Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/23/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200165 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200165.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík č. 310, 082 13 Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, sp. zn. 7965/2012-2.2 zo dňa 20.11.2012 v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Žiline sp. zn. 2012/971/Kr zo dňa 30.8.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného sp. zn. 7965/2012-2.2 zo dňa 20.11.2012, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Žiline sp. zn. 2012/971/Kr zo dňa 30.8.2012, ktorým povolil výnimku zo zákazu ustanoveného podľa § 14 ods. 1 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody), organizovať spoločné poľovačky na diviaky v poľovnom revíri Párnica na území Národného parku Malá Fatra, kde platí 3. stupeň územnej ochrany podľa zákona. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutia žalovaného boli vydané nezákonne z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a),c), d) a e) O.s.p. Podľa žalobcu boli v konaní porušené jeho práva účastníka konania zakotvené v článku 46 ods. 1 ako i čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2, § 4, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 1 až 3 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Podľa žalobcu boli v konaní porušené jeho práva účastníka konania spočívajúce v práve žalobcu vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca v žalobe poukázal na žiadosť Poľovníckeho združenia Magura, ktorou požiadalo o povolenie výnimky s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. i) zákona o ochrane prírody. Uviedol, že správny orgán vydal výnimku zo zákazu podľa uvedeného ustanovenia ale nevydal výnimku zo zákazu uvedeného v ustanovení § 14 ods. 1 písm. f) zákona, pričom je nepochybné, že spoločná poľovačka je sprevádzaná hlukom. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by hlukové efekty spôsobené strelnými zbraňami nepodliehali uvedenému zákazu. Zákaz uvedený v ustanovení § 14 ods. 1 písm. f) zákona nemožno zahrnúť pod zákaz uvedený v ustanovení § 14 ods. 1 písm. i) zákona. Je logické, že udelenie výnimky zo zákazov podľa § 14 ods. 1 písm. i) zákona neoprávňuje žiadateľa použiť na území s 3. stupňom ochrany zariadenia, vrátane strelných zbraní, spôsobujúcich hlukové efekty. S poukazom na ustanovenie § 81 ods. 1 zákona v spojení s ustanovením § 3 ods. 2 správneho poriadku bol správny orgán povinný poskytnúť pomoc a poučenie žiadateľovi, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel ujmu. Bolo teda jeho povinnosťou upozorniť ho, že na zamýšľanú činnosť sa vzťahujú zákazy zakotvené v ust. § 14 ods. 1 písm. i) aj písm. f). Z uvedeného vyplýva, že správny orgán postupoval v rozpore so zákonom, a jeho rozhodnutie je nevykonateľné. Žalobca poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1, 5 vyhlášky číslo 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Uviedol, že z rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne nie je možné identifikovať územie poľovného revíru na základe parcelných čísel. Napadnuté rozhodnutie povoľuje výnimku v Poľovnom revíri Párnica na území Národného parku Malá Fatra na území s 3. stupňom územnej ochrany, pričom z rozhodnutia nevyplýva, čo identifikuje územie s 3. stupňom ochrany, na ktorý sa povolená výnimka vzťahuje. Podmienka uvedená v bode 6 nie je reálne vykonateľná a splniteľná. Žalobca namietal neurčitosť výroku prvostupňového rozhodnutia vzťahujúci sa na podmienku číslo 4 a 6. Poukázal na ustanovenie § 16 zákona o ochrane prírody ku ktorému žalovaný svojimi rozhodnutiami založil protiprávny stav. Žalovaný konal v rozpore so zásadami určenými v § 2 ods. 1 zákona o ochrane prírody a v závere poukázal na skutočnosť, že ani jedno z rozhodnutí neobsahuje správnu úvahu, ktorá by žalobcovi a ostatným účastníkom urobila zrozumiteľnými právne a skutkové závery vedúce k vydaniu rozhodnutí. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby obe rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasí. Postup prvostupňového správneho orgánu je podrobne uvedený v jeho rozhodnutí zo dňa 30. 8. 2012. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho závermi. Žalovaný považoval námietku o potrebe povolenia výnimky zo zákazu aj podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane prírody za nedôvodnú. Takýto postup je v rozpore s aplikačnou praxou a nemá oporu v zákone. Z demonštratívneho výpočtu zariadení spôsobujúcich svetelné a hlukové efekty je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli v územiach s 3. stupňom ochrany zakázať používanie zariadení, ktoré primárne slúžia na vytváranie hlukových a svetelných efektov najmä v súvislosti s rozličnými zábavnými alebo propagačnými podujatiami. Využívanie strelnej zbrane pri poľovačke neslúži cielene na výrobu hlukových a svetelných efektov. Lovné zbrane sú vyrobené a určené na iný účel než to predpokladá § 14 ods. 1 písm. f) zákona. Nespôsobujú svetelný efekt a ich zvukový prejav je len sprievodným javom pri ich bežnom využití tak, ako u ďalších iných nástrojov, prístrojov a zariadení, ktoré sa bežne využívajú aj v chránených územiach a podliehajú inému schvaľovaciemu konaniu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 2 písm. k) zákona číslo 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o poľovníctve ) ako i ďalšie jeho ustanovenia. V uvedenej právnej norme sú uvedené zakázané spôsoby lovu zveri, v rámci ktorých sa zakazuje lov za použitia zdrojov umelého osvetlenia, zariadení na osvetľovanie terčov, zrkadiel a iných oslňujúci prostriedkov. Je zakázaný aj lov inou ako zbraňou na poľovné účely. Ak by žalovaný pripustil žalobcov výklad, že lovecké zbrane sú zariadenia, ktoré spôsobujú svetelné a zvukové efekty, vznikol by precedens, ktorým by sa narušil účel zákona. Z dikcie žalobcom uvedeného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o zákaz zariadení, ktoré primárne spôsobujú svetelný a hlukový efekt, pod ktorý však nemožno zahrnúť zákaz používať poľovné zbrane. Žalovaný ďalej uviedol, že označenie osobitne chránených častí prírody a krajiny vyplýva z ustanovenia § 52 zákona o ochrane prírody. Prvostupňový správny orgán výslovne uviedol konkrétne chránené územia, ktoré sa nachádzajú v rámci Poľovného revíru Párnica, pričom ich identifikácia vyplýva z ich vykonávacích predpisov. Podrobnosti sú špecifikované aj v ustanovení § 19 ods. 6 vyhlášky číslo 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody. Námietku žalobcu preto považoval žalovaný za nedôvodnú. Žalovaný vo vzťahu k námietke ohľadom nerealizovateľnosti podmienky číslo 6 povolenia uviedol, že zákaz podľa § 16 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 14 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody na pohyb mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce podľa príslušných zákonných ustanovení neplatí, ak je vykonávaný v súvislosti s výkonom práva poľovníctva. V prvostupňovom rozhodnutí bol pre samotné dohľadanie určený počet troch osôb s jedným poľovným psom, z čoho nemožno dospieť k záveru o porušení pokoja a ticha na území s 5. stupňom ochrany. Povinnosť poľovníka sledovať a dohľadať zver navyše vyplýva z osobitného zákona o poľovníctve. Z priloženého administratívneho spisu podľa jeho názoru vyplýva, že prvostupňový správny orgán v danej veci konal v súlade so zákonom, presne a úplne zistil skutočný stav veci a rozhodol na základe poznatkov získaných od špecializovaného odborného orgánu, od ktorého si obstaral podklady. Ďalej uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry môžu byť predmetom súdneho prieskumu len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný považuje žalobu predloženú žalobcom za účelovú, obsahujúcu iba námietky formálneho charakteru proti procesnému postupu žalovaného. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Súd poukazuje na ustálený právny názor, podľa ktorého, ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o určení výnimiek podľa § 89 ods. 3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Z predmetného dôvodu, keďže výnimka bola žiadateľovi udelená na obdobie od 20.10.2012 do 31.12.2014, súd nepribral do konania žiadateľa, Poľovnícke združenie Slovenská Ľupča, pretože v čase vydania rozhodnutia súdu o žalobe stratilo povolenie žalovaného platnosť a jeho zrušením po tejto lehote, nebudú jeho práva a povinnosti dotknuté. Na základe uvedených ustanovení ako aj v zmysle stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013zo dňa 24. 6. 2014 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžp/11/2013 zo dňa 26.11.2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, prípadne súd, preto musí zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. V čase rozhodovania tunajšieho súdu čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky zo zákazu ustanoveného podľa § 14 ods. 1 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody), organizovať spoločné poľovačky na diviačiu zver v poľovnom revíri Párnica na území Národného parku Malá Fatra, uplynul, nastali okolnosti obdobné zrušeniu rozhodnutia o povolení výnimky, a preto súd konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1, § 246ods. 1 v spojitosti s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.