Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/127/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898435 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012898435.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľov: 1/ L.. Y. U., V. V. XX, V., 2/ Dr. Ing. X. U., V. V. XX, V., oboch zastúpených JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, Bratislava, proti odporcom: 1/ F. M., V. P. X, V., zastúpenému Záhoráková & Partners, s r.o., so sídlom Krasovského 13, Bratislava, 2/ Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 14, Bratislava, IČO: 00 678 155, zastúpenému JUDr. Jánom Havlátom, advokátom, so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 9.decembra 2011, č.k. 17Ct/7/2003-307, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti priznanej náhrady trov konania v súvislosti s návrhom proti odporcovi 1/ m e n í tak, že navrhovatelia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania v sume 363,53 €, na účet právneho zástupcu odporcu 1/, do troch dní. Vo zvyšných napadnutých častiach rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi 1/ trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Navrhovatelia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2/ trovy odvolacieho konania v sume 118,44 €, na účet právneho zástupcu odporcu 2/, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zastavil súd prvého stupňa konanie v časti návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ proti odporcovi 2/ o zaplatenie sumy 14.937,26 € každému z nich a o poskytnutie primeraného zadosťučinenia formou ospravedlnenia sa od odporcu 1/. Upravil Daňový úrad Bratislava I, aby zaplatil navrhovateľom 1/ a 2/ spolu sumu 1.478,78 € titulom časti zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ v súvislosti so zastavením konania proti nemu; o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 17Ct/7/2003-99 zo dňa 28.07.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 224/2005-117, zo dňa 17.03.2006; náhradu trov konania k rukám JUDr. Jána Havláta, a to navrhovateľke 1/ v sume 1.084,24 € a navrhovateľovi 2/ v sume 925,78 €. Odporcovi 2/ uložil povinnosť do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaslať doporučený list na hlavičkovom papieri s údajmi odporcu s ospravedlnením pani L.. Y. U. v znení uvedenom vo výroku rozsudku a zároveň mu uložil povinnosť do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaslať doporučený list na hlavičkovom papieri s údajmi odporcu s ospravedlnením Y.. C.. X. U. v znení uvedenom vo výroku rozsudku. Návrh v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy, vo zvyšnej časti ospravedlnenia a v časti povinnosti zaslať doporučený list pod hrozbou náhradného plnenia voči odporcovi 2/ a návrh voči odporcovi 1/ zamietol. Rozhodol, že navrhovatelia 1/ a 2/ a odporca 2/ v súvislosti s návrhom proti odporcovi 2/ nemajú nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť v súvislosti s návrhom proti odporcovi 1/ advokátskej kancelárii Záhoráková & Partners, s.r.o. Krasovského 13, Bratislava, náhradu trov konania v sume 363,53 €. O čiastočnom zastavení konania rozhodol podľa § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovatelia sa návrhom na začatie konania domáhali proti právnemu predchodcovi odporcu 2/ (vtedy označenému ako odporca 1/) zdržania sa tvrdení o krádeži navrhovateľky a nemajetkovej ujmy 500.000,- Sk každému z nich a proti odporcovi 1/ (vtedy označenému ako odporca 2/) sa domáhali taktiež zdržania sa tvrdení o krádeži navrhovateľky a primeraného zadosťučinenia formou príslušného ospravedlnenia a písomným podaním zo dňa 23.02.2004 zmenili petit návrhu, ktorú zmenu pripustil uznesením zo dňa 24.03.2009, č.k. 17Ct/7/2003-157; tak, že proti právnemu predchodcovi odporcu 2/ sa domáhali nemajetkovej ujmy 50.000,- Sk každému z nich a zaslania ospravedlňujúcich listov pod hrozbou náhradného plnenia a voči odporcovi 1/ (vtedy označenému ako odporca 2/) sa domáhali uloženia zákazu tvrdení o krádeži navrhovateľky, pričom v prevyšujúcej časti vzali svoj návrh späť. Keďže konanie v tejto časti bolo zastavené ešte pred prvým pojednávaním vo veci, rozhodol v zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. aj o vrátení zodpovedajúcej časti súdneho poplatku. O náhrade trov konania v súvislosti so zastavením konania proti odporcovi 2/ (vtedy označenému ako odporca 1/), teda voči Ringier Slovakia, a.s., Prievozská 14, Bratislava, IČO: 00 678 155, uznesením č.k. 17Ct/7/2003-99 rozhodol podľa § 146 ods. 1 vety prvej O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ zavinil, že sa konanie voči tomuto odporcovi muselo zastaviť a nešlo o prípad, kedy bol dôvodne podaný návrh pre konanie tohto odporcu. Priznal preto odporcovi 2/ náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle jeho vyčíslenia zo dňa 17.08.2005 a v zmysle vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca odporcu 2/ publikoval v Y. O. Č. Y. XX.XX.XXXX článok pod názvom „P. U.M. P. na X.?“, v úvode ktorého sa uvádza, že „pred dvoma rokmi sme informovali o prípade obchodného radcu Veľvyslanectva SR X. X. X. U.. Jeho manželka Y. mala opletačky s E. políciou v súvislosti s krádežou v obchodnom dome...“. V texte článku sa uvádza: „ pripomeňme, že dňa 13.augusta 1988 vo X. obchodnom dome G. došlo k odcudzeniu tovaru Y.. Y..U.. U. pracovníka čs. veľvyslanectva C.. X..U.. Prípadom sa zaoberala X. polícia, no pred súd sa nedostal, pretože listom z 23.12.1988 E. G. stiahol súhlas na trestné stíhanie Y.. Y..U.. v tejto veci. Na základe uvedeného incidentu vtedajší obchodný radca dal návrh na odvolanie C.. X..U.. zo zahraničnej služby. Federálne ministerstvo tomuto návrhu vyhovelo. Neskôr sa však X..U.. na ambasádu vo X. vrátil.“ Autorom článku bol odporca 1/, ktorý bol od 01.11.1996 do 31.05.2006 v pracovnom pomere u právneho predchodcu odporcu 2/ - vydavateľa predmetného denníka, a to na pozícii redaktor. Poukázal na to, že v prípade uvedených informácií ide o tvrdenia odporcu 2/ a dôkazné bremeno o ich pravdivosti spočíva na tomto odporcovi - ako právnom nástupcovi vydavateľa Y. O. Č., v ktorom bol článok publikovaný, avšak odporca 2/ neprodukoval v konaní žiaden dôkaz o pravdivosti v článku uvedených tvrdení, naopak navrhovatelia predložili list právneho zástupcu majiteľa dotknutého obchodného domu, v ktorom tento sám uviedol, že navrhovateľka sa dňa 13.08.1988 nedopustila žiadneho protiprávneho konania. Napriek tomu v článku bolo konštatované, že navrhovateľka v uvedený deň tovar odcudzila. Dospel k záveru, že článok zasiahol do osobnostných práv navrhovateľov, keď obaja v danom čase pracovali na Zastupiteľskom úrade SR vo X., odporcom zverejnené tvrdenia boli spôsobilé zásahu do práva na ich občiansku česť a ľudskú dôstojnosť a bol preukázaný negatívny dopad týchto informácií v pracovnej sfére navrhovateľky, čo potvrdili najmä svedkyňa G. a syn navrhovateľov a tiež u navrhovateľa, čo potvrdila najmä svedkyňa G. R. V., a čo preukazuje aj list ministra zahraničných vecí zo dňa 14.06.2006. Svedeckými výpoveďami syna navrhovateľov, U.. P. R. F. G., bol potvrdený aj negatívny dopad týchto tvrdení v súkromnom živote navrhovateľov a aj na zdravotný stav navrhovateľa 2/. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zákonníka a návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia - zaslaním ospravedlňujúceho listu každému z nich posúdil ako dôvodný, avšak v časti textu ospravedlnenia, v ktorej sa domáhali navrhovatelia aj vyjadrenia, že sa odporca 2/ zaväzuje, že v budúcnosti už nebude uvedené nepravdivé skutočnosti publikovať a ani iným súvzťažným spôsobom zasahovať do ich práva na ochranu osobnosti, návrhu nevyhovel s odôvodnením, že nebolo preukázané, že by takúto informáciu odporca 2/ opätovne zverejnil, a teda hrozba ich opätovného uverejnenia netrvá. Nevyhovel ani návrhu navrhovateľov v časti uloženia povinnosti náhradného plnenia odporcovi 2/, pod hrozbou ktorého mu žiadali uložiť povinnosť zaslať im ospravedlňujúci list, keď poukázal na to, že prípadné nesplnenie uloženej povinnosti je vymáhateľné v zmysle Exekučného poriadku. Návrh navrhovateľov v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy zamietol z dôvodu, že odporcom 2/ vznesenú námietku premlčania tohto práva navrhovateľov posúdil ako dôvodnú, keď poukázal na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je premlčateľné vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč. zákonníka pričom v danom prípade k vydaniu článku došlo dňa 21.03.2000, preto trojročná premlčacia doba začala plynúť v tento deň a uplynula dňa 21.03.2003, navrhovatelia aj keď vzniesli nárok voči odporcovi 2/ (vadu, v označení ktorého odstránili na výzvu súdu) dňa 20.03.2003, teda ešte v rámci uvedenej premlčacej doby, následne však návrh voči tomuto vzali späť, o čom bolo rozhodnuté uznesením č.k. 17Ct/7/2003-99 zo dňa 28.07.2005 a i keď zároveň so späťvzatím žiadali opätovné pribratie vydavateľa ako odporcu 2/ do konania, voči ktorému si znova uplatňovali nemajetkovú ujmu, došlo k porušeniu podmienky neplynutia premlčacej doby v zmysle § 112 Obč. zákonníka, keď navrhovatelia v premlčacej dobe právo na súde uplatnili, avšak v začatom konaní riadne nepokračovali a opätovný návrh voči vydavateľovi periodika podali dňa 23.02.2004, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Návrh navrhovateľov v časti, v ktorej sa domáhali uloženia zákazu odporcovi 1/ tvrdiť, že navrhovateľka 1/ dňa 13.08.1988 odcudzila tovar v obchodnom dome G. X. X., a že mala opletačky s E. políciou v súvislosti s krádežou tovaru v tomto obchodnom dome, zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu 1/ s odôvodnením, že bolo preukázané, že v čase vydania predmetného článku bol v pracovnom pomere u právneho predchodcu odporcu 2/, ktorý za obsah zverejnených článkov zodpovedá v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 81/1966 Zb., a keďže konal ako zamestnanec v rámci plnenia úloh svojho zamestnávateľa, pričom nebolo preukázané, že by išlo o exces, za ktorý by v takom prípade zodpovedal sám, zásah bol spôsobený jeho zamestnávateľom, a preto nárokov na ochranu osobnosti sa možno domáhať v tomto prípade len voči vydavateľovi. Ďalej uviedol, že nebolo preukázané, že by od publikácie predmetného článku uvedené informácie akýmkoľvek spôsobom ďalej zverejňoval, a teda nebolo preukázané, že by hrozba zásahu do osobnostných práv navrhovateľov bola reálna. O náhrade trov konania v časti návrhu navrhovateľov proti odporcovi 2/ rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovatelia a odporca 2/ mali rovnaký pomer úspechu a neúspechu v konaní, a preto žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania proti odporcovi 1/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal mu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením, keďže v konaní mal plný úspech. Proti tomuto rozsudku v časti priznania trov konania odporcovi 2/ v súvislosti so zastavením konania voči nemu, v časti zamietnutia návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy, v časti zamietnutia návrhu proti odporcovi 1/, ako aj v častiach v ktorých rozhodol o náhrade trov konania v súvislosti s návrhom navrhovateľov 1/ a 2/ voči odporcovi 2/ a náhrade trov konania v súvislosti s návrhom voči odporcovi 1/, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/, žiadali rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznaných trov konania odporcovi 2/ zmeniť tak, že odporcovi 2/ sa v súvislosti so zastavením konania náhrada trov konania nepriznáva, v časti zamietnutia ich návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy a návrhu proti odporcovi 1/ žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať im náhradu nemajetkovej ujmy, každému po 1.659,70 € a odporcovi 1/ zakázať voči nim tvrdiť, že navrhovateľka 1/ dňa 13.08.1988 odcudzila tovar v obchodnom dome G. X. X., a mala opletačky s E. políciou v súvislosti s krádežou tovaru v obchodnom dome G. a v časti o náhrade trov konania v súvislosti s návrhom proti odporcovi 2/ a v súvislosti s návrhom proti odporcovi 1/ žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť odporcovi 2/ povinnosť zaplatiť im trovy konania, a to navrhovateľke 1/ v sume 1.457,82 € a navrhovateľovi 2/ v sume 1.457,82 €, a nahradiť im aj trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a odporcovi 1/ uložiť povinnosť zaplatiť im trovy prvostupňového konania vo výške 100 %. Namietali, že k zastaveniu konania proti odporcovi 2/ došlo pred otvorením pojednávania, a preto mu žiadne trovy nevznikli. Poukázali na to, že v návrhu na začatie konania zo dňa 20.03.2003 označili odporcu 1/ ako Y. O. Č., Vydavateľstvo novín a časopisov s.r.o., Jelenia 18, Bratislava, a keďže takýto subjekt neexistoval, nemožno mu ani priznať trovy konania. Návrh na začatie konania zobrali späť proti pôvodnému odporcovi Y. O. Č., Vydavateľstvo novín a časopisov s.r.o., Jelenia 18, Bratislava, ktorý nie je odporcom 2/ a je bez právneho významu, že takto ho označil súd bez procesného návrhu navrhovateľov. Namietali, že oni odporcu 2/ v pôvodnom návrhu nežalovali a o ich procesných návrhoch podľa ich obsahu nebolo rozhodnuté, a uznesenia súdu, na ktoré sa odvoláva súd prvého stupňa, sa netýkajú týchto procesných návrhov. Keďže návrhom na začatie konania zo dňa 20.03.2003 odporca 2/ nebol žalovaný, nemohli mu vzniknúť trovy konania, lebo nebol účastníkom konania. Návrh na začatie konania zobrali späť proti pôvodnému odporcovi Y. O. Č., Vydavateľstvo novín a časopisov s.r.o., Jelenia 18, Bratislava. Poukázali aj na predložený výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. s.r.o., vl.č. 6513/V, podľa ktorého spoločnosť Vydavateľstvo časopisov a novín spol. s r.o. so sídlom na ul. Jelenia č. 18, Bratislava, mala IČO: 31 367 011, pričom odporca 2/ má IČO: 00 678 155. Ďalej namietali, že v obchodnom registri neexistoval subjekt pod obchodným názvom Y. O. Č., Vydavateľstvo novín a časopisov s.r.o., a teda ide o neexistujúci subjekt, ktorý nemôže byť účastníkom konania a nemohli po tomto subjekte, proti ktorému oni návrh nepodali, prejsť práva a povinnosti na odporcu 2/. Porovnaním obchodného názvu odporcu 1/ uvedeného v návrhu na začatie konania zo dňa 20.03.2003 je zrejmé, že nejde o Vydavateľstvo časopisov a novín spol. s r.o., ako právneho predchodcu odporcu 2/, a to Ringier Axel Springer Slovakia a.s. Uznesenia súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu považovali za zmätočné, pretože zastavovali konanie proti účastníkovi konania, ktorý nebol účastníkom konania. Ďalej uviedli, že na Okresnom súde Bratislava I je vedené trestné konanie pod sp.zn. 5T/83/09 proti odporcovi 1/, pre spáchanie trestného činu ohovárania podľa § 206 ods. 1,2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ktorý je predmetom konania na ochranu osobnosti. Konanie, ktorým odporca 1/ poškodil dobré meno a česť navrhovateľov 1/ a 2/ je trestným činom, pričom odporca 2/ mu umožnil oznámiť tento nepravdivý údaj v Denníku O. Č., ktorého bol vydavateľom. Súd prvého stupňa bol povinný zaoberať sa týmito skutočnosťami a skúmať, či konanie odporcov 1/ a 2/ a najmä informácie uvedené v článku, nezakladajú skutkovú podstatu tohto trestného činu, a to s ohľadom na námietku premlčania. Ich nárok nemôže byť premlčaný, keď podľa Obč. zákonníka premlčacia lehota na náhradu škody, ale i nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená konaním, ktoré vykazuje znaky trestného činu, je 10-ročná. Namietali, že nesprávne súd prvého stupňa rozhodol, keď zamietol ich návrh proti odporcovi 1/, keď predložili dôkazy o tom, že konanie odporcov 1/ a 2/ vykazuje znaky trestného činu, túto skutočnosť súd prvého stupňa nezohľadnil pri rozhodovaní o námietke premlčania a naviac nezohľadnil ani ich tvrdenia a dôkazy o tom, že odporca 1/ opakovane túto informáciu ako redaktor pripravil do novín, hoci vedel, že je nepravdivá. Keď napriek tomu túto informáciu druhýkrát uverejnil, bolo v ich právnom záujme domáhať sa súdnym rozhodnutím zákazu takéhoto konania zo strany odporcu 1/. Prehlásenie odporcu 1/ pred súdom, že túto informáciu už nebude šíriť, nemôže podľa ich názoru byť dôvodom zamietnutia návrhu, keď bolo preukázané, že odporca 1/ opakovane túto informáciu šíril. Keďže súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď ich návrh na náhradu nemajetkovej ujmy a ich návrh proti odporcovi 1/ zamietol, nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania. Odporca 1/ vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania podľa záverečného vyčíslenia. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní nie je pasívne legitimovaný, keď v čase napísania predmetného článku bol v pracovnoprávnom vzťahu s odporcom 2/. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa v tomto konaní nemôže skúmať, či akékoľvek jeho konanie vykazuje znaky trestného činu a ani rozhodovať o jeho vine, keď o spáchaní trestného činu nie je vecne ani miestne príslušný rozhodovať tento súd, ale len súd v trestnom konaní. Medzi výsledkami trestného konania a premlčaním ani nie je daná príčinná súvislosť, keďže navrhovatelia sa domáhali poskytnutia primeraného zadosťučinenia podľa § 13 Obč. zákonníka, pričom v dôsledku porušenia práva na ochranu osobnosti je možné sa domáhať, okrem nárokov u vedených v § 13 Obč. zákonníka, aj nároku na náhradu škody podľa § 16 Obč. zákonníka, avšak takýto nárok si navrhovatelia voči nemu doposiaľ neuplatnili. Nemožno preto premlčanie uplatneného nároku v danom prípade skúmať podľa § 106 Obč. zákonníka. Poukázal na to, že doposiaľ žiadnym súdom nebol uznaný vinným zo spáchania žiadneho trestného činu, a ani nikdy nebol odsúdený za žiaden trestný čin a podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 2 ods. 4 Trestného zákona platí, že sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Odporca 2/ vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 118,70 € za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu. Námietky navrhovateľov 1/ a 2/ týkajúce sa priznania mu náhrady trov v súvislosti so zastavením konania proti nemu, považoval za nedôvodné a poukázal na to, že súd prvého stupňa o jeho náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., pričom aj podľa ustálenej súdnej praxe otázka zavinenia, a to aj v prípade späťvzatia návrhu, sa skúma výlučne z procesného hľadiska, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď mu priznal náhradu trov konania. Nesprávne navrhovatelia uviedli, že k zastaveniu konania došlo pred otvorením prvého pojednávania, keď k zastaveniu konania došlo až rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 09.12.2011, avšak pre priznanie náhrady trov konania je irelevantné, v akom štádiu konania dochádza k zastaveniu konania na základe späťvzatia návrhu. Taktiež navrhovatelia nedôvodne namietajú, že nebol účastníkom konania, pretože i keď v návrhu na začatie konania zo dňa 20.03.2003 ako účastník konania označený nebol, po podaní návrhu navrhovateľa označenie odporcu 2/ zmenili, a to podaním zo dňa 14.05.2003, v ktorom ako odporcu 2/ označili jeho právneho predchodcu a následne voči nemu vzali návrh späť. Ďalej uviedol, že jeho právnemu predchodcovi bol doručený návrh na začatie konania a aj výzva súdu, aby sa k návrhu vyjadril, a teda úkony právnej služby (vyjadrenie k návrhu), účasť na pojednávaní (vykonané právnym zástupcom boli uskutočnené dôvodne. Pokiaľ ide o námietky navrhovateľov týkajúce sa premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy, poukázal na to, že nenamietajú skutočnosť, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka podlieha premlčaniu a taktiež nenamietajú, že právo na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch si voči nemu uplatnili až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Namietal, že ust. § 106 Obč. zákonníka nemožno aplikovať v danom prípade z dôvodu, že upravuje premlčaciu dobu práva na náhradu škody, ktoré právo si navrhovatelia voči nemu neuplatnili, ale uplatnili si právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zákonníka. Uviedol, že navrhovatelia sa v odvolaní v podstate domáhajú toho, aby súd rozhodol o tom, že uverejnením namietaného článku došlo k spáchaniu trestného činu ohovárania, avšak v občianskom súdnom konaní súd o tomto nemôže rozhodnúť. Poukázal na ust. § 135 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, a kto ho spáchal, pričom z ust. § 135 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že túto právnu otázku nie je oprávnený posúdiť sám. O vine a treste rozhoduje súd príslušný na rozhodovanie v trestných veciach na základe obžaloby prokurátora a nie súd prejednávajúci občianskoprávnu vec na základe návrhu niektorého z účastníkov. Odvolací súd prejednal vec v napadnutých častiach podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol len v časti náhrady trov konania odporcu 1/, keď tieto trovy nepriznal odporcovi 1/ ako účastníkovi konania, ale jeho právnemu zástupcovi a v ostatných napadnutých častiach je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny. V prejednávanej veci sa navrhovatelia návrhom na začatie konania po úprave petitu návrhu podaním zo dňa 23.02.2004; pripustenej uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 24.03.2009; domáhali proti odporcom 1/ a 2/ ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že právny predchodca odporcu 2/ dňa XX.XX.XXXX zverejnil v Denníku O. Č. článok pod názvom: „P. U. P. na X.?“, ktorý napísal odporca 1/, ktorý v ňom uviedol nepravdivé údaje v značnej miere znižujúce ich dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Predmetom odvolacieho konania na základe odvolania podaného navrhovateľmi 1/ a 2/ je nimi uplatnené právo na náhradu nemajetkovej ujmy proti odporcovi 2/ v sume 1.659,70 €, a uloženie zákazu odporcovi 1/ tvrdiť, že navrhovateľka 1/ dňa 13.08.1998 odcudzila tovar v obchodnom dome G. X. X. a mala opletačky s E. políciou v súvislosti s krádežou tovaru v obchodnom dome G., v ktorých častiach súd prvého stupňa návrh navrhovateľov zamietol, ďalej nárok navrhovateľov 1/ a 2/ na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom proti odporcovi 2/, ktorú náhradu im súd prvého stupňa nepriznal, uloženie povinnosti navrhovateľom 1/ a 2/ zaplatiť trovy konania v súvislosti s návrhom proti odporcovi 1/ a uloženie povinnosti navrhovateľom 1/ a 2/ zaplatiť trovy konania odporcovi 2/ v súvislosti so zastavením konania voči nemu. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali proti odporcovi 2/ zaplatenia nemajetkovej ujmy a proti odporcovi 1/ uloženia zákazu tvrdení o krádeži navrhovateľky, ako aj na posúdenie dôvodnosti námietok odporcov, ktoré vzniesli na svoju obranu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a vec posúdil správne po právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval ust. § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3 Obč. zákonníka, § 10 ods. 1 zákona č. 81/1966 Zb. a na základe námietky premlčania vznesenej odporcom 2/ aj ust. § 101 a § 112 Obč. zákonníka a správne dospel k záveru, že návrh navrhovateľov v týchto častiach nie je dôvodný. Správne súd prvého stupňa na základe námietky premlčania vznesenej odporcom 2/ skúmal premlčanie navrhovateľmi uplatneného práva na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zákonníka, pričom vychádzal z ustálenej judikatúry, podľa ktorej právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovým a je premlčateľné vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč. zákonníka a správne dospel k záveru, že táto premlčacia doba začala plynúť od vydania predmetného článku dňa 21.03.2000 a uplynula dňa 21.03.2003, pričom navrhovatelia i keď si nárok proti odporcovi 2/ uplatnili dňa 20.03.2003, tento návrh následne vzali späť a aj keď zároveň so späťvzatím návrhu žiadali opätovné pribratie odporcu 2/ do konania, proti ktorému si znovu uplatnili nemajetkovú ujmu, nebola splnená podmienka neplynutia premlčacej doby v zmysle § 112 Obč. zákonníka, keď v konaní na základe návrhu na začatie konania riadne nepokračovali a opätovne podali návrh proti odporcovi 2/ dňa 23.02.2004, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Uvedený záver súdu prvého stupňa, že navrhovatelia 1/ a 2/ si právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch proti odporcovi 2/ neuplatnili v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč. zákonníka, navrhovatelia vo svojom odvolaní nenamietali. Namietali, že súd prvého stupňa mal premlčanie nimi uplatneného práva posudzovať podľa § 106 ods. 3 Obč. zákonníka, podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčuje najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania trestného činu, keď súd prvého stupňa sa mal zaoberať aj predbežnou otázkou, či konanie odporcu 1/ nenapĺňa aj pojmové znaky trestného činu ohovárania. Tieto námietky odvolací súd posúdil ako nedôvodné; keď z obsahu spisu nesporne vyplýva; že navrhovatelia si proti odporcovi 2/ neuplatnili právo na náhradu škody spôsobenej niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona, na ktoré sa vzťahuje premlčacia lehota uvedená v ust. § 106 ods. 3 Obč. zákonníka, ale uplatnili si právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 od. 2 Obč. zákonníka, pre ktoré zákon nestanovuje osobitnú premlčaciu dobu, a preto sa na toto právo vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Obč. zákonníka. V občianskom súdnom konaní na základe návrhu na začatie konania o ochranu osobnosti súd ani nemôže skúmať konanie účastníka konania z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty trestného činu, ale v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. , o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu. Irelevantné sú preto námietky navrhovateľov, že na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 5T/83/09 je vedené trestné konanie proti odporcovi 1/ pre spáchanie trestného činu ohovárania, keď v zmysle uvedeného ustanovenia je rozhodujúce vydanie rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ako aj vzhľadom na to, že navrhovatelia si právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom proti odporcovi 2/ ani neuplatnili. Správne súd prvého stupňa posúdil ako nedôvodný aj návrh navrhovateľov v časti, v ktorej sa domáhali uloženia zákazu odporcovi 1/ tvrdiť, že navrhovateľka 1/ dňa 13.08.1988 odcudzila tovar v obchodnom dome G. X. X. a mala opletačky s E. políciou v súvislosti s krádežou tovaru v tomto obchodnom dome. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase vydania predmetného článku bol odporca 1/ v pracovnom pomere u právneho predchodcu odporcu 2/, a teda konal ako zamestnanec, v rámci plnenia úloh svojho zamestnávateľa, ktorý zodpovedá za obsah tohto zverejneného článku v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 81/1966 Zb., a preto pokiaľ zverejnením predmetného článku došlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti navrhovateľov, je zamestnávateľ odporcu 1/ ako vydavateľ pasívne legitimovaný v konaní o nárokoch uplatnených podľa § 13 ods. 1,2 a 3 Obč. zákonníka. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto konaní nie je odporca 1/ pasívne legitimovaný. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania odporcu 2/ v súvislosti so zastavením konania proti nemu uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 17Ct/7/2003-99 zo dňa 28.07.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 224/2005-117, zo dňa 17.03.2006, keď uložil povinnosť navrhovateľom 1/ a 2/ zaplatiť trovy konania odporcovi 2/ podľa § 146 ods. 1 vety prvej O.s.p., pretože navrhovatelia späťvzatím návrhu proti odporcovi 2/ z procesného hľadiska zavinili, že konanie sa proti nemu muselo zastaviť. Navrhovatelia v návrhu na začatie konania podanom dňa 20.03.2003 označili ako odporcu 1/ Y. O. Č., Vydavateľstvo novín a časopisov s.r.o., Jelenia 18, Bratislava, a na výzvu súdu na odstránenie vady v označení odporcu 1/ v súlade so zápisom v obchodnom registri opravili navrhovatelia toto označenie odporcu 1/ písomným podaním doručeným súdu dňa 14.05.2003, v ktorom ako odporcu 1/ uviedli Vydavateľstvo časopisov a novín spol. s r.o., Prievozská 14, Bratislava, a až po tejto oprave označenia odporcu 1/ následne písomným podaním zo dňa 23.02.2004 zobrali späť návrh proti odporcovi 1/, ktorým však na základe opravy jeho označenia navrhovateľmi na základe výzvy súdu bola v tom čase spoločnosť Vydavateľstvo časopisov a novín spol. s r.o. Prievozská 14, Bratislava. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Vydavateľstvo časopisov a novín spol. s r.o. so sídlom Prievozská 14, Bratislava, IČO: 31 367 011 vyplýva, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou EUROSKOP - Ringier a.s. so sídlom Prievozská 14, Bratislava, IČO: 00 678 155, ktorá spoločnosť následne zmenila obchodné meno odo dňa 13.10.2004 na RINGIER SLOVAKIA a.s. a od 04.11.2010 zmenila obchodné meno na Ringier Axel Springer Slovakia a.s. Nie sú preto dôvodné námietky navrhovateľov, uvedené v ich odvolaní, že odporca 2/ nebol účastníkom konania, pretože ho v návrhu na začatie konania ako účastníka neoznačili, a že proti nemu návrh nezobrali späť, keď z uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia v návrhu na začatie konania, v spojení s odstránením vád podania v označení odporcov, podaním doručeným súdu dňa 14.05.2003 označili ako odporcu 1/ právneho predchodcu odporcu, pričom následne proti odporcovi 1/ zobrali návrh na začatie konania späť. Obsah odvolania navrhovateľov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Vzhľadom na to, že navrhovatelia 1/ a 2/ mali čiastočný úspech v konaní proti odporcovi 2/, súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov konania v tejto časti podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O náhrade trov konania odporcu 1/ súd prvého stupňa správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a uložil navrhovateľom 1/ a 2/ zaplatiť trovy konania odporcu 1/, ktorý mal v konaní plný úspech, avšak nesprávne vo výroku rozsudku priznal náhradu týchto trov advokátskej kancelárii, ktorá je právnym zástupcom odporcu 1/. Z ust. § 142 od. 1 O.s.p. vyplýva, že súd prizná náhradu trov účastníkovi a podľa § 149 ods. 1 O.s.p. účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný zaplatiť ju advokátovi, ktorý zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania. Vo výroku rozsudku súd prvého stupňa uložil povinnosť navrhovateľom 1/ a 2/ zaplatiť v súvislosti s návrhom voči odporcovi 1/ trovy konania advokátskej kancelárii, z čoho nevyplýva priznanie náhrady trov konania odporcovi 1/ ako účastníkovi konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti uloženia povinnosti navrhovateľov 1/ a 2/ zaplatiť náhradu trov konania v súvislosti s návrhom voči odporcovi 1/ zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je vo výroku uvedené. Vo zvyšných napadnutých častiach rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, keď v celom rozsahu sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku v napadnutých častiach, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi 1/, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si trovy právneho zastúpenia nevyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 2 O.s.p. a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú. Odporcovi 2/, ktorý mal taktiež úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli právnym zastúpením za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 91,29 € spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume 7,41 € a náhradou 20% DPH v sume 19,74 €, t.j. spolu v sume 118,44 € v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a vyúčtovania trov právneho zastúpenia odporcom 2/ v odvolaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.