Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/37/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200267 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200267.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: L. R., bytom: L. XX, XXX XX B., prechodne bytom: D. XX, XXX XX Q., zastúpeného: JUDr. Peter Kovács, advokát, Rovinka 651, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov, Odbor právnych služieb, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV PS PK-151/2012 zo dňa 16.01.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Č.p.: SLV PS PK-151/2012 zo dňa 16.01.2013 ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - KR PZ v Bratislave číslo: KRPZ-BA- OPP-ŠK-6/2012 zo dňa 17.10.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. b), c), d), e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 € titulom súdneho poplatku a 135,76 € titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu č. ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 13.02.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Č. p.: SLV PS PK-151/2012 vydaného dňa 16.01.2013, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - KR PZ v Bratislave, číslo: KRPZ-BA-OPP-ŠK-6/2012 z 17.10.2012, vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie a priznania náhrady trov konania. Zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, čomu však súd nevyhovel. Napadnutým rozhodnutím žalovaného Č. p.: SLV PS PK-151/2012 zo dňa 16.01.2013 došlo k zmene výrokovej časti (doplnenia vety “...čím mu spôsobil služobný úraz...“ a opravy určenia výšky úroku z omeškania) rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - KR PZ v Bratislave, číslo: KRPZ-BA-OPP- ŠK-6/2012 zo dňa 17.10.2012, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že žalobca podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zodpovedá v 100% rozsahu za spôsobenú škodu vo výške 627,57 € spolu s úrokom z omeškania v prípade neuhradenia v stanovenej lehote s tým, že je škodu povinný podľa § 166 uhradiť služobnému úradu. Žalobca napadnuté rozhodnutie pokladal za nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže správny orgán nesprávne interpretoval predpisy o náhrade škody. Rozhodnutie pokladal za nezákonné aj z dôvodu rozporu zisteného skutkového stavu s obsahom spisov a to z dôvodu neexistencie právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu o tom, že skutok popísaný vo výrokovej časti preskúmavaných rozhodnutí sa stal a že sa ho dopustil on. Zároveň považoval zistený skutkový stav za nedostatočný a rozhodnutie pokladal za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Tým, že druhostupňový orgán o jeho odvolaní nerozhodol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia išlo o vadu majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané napriek tomu, že skutok popísaný v jeho výrokovej časti sa nestal, nakoľko neexistoval žiaden reálny dôkaz ani žiadne rozhodnutie vecne a miestne príslušného orgánu, v ktorom by sa konštatovalo, že sa takýto skutok stal a že ho spáchal on. Za vadu vydaného rozhodnutia pokladal aj skutočnosť, že vo veci rozhodoval nepríslušný a neoprávnený orgán a jemu bolo odopreté právo účastníka konania vyjadriť sa k začatiu samotného konania, resp. rokovať s nadriadeným o náhrade škody. V napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré mu predchádzalo sa žalovanému nepodarilo preukázať vznik škody ani jeho porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej príčinnej súvislosti s ním, nakoľko o takejto skutočnosti neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu. Mal za to, že ak boli U. C. vyplatené prostriedky z titulu služobného úrazu, tak nebolo možné, aby tieto prostriedky bol povinný nahradiť on, nakoľko jeho údajné konanie a údajné následky popísané vo výroku napadnutého rozhodnutia v žiadnom prípade nenapĺňali definičné znaky úrazu v zmysle § 29 ods. 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. Zmenu vo výrokovej časti v rozhodnutí žalovaného a to spôsobenie služobného úrazu pokladal za rozpornú s ustanovením § 29 ods. 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., nakoľko služobný úraz policajta môže vzniknúť v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby len v taxatívne vymedzených prípadoch, pričom žiadny z týchto prípadov nebol v napadnutom rozhodnutí konštatovaný, ale ani nemohol z objektívnych dôvodov nastať, nakoľko ak by sa aj skutok popísaný vo výrokovej časti rozhodnutia stal, nevznikol by služobný úraz jeho konaním z dôvodu príslušnosti poškodeného k policajnému zboru. Vytkol tiež to, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal ním uvedenými dôvodmi v jeho odvolaní a to najmä tým, že doposiaľ mu nebolo preukázané žiadne zavinené protiprávne konanie, ktorým by mal spôsobiť akúkoľvek škodu a teda neboli splnené základné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Tiež sa nezaoberal tým, že v predmetnej veci sa nemohlo jednať o služobný úraz poškodeného. Ani v jednom z napadnutých rozhodnutí sa neuvádzalo na základe akej konkrétnej skutočnosti a ktorý orgán ustálil, že sa mal stať skutok, ktorý podľa ich názoru zakladal vzťah zodpovednosti za škodu. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.04.2013 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Opísal priebeh konania vedúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia s tým, že predmetná vec týkajúca sa konania žalobcu bola riešená v trestnom konaní na Okresnom súde Bratislava II, ktorý svojím uznesením zo dňa 04.04.2012 vec postúpil Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave s odôvodnením, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť kvalifikovaný ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona o priestupkoch. Súd o náhrade škody v predmetnej veci nerozhodoval. Následne vo veci konalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II a po vyhodnotení získaných podkladov správny orgán (Obvodný úrad Bratislava) dňa 18.09.2012 vec odložil s tým, že došlé oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o tomto priestupku alebo postúpenie veci s poukazom na to, že zákonom č. 79/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o priestupkoch boli § 10 zákona o priestupkoch a § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou od 01.03.2012 zrušené. Po tomto dátume sa konanie príslušníkov policajného zboru, ktoré malo znaky priestupku a s tým súvisiace prejednávanie veci riadilo ustanoveniami zákona o priestupkoch. K spáchaniu skutku žalobcu došlo dňa 18.10.2010, to znamená pred dátumom 01.03.2012, t. j. pred účinnosťou novely zákona, kedy sa konanie príslušníka policajného zboru, ktoré malo znaky priestupku prejednávalo podľa zákona o štátnej službe príslušníkov policajného zboru. Po nadobudnutí účinnosti novely zákona sa už prejednávanie konania príslušníkov policajného zboru, ktoré malo znaky priestupku neriadilo zákonom č. 73/1998 Z. z., ale zákonom o priestupkoch. Nakoľko žalobca nebol za prejednávané konanie v čase pred 01.03.2012 podľa zákona č. 73/1998 Z. z. postihnutý disciplinárnym opatrením príslušným služobným orgánom, po dátume 01.03.2012 ho už nebolo možné postihnúť z dôvodu, že novela zákona výslovne neurčila vecnú príslušnosť orgánu, ktorý by bol oprávnený konať vo veciach príslušníkov policajného zboru, ku ktorým došlo ešte pred 01.03.2012. Poukázal na to, že z obsahu spisového materiálu najmä z výpovedí U. L. C. a U. L. F. ako aj žalobcu bolo spoľahlivo a bez pochybností preukázané spáchanie skutku žalobcom tak, ako bol písaný v napadnutom rozhodnutí a ktoré konanie si vyžiadalo dočasnú neschopnosť U. L. C. na výkon štátnej služby, za čo mu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako služobný úrad vyplatilo práceneschopnosť ako aj náhradu za bolesť. Po tom, čo bolo poškodenému policajtovi vyplatené 224 € ako náhrada za bolesť bola dňa 21.03.2012 vydaná písomnosť - výzva na zaplatenie, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 28.03.2012. Vec bola ďalej v šetrení komisii pre posudzovanie škôd, strát a úrazov, ktorá vyhotovila dňa 05.10.2012 správu o vyšetrení škody a dňa 11.10.2012 žalobcu s ňou oboznámila a dala mu možnosť vyjadriť sa k uvedenému konaniu. Žalobca po oboznámení sa so skutočnosťami uvedenými v správe o vyšetrení škody ju omietol podpísať, ako aj vyjadriť sa k nej. Záverom žalovaný konštatoval, že žalobca svojím úmyselným konaním spôsobil vznik služobného úrazu U. C. v čase výkonu štátnej služby a dôvod vymáhania škody od žalobcu vyplýva z § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z.. Vyšetrovaním úrazu sa zistilo, že úraz spôsobila policajtovi konkrétna fyzická osoba a potom voči nej nastupuje regresné konanie za predpokladu, že za služobný úraz bude niesť zodpovednosť služobný úrad a to aj v prípade, ak by sa preukázalo, že osoba napadla policajta z iného dôvodu, ktorý nesúvisí s výkonom štátnej služby ani s jeho príslušnosťou k policajnému zboru. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť, pretože obe preskúmavané rozhodnutia v medziach žaloby neboli vydané v súlade so zákonom. Súd sa podrobne oboznámil s administratívnym spisom žalobcu, obsahujúcim okrem iných písomností (zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného a obvineného, uznesenie Okresného súdu Bratislava II o postúpení veci, vyčíslenie služobného platu U. C., rozhodnutie KR PZ V Bratislave o náhrade za bolesť U. C., výzva žalobcovi na náhradu spôsobenej škody z 21.03.2012 s doručenkou o prevzatí, Záznam Obvodného úradu Bratislava o odložení veci z 18.09.2012, vyčíslenie služobného platu žalobcu, správu o vyšetrení škody z 05.10.2012, úradný záznam z 11.10.2012 o tom, že žalobca správu o vyšetrení škody prečítal a odmietol ju podpísať) aj: Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - KR PZ v Bratislave, číslo: KRPZ-BA-OPP-ŠK-6/2012 z 17.10.2012, podľa ktorého žalobca v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998Z. z. v 100 % rozsahu zodpovedal za škodu vo výške 627,57 €, ktorú spôsobil služobnému úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zavineným porušením svojich zákonných povinností pri výkone štátnej služby tým, že dňa 18.10.2010 pri vykonávaní služobnej činnosti počas služobného zásahu po predchádzajúcej slovnej potýčke s U. C. využil svoju fyzickú prevahu a opakovane najmenej 5 krát ho udrel do hlavy, čím mu spôsobil zranenie, ktoré si vyžiadalo jeho dočasnú neschopnosť na výkon štátnej služby od 18.10.2010 do 29.10.2010 a teda bol v súlade s § 166 zákona č. 73/1998 Z. z. povinný uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 627,56 € v lehote šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pre prípad neuhradenia škody v stanovenej lehote bolo uvedené, že služobný úrad si uplatní úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že Krajskému úradu Policajného zboru v Bratislave vznikla škoda a to vyplatením náhrady služobného platu počas dočasnej neschopnosti U. L. C. a to vo výške 403,57 € a náhrady za vyplatené dávky sociálneho zabezpečenia , t. j. náhrady za bolesť vo výške 224 €. Ďalej bolo konštatované, že predmetná vec týkajúca sa konania žalobcu bola riešená v trestnom konaní na Okresnom súde Bratislava II, ktorý svojím uznesením zo dňa 04.04.2012 vec postúpil Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave s odôvodnením, že sa nejedná o trestný čin ale o skutok, ktorý by mohol byť kvalifikovaný ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona o priestupkoch. Súd o náhrade škody v predmetnej veci nerozhodoval. Následne vo veci konajúci Obvodný úrad Bratislava dňa 18.09.2012 vec odložil s tým, že došlé oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o tomto priestupku alebo postúpenie veci s poukazom na to, že zákonom č. 79/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o priestupkoch boli § 10 zákona o priestupkoch a § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 s účinnosťou od 01.03.2012 zrušené. Po tomto dátume sa konanie príslušníkov policajného zboru, ktoré malo znaky priestupku a s tým súvisiace prejednávanie veci riadilo ustanoveniami zákona o priestupkoch. K spáchaniu skutku žalobcu došlo dňa 18.10.2010, to znamená pred dátumom 01.03.2012, t. j. pred účinnosťou novely zákona, kedy sa konanie príslušníka policajného zboru, ktoré malo znaky priestupku prejednávalo podľa zákona o štátnej službe príslušníkov policajného zboru. Po nadobudnutí účinnosti novely zákona sa už prejednávanie konania príslušníkov policajného zboru, ktoré malo znaky priestupku neriadilo zákonom č. 73/1998 Z. z., ale zákonom o priestupkoch. Nakoľko žalobca nebol za prejednávané konanie v čase pred 01.03.2012 podľa zákona č. 73/1998 Z. z. postihnutý disciplinárnym opatrením príslušným služobným orgánom, po dátume 01.03.2012 ho už nebolo možné postihnúť z dôvodu, že novela zákona výslovne neurčila vecnú príslušnosť orgánu, ktorý by bol oprávnený konať vo veciach príslušníkov policajného zboru, ku ktorým došlo ešte pred 01.03.2012. Poukázal na to, že z obsahu spisového materiálu najmä výpovedí U. L. C. a U. L. F. ako aj žalobcu bolo spoľahlivo a bez pochybností preukázané spáchanie skutku žalobcom tak, ako bol písaný v napadnutom rozhodnutí a ktoré konanie si vyžiadalo dočasnú neschopnosť U. L. C. na výkon štátnej služby, za čo mu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako služobný úrad vyplatilo práceneschopnosť ako náhradu za bolesť. Žalobca pri tomto konaní nepostupoval podľa § 159 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. Záverom konštatoval, že bolo zistené, že výška služobného platu žalobcu za mesiac október 2010 bola 1 040 € a celková výška škody, za ktorú žalobca zodpovedal nepresahovala trojnásobok jeho služobného platu, ktorý by mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla a preto žalobca zodpovedal podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v rozsahu 100 % za spôsobenú škodu zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby. V zmysle § 169 ods. 4 citovaného zákona nebolo možné znížiť náhradu škody u žalobcu. Odvolanie žalobcu voči nemu zo dňa 25.10.2012, ktoré obsahovalo uvedenie identických dôvodov ako podaná žaloba. Napadnuté rozhodnutie žalovaného Č. p.: SLV PS PK-151/2012 zo dňa 16.01.2013, ktorým došlo k zmene výrokovej časti (doplnenia vety...čím mu spôsobil služobný úraz.. a opravy výšky úroku z omeškania) rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - KR PZ v Bratislave, číslo: KRPZ-BA-OPP- ŠK-6/2012 z 17.10.2012, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že žalobca podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zodpovedá v 100% rozsahu za spôsobenú škodu vo výške 627,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania v prípade neuhradenia v stanovenej lehote s tým, že je ju povinný podľa § 166 uhradiť služobnému úradu. Po opise konania žalobcu vedúceho k určeniu zodpovednosti za spôsobenú škodu a opise obsahu voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobcom podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu zistil, že na základe správy o vyšetrení škody z 05.10.2012 dospel k záveru, že žalobca zodpovedá podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v 100% rozsahu za škodu spôsobenú služobnému úradu zavineným porušením svojich zákonných povinností pri výkone štátnej služby. Z vyššie uvedenej správy vyplynulo, že v zmysle § 169 ods. 4 daného zákona nie je možné znížiť u žalobcu náhradu škody, táto je vo výške 627, 57 € a nepresahuje 3 násobok jeho služobného platu (vo výške za október 2010 - 1 040 €). Ďalej sa žalovaný vyjadril k vzneseným námietkam v odvolaní žalobcu tak, že zo spisového materiálu mal dostatočne zistené a preukázané splnenie zákonných podmienok podľa § 160 ods. 2 zákona č. Z. z. Konštatoval, že vinou žalobcu došlo k služobnému úrazu poškodeného U.. C., ktorému bola vyplatené náhrada za bolesť (403,57 €) a náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby (224 €). Ohľadom neexistencie žiadneho právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, čím nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť a zavinenie žalobcu poukázal na ust. § 170 ods. 1 a § 160 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj čl. 4 ods. 2 písm. n) nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010, podľa ktorých zodpovednostné predpoklady pre vyvodenie zodpovednosti za spôsobenú škodu žalobcom boli preukázané. Zákon č. 73/1998 Z. z. nevyžaduje splnenie podmienok o právoplatnom rozhodnutí o zavinení príslušným orgánom (v trestnom konaní, priestupkovom konaní). Čo sa týka námietky žalobcu o nemožnosti vyjadriť sa k začatiu samotného konania, nemožnosti vyjadriť sa k dôkazom, žalovaný poukázal na to, že komisia pre posudzovanie škôd, strát a úrazov žalobcu oboznámila so správou o vyšetrení škody a dala mu možnosť vyjadriť sa k predmetnému konaniu, čo však nevyužil. K tvrdeniu žalobcu o nemožnosti vyplatenia prostriedkov U.. C. z titulu služobného úrazu odvolávajúc sa na ust. § 29 ods. 1, 2 zákona č. 328/2002 Z. z. žalovaný poukázal na ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že služobný úrad má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. 4. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 160 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165. Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je a) vznik škody, b) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, d) zavinenie, e) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu. Podľa § 170 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom. Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona č. 328/2002 Z. z. za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov a) pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe, b) pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva, c) v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takého konania alebo opomenutia je príslušnosť policajta k Policajnému zboru, Hasičskému a záchrannému zboru, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnému bezpečnostnému úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii alebo k colnému riaditeľstvu, alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám, alebo činnosť, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva alebo vykonával v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, d) počas cesty z miesta, kde sa policajt alebo profesionálny vojak zdržiava mimo výkonu služby, na miesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť, e) pri činnosti, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme ochrany života, zdravia alebo majetku. Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby utrpel pre výkon služby. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu. 5. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) podaných žalobných námietok. K jednotlivým vzneseným námietkam súd uvádza nasledovné: s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci súd musí súhlasiť, keďže má za to, že v konaní nebol riadne zistený skutkový stav, pretože nebolo jednoznačne preukázané zavinené spáchanie skutku kladeného za vinu žalobcovi, t. j., že za daný skutok a následnú škodu v plnom rozsahu zodpovedal žalobca. Spis obsahuje len zápisnice z výsluchu svedka - poškodeného a žalobcu - obvineného, avšak žiadne iné osoby, ktoré zrejme boli vo veci vypočuté (čo vyplýva z obsahu oznámenia Obvodného úradu Bratislava o odložení veci z 18.09.2012) nie sú obsahom spisu. Podľa presvedčenia súdu, výsluchy týchto osôb zúčastnených pri incidente medzi žalobcom a poškodeným U.Á.. C. na jednoznačné preukázanie skutkového stavu sú nevyhnutné. Vychádzať pri rozhodnutí len z výpovedí poškodeného a žalobcu vzhľadom na ich rozpornosť nie je postačujúce. Bude preto povinnosťou žalovaného doplniť administratívny spis o ďalšie dôkazné prostriedky, najmä výsluchy na incidente zúčastnených osôb. Za dôvodnú súd pokladá aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože v napadnutom rozhodnutí (a ani v prvostupňovom rozhodnutí) absentuje náležitý opis skutkových okolností, z ktorých by bez akýchkoľvek pochybností vyplýval vo výroku prijatý záver žalovaného o priebehu skutku a jeho spáchania žalobcom. Odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí bude potrebné doplniť o výpovede svedkov incidentu medzi žalobcom a U.. C.. Napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonom určené náležitosti (§ 241 zákona č. 73/1998 Z. z.). Námietka vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia je podľa súdu opodstatnená. V priebehu celého konania začatého pred Okresným súdom Bratislava II, následne Obvodným úradom Bratislava a ukončenom v konaní žalovaným, nebolo vydané rozhodnutie, ktoré by určilo žalobcu ako výlučného a jediného vinníka za spáchanie skutku kladeného mu za vinu. Je potrebné taktiež uviesť, že do dátumu novely zákona o priestupkoch (zákonom č. 79/2012 Z. z.), t. j. do 29.02.2012 bolo konanie žalobcu postihnuteľné podľa zákona č. 73/1998 Z. z. (disciplinárne), následne táto možnosť odpadla a voči žalobcovi (po 01.03.2012) bolo možné postupovať podľa zákona o priestupkoch. Novela zákona výslovne neurčila vecnú príslušnosť orgánu, ktorý by bol oprávnený konať vo veciach príslušníkov PZ, ku ktorým došlo pred 01.03.2012. Ani v trestnom ani v priestupkovom konaní však nebolo rozhodnuté o vine žalobcu za spáchaný skutok. Podľa názoru súdu, nebolo možné rozhodnúť tak, ako sa to udialo v danom prípade, teda bez určenia viny, resp. miery zavinenia bola uplatnená náhrada škody výlučne voči žalobcovi. Súd poukazuje na to, že v danom prípade išlo o vzájomnú potýčku medzi žalobcom a U.. C. za presne nevyjasnených okolností jej vzniku a priebehu a preto aj miera zavinenia žalobcu a s tým súvisiaca výška uplatnenej škody voči nemu nebola náležite odôvodnená (nebola posudzovaná a následne zohľadnená prípadná miera spoluzavinenia poškodeného). Podľa názoru súdu, žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán nemohol vydať rozhodnutie, ktorým by zaviazali žalobcu nahradiť škodu bez toho, aby bolo ustálené, že žalobca sa konania vedúceho k vzniku škody dopustil. Zároveň v správnom konaní nebolo náležite preukázané jeho výlučné zavinenie za spáchaný skutok. Taktiež podľa názoru súdu je dôvodná námietka rozporu zisteného skutkového stavu s obsahom spisov, pretože ako už súd vyššie uviedol, z obsahu v spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov nie je možné bez ďalšieho (výsluchy ostatných osôb, ktoré boli prítomné incidentu žalobcu a U.. C.) konštatovať spáchanie skutku žalobcom ako ani jeho výlučné zavinenie. Samotné, vo výroku napadnutého rozhodnutia neuvedenie zamietnutia odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, nie je možné podľa súdu považovať za takú vadu v konaní správneho orgánu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva ako žalovaný vo veci žalobcom podaného odvolania rozhodol, čo vyjadril vo výroku rozhodnutia a jeho odôvodnení. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súd vyhodnotil ako nedôvodnú a predčasnú, keďže nebolo vo veci uskutočnené riadne zistenie skutkového stavu veci správnymi orgánmi (ako bolo uvedené vyššie). S námietkou, či u U.. C. sa jedná o služobný úraz, bude možné sa vysporiadať až po riadnom zistení skutkového stavu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol riadne oboznámený so správou o vyčíslení škody vypracovanej komisiou pre posudzovanie škôd, strát a úrazov. Túto správu však žalobca odmietol podpísať a ani sa k nej nevyjadril a nenavrhol žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, čo však nie je možné dať na ťarchu žalovanému. Táto skutočnosť vyplýva z úradného záznamu zo dňa 11.10.2012. Spis obsahuje aj výzvu na zaplatenie vyčíslenej škody zo dňa 21.03.2012 adresovanú žalobcovi. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že obe preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov je potrebné zrušiť (podľa § 250j ods. 2 písm. b/, c/, d/, e/) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom budú správne orgány viazané vysloveným právnym záverom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.) a bude ich povinnosťou vo veci náležite zistiť skutkový stav, vydať rozhodnutia a tieto v primeranom rozsahu odôvodniť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a § 149 ods. 1, 2 O.s.p. a priznal vo veci úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 135,76 € a to titulom súdneho poplatku - 70 € a titulom trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby: príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa - 60,07 €, podanie žaloby - 60,07 €, 2 krát režijný paušál á 7,81 € DPH(§ 11 ods. 4, §14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3, vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.). Za písomné vyjadrenie zo dňa 04.04.2013 súd žalobcovi náhradu nepriznal, pretože sa nejednalo o vyjadrenie vo veci samej v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyššie citovanej vyhlášky. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.