Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/8/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200097 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200097.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík 310, 082 13 okres Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova ul. č. 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, za účasti: Urbársko pozemkové spoločenstvo Mýto pod Ďumbierom, 976 44 Mýto pod Ďumbierom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného číslo: 7587/2012-2.2 zo dňa 07.11.2012, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 14.01.2013 došlou na Krajský súd v Bratislave 14.01.2013 (faxové podanie - doplnené písomne dňa 17.01.2013 - dané na poštovú prepravu) sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 7587/2012-2.2 vydaného dňa 07.11.2012 ako aj rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici (prvostupňový správny orgán) číslo: 03/2012/324-Ku zo dňa 20.07.2012, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie 1. stupňového správneho orgánu sú nezákonné z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre posúdenie veci a zároveň obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia úplne chýbalo uvedenie akými úvahami bol 1. stupňový správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s jeho návrhmi, námietkami a vyjadrením k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahovalo len opis priebehu konania a opis podkladov rozhodnutia, ako aj uvedenie jeho vyjadrenia k podkladom, pre ktoré navrhol neudeliť žiadateľom požadované súhlasy s výstavbou cesty. Zároveň poukázal na názor 1. stupňového správneho orgánu, podľa ktorého umiestnenie a výstavbu lesnej cesty v území s 3. stupňom ochrany zákon nezakazuje, ale podmieňuje súhlasom orgánu ochrany prírody. Vytýkané pochybenia neboli odstránené ani v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktorý vo svojom rozhodnutí iba zrekapituloval priebeh konania a uviedol, že 1. stupňový správny orgán vychádzal vo svojom rozhodnutí zo stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody. Poukázal na to, že ŠOP SR, nie je orgánom, ktorý rozhoduje o udelení súhlasu, ale orgánom, ktorý podáva odborné stanovisko, ktoré by mal správny orgán, tak ako každý iný podklad v konaní podrobiť správnej úvahe, čo sa však v danom prípade neuskutočnilo. Správny orgán nepodrobil úvahe predovšetkým záujem ochrany prírody na realizácii predmetnej cesty, nakoľko nevenoval žiadnu pozornosť jej (tvrdenému) protipožiarnemu charakteru. Žalobca poukázal na to, že žiadateľ na prvom mieste ako dôvod výstavby lesnej cesty uviedol dopravu vyťaženej drevnej hmoty a táto skutočnosť vyplývala aj z jeho vyjadrenia zo dňa 27.08.2012, v ktorom uviedol, že vybudovaním plánovanej cesty dôjde k odbremeneniu obecnej komunikácie, skvalitneniu životného prostredia dotknutých občanov a nebude dochádzať k poškodzovaniu ich majetku. Potom nebolo možné uveriť, že protipožiarny charakter lesnej cesty bol jej prioritným účelom. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.02.2013 a žiadal ju zamietnuť, nakoľko pokladal napadnuté rozhodnutie za vecne správne, vydané v súlade so zákonmi, obsahujúce všetky zákonom stanovené náležitosti a vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom v konaní nedošlo k porušeniu práva žiadneho účastníka konania. Vo vyjadrení postupne zaujal stanovisko k námietkam žalobcu, pričom k námietke nedostačujúceho zistenia skutkového stavu pre vydanie rozhodnutia uviedol, že 1. stupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vychádzal zo stanovísk Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry zo dňa 20.02.2012 a zo dňa 14.03.2012 ako aj stanoviska ŠOR SR z 30.05.2012. ŠOP SR je odborná organizácia zabezpečujúca spracovanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Ako podklad vydania rozhodnutia slúžilo aj vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Brezne zo dňa 24.04.2012 a odborné stanovisko Krajského úradu životného prostredia Banská Bystrica zo dňa 07.06.2012. Poukázal na to, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry po uskutočnenej terénnej ohliadke zo dňa 06.03.2012 a presnom vytýčení hraníc prírodnej rezervácie v teréne zaujala k výstavbe predmetnej lesnej cesty kladné stanovisko zo dňa 14.03.2012 a to za predpokladu dodržania stanovených podmienok v záujme ochrany prírody a krajiny s tým, že jej výstavbou v dotknutej časti prírodnej rezervácie Horné Lazy nebude porušený predmet ochrany prírodnej rezervácie a ani územie európskeho významu Horné Lazy. Obvodný úrad životného prostredia v Brezne vo svojom vyjadrení zo dňa 24.04.2012 nemal námietky k výstavbe protipožiarnej cesty za dodržania vo vyjadrení stanovených podmienok s tým, že pri realizácii bude potrebné udelenie súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody. Krajský úrad životného prostredia Banská Bystrica vypracoval odborné stanovisko dňa 07.06.2012 na posúdenie činnosti výstavby „protipožiarna lesná cesta Suchá“ s kladným odporúčaním. Žalovaný vyjadril názor, že tak 1 stupňový ako aj 2 stupňový správny orgán vychádzali z vyjadrení Štátneho orgánu prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry a Obvodného úradu životného prostredia v Brezne, pričom zistili dostatočne skutkový stav veci potrebný pre vydanie rozhodnutia a rozhodli výlučne v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a v záujme ochrany životného prostredia. K námietke žalobcu o rozpornosti rozhodnutí s ustanovením § 2 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny uviedol, že správne orgány v oboch preskúmavaných rozhodnutiach zohľadnili stanoviská Štátneho orgánu prírody Slovenskej republiky, Správa národného parku Nízke Tatry ako aj vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Brezne a rozhodli po zohľadnení záujmov ochrany prírody na dotknutom území s tým, že predpokladali v súvislosti s výstavbou lesnej cesty krátkodobé vyrušovanie kľúčovým druhov, avšak nepredpokladali celkový negatívny vplyv činností na územie európskeho významu Horné Lazy. Správny orgán pri svojom rozhodnutí vychádzal z odborných stanovísk, v ktorých boli zohľadnené dopady výstavby protipožiarnej lesnej cesty na jednotlivé lokality európskeho významu v dotknutom území a na chránené druhy nachádzajúce sa v lokalitách plánovanej výstavby a preto rozhodli po zohľadnení záujmov ochrany prírody a verejného záujmu na výstavbe predmetnej lesnej cesty na dotknutom území a to vzhľadom na skutočnosť, že výstavba sa mala vykonávať mimo územia európskeho významu Horné Lazy a nepredpokladalo sa celkové zvýraznené negatívne vplyvy jej výstavby na územie európskeho významu Horné lazy a preto rozhodol udeliť súhlas s výstavbou cesty a na zmenu stavu mokrade za predpokladu dodržiavania v rozhodnutí stanovených podmienok. Nevyhnutnosť výstavby predmetnej lesnej cesty bola zdôvodnená aj vo vyjadrení žiadateľa k odvolaniu žalobcu zo dňa 27.08.2012 a vyjadril názor, že v rámci procesu vydania súhlasu bol presne a úplne zistený skutkový stav, na ktorý správne orgány správne aplikovali príslušné právne predpisy a vydanie súhlasu bolo dostatočne odôvodnené a rozhodnutia vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci. Ohľadom námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov žalovaný uviedol, že obe preskúmavané rozhodnutia obsahovali odôvodnenie plynúce z odborných stanovísk Štátnej ochrany prírody SR, Obvodného úradu životného prostredia v Brezne a Krajského úradu životného prostredia Banská Bystrica. K námietke, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky nie je orgánom, ktorý rozhoduje o udelení súhlasu, ale orgánom podávajúcim odborné stanovisko, ktoré správny orgán musí podrobiť správnej úvahe nesúhlasil a to s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 1 písm. k) bod 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, z ktorého vyplýva, že stanoviská vypracované Štátnym orgánom prírody Slovenskej republiky ako osobitnou odbornou organizáciou sú podkladom pre rozhodovaciu činnosť správnych orgánov a nie sú predmetom správnych úvah správnych orgánov, nakoľko krajské úrady životného prostredia a ani Ministerstvo životného prostredia SR nemajú kompetenciu posudzovať skutkové zistenia Štátneho orgánu prírody Slovenskej republiky. Ako miestne príslušný orgán, do ktorého pôsobnosti spadá predmetné územie vypracoval stanovisko Správa Národného parku Nízke Tatry. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplývalo aké dôkazy správne orgány obstarali, aké podklady slúžili k vydaniu daného rozhodnutia. Obe preskúmavané rozhodnutia obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku. Námietku o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaný považoval za neopodstatnenú, nakoľko žalobca žiadaným relevantným spôsobom v podanej žalobe nezdôvodnil na základe akých skutočností dospel k takémuto záveru. Podľa jeho názoru nesprávne právne posúdenie vecí znamená, že správny orgán podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa na vec nevzťahuje v uvedenom rozsahu. Zároveň poukázal na dôkladnosť správneho orgánu pri získavaní dôkazov, na základe ktorých dospel k predmetným skutkovým zisteniam slúžiacich ako podklad pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a so správnym poriadkom. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to na nariadenom pojednávaní, konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalobcu a účastníka konania (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom musel konštatovať, že žaloba dôvodná nie je a preskúmavané rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby je súladné so zákonom. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom žalovaného, v ktorom sa nachádzajú nasledovné písomnosti: žiadosť zo dňa 02.02.2012 Urbársko pozemkového spoločenstva Mýto pod Ďumbierom + dokumentácia pre stavebné povolenie, doplnenie žiadosti z 10.05.2012 a 13.06.2012, stanoviská ŠOP SR, Správa NAPANT zo dňa 20.02.2012 a z 14.03.2012, oznámenie žalobcu o jeho účasti v správnom konaní z 20.02.2012 a jeho vyjadrenie k podkladom rozhodnutia z 03.07.2012, stanovisko OÚŽP v Brezne z 24.04.2012, odborné stanovisko KÚ ŽP v Banskej Bystrici z 07.06.2012. Spis ďalej obsahuje preskúmavané rozhodnutie, ktorým 1. stupňový správny orgán žiadateľovi (účastníkovi konania) podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. vydal súhlas na výstavbu protipožiarnej lesnej cesty Suchá v katastrálnom území K., v dĺžke 297,29 m, šírke 4 m a zároveň podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. súhlas na zmenu stavu mokrade zásahom do koryta vodného toku pri budovaní premostenia potoka nachádzajúcej sa v trase uvedenej lesnej ceste. Zároveň vo svojom rozhodnutí určil žiadateľovi podmienky vykonávania činností zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že dňa 06.02.2012 obdržal žiadosť žiadateľa o vydanie súhlasu k výstavbe protipožiarnej lesnej cesty podľa priloženej projektovej dokumentácie. Dôvodom výstavby mala byť skutočnosť, že existujúca lesná cesta bola pripojená v obci na miestnu komunikáciu a úsek cesty vedúci obcou bol nepriechodný pre nákladnú motorovú dopravu, vozidlá pri odvoze dreva daným úsekom iba ťažko prechádzali a spôsobovali škody na oplotení súkromných záhrad. Bol nemožný odvoz dreva v celých dĺžkach, znížená bezpečnosť pohybu chodcov a taktiež znížený prechod hasiacich vozidiel v prípade požiaru. K predmetnej žiadosti vydala odborné stanovisko Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry dňa 20.02.2012, v ktorom uviedla, že navrhovaná trasa zasahuje do územia prírodnej rezervácie Horné Lazy a územia európskeho významu Horné Lazy a preto doporučila časť navrhovanej trasy pretrasovať. Dňa 06.03.2012 sa uskutočnila terénna ohliadka za účasti pracovníkov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry a žiadateľa, na ktorej došlo k presnému vytýčeniu hraníc PR Horné Lazy v teréne. Následne bolo vydané dňa 14.03.2012 nové stanovisko (Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry), v ktorom sa konštatovalo, že výstavbou cesty v časti PR Horné Lazy nebude porušený predmet ochrany a ani územie európskeho významu Horné Lazy. Stanoviskom OÚŽP v Brezne z 24.04.2012 bol žiadateľ upozornený, že výstavba danej lesnej cesty a premostenia podlieha súhlasu podľa § 6 ods. 4 a § 13 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. Nakoľko týmto vyjadrením žiadateľ nebol upozornený, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie môže dôjsť k poškodeniu biotopu európskeho (národného) významu na uskutočnenie jeho činnosti nebol potrebný súhlas podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. K podkladom rozhodnutia sa vyjadril žalobca listom zo dňa 03.07.2012, v ktorom konštatoval, že povolením výstavby lesnej cesty v ochrannom pásme PR Horné Lazy dôjde k poškodeniu záujmov ochrany prírody a krajiny, dôjde k dlhodobému vyrušovaniu a ohrozovaniu živočíšnych druhov a zároveň poukázal na záporné dôsledky výstavby zvážnic a preto s výstavbou lesnej cesty nesúhlasil. Vyjadril názor, že v prípade, ak by došlo k jej výstavbe a správny orgán by povolil výnimku, bude nutné zmeniť hranice chráneného územia tak, aby sa jeho ochranné pásmo nachádzalo mimo výstavby lesnej cesty. Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici dňa 07.06.2012 vydal odborné stanovisko na posúdenie vplyvov činností „protipožiarna lesná cesta Suchá“ s tým, že sa má nachádzať v geografickej alokácii Nízke Tatry zaradenej do kategórie A - les s vysokým stupňom ohrozenia požiarom. Predmetná lesná cesta by mala slúžiť potrebám majiteľa lesných pozemkov ako účelová komunikácia. Jej výstavba sa bude vykonávať v blízkosti územia európskeho významu Horné Lazy na území ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry a prírodnej rezervácie Horné Lazy, na ktorom platí 3. stupeň ochrany. Predmetom ochrany územia európskeho významu Horné Lazy je ochrana jeho biotopov európskeho významu. Navrhovanou činnosťou dôjde k odstráneniu vegetačného a pôdneho krytu v časti navrhovanej lesnej cesty, úprave sklonov, poškodeniu drevín v okolí cesty počas jej výstavby, k uľahčeniu prístupu do lokality a vyrušovania živočíchov. Táto činnosť sa bude vykonávať mimo územia európskeho významu Horné Lazy a preto nedôjde k redukcii rozlohy stanovíšť, ktoré sú predmetom ochrany. Taktiež sa nepredpokladalo ani zníženie v druhovej hustote ani zmene kľúčových indikátorov majúcich ochranársku hodnotu. Predpokladalo sa krátkodobé vyrušovanie kľúčových druhov, spôsobené použitím mechanizmov počas výstavby alebo hospodárskou činnosťou. Nepredpokladal sa celkový výrazne negatívny vplyv činností na územie európskeho významu Horné Lazy. Pri vydávaní tohto odborného stanoviska Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici vychádzal z podkladov vypracovaných odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny (v súlade s § 65 ods. 1 písm. k) bod č. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.) a zo stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky v Banskej Bystrici zo dňa 30.05.2012. Na základe uvedených skutočností správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy na úseku ochrany prírody rozhodol, že navrhovaná činnosť pravdepodobne nebude mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie európskeho významu Horné Lazy, pričom nie je nevyhnutné na zabezpečenie starostlivosti o toto územie podľa dokumentácie ochrany prírody a krajiny a nie je predmetom posudzovania podľa osobitných predpisov. Výstavba lesnej cesty a jej umiestnenie v území s 3. stupňom ochrany (v ochrannom pásme prírodnej rezervácie podľa § 17 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z.) zákon nezakazuje, ale podmieňuje súhlasom orgánu ochrany prírody a preto nevzhliadol dôvod zmeniť hranice ochranného územia tak, aby aj jeho ochranné pásmo bolo mimo výstavby lesnej cesty. Z dôvodu zamedzenia možnosti negatívnych vplyvov na územie a jeho prírodu boli žiadateľovi podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určené podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané v zákonnej lehote odvolanie žalobcu zo dňa 09.08.2012, v ktorom poukázal na svoje vyjadrenie k podkladom rozhodnutia z 03.07.2012. Rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdené a zamietnuté odvolanie žalobcu obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa v úvode opisuje priebeh správneho konania pred 1. stupňovým správnym orgánom ako aj opis podkladov rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že 1. stupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým zo stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a vypracovaných formulárov pre zisťovacie konanie - Horné Lazy, kde bolo konštatované, že povolená činnosť nebude mať výrazne negatívny vplyv na podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcií ekosystémov v dotknutom území. V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán dostatočne vysvetlil o aké územie z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny išlo a zároveň vyhodnotil predpoklad krátkodobého vyrušovania kľúčových druhov použitím rôznych mechanizmov počas výstavby, avšak nepredpokladal celkový výrazne negatívny vplyv činnosti na územie európskeho významu Horné Lazy. Žalovaný konštatoval, že sa stotožnil s vyhodnotením podkladov preskúmavaného rozhodnutia aj jeho odôvodnenia vydania súhlasu na výstavbu protipožiarnej lesnej cesty, nakoľko 1. stupňový správny orgán v danej veci rozhodoval na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a pre svoje rozhodnutie si obstaral dostatočné podklady (aj podania a vyjadrenia účastníkov). Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6S/268/2013 - 46 zo dňa 16.02.2015 pribral do konania účastníka - Urbársko pozemkové spoločenstvo Mýto pod Ďumbierom. Na súdnom pojednávaní prítomná zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť v súlade s písomným vyjadrením k nej, nakoľko preskúmavané rozhodnutia považovala za zákonné. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutia vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na c) výstavbu lesných ciest a zvážnic, Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na a) vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o), Súd podrobil prieskumu napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby namietajúcej ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nesprávne právne posúdenie veci ako aj nedostatočne zistený skutkový stav. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci v žalobe nie je žalobcom nijako bližšie špecifikovaná, z hľadiska toho, v čom by malo nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi spočívať a preto súd nevedel čomu by mal podrobiť súdny prieskum napadnutých rozhodnutí. Preto túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. Súd však musí uviesť, že správne orgány vo svojich preskúmavaných rozhodnutiach na vec aplikovali správnu právnu normu (zákon č. 543/2002 Z. z.), v adekvátnom rozsahu vec správne právne posúdili na základe riadne zisteného skutkového stavu veci. V danom prípade umiestnenie a výstavba lesnej cesty v území s 3. stupňom ochrany je podmienená súhlasom orgánu ochrany prírody a keďže súhlas bol daný, neexistoval zákonný dôvod na nevydanie súhlasu s jej výstavbou. Ohľadom námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu súd z obsahu spisu zistil, že pred vydaním rozhodnutia správny orgán dôsledne skutkový stav zisťoval a to v náležitom rozsahu pre posúdenie veci a vydanie rozhodnutia. Vychádzal z vyjadrení, stanovísk dotknutých orgánov - Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry, ktoré svoje stanovisko vydalo po uskutočnení miestneho zisťovania, ktoré viedlo k vydaniu jeho druhého súhlasného stanoviska z 14.03.2012 (prvé z 20.02.2012 bolo negatívne a odporučilo časť navrhovanej trasy cesty pretrasovať, nakoľko časť cesty mala zasahovať do územia prírodnej rezervácie Horné Lazy a územia európskeho významu Horné Lazy), Obvodného úradu životného prostredia v Brezne z 24.04.2012, Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici z 07.06.2012. Stanovisko orgánu Štátnej ochrany prírody je podkladom pre vydanie rozhodnutia príslušným správnym orgánom, čo bolo aj konštatované v odôvodnení napadnutých rozhodnutí a v prípade kladného stanoviska mal možnosť správny orgán postupovať v súlade s § 14 ods. 2 písm. a) a § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny tak, ako to učinil v danom konaní 1 stupňový správny orgán. V konaní vypracované stanovisko Štátneho orgánu prírody Slovenskej republiky ako osobitnej odbornej organizácie zo dňa z 14.03.2012 bolo relevantným podkladom pre rozhodovaciu činnosť správnych orgánov a ako také nemohlo byť predmetom správnych úvah správnych orgánov, nakoľko krajské úrady životného prostredia a ani Ministerstvo životného prostredia SR nemajú kompetenciu posudzovať jeho skutkové zistenia. Ako miestne príslušný orgán, do ktorého pôsobnosti spadá predmetné územie vypracoval stanovisko Správa Národného parku Nízke Tatry a v tomto sa po zohľadnení pripomienok v jeho prvom stanovisku k žiadosti účastníka konania z 20.02.2012 vyslovilo s výstavbou cesty súhlas (za splnenia vo vyjadrení stanovených podmienok). S poslednou námietkou nepreskúmateľnosti preskúmavaných rozhodnutí - absencií správnej úvahy v nich, súd nesúhlasí, nakoľko obe rozhodnutia obsahujú náležité odôvodnenie v zmysle ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku s uvedením vyhodnotenia všetkých získaných dôkazov - stanovísk dotknutých orgánov a zároveň hodnotí vplyv na územie európskeho významu Horné Lazy. Konštatuje udelenie súhlasu orgánom ochrany prírody a preto bol prijatý záver o tom, že nebolo nutné meniť hranice tohto chráneného územia. Na pripomienky žalobcu v jeho vyjadrení z 03.07.2012 boli dané dostatočné odpovede v odbornom stanovisku KÚŽP v Banskej Bystrici z 07.06.2012, tvoriaceho obsah odôvodnenia rozhodnutia 1 stupňového rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného reagovalo len na námietky uvedené v odvolaní žalobcu, v ktorom tento poukázal na svoje vo vyjadrení z 03.07.2012 vznesené námietky. Žalovaný vo svojom rozhodnutí potom poukázal na rozhodnutie orgánu 1. stupňa, ktorý sa s námietkami žalobcu adekvátne vysporiadal. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj 1. stupňového správneho orgánu boli vydané v medziach zákona, obsahovali všetky náležitosti na ne kladené (§ 47 ods. 1, 3 správneho poriadku) a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. Súd obe preskúmavané rozhodnutia pokladá za zákonné a postup zisťovania skutkových okolností za dostatočný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.