Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/22/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200146 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200146.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: VOLINIA s.r.o. Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47 242 469, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Marônek & Partners s.r.o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47 234 661, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava v Bratislave, Ševčenkova 32, 850 00, Bratislava, P.O.BOX 154, o preskúmanie rozhodnutia - Oznámenia o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov č. 9101302/5/3426012/12/Kiss zo dňa 19.11.2012, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.01.2013 žalobca žiadal súd, aby preskúmal rozhodnutie - Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) č. 9101302/5/3426012/12/Kiss zo dňa 19.11.2012. Svoju žalobu odôvodnil skutočnosťou, že voči takémuto správnemu aktu neexistuje možnosť podania riadneho opravného prostriedku a nadobudlo právoplatnosť doručením žalobcovi dňa 23.11.2012. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá vznikla ako právny nástupca obchodnej spoločnosti MAPUTO s.r.o. so sídlom na Bancíkovej ul. 1/A v Bratislave. Právny predchodca žalobcu bol registrovaným platiteľom DPH, mal pridelené IČ DPH a zanikol bez likvidácie rozdelením. Na základe projektu rozdelenia vznikol žalobca ako nástupnícka spoločnosť, ktorá dňa 22.10.2012 podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH oznámil daňovému úradu skutočnosť, že dňom 10.10.2012 sa stal platiteľom DPH z dôvodu právneho nástupníctva pôvodného platiteľa DPH. Následne žalovaný nevydal rozhodnutie, ale len listom zo dňa 19.11.2012 žalobcovi oznámil, že registráciu pre DPH nevykoná a osvedčenie o registrácii pre DPH nevydá z dôvodu, že zistil skutočnosti v zmysle ktorých právny predchodca žalobcu, ktorý získal postavenie platiteľa DPH ku dňu svojho zániku nebol zdaniteľnou osobou s ekonomickou činnosťou na pokračujúcej báze. Platiteľom sa stáva zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý je zdaniteľnou osobou. Keďže právny predchodca žalobcu nebol zdaniteľnou osobou, nemôže sa ňou stať ani jej právny nástupca. Podľa názoru žalovaného, zánik pôvodnej obchodnej spoločnosti bez likvidácie rozdelením je vykonaný formálne, účelovo, z dôvodu získania výhody postavenia platiteľa DPH nástupníckych spoločnosti. Žalobca v žalobe citoval ustanovenie § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 6 zákona o DPH, článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru je nutné rozlišovať povinnú, dobrovoľnú a zákonnú registráciu pre DPH, pričom vo všetkých prípadoch sa jedná len o registračné konanie správcu dane, ktorého výsledkom je rozhodnutie o merite veci. Pri povinnej registrácii sa musí daňový subjekt registrovať pre DPH pri dosiahnutí stanoveného obratu na základe zákona, pri dobrovoľnej registrácii je na vôli daňového subjektu či sa zaregistruje pre DPH. Žalobca nadobudol postavenie platiteľa DPH zo zákona, pričom dňa 12.10.2012 oznámil správcovi dane (doručil 22.10.2012), že sa stal platiteľom DPH ku dňu 10.10.2012 jeho zápisom do obchodného registra titulom zániku svojho predchodcu bez likvidácie podľa § 4 ods. 6, druhá veta zákona o DPH. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že daňový úrad musí vydať osvedčenie o DPH do siedmych dní odo dňa oznámenia skutočnosti predpokladanej zákonom. Zákon pri tomto druhu registrácie iný postup nepripúšťa. Úkon žalovaného má len deklaratórnu povahu, nespôsobuje vznik práv a povinností. Napriek tomu, že žalovaný nekonal a nevydal žalobcovi identifikačné číslo DPH, žalobca sa považuje za platiteľa DPH. Samotné pridelenie príslušného čísla a vydanie osvedčenia je len potvrdením skutočnosti. Žalobca zdôraznil, že v prípade zániku obchodnej spoločnosti, platiteľa DPH rozdelením, sa stávajú vznikajúce spoločnosti právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti dňom zápisu do obchodného registra. Týmto dňom sa nástupnícka spoločnosť stáva platiteľom, zdaniteľnou osobou. Žalobca v žalobe realizoval výklad ustanovenia § 4 ods. 6 druhá veta zákona o DPH, poukázal na dôvodovú správu, na základe čoho dospel k záveru, že ako právny nástupca platiteľa DPH sa stal aj on zdaniteľnou osobou. Podľa jeho názoru, počas trvania registrácie pre DPH platí zákonná domnienka, že subjekt registrovaný pre DPH je zároveň aj zdaniteľnou osobou, a to až do času, kým sa nepreukáže opak. Výklad uvedeného ustanovenia žalovaným nie je správny. Uviedol, že právo podať žiadosť o dobrovoľnú registráciu k DPH priznáva zákon každej zdaniteľnej osobe bez ohľadu na to, či vykonala v čase podania žiadosti už zdaniteľné obchody. Postačuje príprava a plánovanie realizácie zdaniteľných obchodov. Samotné vydanie živnostenských listov či zápis do obchodného registra možno považovať za zámer vykonávať ekonomickú činnosť. Zákon vychádza zo stavu, že už uvedeným okamihom sa daňový subjekt stáva zdaniteľnou osobou, pretože zápis v obchodnom registri s vydaným oprávnením na podnikanie je dostatočným dôkazom, ktorý preukazuje jeho zámer vykonávať podnikanie. Zákon predpokladá, že samotné predloženie výpisu z obchodného registra je znakom definície zdaniteľnej osoby, nakoľko samotné nadobudnutie oprávnenia podnikať a registrácia k DPH možno charakterizovať ako zámer, plán vykonávať ekonomickú činnosť podľa zákona o DPH. V prípade žalobcu sa jedná o registráciu pre DPH na základe zákona, pričom samotný zákon predpokladá, že zdaniteľnou osobou je novovzniknutá spoločnosť bez nutnosti ďalšieho preukazovania akejkoľvek ekonomickej aktivity. Argumentácia žalovaného, že rozdelenie platiteľa DPH bolo vykonané účelovo, podľa názoru žalobcu neobstojí. Právni nástupcovia ktorí vznikli na základe projektu rozdelenia boli založení aj za účelom podnikania. Samotná skutočnosť, že spoločník pri vzniku spoločnosti má záujem previesť obchodný podiel neznamená, že by sa spoločnosť zakladala za účelom jej predaja. Predaj obchodného podielu je vecou jej spoločníkov a nie spoločnosti, v rámci ktorej k predaju obchodného podielu dochádza. Žalovaný nebol oprávnený odmietnuť registráciu podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH, pretože nemôže skúmať okolnosti zániku platiteľa DPH a ani okolnosti vzniku jeho právneho nástupcu. Daňový úrad je povinný v okamihu splnenia podmienok predpokladaných zákonom vykonať registráciu daňového subjektu pre DPH a vydať osvedčenie o registrácii pre DPH. V prípade žalobcu nedochádza k registrácii na dani na základe žiadosti, ale na základe oznámenia o tom, že sa daný subjekt stal platiteľom DPH. Z uvedeného dôvodu nemôže žalovaný postupovať podľa § 67 ods. 6 daňového poriadku. Zákonné možnosti zamietnutia registrácii pre DPH sa vždy vzťahujú len na registráciu na základe žiadosti daňového subjektu. V súvislosti s registráciou podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH zákon neumožňuje iné konanie ako vykonanie registrácie pre DPH. V danom prípade sa nejedná o rozhodovaciu činnosť správcu dane ale iba o registračnú činnosť. Žalobca ďalej v žalobe citoval ustanovenie § 3 ods. 7 a 9 daňového poriadku a uviedol, že uvedené ustanovenia ako aj iné predpisy vychádzajú zo zásady rovnosti práv a povinností daňových subjektov, pričom správca dane má dbať na to, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Pri rovnakom skutkovom stave v dvoch zhodných konaniach rozhodol správca dane úplne inak (postup pri registrácii spoločnosti MAPUTO s.r.o.). Podľa názoru žalobcu, na vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaný nie je zákonom splnomocnený, vydal rozhodnutie o niečom, čo nepatrí do sféry jeho kompetencie a právomoci. Jednalo sa o nulitný správny akt. Na takéto nulitné rozhodnutie treba prihliadať tak, akoby nebolo vydané. Na základe uvedených dôvodov dospel žalobca k názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie postihnuté vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a žiadal súd, aby rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie prípadne konanie zastavil. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 05.03.2013 uviedol, že ako miestne príslušný správca dane, pred vydaním oznámenia o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, vykonal potrebné prešetrovanie, na základe ktorého získal dôkazy, prehodnotením ktorých dospel k záveru, ktorý oznámil žalobcovi vo forme Oznámenia zo dňa 19.11.2012. Daňový subjekt zaslal správcovi dane oznámenie zo dňa 12.10.2012, že sa stal právnym nástupcom kvartálneho platiteľa DPH, ktorý zanikol bez likvidácie rozdelením na 20 spoločností, a že nastali okolnosti podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH a z tohto dôvodu sa stáva platiteľom DPH a žiada o vydanie osvedčenia o registrácii. Jednalo sa o oznámenie, ktoré nemalo za následok začatie daňového konania a vydanie rozhodnutia v daňovom konaní. Keďže zákon o DPH ani zákon č. 563/2009 o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok), neukladá správcovi dane vydať v takomto prípade rozhodnutie, správca dane nebol povinný ale ani oprávnený rozhodovať o oznámení žalobcu. Z uvedeného dôvodu správca dane žiadne rozhodnutie nevydal, vydal len oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, pričom sa nejednalo o rozhodnutie, ktoré by muselo mať náležitosti podľa § 63 daňového poriadku. Námietka žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí absentuje výrok a poučenie o opravnom prostriedku je preto neopodstatnená. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na okolnosť, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím podľa § 244 O.s.p. a je preto dôvod na zamietnutie žaloby. Podľa žalovaného sa ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o DPH na žalobcu nevzťahuje, žalobca nesprávne posúdil svoju oznamovaciu povinnosť, pretože oznamovacia povinnosť sa vzťahuje len na zdaniteľné osoby, ktoré sú právnym nástupcom platiteľa. Osoba, ktorá sa stala platiteľom dane podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH oznamuje daňovému úradu skutočnosť, že sa stala platiteľom dane zo zákona. V takomto prípade ak daňový úrad dospeje zo závažných dôvodov k záveru, že osvedčenie nevydá, nevydáva rozhodnutie ale formou listu oznámi, že subjekt sa nestal platiteľom dane zo zákona a osvedčenie o registrácii pre daň nevydá. V oznámení uvedie, z akých dôvodov sa subjekt nestáva zo zákona platiteľom dane. Postavenie platiteľa DPH môže získať len zdaniteľná osoba, a preto je na tejto osobe, aby preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby. Zdaniteľnou osobou na účely DPH sa rozumie každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2, bez ohľadu na účel alebo výsledok tejto činnosti. Čo sa rozumie ekonomickou činnosťou upravuje § 3 ods. 2 zákona o DPH. Ekonomickou činnosťou sa na účely DPH rozumie každá činnosť, ktorá sa vykonáva na určitej pokračujúcej báze. Skutočnosť, že novozaložená spoločnosť nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nemusí ešte znamenať, že táto spoločnosť nie je zdaniteľnou osobou na účely DPH. Naopak, z judikatúry súdneho dvora EÚ vyplýva, že pri posudzovaní zámeru vykonávať ekonomickú činnosť má finančná správa právo vyžadovať, aby deklarovaný zámer vykonávania ekonomickej činnosti bol potvrdený objektívnymi dôkazmi. To znamená, že daňový úrad žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre DPH nevyhovie, ak má dôkazy o tom, že žiadateľ o registráciu nevie svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody preukázať. Žalovaný sa nestotožňuje so závermi žalobcu, že správca dane registruje daňové subjekty k DPH automaticky iba na základe žiadosti bez ďalšieho zisťovania. Podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stal právnym nástupcom. Uvedené ustanovenie upravuje, kedy sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom DPH zo zákona bez toho, aby musela prejsť procesom podania žiadosti o registráciu a rozhodnutia daňového úradu. Daňový úrad je však povinný vydať osvedčenie iba v prípade, ak sú naplnené zákonom stanovené predpoklady. Právna norma jednoznačne stanovuje, že nie každý právny nástupca platiteľa DPH sa stáva automaticky platiteľom DPH, ale iba taký právny nástupca, kto je zdaniteľnou osobou sa stáva automaticky platiteľom DPH. Podľa § 3 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Keďže žalobca nespĺňa atribúty zdaniteľnej osoby, nemohol sa dňom svojho vzniku stať platiteľom DPH zo zákona, aj keď je právnym nástupcom platiteľa DPH. Oznámením o nevydaní osvedčenia správca dane nezasiahol do právneho postavenia žalobcu, pretože samotné oznámenie iba deklaruje, že žalobca ku dňu svojho vzniku nezískal právne postavenie platiteľa DPH. Žalovaný poukázal na dátum podania oznámenia žalobcu o svojom právnom nástupníctve po platiteľovi DPH a dátum vyhotovenia napadnutého oznámenia z ktorých vyplýva, že vo veci konal v zákonom určenej lehote. Skutočnosť, že žalobca ku dňu svojho vzniku nevykazoval základné atribúty zdaniteľnej osoby správca dane odvodil od skutočnosti, že ani právny predchodca žalobcu nevykazoval atribúty zdaniteľnej osoby v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o DPH. Spoločnosť MAPUTO s.r.o. napriek tomu, že bola registrovaná ako platiteľ pre daň v skutočnosti nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, čo vyplýva z podaní daňových priznaní k DPH. V predmetných daňových priznaniach nedeklarovala dodanie tovarov a poskytovanie služieb v ktoromkoľvek výrobnom alebo obchodnom odvetví, z ktorých by spoločnosť dosiahla príjem. Počas svojej právnej existencie podala dve daňové priznania k DPH a to za X.J. XXXX a za III. štvrťrok XXXX, v ktorých deklarovala, že jej v zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť ani nárok na odpočítanie dane. Nepodala daňové priznanie za ďalšie zdaňovacie obdobia až do dňa zániku spoločnosti, čo znamená, že sama ako platiteľ DPH nekonala, pričom tieto skutočnosti by v prípade, ak by spoločnosť nezanikla, viedli správcu dane k zrušeniu registrácie DPH podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona o DPH. Z dokladov predložených predmetnou spoločnosťou vyplýva, že v období od 29. 6. 2012 do 10.10.2012 nemala žiadne výnosy ani náklady, nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiaden hmotný a nehmotný majetok, nevykonávala žiadnu činnosť. Táto okolnosť nepreukazuje vykonávanie ekonomickej činnosti na pokračovacej báze. Žalobca ku dňu svojho vzniku nevykazoval základné atribúty zdaniteľnej osoby z dôvodu, že ani jeho právny predchodca nevykonával atribúty zdaniteľnej osoby. Všetky dokumenty boli doručené správcovi dane a tieto preukazujú, že právny predchodca žalobcu počas svojej krátkej právnej existencie, kedy bol registrovaným platiteľom DPH, nevykonával ekonomickú činnosť podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, a tým nenaplnil znaky zdaniteľnej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH. Z tohto dôvodu ani jeho právny nástupca - žalobca, ku dňu svojho vzniku nemohol byť zdaniteľnou osobou. Z tohto pohľadu sa aj oznámenie žalobcu zo dňa 12.10.2012 javí ako právne irelevantné. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, čomu nepriamo nasvedčujú aj fakty, že jediným spoločníkom žalobcu je spoločnosť M2 Bussiness s.r.o., Bratislava, ktorej konateľom je R. Q., ktorý je jediným konateľom žalobcu. Predmetná spoločnosť sa zaoberá zakladaním spoločností, predáva spoločnosti založené výhradne iba za účelom ďalšieho predaja a nikdy nevykonával žiadnu činnosť. Cena predávaných spoločností sa líši podľa toho, či spoločnosť je platiteľom DPH alebo sa jedná o spoločnosť s ručením obmedzeným bez registrácie DPH. Spoločnosti M2 Bussiness s.r.o. boli v minulosti zamietnuté registrácie pre DPH viacerých ňou založených spoločností, pretože sa jednalo o spoločnosti založené len za účelom ich predaja, pričom tieto neboli zdaniteľnými osobami podľa zákona o DPH. Žalobca vznikol rozdelením platiteľa DPH na 20 nových spoločností, pričom úmyslom spoločníka bolo zabezpečiť pre týchto 20 novozaložených spoločností registráciu DPH zo zákona, aby sa vyhol procesu dobrovoľnej registrácie podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH a povinnosti zložiť zábezpeku na daň. V prípade, ak žalobca následne začne vykonávať ekonomickú činnosť, zákon mu umožňuje požiadať o registráciu DPH podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, pričom oznámenie podal po zákonom stanovenej lehote. Žalovaný sa stotožnil s výrokom žalobcu, podľa ktorého je daňový úrad povinný, ak sú splnené podmienky predpokladané zákonom, vykonať registráciu daňového subjektu pre DPH a vydať daňovému subjektu osvedčenie o registrácii pre DPH. V danom prípade zistil, že neboli splnené podmienky predpokladané zákonom, registráciu nevykonal, osvedčenie o registrácii pre daň nevydal a žalobcu o týchto skutočnostiach informoval. V prípade, ak by podľa názoru žalobcu žalovaný vydal nulitné rozhodnutie, mal možnosť využiť inštitút upravený v daňovom poriadku podľa ustanovenia § 64. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. v rozsahu žaloby podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. I keď sa jedná o úkon žalovaného vo forme vydania neformálneho rozhodnutia - oznámenia, je podľa názoru súdu takýto úkon odporcu preskúmateľný v rámci skúmania zákonnosti postupu žalovaného v súlade s ust. § 247 ods. 3 a 244 ods. 3 O.s.p., pretože sa dotýka záujmov žalobcu. V danom prípade súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa 22.10.2012 žalobca doručil odporcovi podanie označené ako „Oznámenie“, z obsahu, ktorého vyplýva, že žalobca sa dňom 10.10.2012 stal platiteľom DPH podľa § 4 ods. 6 druhá veta zákona o DPH z dôvodu, že sa stal právnym nástupcom platiteľa DPH, spoločnosti MAPUTO s.r.o., ktorý zanikol bez likvidácie dňa 10.10.2012 a rozdelil sa na 20 samostatných spoločností, ktoré sa stali jej právnymi nástupcami, žiadal, aby platiteľa - žalobcu, registroval pre DPH, vydal mu osvedčenie o registrácii pre DPH a pridelil identifikačné číslo pre DPH bezodkladne, najneskôr do siedmych dní odo dňa doručenia oznámenia. K žiadosti pripojil potvrdenie o vykonaní zápisu žalobcu, výpis obchodného registra, ako i jeho právneho predchodcu. Dňa 19.11.2012 žalovaný vydal žalobou napadnuté Oznámenie. V texte predmetného oznámenia žalovaný uviedol dôvody pre nevydanie osvedčenia v zhode s obsahom vyjadrenia k žalobe popísanom vyššie. V spise sú pripojené daňové priznania právneho predchodcu žalobcu, z ktorých vyplývajú skutočnosti uvedené žalovaným vo vyjadrení k žalobe, preukazujúce, že tento nebol reálnym platiteľom DPH, nevykazoval žiaden príjem z ekonomickej či inej činnosti ani existenciu hmotného či nehmotného majetku spoločnosti okrem splateného základného imania. Podľa ust. § 163 daňového poriadku, na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa ust. § 58 ods. 1 a 4 daňového poriadku, v znení účinnom k relevantnému dňu, daňové konanie začína a) na návrh účastníka daňového konania, b) z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Môže začať na návrh daňového subjektu, a to dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci (napr. žiadosť o odklad platenia dane) alebo v deň, keď daňový subjekt doplnil na výzvu príslušného orgánu svoje podanie (napr. odvolanie proti rozhodnutiu). Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania, aj keď je podanie nesprávne označené. Podľa ust. § 67 ods. 1 až 4 daňového poriadku, daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov, je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. V žiadosti o registráciu je daňový subjekt, ktorým je a) fyzická osoba, povinný uviesť 1. meno a priezvisko, 2. adresu trvalého pobytu, 3. rodné číslo, 4. identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené, 5. miesto podnikania; ak uvedie okrem miesta podnikania aj miesto, kde vykonáva podnikateľskú činnosť, vyznačí, kam sa majú doručovať písomnosti, ak sa miesto vykonávania podnikateľskej činnosti líši od miesta podnikania, 6. svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky, 7. hlavný predmet činnosti, 8. dane, ku ktorým žiada registráciu, 9. čísla účtov vedených v bankách, na ktorých budú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, 10. splnomocnenca na doručovanie, ak ide o fyzickú osobu podľa § 9 ods. 11, 11. ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov, 1) b) právnická osoba, povinný uviesť 1. obchodné meno, 2. sídlo, 3. identifikačné číslo organizácie, 4. svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky, 5. hlavný predmet činnosti, 6. dane, ku ktorým žiada registráciu, 7. čísla účtov vedených v bankách, na ktorých budú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, 8. štatutárny orgán alebo osoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu v daňových veciach konať, 9. splnomocnenca na doručovanie, ak ide o právnickú osobu podľa § 9 ods. 11, 10. ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov. K žiadosti o registráciu daňový subjekt priloží prílohy podľa osobitných predpisov. Správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách podľa odseku 3, a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť. V danom prípade oznámenie žalobcu zo dňa 12.10.2012, ktorým žalovanému oznámil zánik právneho predchodcu a jeho rozdelenie na 20 samostatných subjektov a svoje právne nástupníctvo nemožno považovať za úkon žalobcu - návrh na začatie registračného konania podľa ust. § 67 daňového poriadku, pretože neobsahoval zákonom požadované náležitosti, nebolo realizované na určenom tlačive, nebolo ho preto možné považovať ani za neúplné podanie pri ktorom by mu vyplývala povinnosť vyzvať žiadateľa o jeho doplnenie. Z uvedeného dôvodu podanie žalobcu nie je možné považovať za návrh na začatie registračného konania ale za podanie z ktorého žalovanému nevyplývala povinnosť začať registračné konanie, pretože nebolo realizované spôsobom kogentne určeným v právnom predpise. Podľa ust. § 81 ods. 2, 4, 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane. Právnická osoba, ktorá sa zrušuje bez likvidácie, je povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu pred svojím zánikom. Daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň a) na základe žiadosti platiteľa podľa odsekov 1 až 3, ak zistí, že sú splnené podmienky na zrušenie registrácie, b) ak nie sú dôvody na registráciu, a to, ak platiteľ 1. nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 alebo 2. opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie, opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole. Daňový úrad o zrušení registrácie pre daň vydá rozhodnutie, v ktorom určí deň, uplynutím ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom; proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Ak sa právnická osoba zrušuje bez likvidácie, daňový úrad rozhodnutie nevydá a právnická osoba prestáva byť platiteľom dňom jej zániku. Uplynutím dňa, kedy právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom, končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná do desiatich dní odo dňa, kedy prestala byť platiteľom, odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii. Podľa ust. § 4 ods. 6 zákona o DPH, platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom. Z logického a gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že platiteľom DPH sa môže stať právnická osoba, ktorá nadobudne podnik alebo časť podniku platiteľa ako aj zdaniteľná osoba. Z dokladov predložených žalobcom k oznámeniu nevyplýva, že žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu podnik alebo časť podniku na základe zmluvy o predaji podniku alebo časti podniku. Z podaní žalobcu, žalovaného ani z obsahu predloženého spisu zároveň nevyplýva, že by žalobca v čase zániku jeho právneho predchodcu a vzniku jeho nástupníctva bol zdaniteľnou osobou vykonávajúcou akúkoľvek ekonomickú činnosť ku dňu svojho vzniku a okamihu, keď sa stal právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti bez likvidácie, t.j. ku dňu 10.10.2012. Podľa ust. § 69 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že platiteľom je subjekt povinný platiť daň v dôsledku výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Pojem zdaniteľnej osoby a ekonomickej činnosti definuje ustanovenie § 3 ods. 1 a 2 zákona o DPH, podľa ktorého, zdaniteľnou osobou (a teda platiteľom) je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Právny predchodca žalobcu v čase svojej existencie a svojho zániku nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť (nedodával tovar ani službu), nebol reálnym platiteľom DPH, nerealizoval svoj zámer vykonávať ekonomickú činnosť na základe ktorého obdržal osvedčenie o registrácii pre DPH v registračnom daňovom konaní. Z uvedeného dôvodu neboli podľa názoru súdu, v zhode s názorom žalovaného, naplnené zákonné predpoklady aby sa stal žalobca platcom DPH zo zákona (podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH), pretože v okamihu zániku právneho predchodcu žalobcu tento bol len držiteľom osvedčenia o registrácii na DPH, avšak nebol reálnym platiteľom DPH (ani raz počas svojej existencie neuhradil DPH) a zároveň žalobca nebol zdaniteľnou osobou v čase svojho vzniku a právneho nástupníctva po zániku spoločnosti bez likvidácie. Žalovaný podľa názoru súdu postupoval v danom prípade správne, keď podľa vyššie uvedeného oznámenia žalobcu tohto neregistroval pre DPH postupom podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, pretože neboli splnené hmotnoprávne podmienky na registráciu žalobcu na DPH ako právneho nástupcu právnickej osoby, ktorá zanikla bez likvidácie. Zároveň neboli splnené ani zákonom požadované podmienky na začatie registračného konania podľa ust. § 58 ods. 1 v spojitosti s ust. § 67 ods. 1 daňového poriadku, t.j. osobitné (registračné) daňové konanie na základe predmetného podania žalobcu nezačalo, a preto žalovanému nevznikla povinnosť na základe takéhoto úkonu vydať akékoľvek rozhodnutie. Žalovaný žalobcu neformálnym spôsobom informoval o dôvodoch pre ktoré ho nie je možné registrovať pre DPH a nie je možné mu vydať osvedčenie o registrácii pre DPH. Vydaním predmetného oznámenia žalovaný neuložil žalobcovi žiadnu povinnosť, priamo mu z tohto úkonu nevniklo žiadne právo, t.j. nezmenilo sa jeho právne postavenie, nebolo začaté registračné konanie na základe právne relevantného úkonu žalobcu, a preto úkon žalovaného nemusel mať formu rozhodnutia. Podľa názoru súdu, žalovaný postupoval v intenciách zákona, keď vo veci podania žalobcu - navrhovateľa konal, preveroval si skutočnosti potrebné pre zistenie skutkového stavu a podaním zo dňa 19.11.2012 doručenom žalobcovi dňa 23.11.2012 zaujal svoje stanovisko, objasnil okolnosti, pre ktoré žalobcovi nevydal osvedčenie o registrácii platiteľa DPH, pričom toto jeho podanie možno považovať za konečné rozhodnutie vo veci, voči ktorému osobitný zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ktoré je však preskúmateľné súdom v zmysle ust. § 247 ods. 3 O.s.p.. Súd v danom prípade nezistil vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého úkonu žalobcu, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9) zákon č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.