Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/12/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200111 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200111.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: H.. H. Č., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX R., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. SLV-PS-PK-138/2012 zo dňa 12.12.2012 v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím Hasičského a záchranného zboru č. 26/2012-SSP zo dňa 20.8.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p: SLV-PS-PK-138/2012 zo dňa 12.12.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 70,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.1.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p. SLV-PS-PK-138/2012 zo dňa 12.12.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Hasičského a záchranného zboru č. 26/2012-SSP zo dňa 20.8.2012, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie vrchný inšpektor špecialista, v služobnom úrade Ministerstvo vnútra SR - Prezídium Hasičského a záchranného zboru. Podľa názoru žalobcu, druhostupňové rozhodnutie bolo vydané neoprávnenou osobou, čo spôsobilo jeho neplatnosti, zmätočnosť a je dôvodom na zrušenie. Poukázal na formálne vyhotovenie predmetného rozhodnutia, na okolnosť, že výroková časť je napísaná v prvej osobe jednotného čísla a pod rozhodnutím je podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - E. L.. Uvedená osoba, podľa žalobcu, nie je oprávnená rozhodovať vo svojom mene o odvolaniach proti rozhodnutiam prezidenta hasičského a záchranného zboru. Poukázal na znenie § 13 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len osobitný zákon), podľa ktorého oprávnenou osobou na vydanie rozhodnutia bolo minister vnútra Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že aj podľa § 154a ods. 3 osobitného zákona, bol osobou oprávnenou vo veci rozhodnúť minister vnútra Slovenskej republiky a jeho štátny tajomník nemal predmetnú právomoc stanovenú zákonom a preto jeho akt nie je spôsobilý vyvolať žiadne právne účinky. Uviedol tiež, že druhostupňové rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, správny orgán sa nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu. V rozhodnutí sú len popísané skutkové a právne tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, popísaný procesný postup a stanovisko prvostupňového orgánu. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal len s jednou námietkou žalobcu a všetky ostatné označil za nedôvodné. Posúdenie tejto okolnosti v potrebnom rozsahu neodôvodnil a jeho rozhodnutie sa preto stalo nepreskúmateľným. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že mu bolo pred vydaním druhostupňového rozhodnutia odopreté právo namietať prípadnú zaujatosť členov poradnej odvolacej komisie. Poukázal na ustanovenie § 154a ods. 4 a 11 a uviedol, že doposiaľ nebol vydaný služobný predpis upravujúci podrobnosti po zložení, činnosti a hlasovaní poradnej odvolacej komisie. Zloženie poradnej odvolacej komisie nebolo žalobcovi oznámené a bolo preto porušené jeho právo podľa § 144c osobitného zákona. Žalobca namietal aj nezákonnosť postupu správnych orgánov, v rámci ktorého mimo konania vydal rozhodnutie číslo 26/2012 - SSP zo dňa 20. 8. 2012, čím porušil § 137 ods. 2 osobitného zákona ako aj ďalšie ustanovenia. Žalobcu neinformoval o začatí konania vo veci jeho odvolania z funkcie a prvou písomnosťou, ktorá mu bola doručená, bolo rozhodnutie o odvolaní z funkcie, podľa ktorého mal služobný pomer žalobcu skončiť v deň jeho doručenia, a to 3. 9. 2012. Týmto postupom porušil § 140 ods. 3 osobitného zákona. Prvostupňový správny orgán nekonal v súčinnosti so žalobcom, neumožnil mu vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a predkladať návrhy, len z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia sa možno domnievať, že podkladom na jeho vydanie bol Personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 485/2012, účinný od 15. 6. 2012, čím porušil § 141 ods. 1, 3, 4, § 150a ods. 1 osobitného zákona. Správny orgán žalobcu neoboznámil s obsahom predmetného personálneho rozkazu ani iným rozhodnutím o organizačnej zmene, výsledkom ktorej je zrušenie funkčného miesta žalobcu. Nedostatky neboli odstránené ani v odvolacom konaní. Podľa žalobcu, v správnom konaní bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a právo žalobcu na ochranu pred diskrimináciou podľa § 16 ods. 2 osobitného zákona a článku 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Žalobcovi nebolo ponúknuté iné voľné miesto a prvostupňový správny orgán sa nezaoberal žiadosťou žalobcu o preloženie. Postup voči žalobcovi bol rozdielny ako voči iným príslušníkom. Týmto bolo vopred oznámené, že sa ruší odbor personálnych a sociálnych činností a zriaďuje sa oddelenie personálnych a sociálnych činností Kancelárie prezidenta Hasičského a záchranného zboru, pričom ich platové a iné náležitosti zostávajú nezmenené. Žalobcovi nebola známa okolnosť, prečo nebolo obdobne postupované aj voči jeho osobe. Funkcia žalobcu, ktorú zastával nemala politický charakter a osobitný zákon nepredpokladá prepúšťanie pri zmene vedenia Hasičského a záchranného zboru. S týmito skutočnosťami, ktoré namietal žalobca aj vo svojom odvolaní sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalobca poukázal na okolnosť, že dňa 29. 5. 2012 požiadalo o trvalé preloženie z prezídia Hasičského záchranného zboru na Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Bratislave. Listom zo dňa 21. 6. 2012 prvostupňový správny orgán konštatoval, že služobný pomer žalobcu sa skončil 15. 6. 2012, pričom neinformoval Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Bratislave, že súhlasí s preložením žalobcu o čo bol požiadaný a odignoroval žiadosť žalobcu o udelenie súhlasu s trvalým preložením. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že dňa 3. 9. 2012 mu bolo doručené rozhodnutie č. PHZ-KA4- 2012/2069 zo dňa 17. 8. 2012, ktorým prezident Hasičského a záchranného zboru vyhovel odvolaniu žalobcu a zároveň aj rozhodnutie č. 26/2012 - SSP zo dňa 20. 8. 2012 o odvolaní z funkcie. Účinky oboch rozhodnutí mali nastať dňom doručenia, 3. 9. 2012. Rozhodnutie o odvolaní z funkcie nemohlo spôsobiť žiadne účinky, pretože služobný pomer žalobcu nebolo obnovený a preto nemohol byť odvolaný z funkcie, ktorú v danom čase nezastával. Obnovenie služobného pomeru nastalo až prevzatím rozhodnutia č. PHZ-KA4-2012/2069 zo dňa 17. 8. 2012. V správnom konaní nebolo preukázané v akom poradí prevzal rozhodnutia, ktoré mu boli doručené v ten istý deň, dňa 3. 9. 2012 a s touto okolnosťou sa nevysporiadal ani žalovaný. Prvostupňový správny orgán preto rozhodoval o skutočnosti, ktorá v čase vydania prvostupňového napadnutého rozhodnutia ešte neexistovala. Okrem tohto nedostatku je predmetné rozhodnutie v rozpore s predchádzajúcim právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol viazaný. Je obsahovo identické s rozhodnutím číslo 23/2012 - SSP zo dňa 15. 6. 2012, ktoré bolo v rámci autoremedúry zrušené pre nezákonnosť. Ak prvostupňový správny orgán v plnom rozsahu autoremedúrou vyhovel odvolaniu žalobcu, je v rozpore s princípmi logického uvažovania a zákonom, ak následne vydal prvostupňové rozhodnutie obsahovo úplne identické s predtým zrušeným nezákonným rozhodnutím. Žalobca poukázal na prehľad zmien v tabuľke zloženia a počtov Personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 485/2012, s ktorým však žalobca nebol v správnom konaní oboznámený. Z predmetného prehľadu zmien vyplýva, že bol zrušený odbor personálnych a sociálnych činností a bolo vytvorené oddelenie personálnych a sociálnych činností organizačne podriadené pod Kanceláriu prezidenta Hasičského a záchranného zboru. Na toto oddelenie bolo presunuté aj funkčné miesto žalobcu s identifikačným kódom SAP 32689. Funkčné miesto, ktoré žalobca zastával teda nebolo v žiadnom prípade zrušené. Došlo len k presunu jeho funkčného miesta v rámci zmeny organizačnej štruktúry, čo potvrdzuje aj informácia uvedená na strane 5 tohto prehľadu zmien. Neobstojí preto argument, že organizačnou zmenou došlo k zrušeniu celého odboru a teda aj miesta žalobcu a zachovanie identifikačného kódu je len technickou záležitosťou, pretože zmenu je potrebné skúmať z hľadiska jej obsahu. Z personálneho rozkazu vyplýva, že nedošlo k zníženiu počtu funkčných miest a preto neboli naplnené podmienky na odvolanie žalobcu podľa § 60 ods. 3 osobitného zákona. Podľa názoru žalobcu, svojim prístupom prvostupňový správny orgán zneužil svoju právomoc voči žalobcovi a porušil tak § 16 ods. 3 a 5 osobitného zákona. Odvolací orgán podľa žalobcu porušil aj zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia podľa § 154 a ods. 4 osobitného zákona, čím spôsobil žalobcovi škodu formou ušlého funkčného platu za obdobie neodôvodnených prieťahov. Odvolanie žalobcu bolo správnemu orgánu doručené dňa 18. 9. 2012 a jeho povinnosťou bolo vydať rozhodnutie do 60 dní. Podľa jeho názoru, list správneho orgánu zo dňa 23. 11. 2012, ktorým malo dôjsť k predĺženiu lehoty na vydanie rozhodnutia, bol vydaný neoprávnenou osobou. Zároveň neobsahoval informáciu, v akej konkrétnej lehote by malo byť vydané rozhodnutie, čo je v rozpore s ustanovením § 141 ods. 6 osobitného zákona. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a tohto zaviazal k úhrade trov konania vzniknutých žalobcovi. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal správnosť označenia žalovaného v žalobe ako : 1/ Štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2/: minister vnútra Slovenskej republiky z dôvodu, že uvedené subjekty nie sú pasívne legitimované v danom konaní a žiadal voči ním konanie zastaviť. Poukázal na ustálenú judikatúru súdov, v zmysle ktorej je žalovaným pri rozhodnutiach podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p., druhostupňový správny orgán, ktorý rozhodol o odvolaní alebo rozklade. V danom prípade je pasívne legitimovaným subjektom príslušné ministerstvo. Ďalej uviedol, že personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 485/2012, boli vydané tabuľky zloženia a počtov príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorou došlo k zmene systemizácie, k zrušeniu miesta vrchného inšpektora špecialistu, obsadené žalobcom. Bol zrušený odbor personálnych a sociálnych činností a vzniklo oddelenie personálnych a sociálnych činností organizačne začlenené do Kancelárie prezidenta Hasičského a záchranného zboru. Na základe uvedeného vydal prezident Hasičského a záchranného zboru rozhodnutie číslo 23/2012 - SSP, ktorým bol žalobca podľa § 60 ods. 3 osobitného zákona, odvolaný z funkcie vrchný inšpektor špecialista. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené počas pracovnej neschopnosti, a preto bolo po podaní odvolania v rámci autoremedúry zrušené. Následne bolo vydané ďalšie rozhodnutie číslo 26/2012 - SSP, na základe tých istých skutkových okolností. Predmetné rozhodnutie bolo po podaní odvolania žalobcom potvrdené. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe. Podklady rozhodnutia, ktoré tvorili personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 485/2012 mal žalobca k dispozícii, tieto mu boli ministerstvom poskytnuté. Komplexné vyjadrenie ku konaniu a podkladom poskytol v rámci odvolania, na základe ktorého bolo prvé rozhodnutie zrušené a vo veci sa opätovne rozhodlo. Tvrdenie žalobcu o tom, že prvým úkonom služobného úradu bolo doručenie rozhodnutia o odvolaní z funkcie dňa 3. septembra 2012 jej zavádzajúce. Rozhodnutie nadväzovalo na predchádzajúce odvolacie konanie, ktoré jednoznačne prebiehalo. Opodstatnenosť striktnej a doslovnej aplikácie deviatej hlavy osobitného zákona je relevantná v prípade disciplinárnych konaní, v konaní o náhrade škody, kde je potrebné zisťovať skutočný stav veci. V prípade daného konania bol realizovaný následok objektívnej skutočnosti. V zmysle súdnej judikatúry, v prípade skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov je postačujúce oboznámenie sa so samotnou organizačnou zmenou priamo vo výpovedi. Vydané prvostupňové rozhodnutia sú síce obsahovo zhodné ale vydané za odlišných skutkových okolností. Žalovaný citoval § 60 ods. 3, 4, § 30 osobitného zákona a uviedol, že organizačnou zmenou bola celá agenda vykonávaná žalobcom zrušená a plnenie úloh, na ktoré bol prijatý sa stalo bezpredmetným. Nezakladá sa na pravde, že miesto žalobcu nebolo zrušené. Uviedol, že systemizácia podľa § 15 ods. 3 zákona, predstavuje zmeny v počtoch príslušníkov ako aj v organizačnej štruktúre jednotlivých organizačných jednotiek zboru. Systemizačnou zmenou je aj zmena organizačnej štruktúry, zrušenie konkrétneho miesta bez reálneho zníženia počtu príslušníkov. Funkčné miesto s popisom služobných činnosti, ktoré vykonával žalobca bolo zrušené a nahradené funkciou vrchný inšpektor špecialista - vedúci oddelenia, na obsadenie ktorého nespĺňal zákonom stanovené podmienky. Miesto „ID“( SAP 32689 ) bolo zachované, bola zmenená jeho funkčná náplň, teda služobné činnosti, ktoré príslušník zaradený na danom mieste vykonáva. V súčasnosti prebiehajú ďalšie zmeny, na základe ktorých došlo aj k zrušeniu oddelenia personálnych a sociálnych činností. Uviedol, že odbor, na ktorom bol žalobca zaradený malo 27 funkčných miest a oddelenie, ktoré po zrušení tohto odboru vzniklo malo len 14 funkčných miest. Neskôr zostali na predmetnom úseku len 4 funkčné miesta. Vzhľadom na okolnosť, že žalobca bol prijatý do dočasnej štátnej služby ako odborník bez osobitnej odbornej spôsobilosti, nebolo možné ponúknuť mu inú funkciu v diametrálne odlišnej oblasti pôsobnosti a uprednostniť ho pred príslušníkom v stálej štátnej službe. K námietke ohľadom neúčinnosti právneho úkonu žalovaný uviedol, že služobný pomer žalobcu nebol právoplatne skončený ale rozhodnutie bolo len predbežne vykonateľné a k právoplatnému skončeniu služobného pomeru ako aj potrebe jeho obnovovania nedošlo. Dňa 3. 9. 2012 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie, ktorým bolo autoremedúrou vyhovené jeho odvolaniu. Zároveň bolo rozhodnuté o vylúčení odkladného účinku odvolania. Z predmetného rozhodnutia teda vyplýva, že služobný pomer žalobcu stále trvá a neskončil dňa 15. 6. 2012. Zároveň mu bolo doručené rozhodnutie, ktorým bol odvolaný z funkcie vrchný inšpektor špecialista a jeho služobný pomer skončil dňom doručenia. Žalovaný nevidí zákonnú prekážku v tom, aby skončil služobný pomer žalobcu dňom doručenia rozhodnutia v ten istý deň ako mu bolo doručené rozhodnutie, ktorým bolo vyhovené jeho predchádzajúcemu odvolaniu. Žalobca opomenul uviesť významnú skutočnosť, že ako jediný z celého zrušeného odboru bol v dočasnej štátnej službe. Z uvedeného dôvodu bol jediným, s ktorým bol skončený služobný pomer. Z uvedeného dôvodu bolo voči nemu postupované inak ako pri ostatných príslušníkoch zaradených v danom odbore. Žalobca nemal osobitnú odbornú spôsobilosť a jeho služobný pomer bol založený len na dobu určitú. Ochrana pred skončením služobného pomeru sa vzťahuje výlučne na príslušníkov v štátnej stálej službe. Podľa názoru žalovaného, správne orgány konali v súlade so zákonom, rešpektovali všetky procesné zásady, a preto žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo na nariadenom pojednávaní. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy (druhá hlava piatej časti O.s.p.) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 4, ods. 1 a 2 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády poradný hlas. Podľa § 11, ods. 1, písm. c) cit. zákona, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre Policajný zbor a Hasičský a záchranný zbor, Z uvedeného vyplýva, že pasívne legitimovaným subjektom, a teda jediným žalovateľným subjektom v danom prípade, je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (označený žalobcom ako žalovaný v treťom rade) , ktorý rozhodoval v poslednom stupni. Žalobcom označený žalovaný v 1. rade: Štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a žalovaný v 2. rade: minister vnútra Slovenskej republiky predstavujú len organizačnú zložku, subjekty oprávňujúce zastupovať ministerstvo v určenom rozsahu a nemôžu vystupovať ako žalovaná strana. Na základe uvedeného súd v rámci vlastnej kompetencie nebral do úvahy žalobcom označených žalovaných v 1. a 2. rade, pretože nespĺňali zákonom stanovenú podmienku podľa § 250 ods. 4 O.s.p. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 15. 6. 2012 vydal Prezident hasičského a záchranného zboru rozhodnutie, ktorým žalobcu odvolal podľa § 60 ods. 3 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore z funkcie vrchný inšpektor špecialista dňom 15. 6. 2012. Predmetné rozhodnutie žalobca prevzal dňa 15. 6. 2012. Rozhodnutie bolo odôvodnené okolnosťou, že došlo k zníženiu počtu funkčných miest v súvislosti so zmenami tabuliek zloženia a počtov Prezídia hasičského a záchranného zboru a dňom 15. 6. 2012 sa ruší funkcia vrchný inšpektor špecialista príslušníka v dočasnej štátnej službe. V spise sa nachádza predmetný personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 485/2012 týkajúci sa zmien zloženia a počtov Prezídia hasičského a záchranného zboru z ktorého vyplýva, že sa dňom 15. 6. 2012 zriaďuje oddelenie personálnych a sociálnych činností, v rámci ktorého má funkciu vrchného inšpektora špecialistu vykonávať osoba v hodnosti plukovník. Z prvostupňového rozhodnutia ako i z ďalších dokladov založených v administratívnom spise vyplýva, že žalobca ako príslušník v dočasnej štátnej službe mal hodnosť poručík. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca dňa 28. 6. 2012 odvolanie. Prvostupňový orgán odvolaniu vyhovel a rozhodnutím zo dňa 17. 8. 2012 rozhodnutie zo dňa 15. 6. 2012 zrušil s tým, že predmetné rozhodnutie neodôvodnil, pretože vyhovel odvolaniu žalobcu. Dňa 20. 8. 2012, Prezident hasičského a záchranného zboru vydal rozhodnutie č. 26/2012 - SSP, ktorým žalobcu odvolal podľa § 60 ods. 3 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore z funkcie vrchný inšpektor špecialista, dňom doručenia rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že dňom 15. 6. 2012 došlo k zrušeniu funkcie vrchný inšpektor špecialista príslušníka v dočasnej štátnej službe. Obe rozhodnutia boli žalobcovi doručené v ten istý deň, 3. 9. 2012. Voči rozhodnutiu o odvolaní z funkcie, podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol dôvody obsahom sa zhodujúce aj s námietkami uvedenými v žalobe. V spise sa nachádza list žalovaného zo dňa 3. 10. 2012, ktorým vyzval žalobcu na podanie vyjadrenia k podkladom pre rozhodnutie o odvolaní a informoval ho o možnosti doplnenia. Žalobca nahliadol do spisu dňa 17. 10. 2012. Podaním zo dňa 17. 10. 2012 žalobca vyjadril svoje stanovisko k veci. Rozhodnutím zo dňa 12. 12. 2012, štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, E. L. v mene žalovaného, rozhodnutím Č.p.: SLV-PS-PK- 138/2012 potvrdil napadnuté rozhodnutie č. 26/2012 - SSP zo dňa 20. 8. 2012 a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol stanovisko obsahom sa zhodujúce s vyjadrením k žalobe popísanom vyššie. Podľa ust. § 13 ods. 1 až 6 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení účinnom v čase začatia konania, v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje vedúci služobného úradu. Vedúcim služobného úradu je a) minister vo vzťahu k 1. prezidentovi zboru, 2. príslušníkom zaradeným na vykonávanie služobných činností na iný útvar ministerstva ako prezídium (ďalej len "iný útvar ministerstva") a príslušníkom zaradeným na plnenie úloh pre zbor na iný orgán štátnej správy, alebo v rozsahu ním ustanovenom iná osoba podľa odseku 2, b) prezident zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na prezídiu zboru a ním riadených zariadeniach zboru a k riaditeľom krajských riaditeľstiev zboru, c) riaditeľ krajského riaditeľstva zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na krajskom riaditeľstve zboru a ním zriadených pracoviskách, k riaditeľom okresných riaditeľstiev zboru a k príslušníkom zaradeným na okresných riaditeľstvách zboru a riaditeľ Krajského riaditeľstva zboru v Bratislave aj vo vzťahu k veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a k príslušníkom zaradeným na Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) riaditeľ Horskej záchrannej služby vo vzťahu k príslušníkom Horskej záchrannej služby. Nadriadeným môže byť len príslušník, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby; to neplatí, ak ide o ministra. Ak je príslušník zaradený na vykonávanie služobných činností na iný útvar ministerstva alebo na plnenie úloh pre zbor na iný orgán štátnej správy, jeho nadriadeným môže byť aj príslušník v štátnej službe, 10b) vedúci štátny zamestnanec 10c) alebo vedúci zamestnanec. 10d) Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie a) ministerstvo, b) krajské riaditeľstvo zboru, c) Horská záchranná služba. Osobným úradom vo veci uplatňovania služobného pomeru je úrad, ktorý je osobitným útvarom služobného úradu, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu. Osobným úradom vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného; úlohy služobného úradu a osobného úradu prezidenta zboru plní organizačný útvar ministerstva určený ministrom. Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa § 3, § 12 ods. 3 alebo podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 138, v konaní v prvom stupni koná a rozhoduje služobný orgán, ktorým je a) minister vo vzťahu k prezidentovi zboru a v rozsahu určenom v tomto zákone aj voči inému príslušníkovi, b) prezident zboru vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na prezídiu zboru a ním riadenom zariadení, k riaditeľovi krajského riaditeľstva zboru a v rozsahu určenom v tomto zákone aj voči inému príslušníkovi, c) riaditeľ krajského riaditeľstva zboru vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na krajskom riaditeľstve zboru a ním zriadenom pracovisku, k riaditeľovi okresného riaditeľstva zboru a k príslušníkovi zaradenému na okresnom riaditeľstve zboru a riaditeľ Krajského riaditeľstva zboru v Bratislave aj vo vzťahu k veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a k príslušníkovi zaradenému na Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, d) služobný posudkový lekár podľa § 17 ods. 3, e) riaditeľ Horskej záchrannej služby vo vzťahu k príslušníkovi Horskej záchrannej služby. Podľa § 30 ods. 1 až 4 tohto zákona, dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Dočasnú štátnu službu možno vykonávať opakovane. Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať uchádzača na zastupovanie príslušníka počas pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, neplateného služobného voľna alebo ak sa ním obsadzuje voľné miesto podľa odseku 1. Príslušník v dočasnej štátnej službe, ktorý spĺňa kvalifikačnú požiadavku osobitnej odbornej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu a uplynula mu skúšobná lehota, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia vymenovaný do stálej štátnej služby. Príslušník v dočasnej štátnej službe má rovnaké postavenie ako príslušník v stálej štátnej službe, ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa ust. § 59 ods. 1 až 3 zákona, služobný pomer príslušníka, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí a) odvolaním z funkcie z dôvodov uvedených v § 60 ods. 1 až 3, b) na základe písomnej žiadosti príslušníka podľa § 61, c) v skúšobnej lehote podľa § 62 alebo d) na základe zákona podľa § 63. Služobný pomer zaniká smrťou príslušníka alebo vyhlásením príslušníka za mŕtveho. Písomné rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a) a b), písomné oznámenie o skončení služobného pomeru príslušníka v skúšobnej lehote podľa odseku 1 písm. c) a písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru príslušníka podľa odseku 1 písm. d) vydá vedúci služobného úradu. Podľa ust. § 60 ods. 1 až 4 zákona, služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník prestal spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to a) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky, b) nemá pobyt na území Slovenskej republiky. Služobný úrad môže skončiť služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu. V prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak sa v systemizácii znížil počet funkčných miest. Služobný pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie; podanie odvolania nemá odkladný účinok, ak služobný úrad skončí služobný pomer z dôvodov podľa odsekov 1 a 3 Podľa § 140 ods. 1 až 3 osobitného zákona, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet služobného orgánu. Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený služobnému orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí konania služobný orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania. Podľa ust. § 141 ods. 1 až 9 predmetného zákona, služobný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol spoľahlivo zistený stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na rozhodnutie. Služobný orgán pri posudzovaní veci objasňuje všetky rozhodujúce okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Služobný orgán postupuje v konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi. Služobný orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, je povinný mu umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Služobný orgán je povinný dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočných prieťahov v konaní. Účastník konania je povinný postupovať v konaní tak, aby nesťažoval a neodôvodnene nepredlžoval konanie. Služobný orgán nariadi ústne pojednávanie a) v disciplinárnom konaní podľa § 79 až 83, alebo b) ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť obhliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste obhliadky. Ústne pojednávanie je neverejné, ak tento zákon alebo služobný orgán neustanoví inak. Ak je to potrebné, služobný orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon. Podľa ust. § 150a ods. 1 až 4 cit. zákona, služobný orgán je povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený služobný orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu alebo ak sa priznáva nárok, ktorý príslušníkovi vznikol zo zákona. Podľa ust. § 154a ods. 1 až 4 a 11 cit. zákona, služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov. Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia odvolania, predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu. O tejto skutočnosti upovedomí účastníka konania. Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania prvostupňovému orgánu, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej odvolacej komisii. Podrobnosti o zložení, činnosti a hlasovaní poradnej odvolacej komisie ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podľa ust. § 155 cit. zákona, proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Na rozklad a konanie o ňom sa primerane vzťahujú ustanovenia o odvolaní. V danom prípade súd z obsahu spisu zistil, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nekonal služobný orgán v úzkej súčinnosti so žalobcom, neumožnil mu vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Svoju povinnosť konať v súčinnosti s účastníkom konania splnil až pred vydaním druhostupňového rozhodnutia. Podľa názoru súdu, bolo potrebné so žalobcom konať a postupovať s ním ako v prípade príslušníka v stálej štátnej službe. Prvostupňový správny orgán preto porušil procesné práva žalobcu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Súd ďalej zistil, že podľa prehľadu zmien v tabuľke zloženia a počtov týkajúce sa Prezídia hasičského a záchranného zboru účinného od 15. 6. 2012 nevyplýva, že by došlo k zmene v počte systemizovaných miest, je zrejmé že mohlo dôjsť k zmene obsahovej náplne určeného miesta vykonávaného žalobcom a k zmene v požadovanej hodnosti na jej vykonávanie, čo súvisí aj so zaradením do stálej alebo dočasnej štátnej služby, avšak táto skutočnosť z napadnutých rozhodnutí jednoznačne nevyplýva. V žalobcom napadnutom rozhodnutí žalovaný podrobnejšie nerozviedol k akej zmene služobných činnosti v danom prípade došlo. Z obsahu spisu nie je zrejmé akú činnosť žalobca do 15. 6. 2012 vykonával a aká činnosť spadala pod novovytvorené funkcie. Keďže z obsahu predložených podkladov nie je možné zistiť či skutočne došlo k zníženiu funkčných miest, nie je možné napadnuté rozhodnutie riadne preskúmať. Súd ďalej zistil, že v mene žalovaného vydal napadnuté rozhodnutie štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s tým, že tak malo vykonať po prerokovaní odvolania v poradnej komisii žalovaného. V spise sa nenachádza žiaden doklad potvrdzujúci zriadenie poradnej komisie ani výsledok jej prerokovania. Súd v danom prípade nezistil vydanie služobného predpisu, ktorý by ustanovil podrobnosti o zložení, činnosti a hlasovaní poradnej odvolacej komisie. Bez preukázania uvedeného postupu, je preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného nemožné. Podľa vyššie uvedených predpisov, je príslušným a na rozhodnutie v danej veci v 2. stupni, minister vnútra Slovenskej republiky, ktorý môže delegovať svoju právomoc na štátneho tajomníka. V spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci, že by uvedeným spôsobom prešla právomoc ministra na pána E. L., štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Doručenie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20. 8. 2012 o odvolaní z funkcie súčasne s rozhodnutím o zrušení predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia zo dňa 17. 8. 2012 súd nepovažuje za takú vadu, ktorá by spôsobila neúčinnosť rozhodnutia o odvolaní z funkcie zo dňa 20.8.2012. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 70 € a z odmeny advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za dva úkony (prevzatie veci, podanie žaloby) v roku 2011 podľa § 14 ods. 1, písm. a) a b) vyhl., v sume 2 x 123,50 € v súlade s ust. § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky a paušálnej náhrady náležiacej úkonom, 2 x 7,41 €. Spolu priznaná náhrada predstavuje čiastku 261,82 €. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.