanej veci zabezpečiť iba také rozhodnutie, pri ktorom sa bude vychádzať zo zásady, že práva a povinnosti prechádzajú na toho-ktorého účastníka, budú zodpovedať majetkovým hodnotám, ktoré možno (v danom mieste a čase) nadobudnúť, čo v konečnom dôsledku znamená, že pokiaľ ide o členský podiel v bytovom družstve, nie je rozhodujúca výška jeho zostatkovej hodnoty, ale vždy hodnota, za akú možno v danom mieste a čase tieto práva nadobudnúť. Iba takýto postup zodpovedá rovnakému postaveniu účastníkov konania v danej veci, navyše ust. § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov umožňuje každému nájomcovi družstevného bytu využiť nárok na prevod bytu do svojho vlastníctva. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nedodržaním tejto zásady by došlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania, resp. jeden z nich by bol nepomerne zvýhodnený. Treba vziať do úvahy skutočnosť, že od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jeho vyporiadania, môže plynúť dlhšia doba, počas ktorej môže dôjsť k zmenám na veci patriacej do spoluvlastníctva Vzhľadom na vyššie uvedené nebola námietka odporkyne, že súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že výlučnou nadobúdateľkou členských práv a povinností v OSBD sa na základe bezodplatného prevodu (darom) stala v roku 1992 prevodom členských práv a povinností súvisiacich s užívaním konkrétneho družstevného bytu, ktorého bola jej matka nájomníčkou a že ju bolo potrebné považovať za výlučnú vlastníčku-držiteľku práv, hodnotu ktorých tržnou hodnotou členského podielu v bytovom družstve sa stala výlučne ona, a že členský podiel v družstve sa nikdy nestal predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom právo navrhovateľa užívať predmetný byt bolo iba odvodené od jej práva a hodnota nemôže byť podľa nej rovnaká ako hodnota jej práva a naviac odvodzovaná z hodnoty vlastníckych práv k bytu, pričom súd prvého stupňa nezapočítal v jej prospech ani zostatkovú hodnotu členského podielu v OSBD a ani všeobecnú tržnú hodnotu členského podielu, nebola dôvodná. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4. decembra 2007, č.k. 28C 546/2007-80, bol zrušený spoločný nájom účastníkov konania k predmetnému družstevnému 3-izbovému bytu č. 41 na 12. poschodí, nachádzajúcom sa v Pezinku s tým, že byt bude naďalej ako člen družstva užívať odporkyňa. V tomto konaní nebolo možné rozhodnúť o majetkovom vyporiadaní bývalých manželov ohľadne ich spoločného majetkového práva, keďže členský podiel manželov v bytovom družstve je majetkovou hodnotou, ktorú treba vyporiadať v rámci vyporiadania BSM. Nakoľko sa pri tomto vyporiadaní musí na ňu prihliadať ako na iné spoločné majetkové hodnoty manželov, treba pri jej vyporiadaní vychádzať z cien zodpovedajúcich stavu v čase vyhlásenia rozsudku, súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď vychádzal z hodnoty stanovenej znalcom ku dňu zániku BSM účastníkov, pričom znalcovi zadal stanoviť vychádzajúc zo stavu bytu ku dňu zániku BSM účastníkov konania (22.10.2001) všeobecnú hodnotu-cenu obvyklú v dobe vyporiadania a nevysporiadal sa so závermi a postupom znalca pri stanovení hodnoty majetkového práva predmetného bytu, a prečo vychádzal zo znalcom stanovenej všeobecnej hodnoty ku dňu zániku BSM účastníkov a postupom podľa polohovej diferenciácie a nie z ceny, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľne veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Preto námietka odporkyne bola v tomto smere dôvodná. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa § 118 ods. 4 O.s.p. ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Z citovaného ustanovenia vyplýva jednak procesná povinnosť súdu vyzvať účastníkov na zhrnutie ich návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, jednak tomu zodpovedajúce procesné oprávnenie účastníka na „záverečnú reč". V nej môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môžu tak k skutkovej ako aj k právnej stránke veci. Takéto zhrnutie a vyjadrenie nemusí predniesť osobne účastník konania, môže ho za neho predniesť jeho zástupca. Podstatný obsah tohto zhrnutia a vyjadrenia treba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Spravidla je na záverečnú reč vyzvaný žalobca (navrhovateľ) pred žalovaným (odporcom), je však na úvahe súdu, kedy účastníkov vyzve, aby ju predniesli, a v akom poradí im udelí slovo. Záverečným zhrnutím a vyjadrením nie je len ten procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý je takto označený aj formálne. Je ním i bez tohto formálneho označenia aj iný, na záver pojednávania urobený procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Z obsahu zápisnice o pojednávaní uskutočnenom na súde prvého stupňa zo dňa 8.12.2011, však nevyplýva, že by súd vytvoril účastníkom procesnú možnosť na realizáciu tohto práva vyplývajúceho im z § 118 ods. 4 O.s.p. a bol oboznámený termín vyhlásenia rozsudku. V občianskom súdnom konaní má účastník nielen procesné právo (zároveň povinnosť) označiť dôkazné prostriedky na preukázanie ním tvrdených skutočností (§ 101 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p.), ale tiež právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.). Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu bezprostredne vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s možnosťou účastníkov na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.), pretože obsah a účel týchto procesných práv účastníka je rozdielny. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania. Naopak, procesnú možnosť zhrnúť návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci je súd v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p. povinný vytvoriť účastníkovi až na záver pojednávania (v "záverečnej reči" môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti, môžu v nej tiež vyjadriť svoj názor, z akých skutkových a právnych záverov by mal súd vychádzať a ako by mal vec po právnej stránke posúdiť). Za dôvodnú námietku odporkyne nepovažoval odvolací súd jej námietku, že v konaní nebola zastúpená svojou právnou zástupkyňou a nemala odborné vedomosti, ale z dôvodu, že v tomto smere jej ako účastníčke konania boli odňaté procesné práva. Z obsahu spisu totiž odvolací súd zistil, že síce znalecký posudok znalca Ing. Pavla Satinu bol účastníkom konania doručený, avšak ich stanovisku zo spisu k tomuto znaleckému posudku nie je zrejmú, najmä z obsahu zápisníc o pojednávaní, z ktorých po vykonanom znaleckom dokazovaní len vyplýva, že účastníci sa dohodli na zostatkových hodnotách zostávajúcich hnuteľných vecí a nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.), odstráni uvedené nedostatky, prípadne doplní dokazovanie ohľadom majetkového práva členského podielu predmetného bytu a vo veci znova rozhodne a svoje rozhodnutie aj náležité v súlade ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.