Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/60/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200450 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200450.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: Š. Š., bytom I. XXXX/XX, K. G. K., právne zastúpený: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát so sídlom Nezábudková 22, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP1-2013/001276/TVK zo dňa 07.01.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP1-2013/001276/TVK zo dňa 07.01.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 35,- € titulom súdneho poplatku a sumu 135,78 € titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu vedený Z. Z. č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Krajskému súdu v Bratislave bola v zákonnej lehote dňa 12.03.2013 doručená žaloba, ktorou sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: SVS-OP1-2013/001276/TVK vydaného dňa 07.01.2013, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č.: ObU-BN-OVVS-PR/2012/00008 zo dňa 19.07.2012, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania. Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. SVS-OP1-2013/001276/TVK zo dňa 07.01.2013 bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Obvodného úradu Bánovce nad Bebravou, odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObU-BN-OVVS-PR/2012/00008 zo dňa 19.07.2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb.). Priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 21.07.2011 asi o 13:00 hod. na ul. Záfortňa v Bánovciach nad Bebravou, v hneve a rozčúlení otvoril ľavé predné dvere stojaceho osobného auta, za volantom ktorého sedel B. W., začal mu nadávať do „Maďarov“ s otázkou, prečo ho ošpliechal vodou z kaluže a zaútočil rukami do oblasti tváre v aute sediaceho B. W., čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Žalobcovi za tento skutok bola uložená podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. pokuta vo výške 30,- € ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €. Ako dôvody žaloby uviedol, že v konaní pred správnym orgánom došlo k chybám pri postupe správnych orgánoch, ktoré zakladajú vady nezákonnosti postupu a rozhodovania. Pri dokazovaní jeho viny vychádzali správne orgány z výpovedí B. W. a M. W.. Svedok B. W. bol pritom sám obvinený z priestupku v konaní vedenom pod č. ObU-BN-OVVS-PR/2011/00289, 00298. Žalobca bol toho názoru, že na B. W. sa vzťahovala záruka princípu prezumpcie neviny a tento svedok, zároveň obvinený, nemal zákonnú povinnosť vypovedať. Druhý svedok M. W. vypovedal v prospech obvineného B. W.. Napriek tomu správne orgány považovali výpoveď svedkyne Z. Š. za účelovú, nakoľko mala stáť približne 5 metrov od miesta spáchania skutku a pritom vypovedala v jeho prospech. Priestupkové konanie bolo zaťažené procesnou chybou, nakoľko bolo porušené jeho právo ako obvineného na prezumpciu neviny zahŕňajúcu aj pravidlo v pochybnostiach v prospech obvineného. Navyše druhostupňové rozhodnutie len konštatovalo, že boli v rámci prvostupňového konania predvolaní svedkovia: L. A., M. O., B. I. a bez predvolania vypovedal B. A.. S ich výpoveďami sa druhostupňové rozhodnutie v rámci odôvodnenia nevysporiadalo. Podľa názoru žalobcu sa správne orgány dopustili chyby v postupe vymedzenia skutku a zároveň sa nedostatočne vysporiadali so stavom veci, resp. ho nedostatočne zistili. Podľa pôvodného správneho rozhodnutia mal použiť slovo „kokot“, podľa napadnutého správneho rozhodnutia použil slovo „Maďar“. Ďalej podľa pôvodného správneho rozhodnutia mal udrieť B. W. niekoľkokrát päsťou do tváre a podľa napadnutého rozhodnutia mal voči B. W. zaútočiť rukami do tváre. Uvedené závery nie sú dostatočne vyjadrené a ani preukázané. Správnym orgánom sa nepodarilo dokazovaním naplniť obsah ani jedného z konaní, ktoré vyjadruje § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.. Výrok rozhodnutia o vine zo spáchania priestupku potom nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Správne orgány neodstránili pochybnosti v otázke jeho viny (obvineného), t.j. mali preto rozhodnúť v jeho prospech a konanie zastaviť. Na základe vyššie uvedeného žalobca skonštatoval, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zároveň posúdenie jeho konania nebolo presne vymedzené, čo do spôsobu spáchania skutku - vec bola nesprávne právne posúdená. Taktiež mu bola postupom správnych orgánov odňatá možnosť konať pred nimi. II. Krajskému súdu v Bratislave bolo dňa 13.05.2013 doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že postup správnych orgánov pri vydávaní rozhodnutí bol v súlade so zákonom. Prvostupňový správny orgán predvolal svedka B. W. nie ako obvineného, ale ako svedka, pričom uvedený svedok bol v zápisnici zo dňa 22.05.2012 poučený o následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Priamym svedkom incidentu B. W. bol aj jeho brat M. W., ktorý bol taktiež zo strany správnych orgánov poučený o svojich právach a povinnostiach. Žalobca poprel svoje protiprávne konanie, avšak správny orgán mal z výpovedí priamych svedkov incidentu preukázané, že sa skutku, ktorý sa mu kladie za vinu dopustil. Svedkyňa Z. Š. bola od miesta incidentu vo vzdialenosti cca 5 metrov. Pred správnym orgánom uvedená svedkyňa uviedla, že počula ako žalobca B. W., po tom, čo pristúpil k motorovému vozidlu, v ktorom sedel, povedal, pozri, čo si urobil, to si spravil náročky. Obvinený pred správnym orgánom uviedol, že B. W. po pristúpení k motorovému vozidlu, v ktorom sedel B. W. sa spýtal, prečo ho ošpliechal, prečo zase rýpe. Potom to, čo počula svedkyňa Z. Š. sa nezhodovalo s tým, čo povedal žalobca. Z toho dôvodu správny orgán vychádzal pri konaní a rozhodovaní o priestupku predovšetkým z výpovedí svedkov B. W., M. W. a B. I., keďže boli priamo na mieste incidentu. K výpovediam svedkov L. A., M. O., B. I. a B. A. žalovaný uviedol, že v rozhodnutiach sa týmito výpoveďami nezaoberal, nakoľko ich výpoveďami bol preukázaný protiprávny skutok B. W., pričom však odvolací správny orgán v danom konaní rozhodoval len o priestupku žalobcu a teda tieto výpovede boli bezpredmetné. S výpoveďou B. I. sa žalovaný v rozhodnutí č. SVS-OP1-2013/001275/TVK vysporiadal a výpoveďou tohto svedka bolo potvrdené, že žalobca sa protiprávneho konania dopustil. Vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým sa rozhodlo o tom, že žalobca sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, bola uvedená aj forma spáchania priestupku, a to, že žalobca sa mal dopustiť priestupku iným hrubým správaním. Hrubé správanie predstavuje nielen fyzický kontakt, ale aj verbálne prejavy žalobcu. Žalobca v žalobe poukázal na to, že nemohol na B. W. zaútočiť rukami, pretože dostal od B. W. päsťou pravej ruky do oka. Správny orgán o skutku B. W. spočívajúcim v tom, že mal žalobcu udrieť, už právoplatne rozhodol. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností sa domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného musel konštatovať, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby neboli v súlade so zákonom. Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Obvodného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-BN-OVVS-PR/2012/00008 zo dňa 19.07.2012 bol obvinený Š. Š. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 21.07.2011 asi o 13:00 hod. na ul. Záfortňa v Bánovciach nad Bebravou, v hneve a rozčúlení otvoril ľavé predné dvere stojaceho osobného auta, za volantom ktorého sedel B. W., začal mu nadávať do „Maďarov“ s otázkou, prečo ho ošpliechal vodou z kaluže a zaútočil rukami do oblasti tváre v aute sediaceho B. W., čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Žalobcovi za tento skutok bola uložená podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. pokuta vo výške 30,- € a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu považuje za nespravodlivé a neobjektívne, nakoľko neboli preskúmané všetky podstatné okolnosti majúce zásadný vplyv na posúdenie skutočností a vydanie rozhodnutia. Pokladal za nepopierateľné, že skutok sa stal, ale tak, ako ho opísal on, pričom poukázal na to, že správny orgán sa nezaoberal skutočnosťami týkajúcimi sa konania B. W.. Žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a to napadnutým rozhodnutím č. SVS- OP1-2013/001276/TVK vydaným dňa 07.01.2013 a odvolanie žalobcu zamietol. Z rozhodnutia je zrejmé, že sa žalovaný zaoberal len výpoveďami svedkov B. W., M. W. a Z. Š.. Svedeckými výpoveďami M. O., B. I., B. A. a L. A. sa nezaoberal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že prihliadol na ich výpovede z ústnych pojednávaní, ktoré predchádzali vydaniu prvého vo veci vydaného (dňa 26.10.2011) a následne zrušeného rozhodnutia (rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 08.02.2012). Záverom skonštatoval, že mal vykonaným dokazovaním (výpoveďami svedkov B. W., M. W. a B. I.) preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania - priestupku kladenému mu za vinu voči B. W.. IV. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33,- €, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 99,- € a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331,- €. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutia vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Obvodného úradu Bánovce nad Bebravou v rozsahu v zákonnej lehote podaných žalobných námietok. K vznesenej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúce v nepresnom vymedzení a posúdení konania žalobcu z hľadiska spôsobu spáchania skutku súd všeobecne uvádza, že skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v ustanovení § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Krajský súd v Bratislave sa zaoberal skutkovou podstatou priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, pretože sa vzťahuje na predmetnú právnu vec. Podľa citovaného ustanovenia sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Objektom, t.j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie; objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. V prípade ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). V predmetnej právnej veci však z obsahu spisu a vo veci vykonaného rozsiahleho dokazovania je potrebné vyvodiť záver, že došlo k incidentu medzi žalobcom a B. W., ktoré konanie žalobcu napĺňalo zákonné znaky priestupku voči občianskemu spolunažívaniu. Preto podľa názoru krajského súdu, táto námietka nie je dôvodná, aj keď súd považuje za potrebné uviesť, že bez ďalšieho (okolnosti, intenzita, následné konanie) nie je možné pokladať označenie určitej fyzickej osoby za „Maďara“ ako nadávku, ktorá by mohla byť chápaná ako porušenie pravidiel občianskeho spolunažívania. Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci súd pokladá za neopodstatnenú, pričom poukazuje na vo veci vykonané rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého správny orgán prvého stupňa vypočul viacerých svedkov, ktorí vzhliadli posudzované konanie žalobcu. Súd si v danom štádiu konania (incident sa stal v roku 2011) nevie predstaviť aké ďalšie dokazovanie (§ 34 Správneho poriadku) na zistenie skutkového stavu veci by mohlo prichádzať do úvahy. Z obsahu spisu vyplýva, že v správnom konaní bolo riadne postupované a nebola žalobcovi odňatá (v žiadnom štádiu konania) možnosť konať pred správnym orgánom a táto jeho námietka neobstojí. Správne posúdenie výpovedí svedkov v žalobcov neprospech nemožno považovať za vadu konania. Za dôvodnú súd pokladá námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný sa pri objasňovaní skutku zaoberali len výpoveďami svedkov B.Á. W., M. W. a Z. Š.. Svedeckými výpoveďami M. O., B. I., B. A. a L. A. sa prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný nezaoberali a ich výpovede žiadnym spôsobom nevyhodnotili. Takéto konanie správneho orgánu navodzuje dojem, že správne orgány vychádzali z výpovedí svedčiacich v neprospech žalobcu. Podľa názoru krajského súdu, mal žalovaný všetky svedecké výpovede tvoriace podklad žalobou napadnutého rozhodnutia uviesť vo svojom rozhodnutí a tieto vyhodnotiť jednak jednotlivo ako i vo vzájomnej súvislosti tak, aby bol náležite objasnený skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť. Zistený stav veci musí byť v rozhodnutí správneho orgánu uvedený a opísaný v takom rozsahu, aby bolo možné bez ďalšieho ustáliť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania (žalobcu). V danom prípade žalovaný svoje rozhodnutie oprel o výpovede svedkov B. a M. W. a B. I. avšak obsah výpovede B. I. sa v preskúmavaných rozhodnutiach vôbec nenachádzal. Taktiež z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo výpovede týchto svedkov považoval za dôveryhodnejšie ako ostatných svedkov a priklonil sa k nim. V posudzovanej veci boli výpovede jednotlivých v správnom konaní vypočutých svedkov rozdielne, a preto bolo povinnosťou žalovaného ich obsah a vyhodnotenie vo svojom rozhodnutí uviesť. Iba samotné poukázanie na existenciu výpovedí v správnom konaní vypočutých svedkov nie je dostačujúce a robí rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť (podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 250 ods. 7 O.s.p.) a bude jeho povinnosťou vo veci vydať nové rozhodnutie a náležite ho odôvodniť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní tomuto priznal právo na náhradu trov konania, a to 35,- € za zaplatený súdny poplatok a sumu 135,78 € titulom náhrady trov konania vypočítaných v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca si trovy konania vyčíslil nasledovne: súdny poplatok 66,- €, dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava, návrh na začatie konania) 2 x 130,16 €, 2 x 7,81 € režijný paušál. Domáhal sa zaplatenia náhrady trov konania na svoj účet vedený Z. Z., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Podľa § 11 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo veciach týkajúcich sa priestupku sa priznáva za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu a nie jedna šestina, ako sa v podanej žalobe domáhal právny zástupca žalobcu. Priznané trovy konania podľa správneho uplatnenia Vyhlášky pre žalobcu pozostávajú: 1/ prevzatie právneho zastupovania rok 2013: ........................................................60,08 € 2/ podanie žaloby......................................................................................................60,08 € 3/ režijný paušál 2 x 7,81 € (rok 2013) ...................................................................15,62 € 4/ spolu....................................................................................................................135,78 € Na základe vyššie uvedených výpočtov, krajský súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 35,- € titulom súdneho poplatku a sumu 135,78 € titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu č. ú.: 2157237558/0200, v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.