Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/66/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200489 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200489.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: AUTO - AZ, s.r.o., IČO: 35 797 541, Bratislavská 20, Zohor, zastúpený: Mgr. Michal Bouška, advokát, Vajnorská 98/D, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie Bratislava , Jeséniova 17D, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4396000313/642-3943Bar zo dňa 11.02.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.02.2013 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátom životného prostredia Bratislava, č. 4XXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/Kuc zo dňa 06.11.2012, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za viaceré porušenia zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 223/2001 Z.z.“ alebo ako „zákon o odpadoch“) v celkovej sume 7.500,- eur. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie predovšetkým v časti týkajúcej sa uloženia pokuty vo výške 7.500,- eur podľa § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z.z. a žiadal rozhodnutia správnych orgánov vydané v oboch stupňoch konania zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca poukázal na nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 223/2001 Z.z. a jeho rozpor so zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov a uviedol, že pri výkone svojej činnosti vyžaduje od fyzickej osoby pri výkupe odpadu z farebných kovov preukázanie sa dokladom totožnosti (napr. OP, cestovný pas, doklad o pobyte cudzincov), t.j. dokladom obsahujúcim údaje v ustanovenom rozsahu - meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska a rodné číslo, čím plne rešpektuje § 19 ods. 3 písm. c/ zákona o odpadoch. Uvedené ustanovenie vylučuje preukázanie sa iným dokladom ako dokladom totožnosti, ktorý umožňuje bezproblémové stotožnenie osoby. Žalobca tvrdil, že v súlade s § 19 ods. 3 písm. c/ a rešpektujúc zákon o ochrane osobných údajov vedie a uchováva evidenciu o osobách podľa písm. b/ tohto ustanovenia tak, že eviduje číslo dokladu spĺňajúceho stanovený rozsah osobných údajov, ktorým sa fyzická osoba na vyžiadanie preukázala. Neeviduje rodné čísla. So zreteľom na centrálny register osôb je číslo vyššie uvedených dokladov nezameniteľným identifikátorom v prípade potreby stotožnenia osoby. Takéto údaje svojim rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu zákona a nie sú v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Žalobca zároveň namietal, že v konaní bol porušený § 9 ods. 2 správneho poriadku, ktorý vylučuje z prejedávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi osobu, ktorá sa v tej istej veci zúčastnila na konaní ako zamestnanec správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca zistil na základe telefonického rozhovoru s Ing. Kuckom, ktorý vo veci rozhodoval ako zamestnanec orgánu prvého stupňa, že práve on bol osobou, ktorá rozhodovala o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca pokladal túto vadu v postupe a konaní žalovaného za zásadnú a majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 24.04.2013, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že účel spracúvania osobných údajov vyplýva z povinností orgánov štátnej správy, obcí, právnických a fyzických osôb v oblasti odpadového hospodárstva stanovených zákonom o odpadoch. Poukázal na znenie § 19 ods. 4 písm. b/ a c/ zákona o odpadoch (do 31.12.2012 v zákone označené ako § 19 ods. 3 písm. b/ a c/), z ktorých vyplýva, že žalobca ako právnická osoba podnikajúca v oblasti odpadového hospodárstva bol povinný viesť evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval odpad z farebných kovov, alebo iný kovový odpad v rozsahu - meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa, od ktorých kovový odpad vykupoval. Pokiaľ ide o namietaný rozpor so zákonom o ochrane osobných údajov, žalovaný uviedol, že vyššie spomínané ustanovenia zákona o odpadoch ustanovujú oprávnenie žalobcu získavať pri overovaní totožnosti fyzických osôb osobné údaje z preukazu totožnosti a tieto zhromažďovať, zaznamenávať a usporadúvať v osobitnej evidencii. Tieto je následne žalobca povinný sprístupniť orgánu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 19 ods. 1 písm. i/ zákona). Domnienka žalobcu o rozpore zákona o odpadoch so zákonom o ochrane osobných údajov nie je podľa žalovaného právne relevantným dôvodom pre neplnenie zákona o odpadoch zo strany žalobcu. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že v prvostupňovom aj druhostupňovom konaní rozhodla tá istá osoba. Zamestnanec prvostupňového orgánu Ing. J. sa nijako nezúčastnil rozhodovacieho procesu a ani nezasahoval do rozhodovania druhostupňového orgánu. Jeho pracovný pomer nebol zmenený a je stále zamestnancom prvostupňového správneho orgánu (Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpekcia životného prostredia Bratislava). Činnosť menovaného po obdržaní odvolania bola sústredená na odstúpenie odvolania, musel zabezpečiť doručenie splnomocnenia podpisujúcej zamestnankyne žalobcu na podpisovanie odvolania a spisovej dokumentácie druhostupňovému orgánu. O tom, že odvolanie odstúpil spolu so spisovým materiálom druhostupňovému orgánu (§ 57 ods. 1 správneho poriadku), informoval žalobcu listom zo dňa 17.12.2012. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán vykonal dňa 25.04.2012 u žalobcu na jeho prevádzkarni Bratislavská 20, Zohor a Pezinská ulica, Malacky kontrolu na úseku odpadového hospodárstva za kontrolované obdobie od 01.01.2011 do 19.06.2012. V časti relevantnej pre súdne konanie správny orgán zistil, že žalobca neuchoval evidenciu za rok 2011 za prevádzky Zohor a Malacky podľa § 19 ods. 3 psím. c/ zákona o odpadoch a ani po viac ako mesiaci a opakovanom vyžiadaní nepredložil evidenciu podľa § 19 ods. 3 písm. c/ zákona. Prvostupňový správny orgán dňa 06.11.2012 vydal rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za viaceré porušenia zákona o odpadoch v celkovej sume 7.500,- eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.02.2013, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil obdobne ako vyjadrenie k žalobe. Podľa § 19 ods. 3 písm. b/ zákona č. 233/2001 Z.z. kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu je okrem povinností podľa odseku 1 povinný pri vykupovaní odpadu z farebných kovov, odpadu podľa písmen d) až g) a pri vykupovaní iného kovového odpadu od fyzických osôb vyžadovať preukázanie totožnosti predložením dokladu totožnosti fyzickej osoby alebo zodpovedného zástupcu právnickej osoby, alebo fyzickej osoby - podnikateľa v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa, od ktorých sa kovový odpad vykupuje. Podľa § 19 ods. 3 písm. c/ zákona č. 233/2001 Z.z. kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu je okrem povinností podľa odseku 1 povinný viesť a uchovávať evidenciu o osobách podľa písmen b), d) a e), o druhoch a množstve kovových odpadov od nich vykúpených a v prípade, že ide o odpad z farebných kovov, iný kovový odpad podľa písmen d) až g) alebo o iný kovový odpad vykúpený od fyzických osôb aj opis a fotodokumentáciu vykúpeného odpadu. Podľa § 78 ods. 4 zákona č. 233/2001 Z.z. pokutu od 7 000 do 16 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší zákaz ustanovený v § 18 ods. 3 písm. o) alebo povinností pri zbere kovových odpadov vrátane ich výkupu ustanovené v § 19 ods. 3 písm. b) až g). Z dikcie vyššie uvedených ustanovení zákona o odpadoch vyplýva, že ten, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu, je povinný pri vykupovaní odpadu farebných kovov a iného kovového odpadu od fyzických osôb vyžadovať preukázanie totožnosti predložením dokladu totožnosti fyzickej osoby alebo zodpovedného zástupcu právnickej osoby. Údaje, ktoré je povinný získať, majú byť v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska, rodné číslo a obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa, od ktorých sa kovový odpad vykupuje. Zároveň je osoba vykonávajúca zber odpadov vrátane ich výkupu povinná viesť a uchovávať evidenciu o vyššie uvedených osobách. Z logického výkladu ustanovení § 19 ods. 3 písm. b/ a c/ zákona o odpadoch vyplýva, že evidencia o osobách, od ktorých sa kovový odpad vykupuje, musí obsahovať aj údaj o rodnom čísle fyzickej osoby (okrem ostatných údajov uvedených v § 19 ods. 3 písm. b/ zákona). Viesť a uchovávať evidenciu o osobách v celom rozsahu podľa § 19 písm. b/ zákona je povinný ten, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu. Preukaz totožnosti zákon o odpadoch v súvislosti s vyššie uvedenými evidenčnými povinnosťami spomína ako povinný doklad, ktorý má podnikateľ pri vykupovaní odpadu z farebných kovov a iného kovového odpadu vyžadovať od osôb, od ktorých sa kovový odpad vykupuje a zároveň povinnosť takýchto osôb sa preukazom totožnosti preukázať. Zákon neukladá tomu, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu, povinnosť evidovať čísla preukazov totožnosti, ani v takejto podobe evidenciu uchovávať. Pokiaľ žalobca viedol a uchovával evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval kovový odpad, bez údaju o rodných číslach, konal v rozpore s výslovným znením § 19 ods. 3 písm. b/, c/ zákona o odpadoch v znení účinnom v čase rozhodnom pre správne konanie. Žalovaný mal v konaní za preukázané, že žalobca v období od 01.01.2011 do 19.06.2012 (kontrolované obdobie) neviedol na svojich prevádzkach evidenciu v úplnom rozsahu, ako to ustanovuje § 19 ods. 3 písm. c/ zákona o odpadoch, a žalobca túto skutočnosť ani nepopieral. Týmto opomenutím sa žalobca dopustil správneho deliktu, za ktorý mu bola podľa zákona uložená sankcia na dolnej hranici stanovenej zákonnej sadzby. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že § 19 zákona o odpadoch je v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajoch, súd sa s touto námietkou nestotožnil a zdôrazňuje, že povinnosť viesť a uchovávať evidenciu v rozsahu, ako bolo vyššie uvedené, je daná zákonom o odpadoch. I keď žalobca bližšie nevysvetlil, v čom vidí rozpor zákona o odpadoch so zákonom o ochrane osobných údajov, súd poukazuje na skutočnosť, že evidenčná povinnosť bola žalobcovi uložená zákonom, ktorého porušenie mal správny orgán nad všetky pochybnosti v preskúmavanom konaní za preukázané. Súd poukazuje na § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane osobných údajov, podľa ktorého výnimku zo zákazu spracúvania osobných údajov možno ustanoviť osobitným zákonom, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účely spracúvania a okruh dotknutých osôb. Takýmto zákonom špeciálnym k zákonu o ochrane osobných údajov je práve zákon o odpadoch. Preto súd námietky žalobcu z tohto hľadiska považoval na neopodstatnené. Podľa § 9 ods. 2 správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o porušení § 9 ods. 2 správneho poriadku a s poukazom na vyjadrenie žalovaného opísané na str. 2 a 3 tohto rozsudku súd dospel k záveru, že tvrdenie, podľa ktorého sa Ing. J. - zamestnanec prvostupňového správneho orgánu, zúčastnil na konaní a rozhodovaní o odvolaní žalovaného, nebolo ničím preukázané. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.