Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/99/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898360 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012898360.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Š. E., T. Q. Č..XX, XXX XX H.Ť. zast. advokátkou JUDr. Danielou Suchánkovou, M. Waltariho 7, Piešťany, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: GMAC, s.r.o., Olbrachtova č.9, Praha so sídlom organizačnej zložky Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava zastúpeného: IURISTICO s.r.o., so sídlom Štefánikova č.26, 040 01 Košice proti odporcovi: Allianz -Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava I, o zaplatenie sumy 15.180,34 eur (457.323,- Sk) s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 14.11.2011, č. k. 10C/54/2002-442, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 14.11.2011, č.k. 10C/54/2002-442 vo veci samej p o t v r d z u j e . V časti výroku o náhrade trov konania navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, vzniknutých ako trovy právneho zastúpenia, rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi k rukám vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa sumu 15.180,34 eur (457.323,- Sk) so 17,5% ročným úrokom z omeškania od 20.8.2001 do zaplatenia, trovy konania k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v sume 9.130,97 eur, trovy konania k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa v sume 9.572,17 eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Okrem toho uložil odporcovi povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Bratislava I sumu 227,97 eur (6. 868,-Sk) titulom náhrady trov znaleckého dokazovania v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ si návrhom zo dňa 4.4.2002 uplatnil nárok na plnenie z poistnej zmluvy v sume 1,564.300,- Sk, ktoré spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,5 % od 1.7.2001 až do zaplatenia žiadal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa, s ktorým dňa 7.9.2000 uzavrel zmluvu o operatívnom leasingu č. XXXXXX, predmetom ktorej bol prenájom motorového vozidla zn. Z. L. X C..X R. farba 82 Star Silver, rok výroby XXXX, číslo karosérie V., číslo motora N.. V zmysle vyššie citovanej zmluvy o operatívnom leasingu a Všeobecných podmienok operatívneho leasingu (ďalej len VPOL) navrhovateľ dňa 7.9.2000 havarijne poistil predmetné motorové vozidlo u odporcu uzavretím poistnej zmluvy na poistnú sumu 1,564.300,-Sk, s dojednanou spoluúčasťou minimálne 2.000,-Sk (poistenie zahŕňalo aj prípad odcudzenia). Podľa bodu 10.3 VPOL je vedľajší účastník na strane navrhovateľa oprávnený vyžadovať, aby nájomca jednal vo veciach poistných nárokov priamo s poistiteľom. Dňa 10.5.2001 bolo vyššie opísané motorové vozidlo odcudzené v Nitre pred hypermarketom TESCO. Odcudzenie motorového vozidla v ten isté deň navrhovateľ oznámil na OÚ vyšetrovania PZ Nitra. Vyšetrovanie trestného činu krádeže bolo prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo
zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie voči určitej osobe. Poistnú udalosť navrhovateľ dňa 21.5.2001 nahlásil poistiteľovi - odporcovi a organizačnej zložke vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa. Odporca listom zo dňa 2.11.2001 navrhovateľovi s odvolaním sa na čl. XII ods. 4 VPP oznámil, že mu poistné plnenie neposkytne, pretože v čase poistnej udalosti nebolo povinné mechanické zabezpečovacie zariadenie uvedené do funkčného stavu (že nemal v aute mechanické zabezpečovacie zariadenie), čo odporca zistil z výpovede navrhovateľa na OÚ vyšetrovania PZ v Nitre, v ktorej neuviedol, či mechanické zabezpečenie motorového vozidla použil na jeho zabezpečenie pred krádežou po jeho zaparkovaní v deň poistnej udalosti. Postup odporcu navrhovateľ považuje za zneužitie práva podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ktorý je aj v rozpore s čl. XII VPP, v zmysle ktorého je poistiteľ oprávnený odmietnuť, resp. primerane podľa okolností znížiť poistné plnenie, ak v čase poistnej udalosti nebolo niektoré z povinných zabezpečovacích zariadení uvedené do funkčného stavu, pričom táto skutočnosť, vzhľadom ku konkrétnej situácií, podstatnou mierou prispela k poistnej udalosti. Poistiteľ by bol oprávnený bez ďalšieho odmietnuť poistné plnenie len ak by bolo preukázané, že táto skutočnosť podstatnou mierou prispela ku vzniku poistnej udalosti. Súd po vykonanom dokazovaní vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom č. k. 10C/54/2002-196 dňa 14.3.2007 tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 481.392 eur vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa spolu so 17,5% ročným úrokom z omeškania od 20.8.2001 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania navrhovateľovi a aj na náhradu trov štátu v sume 6.868,- Sk. Konanie o zaplatenie 1,080.908,- Sk zastavil. V dôsledku podaného odvolania zo strany odporcu bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/130/2008-303, zo dňa 12.2.2009 pre jeho nepreskúmateľnosť. Voči predmetnému uzneseniu podal vedľajší účastník konania na strane navrhovateľa dovolanie, na základe ktorého bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12.2.2009 vo výroku, ktorým bol zrušený výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 14.3.2007 o zastavení konania v časti týkajúcej sa zaplatenia 1,080.908,-Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie smerujúce proti výroku uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 12.2.2009, ktorým bol zrušený výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.3.2007 ukladajúci odporcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania sumu 481.392,-Sk s príslušenstvom a výrok o trovách konania. V priebehu konania po vrátení veci na ďalšie konanie navrhovateľ dňa 2.2.2011 a vedľajší účastník na strane navrhovateľa dňa 3.2.2011 doručili súdu návrh na pripustenie zmeny petitu návrhu tak, že žiadali, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 15.180,34 eur (457.323,- Sk) navrhovateľovi k rukám vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa so 17,5% ročným úrokom z omeškania od 20.8.2001do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania v prospech navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, ktorú zmenu súd, ktorú zmenu súd pripustil. Navrhovateľ v žiadosti o zmenu petitu návrhu odpočítal sumu dohodnutej spoluúčasti. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho nového rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ dňa 7.9.2000 uzavrel s vedľajším účastníkom zmluvu o operatívnom leasingu a stal sa tak nájomcom vyššie špecifikovaného motorového vozidla. Mal tiež preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 7.9.20002 poistnú zmluvu, v ktorej bol navrhovateľ v súlade so zmluvou o operatívnom leasingu a VPOL čl.10, 10.1 uvedený ako poistník. Dňa 10.5.2001 bolo motorové vozidlo navrhovateľom zaparkované pred hypermarketom TESCO, pričom ho navrhovateľ zabezpečil mimo iných zabezpečovacích zariadení aj mechanickým zabezpečovacím zariadením, ktoré inštaloval na volant a brzdový pedál vozidla. Vozidlo bolo doposiaľ neznámym páchateľom z parkoviska odcudzené. Odporca listom zo dňa 12.11.2001 oznámil navrhovateľovi, že mu neposkytne poistné plnenie, nakoľko v čase poistnej udalosti navrhovateľ neuviedol do funkčného stavu povinné zabezpečovacie zariadenie -mechanické zabezpečovacie zariadenie. Súd vo veci nariadil aj dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava za účelom zistenia, akou mierou zabezpečuje mechanické zabezpečovacie zariadenie motorové vozidlo pred krádežou v porovnaní s ďalšími zabezpečovacími zariadenia nainštalovanými vo vozidle navrhovateľa a či mechanické zabezpečovacie zariadenie, ktoré podľa názoru odporcu navrhovateľ neuviedol do funkčného stavu po odparkovaní vozidla mohlo mať podstatný vplyv na tú okolnosť, že motorové vozidlo bolo odcudzené. Úlohou znalca bolo určiť všeobecnú hodnotu vozidla a obstarávaciu hodnotu vozidla ku dňu poistnej udalosti, ktorej výšku namietal žalovaný v konaní. Znaleckým posudkom č. 98/2004 vypracovaným O.. L. P., znalkyňou z odboru cestná doprava, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel, mal súd preukázané, že v prípade odcudzeného vozidla Z. Z. X.X R. L., Xdv J., L.: T. XXX L., výr. č. vozidla V., ktoré bolo vybavené továrensky zabudovaným imobilizérom a alarmom, nemohla skutočnosť, že nebolo uvedené do funkčného stavu mechanické zabezpečovacie
zariadenie (páka volant - pedál) podstatnou mierou prispieť ku jeho krádeži. Zabezpečovacie zariadenie alarm zabezpečuje spravidla minimálne tri elektrické obvody, a to zapaľovanie, štartér a riadiacu jednotku. Zabezpečovacie zariadenie imobilizér blokuje tiež riadiacu jednotku. Automatická prevodovka pri odparkovaní a zaradení režimu parkovania je blokovaná hnacia náprava, v predmetnom vozidle zadná náprava. Nepoužitie mechanického zabezpečovacieho zariadenia nemohlo prispieť k odcudzeniu vozidla pri zabezpečení, ktoré malo predmetné vozidlo Z. Z.. Miera ochrany poskytnutá mechanickým zabezpečovacím zariadením vozidla v porovnaní s ochranou poskytovanou uzamykaním vozidla alarmom, imobilizérom a automatickou prevodovkou je nepodstatná. Znaleckým posudkom bola preukázaná všeobecnú hodnotu vozidla, ktorá ku dňu poistnej udalosti predstavovala čiastku vrátane 23.00% DPH 473.899,- Sk a reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla predstavovala čiastku vrátane 23.00% DPH 475 899,- Sk. Vzhľadom na námietky navrhovateľa k výške ustálenej hodnoty motorového vozidla znalkyňou súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom O.. Ľ. I., ktorý ustálil všeobecnú hodnotu odcudzeného vozidla ku dňu poistnej udalosti na čiastku vrátane 23.00% DPH 484.464,- Sk. Reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla ku dňu poistnej udalosti ustálil na čiastku vrátane 23.00% DPH 486.886,- Sk. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní po právnej stránke vychádzal z ust. čl. 10.bod 10.1prvá až tretia veta, čl. 10. bod 10.3VPOL, čl. VI ods. 2 a čl. XII VPP pre havarijné poistenie motorových a prípojných vozidiel a na základe skutkových zistení v priebehu dokazovania návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Mal za preukázané, že navrhovateľ uviedol do funkčného stavu mechanické zabezpečovacie zariadenie pri odparkovaní vozidla, ale ak by aj toto zabezpečovacie zariadenie nemal uvedené do funkčného stavu, táto okolnosť by vzhľadom na citovaný záver v znaleckom posudku č. 98/2004, vypracovaného O.. L. P. nemohla podstatnou mierou prispieť ku vzniku poistnej udalosti vzhľadom na nainštalované bezpečnostné zariadenia v motorovom vozidle, keďže miera ochrany motorového vozidla mechanickým zabezpečovacím zariadením je nepodstatná v porovnaní s ochranou poskytovanou alarmom, imobilizérom a automatickou prevodovkou. Odporca preto nemal právo na odmietnutie, resp. na krátenie poistného plnenia ( čl. XII bod 4 VPP), a preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky, ktorej výšku navrhovateľ ustálil na sumu 15.180,34 eur (suma je priemerom oboch reprodukčných hodnôt ustálených znaleckými posudkami a je krátená navrhovateľom o dohodnutú výšku spoluúčasti v zmysle uzavretej poistnej zmluvy), ktorú je odporca povinný zaplatiť v prospech navrhovateľa k rukám vedľajšieho účastníka v zmysle čl. 10 bod 10.1 VPOL, čl. VI bod 2 VPP pre havarijné poistenie motorových a prípojných vozidiel, nakoľko v poistnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania ako poistník je uvedený navrhovateľ. Výklad obsahu uzavretej poistnej zmluvy v konaní nie je určitý, preto súd s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 243/07-25 ustálil, že v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je potrebné vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť zmluvnej strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Odporca počas konania nepreukázal, že by medzi ním a vedľajším účastníkom na strane navrhovateľa boli dohodnuté iné zmluvné podmienky pre uplatnenie si nároku z poistnej zmluvy. Súd vyhodnotil konanie odporcu ako špekulatívne konanie, keďže počas likvidácie poistnej udalosti nespochybnil právne postavenie navrhovateľa. Jeho právne postavenie spochybnil až počas konania, keď boli v konaní znaleckým posudkom č. 98/2004 vyvrátené jeho skutkové tvrdenia, na základe ktorých odmietol navrhovateľovi poskytnúť na účet vedľajšieho účastníka poistné plnenie. Súd na základe vykonaného dokazovania a za použitia vyššie uvedeného výkladového pravidla (nález Ústavného súdu SR) jednoznačne dospel k záveru, že navrhovateľ je v konaní na základe VPOL, VPP pre havarijné poistenie motorových a prípojných vozidiel a v zmysle uzavretej poistnej zmluvy aktívne vecne legitimovaným subjektom. Súd neprihliadol na námietku premlčania vznesenú odporcom v priebehu konania, nakoľko navrhovateľ návrhom na pripustenie zmeny žalobného návrhu len formulačne upravil znenie výroku. Podstata žalobného návrhu čo do okruhu účastníkov konania ako aj predmetu konania ostala nezmenená a návrh navrhovateľa v merite veci bol podaný včas. Súd po zrušení veci konal len o zvyšku žalobného návrhu, nakoľko konanie o zaplatenie 35.879,57 eur (1,080.908,- Sk) je právoplatne zastavené s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/186/2009, zo dňa 10.3.2010. Začiatok omeškania odporcu súd prvého stupňa ustálil od 20.8.2001, pretože podľa čl. XI bod 5 VPP odporca bol povinný poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie do 90 dní odo dňa nahlásenia poistnej udalosti, deväťdesiaty deň bol deň 19.8.2001.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia 142 ods.1 O.s.p. v súlade so zásadou úspechu účastníkov v konaní, a keďže odporca v konaní úspech nemal, zaviazal ho na náhradu trov konania navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi na stane navrhovateľa, ktorí v konaní úspech mali. Podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. zaviazal odporcu k povinnosti nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania (odmena pre dvoch znalcov) v časti, ktorá bola hradená z prostriedkov štátu. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odporca včas odvolaním. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa odvolateľa je nesporné, že dňa 7.9.2000 uzavrel navrhovateľ ako poistník s odporcom ako poistiteľom písomnú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie vozidla, ktorým bolo kryté aj riziko odcudzenia vozidla. Neoddeliteľnými súčasťami uzavretej poistnej zmluvy boli VPP pre havarijné poistenie motorových a prípojných vozidiel a zmluvné dojednania k havarijnému poisteniu motorových a prípojných vozidiel z 25.2.2000. Navrhovateľ bol leasingovým nájomcom vozidla na základe zmluvy o operatívnom leasingu č. XXXXXX zo dňa 7.9.2000, uzavretej medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom. Podľa VPOL bol vedľajší účastník oprávnený požadovať, aby nájomca (navrhovateľ) jednal vo veci poistných nárokov priamo s poistiteľom a v poistnej zmluve malo byť v zmysle VPOL uvedené, že všetky výplaty poistného plnenia budú platené vedľajšiemu účastníkovi (čl. X, bod 10.3 VPOL), t.j. zriadenie vinkulácie v prospech vedľajšieho účastníka. V uzavretej poistnej zmluve bola zriadená vinkulácia poistného plnenia v prospech vedľajšieho účastníka, ktorý bol vlastníkom vozidla a teda aj poisteným. Vinkulácia poistného plnenia znamená, že v prípade vzniku poistnej udalosti bol poistiteľ povinný plniť vedľajšiemu účastníkovi a nie navrhovateľovi. Poukázal na čl. VI ods. 2 a čl. XI ods. 1 VPP, podľa ktorých uplatnenie práv, vyplývajúcich z poistnej zmluvy naloží výhradne poistníkovi, pokiaľ v poistenej zmluve nebolo dohodnuté inak a ak vznikla povinnosť plniť, bol poistiteľ povinný vyplatiť poistníkovi, ak nebolo dohodnuté inak, poistné plnenie vypočítané podľa ďalších ustanovení VPP a podľa podmienok dojednaných v zmluve. V predmetnej poistnej zmluve bolo dohodnuté inak, keď v nej bola výslovne dojednaná vinkulácia v prospech poisteného - vlastníka vozidla, ktorým bol vedľajší účastník. Vedľajší účastník bol zároveň poisteným, na ktorého majetok sa vzťahovalo poistenie. Z poistnej zmluvy podľa odvolateľa jednoznačne vyplýva, že hmotné právo na plnenie z poistnej zmluvy mal jedine vedľajší účastník, v ktorého prospech bolo vinkulované poistné plnenie a nie navrhovateľ. Jedine vedľajší účastník sa teda mohol domáhať od odporcu poistného plnenia a jedine vedľajší účastník bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu v tomto konaní. V danom prípade podal návrh na začatie konania poistník - leasingový nájomca, pričom vlastník vozidla, ktorý je aktívne vecne legitimovaným subjektom, vystupoval po celý čas len ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa. A poukázal na to, že pôvodný žalobný petit bol nesprávny a procesne neprípustný a navrhovateľ až listom zo dňa 1.2.2011 tento zmenil tak, že „odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa...“. Aj keď súd zmenu pripustil, nedošlo k zhojeniu, resp. náprave v otázke aktívnej vecnej legitimácii, pretože navrhovateľ petit upravil až po uplynutí premlčacej doby a preto trvá na vznesenej námietke premlčania. Súd sa touto námietkou premlčania dostatočne nevysporiadal, keď na ňu neprihliadol s odôvodnením, že išlo len o formálnu úpravu znenia petitu. V tom prípade však nemal rozhodovať o pripustení zmeny petitu v zmysle § 95 O.s.p.. Namietol, že úpravou petitu došlo aj k zmene okruhu účastníkov, keď podľa pôvodne podaného návrhu mal odporca plniť vedľajšiemu účastníkovi a v zmysle zmeneného petitu má odporca plniť navrhovateľovi na účet vedľajšieho účastníka, t.j. inej osobe. Keďže k tejto zmene došlo až takmer desať rokov po poistnej udalosti, bolo tak urobené neskoro, po uplynutí premlčacej doby. Ani podľa súčasného znenia petitu návrhu podľa jeho názoru nebolo možné tomuto návrhu vyhovieť, keďže petit znie v prospech navrhovateľa, ktorý nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Vyslovil nesúhlas so záverom prvostupňového súdu, že jeho konanie je špekulatívne. Pokiaľ navrhovateľ a vedľajší účastník tvrdia, že z poistnej zmluvy nie je jednoznačne zrejmé, kto je oprávnený na plnenie z poistenia ( t.j. poistná zmluva je v tejto časti neurčitá, resp. nezrozumiteľná), odporca má za to, že poistná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania) odporca v priebehu konania namietal, že do omeškania sa mohol dostať najskôr dňom 27.11.2001, avšak súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s touto námietkou, neuviedol, prečo považuje obranu odporcu za nedôvodnú a navrhovateľovi priznal úroky z omeškania v zmysle petitu návrhu, t.j. od 20.8.2001 do zaplatenia. Pre prípad, že by odvolací súd jeho odvolaniu nevyhovel, napáda tiež výrok rozsudku o náhrade trov konania. Namietol predovšetkým chyby v počítaní, ktorých sa súd dopustil, keď uviedol, že odmena za jeden úkon právnej pomoci od 31.3.2002 bola 2.580,- Sk, keď v skutočnosti bola 2.560,- Sk. Ďalej
odmena za jeden úkon právnej pomoci do 31.12.2004 mala byť 9.223,- Sk a nie 9.470,- Sk. Pri výpočte trov právneho zastúpenia súd vychádzal zo sumy prísudku 15.180,34 eur, takže výška tarifnej odmeny musí byť rovnaká pri priznávaní trov navrhovateľovi aj vedľajšiemu účastníkovi. V dôsledku týchto chýb počítaním došlo k nesprávnemu určeniu výšky jednotlivých nárokov na náhradu tarifnej odmeny za úkony vykonané právnou zástupkyňou odporcu v období od 2001 do 2004. Odporca nesúhlasí s priznaním náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa za písomné podanie zo dňa 12.12.2001 (pokus o mimosúdnu dohodu), keďže tento úkon nebol vykonaný v priebehu súdneho konania a nebol podmienkou prípustnosti tohto konania. Namietol tiež priznanie náhrady za ďalšiu poradu s klientom, ktorá sa mala údajne konať dňa 8.3.2007, kedy navrhovateľ údajne upravoval žalobný petit. Odporcovi nie je zrejmé a z rozsudku to vôbec nevyplýva, na základe akých skutočností mal súd preukázané vykonanie ďalších porád s klientom, ktoré sa mali údajne konať v dňoch 10.3.2005, 22.5.2006 a aj 8.3.2007, nie je zrejmá dĺžka trvania týchto porád a ich účelnosť v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide o písomné podanie zo dňa 8.3.2007, ktorým mal navrhovateľ upraviť petit, o takom podaní nemá odporca vedomosť a žalobný petit bol menený až v roku 2011. Pokiaľ navrhovateľ len formulačne upravil žalobný petit z dôvodu jeho neurčitosti, napravil tým len určitú nesprávnosť návrhu a teda mu nevznikol nárok na náhradu trov s ním spojených. Namietol tiež priznanie tarifnej odmeny a režijného paušálu za písomné podanie zo dňa 5.10.2010, keďže takéto podanie odporcovi nebolo doručené a z rozsudku ani nie je zrejmé, či išlo o podanie, ktorým sa právna zástupkyňa navrhovateľa vyjadrovala k veci samej alebo k nejakej procesnej otázke. Vyslovil nesúhlas aj s priznaním tarifnej odmeny, režijného paušálu a náhrady za stratu času a náhradu hotových výdavkoch na cestovné v plnej výške za účasť právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 7.2.2011, keďže toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci a preto právnemu zástupcovi v žiadnom prípade neprislúcha plná tarifná odmena (§ 14 ods. 5 písm. b Vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Navyše toto pojednávanie bolo odročené len z dôvodu, že navrhovateľ súdu doručil podanie, ktorým zmenil petit návrhu a vedľajší účastník na strane navrhovateľa doručil písomné vyjadrenie, ktorým sa vyjadroval k okruhu účastníkov a k zmene petitu. Urobili tak tesne pred pojednávaním, hoci obaja mali dostatok času a predmetné podania mohli urobiť skôr, aby sa s nimi súd mal čas oboznámiť a doručiť tieto podania aj protistrane, čím zmarili pojednávanie, a preto nemožno zaväzovať odporcu na náhradu trov právneho zastúpenia za účasť právnej zástupkyne na tomto pojednávaní. Pokiaľ ide o náhradu za stratu času (spolu 413,48 eur) a náhradu hotových výdavkov za cestovné právnej zástupkyne navrhovateľa (spolu 359,62 eur), uviedol, že rozhodnutie súdu je v tejto časti nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, keďže nie je možné zistiť, kedy mali tieto nároky vzniknúť a v akom rozsahu. K priznaným trovám právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka uviedol, že s nimi nesúhlasí, nakoľko tarifná odmena, režijný paušál, náhrada za stratu času a náhrada hotových výdavkoch na cestovné v súvislosti s účasťou advokáta vedľajšieho účastníka na pojednávaní, konanom dňa 20.10.2010 bolo jednak odročené bez prejednania veci, z ktorého dôvodu právnemu zástupcovi v žiadnom prípade nemôže patriť plná tarifná odmena, ale okrem toho toto pojednávanie bolo odročené na výslovnú žiadosť advokátov navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, ktorý neboli riadne pripravení na pojednávanie a priamo na ňom nevedeli upresniť, resp. zmeniť petit a okruh účastníkov konania. Toto potvrdila aj advokátka navrhovateľa D.. J., ktorá si neuplatnila tarifnú odmenu a ostatné náhrady v súvislosti s týmto pojednávaním zo dňa 20.10.2010. S odročením daného pojednávania odporca výslovne nesúhlasil, čo je aj zaprotokolované v predmetnej zápisnici. Vo vzťahu ku všetkým priznaným náhradám za cestovné uviedol, že náhrada za cestovné v priznanej výške je neprimeraná. Právni zástupcovia navrhovateľa a vedľajšieho účastníka nijakým spôsobom nepreukázali, že nemohli cestovať na pojednávania hromadnou dopravou, alebo museli cestovať osobným motorovým vozidlom alebo dokonca lietadlom. Podľa jeho názoru účelné a primerané by boli náklady na cestovné vo výške cestovného hromadným dopravným prostriedkom. Odporca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne a odporcovi prizná právo na náhradu trov konania. K odvolaniu odporcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril vedľajší účastník na strane navrhovateľa podaním zo dňa 25.2.2012. K namietanej otázke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa uviedol, že nárok na plnenie uplatnené návrhom sa opiera o poistnú zmluvu pre havarijné poistenie, kde poistníkom je navrhovateľ, poisteným je vedľajší účastník a poistné plnenie je vinkulované v prospech vedľajšieho účastníka a poistiteľom je odporca. V zmysle § 797 ods. 1 O.z. je obvyklým taký spôsob usporiadania vzťahu, podľa ktorého uplatňovanie nárokov patrí poistenému, ktorý by mohol a mal uplatňovať právo na poistné plnenie vo svojom vlastnom mene. Toto ustanovenie je však dispozitívne v tom smere, že umožňuje, aby poistné podmienky ustanovovali, že právo na poistné plnenie má niekto iný ako poistený, teda tretia osoba. V súlade s čl. VI ods. 2 čl. VI ods. 2 VPP pre
havarijné poistenie motorových a prípojných vozidiel sa tak stalo aj v danom prípade. Je zrejmé, že poistné podmienky uvádzajú, že uplatnenie práv náleží výhradne poistníkovi a opak musí byť dohodnutý v poistnej zmluve. Z tohto hľadiska iné dojednanie by sa malo stať v poistnej zmluve dostatočne jednoznačne, najlepšie tak, že uplatnenie práv vyplývajúcich z poistnej zmluvy náleží poistenému. Takto formulované ustanovenie však v poistnej zmluve nie je. Vzhľadom na obligatórnu písomnú formu musia byť všetky okolnosti vyjadrené písomne, a to dostatočne jednoznačne. V rozpore s výkladom odporcu je aj ďalšia okolnosť uvádzaná v zmluve, a to vinkulácia poistného plnenia v prospech poisteného. Vinkuláciou sa rozumie príkaz osoby oprávnenej na poistné plnenie poistiteľovi, aby prípadné poistné plnenie ponúkol najskôr osobe, v prospech ktorej je poistné plnenie vinkulované. Táto osoba nemá priamo nárok na toto poistné plnenie, je iba platobným miestom pre poistné plnenie. Poistné plnenie sa tak plní na účet osoby oprávnenej na poistné plnenie (plní sa osobe, v prospech ktorej je poistné plnenie vinkulované poistiteľom za osobu oprávnenú na poistné plnenie). Iný výklad vinkulácie nemá opodstatnenie. Vinkuláciou sa totiž nemení osoba oprávnená na plnenie (veriteľ). Oprávnený z vinkulácie potom ani nie je oprávnený na uplatňovanie akýchkoľvek nárokov. Ak by bolo pravdou, že z uzatvorenej poistnej zmluvy právo na uplatňovanie poistného plnenia patrí poistenému, nemalo by zmysel, aby sa v prospech tejto osoby zároveň dohadovala vinkulácia poistného plnenia. Vinkulácia poistného plnenia môže mať racionálny význam len vtedy, ak sa ustáli výklad čl. VI ods. 2 poistných podmienok tak, že uplatnenie poistného plnenia náleží práve poistníkovi. V takom prípade má význam vinkulovať poistné plnenie poistenému. Vyslovil tiež nesúhlas s právnym názorom odporcu, podľa ktorého je možné v poistnej zmluve určiť, kto má právo na plnenie, na základe aplikácie § 788 ods. 4 ( v tom čase ods. 3) OZ, ktorý upravuje možné odchýlenie sa od poistných podmienok. Tento svoj právny názor odôvodňuje tým, že § 797 ods. 1 OZ je lexspecialis vo vzťahu § 788 ods. 4 OZ. Preto ust. § 788 ods. 4 OZ nemožno použiť aj pre riešenie okruhu osôb oprávnených na poistné plnenie, ktoré rieši zákon v § 797 ods. 1 OZ. Ďalej poukázal na pravidlo aplikovateľné aj v občianskoprávnych vzťahoch ako základný princíp výkladu zmlúv, podľa ktorého zmluvy všeobecne je potrebné vykladať v neprospech toho, kto príslušné znenie zmluvy navrhol, ak prichádza do úvahy dvojaký výklad. V súvislosti s tým poukázali na nález Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 243/07-25 a rozsudky Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 30Cdo/3221/2006 a 28Cdo/864/2008. Podľa názoru vedľajšieho účastníka poistná zmluva s príslušnými poistnými podmienkami zakladá právo na poistné plnenie poistníkovi, t.j. navrhovateľovi, pričom poistné plnenie má byť plnené na bankový účet k rukám poistného, teda vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa a poistiteľ, t.j. odporca má vyplatiť poistné plnenie k rukám poisteného na účet poistníka. Za právneho vzťahu medzi poistníkom a poisteným vyplýva, že prijaté poistné plnenie použije poistený ako zabezpečenie na splnenie peňažných povinností poistníka voči poistenému, ktoré vyplývajú zo zmluvy o leasingu uzatvorenej medzi poistníkom ako nájomcom a poisteným ako prenajímateľom. Z tohto právneho vzťahu teda vyplýva, že plnením poistiteľa poistník uhradí svoj záväzok voči poistenému. Súd prvého stupňa na základe uvedených skutočností správne ustálil, že nie vedľajší účastník na strane navrhovateľa, ale samotný navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný na domáhanie sa nárokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy. Za neopodstatnenú označil aj námietku premlčania vznesenú odporcom, nakoľko návrh na začatie konania bol podaný v takom zmysle, že odporca má plniť za navrhovateľa jeho nárok vedľajšiemu účastníkovi ako poistenému, čo vyplývalo zo všetkých okolností, za ktorých bol návrh podaný. Zmenou žalobného petitu bolo iba upresnené, že navrhovateľ sa naďalej domáha svojho nároku, ktorý mu má odporca plniť, a to k rukám vedľajšieho účastníka. Z toho dôvodu úprava petitu nebola a nie je zmenou návrhu na začatie konania v zmysle § 95 O.s.p. a stala sa iba v záujme jednoznačnosti nad rámec nevyhnutnej potreby. Takáto zmena návrhu nemôže mať odporcom požadovaný vplyv z hľadiska premlčania, keďže účastníci konania a uplatnený nárok sa od začiatku nezmenili. Navrhovateľ sa upraveným návrhom nedomáhal a nedomáha niečo iného, než sa domáhal od počiatku konania, ale ide iba o upresnenie znenia petitu, ktorý bol v týchto intenciách pôvodne formulovaný a ktorý vyplýval aj z celého znenia podaného návrhu. Pokiaľ ide o odporcom tvrdenú neplatnosť poistnej zmluvy pre jej neurčitosť, resp. nezrozumiteľnosť uviedol, že v súvislosti s tým je potrebné robiť taký výklad právnych úkonov, ktoré zachovávajú ich platnosť a neplatnosť právneho úkonu považovať za výnimku, pretože tu ide o pôsobenie princípu zmluvnej voľnosti (poukaz na nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I.ÚS 242/07). V danom prípade odporcom vypracovanú poistnú zmluvu a poistné podmienky bolo možné vyložiť takým spôsobom, aký je na prospech navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, a to v zmysle uvedeného nálezu Ústavného súdu SR. Neobstojí tak ani námietka neurčitosti poistnej zmluvy.
Poukázal na špekulatívnosť konania odporcu, ktorý ako vyplýva z celého dokazovania, vôbec nebol oprávnený odoprieť poistné plnenie. V zmysle čl. XII ods. 4 Zmluvných dojednaní k havarijnému poisteniu motorových a prípojných vozidiel mohol odporca nanajvýš znížiť poistné plnenie z dôvodu, že navrhovateľ neuviedol mechanické zabezpečovacie zariadenie vozidla do funkčného stavu. Špekulatívnosť konania vidí vedľajší účastník aj v tom, že odporca vypracoval a používa poistnú zmluvu, ktorá svojim obsahom stavia poistníka a poisteného do pomerne zložitej právnej situácie, pretože v prípade, ak by navrhovateľom bol poistený, mohol by odporca rovnako argumentovať ustanoveniami poistných podmienok. Zdôraznil, že odporca využil ako odvolací dôvod svoju námietku neplatnosti zmluvy, ktorú sám vypracoval. Postup odporcu považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. K otázke začatia plynutia omeškania uviedol, že odporca v základom konaní nesprávne určenie začiatku tejto lehoty nenamietal a preto je táto námietka neopodstatnená. Za nedôvodnú označil aj odvolaciu námietku odporcu týkajúcu sa náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Petit bol upresňovaný z dôvodov spočívajúcich v nevhodných a nejasných formuláciách poistnej zmluvy. Prípadné odročenie pojednávania za uvedeným účelom preto nemožno mať za presahujúce limity účelných trov súdneho konania. Prípadný nesúhlas protistrany s takýmto odročením pojednávania je pri tom relevantný. Podľa jeho názoru nie je možné súhlasiť ani s argumentáciou odporcu, že účelné a primerané by boli len náklady na cestovné vo výške cestovného hromadného dopravného prostriedku. Je všeobecne akceptovateľné, aby advokát pre svoje cesty na pojednávanie mimo obce svojho pôsobenia využíval osobné motorové vozidlo. Použitie osobného motorového vozidla je plne v súlade s právnymi predpismi o cestovných náhradách, na ktoré zákon odkazuje. Uvedenému záveru zodpovedá i rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR. S prihliadnutím na uplatnenú sumu cestovnej náhrady, spočívajúcej v cene letenky a zodpovedajúcej náhrade za stratu času cestou dňa 20.10.2010, je pritom možné jasne dovodiť, že táto náhrada je v absolútnych číslach nižšia oproti náhrade za takéto cesty na pojednávanie osobným motorovým vozidlom. Nie je preto možné považovať prípadné cestovné náhrady za cestu lietadlom za neefektívne a neúčinné. Za úplne nezmyselnú označil námietku odporcu spočívajúcu v tom, že advokáti navrhovateľa a vedľajšieho účastníka cestovali na pojednávanie každý zvlášť, a to aj s prihliadnutím na miesta ich pôsobenia. Ani v prípade rovnakého miesta pôsobiska by od advokátov nebolo možné požadovať, aby si vzájomne poskytovali prepravné služby a preberali navzájom za svoju prepravu zodpovednosť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uložil odporcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa trovy odvolacieho konania vo výške 327,97 eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. (rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.2.2015), a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie odporcu, pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, nie je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným a podrobným spôsobom, odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje. Podľa čl. 10. bod 10.1 prvá veta VPOL, pred dodaním vozidla nájomca (navrhovateľ) prostredníctvom predajcu zabezpečí poistenie proti všetkým škodám na vozidle (kryjúce minimálne prípad nehody, krádeže a živelnej katastrofy) všeobecne s maximálnou spoluúčasťou vo výške 10% kúpnej ceny vozidla a maximálnou spoluúčasťou vo výške 20% kúpnej ceny vozidla proti krádeži vozidla. Toto poistenie, ako aj akékoľvek ďalšie zákonom predpísané poistenie vozidla bude udržiavať v platnosti po dobu trvania leasingovej zmluvy. GMAC bude v tomto poistení uvedená ako osoba, v prospech ktorej má byť platené poistné plnenie. Podľa čl. 10. bodu 10.3 citovaných všeobecných podmienok akékoľvek poškodenie, zničenie alebo krádež vozidla je nájomca povinný neodkladne nahlásiť príslušným úradom a maximálne dvoch pracovných dní písomne vyrozumieť GMAC. Nájomca okamžite vyrozumie poisťovateľov o škode a poskytne im všetky potrebné informácie. GMAC je oprávnená vyžadovať, aby nájomca jednal vo veci poistných nárokov priamo s poisťovateľmi. Vo všetkých poistných zmluvách bude uvedené, že všetky platby uskutočnené poisťovateľmi vo veci akéhokoľvek poistného nároku môžu byť vyplatené priamo nájomcovi alebo tretej strane len na základe písomného súhlasu GMAC a že všetky výplaty poistného plnenia budú platené spoločnosti GMAC, pokiaľ GMAC neoznámi poisťovateľom niečo iné. Podľa článku VI ods.2 VPP pre havarijné poistenie motorových a prípojných vozidiel uplatnenie práv, vyplývajúcich z poistnej zmluvy, náleží výhradne poistníkovi, pokiaľ v poistnej zmluve nebolo dohodnuté inak.
Podľa článku XII VPP ak v čase poistnej udalosti nebolo niektoré z povinných zabezpečovacích zariadení uvedené do funkčného stavu, pričom táto skutočnosť vzhľadom ku konkrétnej situácii podstatnou mierou prispela ku vzniku poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený odmietnuť, resp. podľa okolností primerane znížiť poistné plnenie. Odporca v odvolaní namietal nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa na uplatnenie nároku na poistné plnenie; z dôvodu premlčania nároku; z dôvodu, že poistná zmluva mala byť pre jej neurčitosť, resp. nezrozumiteľnosť neplatná, ako aj z dôvodu nesprávne priznaného príslušenstva čo do úrokov z omeškania a trov konania. S poukazom na citované články VPOL a VPP pre havarijné poistenie motorových a prípojných vozidiel, odvolací súd na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku ešte dopĺňa, že sa v plnej miere stotožňuje s argumentáciou vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, uvedenou v jeho vyjadrení k odvolaniu odporcu. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní, je potrebné zdôrazniť, že nárok na poistné plnenie uplatnené návrhom sa opiera o poistnú zmluvu pre havarijné poistenie, kde poistníkom je navrhovateľ, poisteným je vedľajší účastník, poistné plnenie je vinkulované v prospech vedľajšieho účastníka a poistiteľom je odporca. Ako správne uviedol vedľajší účastník na strane navrhovateľa, podľa ust. § 797 ods. 1 OZ je obvyklým taký spôsob usporiadania vzťahu, podľa ktorého uplatňovanie nárokov patrí poistenému, ktorý by mohol a mal uplatňovať právo na poistné plnenie vo svojom vlastnom mene, pokiaľ to v zákone alebo v poistných podmienkach nie je ustanovené inak. Ide teda o dispozitívne ustanovenie v tom smere, že umožňuje, aby poistné podmienky ustanovovali, že právo na poistné plnenie má niekto iný ako poistený. V danom prípade došlo medzi zmluvnými stranami (navrhovateľ a odporca) v súlade s čl. VI ods. 2 VPP pre havarijné poistenie motorových a prípojných vozidiel k takémuto dojednaniu, na základe ktorého sa navrhovateľ stal oprávneným subjektom na uplatnenie práv vyplývajúcich z poistnej zmluvy, čím je nesporne daná jeho aktívna legitimácia v tomto konaní. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že vyslovený právny názor je v súlade s rozhodovacou súdnou praxou a nálezom Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 243/07-25. V súvislosti s namietaným premlčaním uplatňovaného práva v spojitosti so zmenou žalobného petitu sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že išlo len upresnenie petitu návrhu. Nemožno preto súhlasiť s odvolacou námietkou odporcu, že je uplatnený nárok premlčaný z dôvodu, že došlo k zmene účastníkov konania, keď na základe zmeneného petitu sa má plniť vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že neboli splnené zákonné podmienky na to, aby súd prvého stupňa rozhodoval o pripustení zmeny návrhu v zmysle § 95 O.s.p., nakoľko zmenou návrhu nemožno rozumieť iba zmenu samotného petitu spočívajúcu v jeho upresnení, ale aj zmenu skutkového stavu, čo do základu odôvodňujúceho právo alebo povinnosť. Toto pochybenie však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia, a preto naň odvolací súd neprihliadal. Pokiaľ odporca namieta neplatnosť poistnej zmluvy pre jej neurčitosť, resp. nezrozumiteľnosť, tu treba zdôrazniť, že ide o formulárovú zmluvu vypracovanú odporcom, a preto ak niektoré ustanovenia zmluvy, VPP a zmluvných dojednaní sú nejasné alebo nezrozumiteľné, treba vychádzať z pravidla, podľa ktorého je všeobecne potrebné zmluvy vykladať v neprospech toho, kto príslušné znenie zmluvy navrhol. Ak prichádza do úvahy dvojaký výklad, je potrebné robiť taký výklad právnych úkonov, ktoré zachovávajú ich platnosť a neplatnosť právneho úkonu považovať za výnimku, pretože tu ide o pôsobenie princípu zmluvnej voľnosti (nález Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 243/07-25 a rozsudky Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 30Cdo/3221/2006 a 28Cdo/864/2008). K otázke začatia plynutia omeškania odvolací súd poukazuje na to, že odporca túto svoju námietku vzniesol prvý krát až v odvolacom konaní, pričom ani neuviedol dôvody, prečo považuje začiatok omeškania určený súdom prvého stupňa za nesprávny. Z týchto dôvodov na túto odvolaciu námietku odvolací súd neprihliadol. Odvolací súd však považuje odvolanie odporcu za dôvodné v časti, ktorá smeruje proti výrokom o priznaných trovách konania navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa. Je treba súhlasiť s odporcom, že v odôvodnení rozsudku v časti trov konania sú nepresnosti týkajúce sa údajov o výške tarifnej odmeny do 31.3.2002, keď na strane 9 rozsudku je uvedená suma 2.560,- Sk a na str. 11 suma 2.580,- Sk, avšak najpodstatnejšia je tá skutočnosť, že rozsudok v tejto časti je nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, prečo súd priznal odmenu právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa v plnej výške tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní dňa 20.10.2010, hoci pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, a to priamo na žiadosť navrhovateľa a vedľajšieho účastníka. Preto bolo potrebné skúmať, či v zmysle ust. § 147 ods. l O.s.p. vôbec vznikol vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa nárok na náhradu trov konania za tento úkon právnej pomoci, keď odročenie pojednávania sami zavinili a v prípade, že by bol odporca zastúpený v konaní advokátom, mal by v
tomto prípade nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Z odôvodnenia rozsudku tiež nevyplýva, čím mal súd preukázané ďalšie porady s klientom, za ktoré navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo veci samej ako vecne správny potvrdil a vo výrokoch o priznaní náhrady trov konania navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa ho podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vrátil v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu po vrátení veci v zrušenej časti rozsudku bude, aby sa dôsledne vysporiadal s konštatovanými nedostatkami s prihliadnutím na všetky odvolacie námietky odporcu týkajúce sa náhrady trov konania, a aby svoje nové rozhodnutie o trovách konania náležite a presvedčivo odôvodnil. Súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.