Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/24/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200417 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200417.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: C. H.. V.. C. Ď., bytom R. XX, H., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 6.3.2013 proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 1818/2013, ev.č. 4583/2013 zo dňa 7.2.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu sp. zn. 1818/2013, ev.č. 4583/2013 zo dňa 7.2.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím sp. zn. 1818/2013, ev.č. 4583/2013 zo dňa 7.2.2013 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní voči Slovenskej republike o náhradu škody vo výške 66.373,22 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 33.300 eur vzniknutej z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúcom v nedoručení rozsudku v konaní sp. zn. 8C/456/1995 vedenom na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „konanie sp. zn. 8C/456/1995“), a to z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, t.j. podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Odporca v napadnutom rozhodnutí opísal zistený stav veci a svoj záver nepriznať navrhovateľovi poskytnutie právnej pomoci zdôvodnil tým, že súd v konaní sp. zn. 8C/456/1995 postupoval správne, keď rozsudok vo veci samej doručoval splnomocnenej advokátke JUDr. Eve Štefánikovej a nie manželke navrhovateľa, pani V.. Ď. tak ako žiadal navrhovateľ. Podľa odporcu námietka navrhovateľa, podľa ktorej bolo v súdnom spise založené plnomocenstvo v prospech jeho manželky neobstojí a to z dôvodu, že generálne plnomocenstvo udelené advokátke nebolo v čase doručovania rozsudku odvolané. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 6.3.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že pokiaľ v danej veci nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu odporca týmto tvrdením pripustil, že v konaní môže byť (navrhovateľ) úspešný a teda nejde o zrejmú bezúspešnosť Mal za to, že odporca pochybil i v tom, že právnymi názormi uvedenými v napadnutom rozhodnutí prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, pričom táto vec má byť predmetom posudzovania súdu v riadnom súdnom konaní, t.j. je vo výlučnej právomoci súdu. K meritu veci uviedol, že plnomocenstvo udelené advokátke pani JUDr. Štefánikovej nebolo udelením plnomocenstva C. V.. Ď. obmedzené, ale ho nahradilo a teda nedošlo k porušeniu ust. § 25 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Ďalej namietal, že ak mal súd (Okresný súd Bratislava III) akékoľvek pochybnosti o osobe jeho (procesného) zástupcu, mal si túto otázku vopred ujasniť a tým si i splniť poučovaciu povinnosť, že účastník občianskeho súdneho konania nemôže byť v zmysle § 24 O.s.p. zastúpený súčasne dvoma zvolenými právnymi zástupcami. Navrhovateľ v návrhu ďalej ozrejmoval, v akej lehote a akým spôsobom podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Na záver dôvodil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu absencie úradnej pečiatky, čo je v rozpore s ust. § 47 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Navrhovateľ súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 21.3.2013 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a osobitne zdôraznil, že žaloba navrhovateľa o náhradu škody a o náhradu nemajetkovej ujmy je podľa jeho názoru neopodstatnená, navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie zákonnej povinnosti, resp. nesprávny úradný postup súdu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, resp. vznik nemajetkovej ujmy. Na záver svojho vyjadrenia k návrhu uviedol, že súhlasí s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd prejednal a rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, riadne sa však oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil, že navrhovateľ odporcu požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní vo veci náhrady škody vo výške 66.373,22 eur a nemajetkovej ujmy v sume 33.300 eur voči Slovenskej republike vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/211/2012. Žalobu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy zo dňa 13.11.2012 navrhovateľ odôvodnil nesprávnym úradným postupom súdu v konaní sp. zn. 8C/456/1995 spočívajúcom konkrétne v nedoručení rozsudku vo veci samej splnomocnenej zástupkyni navrhovateľa (C.. Ď.) a v nezákonnom vyznačení právoplatnosti tohto rozsudku, následkom čoho bolo navrhovateľovi znemožnené domáhať sa súdnou cestou nároku na zaplatenie náhrady škody z poistnej udalosti v celkovej výške 66.373,22 eur. V predmetnej žalobe ďalej uviedol, že návrh na predbežné prerokovanie nároku doručil príslušnému ministerstvu dňa 14.5.2012. V spise je založená aj kópia doručenky zo súdneho spisu, ktorá preukazuje doručenie rozsudku č.k. 8C/456/1995 - 204 splnomocnencovi p. JUDr. Evy Štefánikovej, ktorá bola podľa plnomocenstva zo dňa 27.3.2000 splnomocnená na zastupovanie navrhovateľa v predmetnom konaní. Uznesením č.k. 8C/456/1995-382 zo dňa 2.2.2012 Okresný súd Bratislava III zamietol procesný návrh navrhovateľa zo dňa 28.6.2010 na odstránenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku č.k. 8C/456/1995 - 204. Súd mal v zmysle predmetného uznesenia za preukázané, že došlo k riadnemu doručeniu rozsudku, pričom tento mala prevziať splnomocnenkyňa a zamestnankyňa p. JUDr. Štefánikovej, C.. Y.. V spise sa ďalej nachádza návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (v danej veci) doručený Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) dňa 17.5.2012, tak ako preukazuje pečiatka na dokumente a oznámenie ministerstva k návrhu zo dňa 12.11.2012, podľa ktorého žiadosti navrhovateľa nebolo vyhovené z dôvodu, že tento nepreukázal nesprávny úradný postup v konaní sp. zn. 8C/456/1995, vznik, rozsah ujmy, ako ani príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom súdu v konaní a vznikom tvrdenej ujmy. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách podaných námietok voči nemu a dospel k názoru, že nie sú dôvodné. V zmysle citovaných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci je predpokladom na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci splnenie kumulatívnej podmienky stanovenej v § 6 ods. 1 písm. b) tohto zákona, podľa ktorej nemožno žiadateľovi o poskytnutie právnej pomoci túto poskytnúť, ak ide o zrejmú bezúspešnosť sporu - v danom prípade konania o náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25. Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Podľa § 48 ods. 5 O.s.p. písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách podaného opravného prostriedku: K námietke, že ak v danom prípade nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, odporca týmto tvrdením pripustil, že výsledok sporu môže byť pre navrhovateľa úspešný a teda nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná, pričom vychádza z nesprávneho pochopenia slovného spojenia, ktoré odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia použil, podľa ktorého: „Vo veci s ktorou sa žiadateľ na centrum obrátil, nebola z vyššie uvádzaných dôvodov vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím ...“. Zo znenia ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci vyplýva, že jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci je skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu v ktorom žiadateľ (navrhovateľ) požiadal o právnu pomoc. Ak teda odporca vyhodnotí spor v ktorom sa žiada poskytnutie právnej pomoci ako zrejme bezúspešný, žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci nemá právo na jej poskytnutie. Slovné spojenie „zrejmá bezúspešnosť“ znamená, že už na základe zbežného posúdenia sporu možno dospieť k záveru, že žiadateľ bude v spore v ktorom požiadal o poskytnutie právnej pomoci neúspešný. Slovné spojenie „vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu“ logicky znamená, že možno predpokladať úspech v predmetnom spore. Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v predmetnej veci v ktorej navrhovateľ požadoval poskytnutie právnej pomoci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu znamená to, že predmetný spor (resp. úspech navrhovateľa v ňom) posúdil ako spor v ktorom navrhovateľ pravdepodobne nedosiahne úspech - teda že ide o zrejme bezúspešný spor. K námietke, že odporca právnymi názormi uvedenými v napadnutom rozhodnutí prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, pričom táto vec má byť predmetom posudzovania súdu v riadnom súdnom konaní, t.j. je vo výlučnej právomoci súdu: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci odporcom, zakotvenou v ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci je aj vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu v ktorom žiadateľ - navrhovateľ požadoval o poskytnutie právnej pomoci. Táto zákonom predpokladaná podmienka je legálna z dôvodu, aby finančné prostriedky poskytované štátom na túto formu právnej pomoci neboli vynakladané neúčelne - teda v sporoch v ktorých je nanajvýš pravdepodobné, že budú pre žiadateľov neúspešné. To znamená, že pokiaľ odporca v konaní o podanej žiadosti dospeje k dôvodnému názoru, že spor v ktorom bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podaná bude neúspešným, resp. že jeho bezúspešnosť nie je možné vylúčiť, žiadateľ nemá právo na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci. Je teda nielen oprávnením, ale aj povinnosťou odporcu vyhodnocovať v každom jednotlivom konaní skutočnosť, či je alebo nie je možné vylúčiť bezúspešnosť sporu. V súvislosti s touto argumentáciou súd poznamenáva, že výpočet dôvodov zrejmej bezúspešnosti na ktoré je odporca v zmysle ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci povinný prihliadať je iba príkladným. S poukazom na účel tohto zákonného ustanovenia teda odporca správne posudzoval bezúspešnosť predmetného sporu v intenciách, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Je pochopiteľným fakt, že takéto odporcovo vyhodnotenie nenahrádza ani nahradiť nemôže rozhodnutie príslušného súdu. Je však dôležitým faktom k posúdeniu, či štátom ev. vynaložené finančné prostriedky budú vynaložené účelne, alebo sa tak nestane. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca dospel k správnemu záveru, že v konaní v ktorom navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci nie je možné vylúčiť jeho zrejmú bezúspešnosť, ktorá je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci. S poukazom na citované ustanovenia O.s.p. je zrejmé, že v občianskom súdnom konaní sa môže jeho účastník dať zastupovať zástupcom ktorého si zvolí a to (v danom prípade) buď advokátom (§ 25 O.s.p.) alebo fyzickou osobou (§ 27 O.s.p.). Navrhovateľ si ako zástupkyňu v označenom konaní pred Okresným súdom Bratislava III (8C/456/1995) zvolil dňa 27.3.2000 pani JUDr. Štefánikovú, advokátku a to pre celé konanie. Toto plnomocenstvo však nikdy neodvolal. V priebehu tohto konania -29.9.2008 založil do spisu plnomocenstvo, ktoré udelil svoje manželka pani V.. I. Ď.. V konaní o náhradu škody vo výške 66.373,22 eur a nemajetkovej ujmy v sume 33.300 eur voči Slovenskej republike vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/211/2012 namietal, že Okresný súd Bratislava III nesprávne doručil rozsudok pani JUDr. Štefánikovej, advokátke, keď ho mal doručiť jeho manželke a to na základe plnomocenstva ktoré jej udelil 29.9.2008. Z ust. § 24 O.s.p. vyplýva, že účastník konania môže byť v konaní zastúpený iba jedným zástupcom (s výnimku jeho zastúpenia viacerými advokátmi, ako to vyplýva z ust. § 48a O.s.p.). Predpokladom toho, aby navrhovateľa v konaní pred Okresným súdom Bratislava III zastupovala navrhovateľova manželka ako fyzická osoba na základe plnomocenstva (v zmysle ust. § 27 O.s.p.) by bolo, aby navrhovateľ plnomocenstvo udelení advokátke p. JUDr. Štefánikovej najprv odvolal (§ 28 O.s.p.). K takémuto odvolaniu plnomocenstva však nikdy nedošlo. Teda ak Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 8C/456/1995 rozsudok doručoval zvolenej advokátke ako zástupkyni navrhovateľa, teda nie manželke navrhovateľa, postupoval v súlade so zákonom. Ak odporca takto vzniknutú situáciu vyhodnotil v tomto (vyššie uvedenom ) zmysle, teda že Okresný súd Bratislava III nepochybil pri doručovaní rozsudku vo veci sp. zn. 8C/456/1995, keď tento doručil advokátke ako zástupkyni navrhovateľa, jeho právne posúdenie je potrebné pokladať za správné. V nadväznosti na toto posúdenie bol odporca oprávnený vyhodnotiť spor v ktorom navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci za spor v ktorom nie je možné vylúčiť jeho zrejmú bezúspešnosť a s poukazom nato navrhovateľovi nepriznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. K námietke nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúceho v absencii riadnej úradnej pečiatky: Ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z kópie napadnutého rozhodnutia, priloženej navrhovateľom k návrhu, na rozhodnutí odporcu sa nachádza odtlačok úradnej pečiatky odporcu. Navrhovateľ v závere návrhu ozrejmoval, v akej lehote a akým spôsobom podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. S poukazom na túto argumentáciu navrhovateľa súd pokladá za svoju povinnosť konštatovať, že navrhovateľov názor na včasnosť podania žaloby na Okresnom súde Bratislava I (konanie v ktorom požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci) nie je dôvodný. Konanie vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 8C/456/1995 bolo právoplatne skončené dňom 14.5.2009. S poukazom na ust. § 19 ods. 1 veta prvá zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Táto lehota, ktorá v prípade navrhovateľa uplynula dňom 14.5.2012, je teda lehotou subjektívnou. Podľa ust. § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Navrhovateľ však Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručil žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku až 17.5.2012, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť k prerušeniu jej plynutia. Pokiaľ navrhovateľ dôvodí, že Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručil žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku už 14..5.2012 elektronickou poštou (mailom), teda v subjektívnej 3-ročnej premlčacej lehote, tak k takémuto jeho tvrdeniu je potrebné uviesť nasledovné: 1/ Je pravdou, že predmetná žiadosť bola datovaná dňom 14.5.2012. Podľa kópie mailu, ktorú kópiu navrhovateľ priložil k podanému návrhu, bola žiadosť odoslaná 14.5.2012 o 21.37 hod. 2/ Samotná žiadosť o predbežné prerokovanie navrhovateľovho nároku bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená osobne dňa 17.5.2012. 3/ Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov však v žiadnom zo svojich ustanovení neustanovuje postup pri podaní žiadosti, na ktorý navrhovateľ poukázal. Teda postup analogický s ust. § 42 ods. 1 O.s.p. Ak teda navrhovateľ doručil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku osobne 17.5.2012, doručenie tejto žiadosti (ako to tvrdí navrhovateľ) mailom dňom 14.5.2012 nie je riadnym doručením a za jej doručenie je potrebné považovať deň 17.5.2012. Pretože námietky vznesené navrhovateľom neboli dôvodné a teda nemohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odporcu, súd toto rozhodnutie potvrdil ako správne, vydané v súlade so zákonom. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu ich náhradu súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).