Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/8/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200073 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200073.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobkyne: O.. Q. E., bytom R. XX, XXX XX T., právne zastúpená: JUDr. Anton Slamka, advokát so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, P.O.BOX 45, 826 45 Bratislava, v konaní a preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/7518/2012 zo dňa 12.11.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.1.2013 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/7518/2012 zo dňa 12.11.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu ako účastníka správneho konania a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. OOD/10353/2012 zo dňa 17.9.2012 potvrdil. Správny orgán prvého stupňa uznal žalobkyňu za vinnou zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z., ktorého sa dopustila tým, že nezabezpečila ako zástupca svojich detí A., nar. XX.X.XXXX a J. E., nar. XX.X.XXXX ich povinné preočkovanie, u maloletej A. v 6. roku života proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne a u maloletej J. v 13. roku života proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne, čím porušila § 51 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohou č. 2, časť A, bod 2 písm. b) vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších prepisov (ďalej len vyhláška č. 585/2008 Z.z.) v znení účinnom do 31.12.2011 a s účinnosťou od 1.1.2012 podľa prílohy č. 2, časť A, bod 1 písm. b) vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z.. za spáchaný priestupok bola žalobkyni uložená pokuta vo výške XX,- € a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške XX,- €. Žalobkyňa je toho názoru, že rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné, nakoľko boli vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi. Prvostupňový správny orgán porušil ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pretože nezistil skutkový stav veci spoľahlivo, nedodržal ustanovenie § 3 ods. 2 citovaného zákona a nepostupoval v úzkej súčinnosti s účastníčkou konania, nevysporiadal sa s námietkami k vykonaným dôkazom. S rozhodnutím správneho orgánu žalobkyňa nesúhlasí. Zákon o ochrane verejného zdravia ukladá fyzickým osobám povinnosť podrobiť sa osobitnému a mimoriadnemu očkovaniu, očkovaniu pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách, očkovaniu pred cestou do zahraničia, očkovaniu osobitných skupín obyvateľstva a povinnému očkovaniu. Žalobkyňa má za to, že takáto povinnosť je výrazným zásahom do viacerých základných práv a slobôd, a to konkrétne čl.16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zákon nešpecifikuje, v ktorých prípadoch je potrebné dieťa očkovať, a preto možno predpokladať, že povinnosť očkovať deti a teda zásah do ich základných práv a slobôd je stanovený podzákonným aktom, teda nie zákonom, ktorý ako jediný ich môže v zmysle čl. 13 ods. 1 ústavy SR upravovať. Žalobkyňa poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 8/94 zo dňa 6.10.1994, Nález č. 13- PL ÚS 7/94, čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR a domáhala sa, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania. II. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.3.2013 uviedol, že povinnosť zabezpečiť povinné preočkovanie maloletej A. a maloletej J. vyplýva z § 51 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len zákon č. 355/2007 Z.z.) v spojení s § 5 ods. 3 a prílohou č. 2, časť A, bod 1 písm. b) vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Očkovanie maloletého T. nebolo možné prejednať ako priestupok, nakoľko vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z.z. v prílohe č. 2, časť A, bod 2 ustanovujú, že preočkovanie proti vyššie uvedeným ochoreniam sa vykoná v 11. roku života, resp. u maloletého T. bolo možné preočkovanie do 19.11.2012. S poukazom na ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d), § 51 ods. 3, § 56 ods. 1 písm. k), § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. a § 5 ods. 3 vyhlášky č. 585/2008 Z.z. § 3 ods. 1 , 2 a 5 Správneho poriadku a po opísaní správneho konania, žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa odmietla očkovanie svojich maloletých detí proti infekčným ochoreniam prevažne detského veku. Očkovanie proti týmto infekčným ochoreniam patrí medzi najúčinnejšie prostriedky, ako zabrániť vzniku ochorenia. Očkovanie môže byť pozastavené v prípade prítomnosti kontraindikácii očkovania, ktoré posúdi všeobecný lekár pre deti a dorast na základe zdravotného stavu dieťaťa. Žalobkyňa, ako aj splnomocnený zástupca nezdôvodnili svoj odmietavý postup odborným posudkom zo strany zdravotníckeho personálu. Ošetrujúci lekár ani iný zdravotnícky personál nepotvrdili diagnózu alebo medicínsky dôvod, ktorý by sa mohol považovať za kontraindikáciu očkovania. V súvislosti s povinným očkovaním nemožno hovoriť o porušení základných práv a slobôd, pretože v tejto súvislosti to žalovaný považuje za úmyselné zavádzanie a hrubé skresľovanie skutočností. Podľa žalovaného orgány verejného zdravotníctva nie sú oprávnené skúmať presvedčenie nositeľov práv a povinností na úseku verejného zdravotníctva, ale v súlade s § 3 ods. 1 správneho poriadku povinné od fyzických osôb, fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb, vyžadovať plnenie ich povinností. Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. nezabezpečí ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinnosti podľa § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z., a preto je potrebné odmietnuť tvrdenie, uvedené v podanej žalobe, že prvostupňový správny orgán nepostupoval správne, keď žalobkyňu uznal vinnou za porušenie povinnosti očkovania a uložil jej sankciu. Žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom, má všetky náležitosti rozhodnutia, ktoré sú určené zákonom s tým, že správny orgán sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne. Pokiaľ ide o žalobkyňou uvedené nálezy, tie sa netýkajú povinného očkovania. Objektívne právne normy chrániace zdravie detí, nesmú byť zrušené kvôli subjektívnemu presvedčeniu rodičov. Právne povinnosti a zodpovednosť vyplývajúca z toho, že je niekto rodičom, je silnejšia než rodičovské práva, ktoré sú tiež zákonné, ale v tomto prípade sú zákonom obmedzené. Preto rodič, ktorý neumožní, aby jeho dieťa bolo zaočkované napriek lekárskym odporúčaniam a právnej povinnosti, zbavuje dieťa jeho práva na fyzické a duševné zdravie na najvyššej úrovni a dokonca ohrozuje rovnaké právo ostatných členov spoločnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby krajský súd žalobu zamietol v celom rozsahu. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi, Ústavou Slovenskej republiky, preto v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/7518/2012 zo dňa 12.11.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne ako účastníka správneho konania a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. OOD/10353/2012 zo dňa 17.9.2012 potvrdil. Súd skúmal, či rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, Ústavou SR, a či rozhodnutia správnych orgánov spĺňajú formálne a materiálne znaky rozhodnutia podľa správneho poriadku. Ďalej súd vzal do úvahy Nález Ústavného súdu sp.zn. PL.ÚS 10/2013-146 zo dňa 10.12.2014, v ktorom ústavný súd vyslovil svoj právny názor na povinné očkovanie na území Slovenskej republiky. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 7.6.2012 bolo správnemu orgánu doručené oznámenie ošetrujúceho lekára E.. E. o odmietnutí povinného očkovania. Správny orgán vo veci začal priestupkové konania a v súlade s § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. bolo nariadené ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.8.2012, na ktoré sa dostavil splnomocnený zástupca účastníka konania D.. I. J.. Ten bol priamo na ústnom prejednaní veci upozornený na povinnosť zabezpečiť povinné očkovanie maloletých detí a zároveň bol poučený o právnych následkoch odmietnutia povinného očkovania. Zástupca si vyžiadal lehotu na vyjadrenie s tým, že tento sa vyjadril po uplynutí 10 dňovej lehoty prostredníctvom emailu, v ktorom uviedol, že s rozhodnutím správneho orgánu o uložení pokuty nesúhlasia, nakoľko zákon nešpecifikuje prípady, v ktorých je potrebné dieťa očkovať a ani neodkazuje na osobitný právny predpis. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OOD/10353/2012 zo dňa 17.9.2012 uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z., ktorého sa dopustila tým, že nezabezpečila ako zástupca svojich detí A. E., nar. XX.X.XXXX a J. E., nar. XX.X.XXXX ich povinné preočkovanie, u maloletej A. v 6. roku života proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne a u maloletej J. v 13. roku života proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne, čím porušila § 51 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohou č. 2, časť A, bod 2 písm. b) vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších prepisov (ďalej len vyhláška č. 585/2008 Z.z.) v znení účinnom do 31.12.2011 a s účinnosťou od 1.1.2012 podľa prílohy č. 2, časť A, bod 1 písm. b) vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z.. Za spáchaný priestupok bola žalobkyni uložená pokuta vo výške XX,- € a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške XX,- €. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací správny orgán rozhodnutím č. OLP/7518/2012 zo dňa 12.11.2012 tak, že ho zamietol a rozhodnutie č. OOD/10353/2012 zo dňa 17.9.2012 potvrdil. IV. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam. Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 zástupca dieťaťa. Podľa ust. § 56 citovaného zákona, priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto a) sa bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadoch nepodrobí očkovaniu, vyplývajúcemu z príslušných právnych predpisov, alebo nariadenému očkovaniu, b) nevykoná nariadenú dezinfekciu a reguláciu živočíšnych škodcov, c) sa nepodrobí nariadenej izolácii alebo nestrpí nariadený zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad alebo sa nepodrobí nariadeným karanténnym opatreniam, d) nevykoná nariadené opatrenia na zabránenie šíreniu ochorení prenosných zo zvierat na ľudí, e) sa nepodrobí nariadenému zákazu alebo obmedzeniu výkonu povolania z dôvodu ochorenia na prenosné ochorenie alebo podozrenia na prenosné ochorenie, f) nesplní nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i) a n), g) nespolupracuje s úradom verejného zdravotníctva alebo regionálnym úradom verejného zdravotníctva pri plnení nariadených opatrení na predchádzanie ochoreniam, h) poruší oznamovaciu povinnosť alebo povinnosť poskytnúť informácie podľa § 51 ods. 1 písm. c), i) sa nepodrobí v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam alebo diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok alebo iných prípravkov, liečeniu prenosných ochorení, izolácii alebo karanténnym opatreniam, j) neinformuje o svojom akútnom prenosnom ochorení alebo o svojom bacilonosičstve pri prijatí do zariadenia, v ktorom sa vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti, do zariadenia sociálnych služieb alebo do zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, k) nezabezpečí ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinností podľa § 51 ods. 1 a 2, l) vykonáva činnosť, na ktorú je potrebné podľa ustanovení tohto zákona osvedčenie o odbornej spôsobilosti, bez takéhoto osvedčenia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, za priestupok podľa ods. 1 možno uložiť pokutu do 1.659,- Eur a v blokovom konaní do 99,- Eur za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331,- Eur. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, priestupky podľa tohto zákona prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného zdravotníctva, uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až g). Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis. Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky MZ SR č. 585/2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii prenosných ochorení, podrobnosti o očkovacích postupoch na povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek a na povinné a odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, sú uvedené v prílohe č. 2 <. Podľa prílohy č. 2, časť A, bod 1 písm. b) vyhlášky MZ SR č. 585/2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii prenosných ochorení, v šiestom roku života sa vykonáva preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a proti detskej obrne; v 13. roku života sa vykonáva preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne očkovacou látkou so zníženým obsahom antigénov. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že povinnosť týkajúca sa povinného očkovania, vymedzená zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je dostatočne špecifikovaná a neustanovuje kedy a aké očkovanie je povinné. Povinné očkovanie nadobúda svoj reálny obsah až po stanovení konkrétnych podmienok jeho realizácie. Spôsob vykonávania očkovania, jeho druhy a kontrolu očkovania v Slovenskej republike definuje vyššie citovaná vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Vyhláška tak, ako všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, určuje povinnosť fyzických osôb podrobiť sa povinnému očkovaniu po dosiahnutí určitého veku. Krajský súd v Bratislave sa stotožnil so žalovaným v tom zmysle, že žalobkyňa ako rodič maloletých detí tým, že nezabezpečila plnenie povinnosti uložených ust. § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a § 6 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 585/2008 Z.z., keď odmietla dať zaočkovať svoje maloleté deti A. E. a J. E., dopustila sa ako zákonný zástupca detí podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. priestupku, za ktorý je možné uložiť pokutu. Krajský súd v Bratislave upriamuje v tomto prípade pozornosť na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Szd 1/2013 zo dňa 16.04.2013, z ktorého vyplýva právny názor Najvyššieho súdu SR „...NS SR sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu, že žalobkyňa tým, že odmietla dať zaočkovať maloletú D., dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. priestupku, za ktorý správny orgán oprávnene uložil sankciu...“. V tejto súvislosti ďalej súd upozorňuje aj na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Solomakhin proti Ukrajine. Ďalej Krajský súd v Bratislave upozorňuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, nález č.k. PL.ÚS 10/2013-146 zo dňa 10.12.2014, z ktorého vyplýva právny názor „...Ústavný súd SR skonštatoval, že v prípade právnej úpravy povinného očkovania je samotná povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu uložená všetkým fyzickým osobám v ust. § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Zb. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, teda zákonom. Podzákonný predpis - vyhláška č. 585/2008 Z.z., upravujúca prevenciu a kontrolu prenosných ochorení, je vydaný na základe zákonného splnomocnenia v ust. § 62 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z., ktoré je dostatočne presné a určité a ústavne akceptovateľným spôsobom splnomocňuje ministerstvo zdravotníctva na vydanie podzákonného vykonávacieho právneho predpisu v konkrétnej oblasti. Avšak tento podzákonný predpis už neustanovuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu, ale len konkretizuje problematiku upravenú v podstatných rysoch samotným zákonom. Právna úprava povinného očkovania na zákonnej úrovni v spojení s podzákonným vykonávacím právnym predpisov však pamätá na zdravotné kontraindikácie dieťaťa (resp. osoby povinnej podrobiť sa povinnému očkovaniu). V týchto prípadoch ustanovenie § 12 ods. 2 písm. d) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s ustanovením § 13 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 585/2008 Z.z. neupravuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu, resp. ukladá povinnosť lekára vykonávajúceho povinné očkovanie zohľadňovať pred povinným očkovaním prípadné známe zdravotné kontraindikácie. Rovnako nie je možné ustáliť a mať za preukázaný všeobecný negatívny vplyv očkovania na ľudí. Naopak, ako už ústavný súd prezentoval, je preukázaný pozitívny vplyv povinného očkovania na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných a smrteľných ochorení, napr. aj úplnou eradikáciou pravých kiahní. Miera uspokojiteľnosti verejného záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľstva predchádzaním vzniku a šírenia prenosných smrteľných ochorení je pri povinnom očkovaní podstatná, pretože ide o najefektívnejší postup ako nielen priamo predchádzať vzniku a šíreniu prenosných smrteľných ochorení, ale aj postup, ktorým preukázateľne možno úplne eradikovať prenosné smrteľné ochorenia. V prípade upustenia od povinného očkovania neexistuje porovnateľne účinný spôsob predchádzania vzniku a šírenia prenosných smrteľných ochorení...“ Ústavný súd SR ďalej uviedol, že „...Nemožno teda dospieť k záveru, že povinné očkovanie má v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a § 6 vyhlášky upravujúcej prevenciu a kontrolu prenosných ochorení je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a preto návrhu Krajského súdu v Nitre nevyhovel, z čoho vyplýva súladnosť napádaných ustanovení s Ústavou Slovenskej republiky...“. Krajský súd v Bratislave po posúdení právnych predpisov, judikatúry ESĽP, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 10/2013-146 zo dňa 14.12.2014 uvádza, že na území Slovenskej republiky sa zachoval systém starostlivosti o deti v primárnej starostlivosti, tzn. že máme okrem všeobecných lekárov pre dospelých aj pediatrov v ambulanciách a aj priamo v teréne. Zdravotnou starostlivosťou o maloleté deti je pokryté celé územie Slovenskej republiky. Znamená to, že všetky deti sú vedené v evidencii a je zabezpečené, aby každý pediater mal svoju databázu detí. Pediater musí vedieť, ktoré dieťa neprišlo na očkovanie. Evidencia je veľmi prísna a epidemiológmi pravidelne kontrolovaná. Dnešná populácia nemá vedomosť o ochoreniach, proti ktorým sa na území Slovenskej republiky a v Európe očkuje. Slovenská republika sa od roku 1986 riadi jednotným imunizačným programom. Jeho cieľom je znížiť až eliminovať výskyt infekčných ochorení dôsledným zabezpečovaním imunizácie najmä detskej populácie. Ide o flexibilný program, ktorý sa vyvíja a mení podľa aktuálnej epidemiologickej situácie, odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie, Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu prenosných ochorení a nových medicínskych poznatkov. V súčasnosti sa v Slovenskej republike detská populácia povinne očkuje proti desiatim prenosným ochoreniam. Dosiahnutie vysokej úrovne zaočkovanosti populácie je základnou podmienkou pre udržanie veľmi dobrej epidemiologickej situácie vo výskyte ochorení preventabilných očkovaním. Rodičia, ktorí neumožnia, aby ich dieťa bolo zaočkované napriek lekárskym odporúčaniam a zákonnej povinnosti, zbavujú dieťa jeho práv na zdravie. Odmietnutím očkovania rodič nevystavuje riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale zároveň aj ďalšie deti vnímavé voči infekcii, ktoré nemôžu byť zaočkované zo zdravotných dôvodov. Niektorí rodičia maloletých detí majú negatívny postoj preto, že už nepoznajú tieto choroby a neuvedomujú si možnosť vypuknutia epidémie nerešpektovaním povinného očkovania. Ukazuje sa, že ak sa prestane očkovať, môžu sa ochorenia znovu vracať, a potom by zvládnutie epidemologickej situácie bolo oveľa ťažšie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že domnelé právo jednotlivca nepodrobiť sa povinnému očkovaniu nemožno povýšiť nad právo iných fyzických osôb byť chránený pred šírením nákazlivých chorôb, Každé dieťa má právo na zdravý psychický a fyzický vývoj, ktorý je garantovaný aj Dohovorom o právach dieťaťa, a týmto aj právo byť chránené očkovaním pred prenosnými ochoreniami. Povinné očkovanie v Slovenskej republike je preto dostupné pre všetky deti a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Štát, rodičia alebo zákonní zástupcovia dieťaťa majú povinnosť dieťaťu toto právo zabezpečiť. Ochrana dieťaťa pred prenosnými ochoreniami očkovaním je právom dieťaťa, ktoré mu nesmie odoprieť ani jeho rodič, ani jeho zákonný zástupca len na základe ich subjektívneho posúdenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti za daného skutkového a právneho stavu veci, Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobca tým, že odmietol dať zaočkovať maloleté deti, dopustil sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa ustanovenia § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku, za ktorý správny orgán oprávnene uložil sankciu v primeranej výške. Súd k uloženej pokute uvádza, že táto bola v žalobou napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnená ako aj primeraná k spáchanému priestupku. Samotné rozhodnutia správnych orgánov spĺňali formálne a materiálne znaky správneho rozhodnutia, a teda súd má za to, že rozhodnutia vyhotovené žalovaným, ako aj správnym orgánom prvého stupňa sú v súlade s ustanovením § 46 a § 47 Správneho poriadku. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Súd rozhodol o žalobe žalobkyne rozsudkom bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keď účastníci konania boli podľa ust. § 250f ods. 2 O.s.p. riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednávaniu veci bez nariadenia pojednávania. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 <. O.s.p.. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.