KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava3. 2. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/66/2013 z 3. 2. 2015

Stav rozhodnutia: zmenené

Toto rozhodnutie bolo zmenené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 10Sžo/217/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200489.1 (25. 10. 2016). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. februára 2015, sp. zn. 2S/66/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1013200489.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/66/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200489
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200489.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu
JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: AUTO - AZ, s.r.o.,
IČO: 35 797 541, Bratislavská 20, Zohor, zastúpený: Mgr. Michal Bouška, advokát, Vajnorská 98/D,
Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie Bratislava , Jeséniova
17D, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4396000313/642-3943Bar zo dňa
11.02.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.02.2013 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie vydané Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátom životného prostredia
Bratislava, č. 4XXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/Kuc zo dňa 06.11.2012, ktorým bola žalobcovi uložená
pokuta za viaceré porušenia zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 223/2001 Z.z.“ alebo ako „zákon o
odpadoch“) v celkovej sume 7.500,- eur.

Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie predovšetkým v časti
týkajúcej sa uloženia pokuty vo výške 7.500,- eur podľa § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z.z. a žiadal
rozhodnutia správnych orgánov vydané v oboch stupňoch konania zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalobca poukázal na nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 223/2001
Z.z. a jeho rozpor so zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov a uviedol, že pri výkone svojej
činnosti vyžaduje od fyzickej osoby pri výkupe odpadu z farebných kovov preukázanie sa dokladom
totožnosti (napr. OP, cestovný pas, doklad o pobyte cudzincov), t.j. dokladom obsahujúcim údaje v
ustanovenom rozsahu - meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska a rodné číslo, čím plne rešpektuje §
19 ods. 3 písm. c/ zákona o odpadoch. Uvedené ustanovenie vylučuje preukázanie sa iným dokladom
ako dokladom totožnosti, ktorý umožňuje bezproblémové stotožnenie osoby. Žalobca tvrdil, že v súlade
s § 19 ods. 3 písm. c/ a rešpektujúc zákon o ochrane osobných údajov vedie a uchováva evidenciu o
osobách podľa písm. b/ tohto ustanovenia tak, že eviduje číslo dokladu spĺňajúceho stanovený rozsah
osobných údajov, ktorým sa fyzická osoba na vyžiadanie preukázala. Neeviduje rodné čísla. So zreteľom
na centrálny register osôb je číslo vyššie uvedených dokladov nezameniteľným identifikátorom v prípade
potreby stotožnenia osoby. Takéto údaje svojim rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu zákona a nie
sú v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov.



Žalobca zároveň namietal, že v konaní bol porušený § 9 ods. 2 správneho poriadku, ktorý vylučuje z
prejedávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi osobu, ktorá sa v tej istej veci zúčastnila na konaní
ako zamestnanec správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca zistil na základe telefonického rozhovoru s
Ing. Kuckom, ktorý vo veci rozhodoval ako zamestnanec orgánu prvého stupňa, že práve on bol osobou,
ktorá rozhodovala o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca pokladal túto vadu v
postupe a konaní žalovaného za zásadnú a majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 24.04.2013, žalobu považoval za
nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že účel spracúvania osobných údajov
vyplýva z povinností orgánov štátnej správy, obcí, právnických a fyzických osôb v oblasti odpadového
hospodárstva stanovených zákonom o odpadoch. Poukázal na znenie § 19 ods. 4 písm. b/ a c/
zákona o odpadoch (do 31.12.2012 v zákone označené ako § 19 ods. 3 písm. b/ a c/), z ktorých
vyplýva, že žalobca ako právnická osoba podnikajúca v oblasti odpadového hospodárstva bol povinný
viesť evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval odpad z farebných kovov, alebo iný kovový odpad v
rozsahu - meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a obchodné meno a sídlo právnickej
osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa, od ktorých kovový odpad vykupoval.
Pokiaľ ide o namietaný rozpor so zákonom o ochrane osobných údajov, žalovaný uviedol, že vyššie
spomínané ustanovenia zákona o odpadoch ustanovujú oprávnenie žalobcu získavať pri overovaní
totožnosti fyzických osôb osobné údaje z preukazu totožnosti a tieto zhromažďovať, zaznamenávať
a usporadúvať v osobitnej evidencii. Tieto je následne žalobca povinný sprístupniť orgánu štátneho
dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 19 ods. 1 písm. i/ zákona). Domnienka žalobcu o rozpore zákona
o odpadoch so zákonom o ochrane osobných údajov nie je podľa žalovaného právne relevantným
dôvodom pre neplnenie zákona o odpadoch zo strany žalobcu.

Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že v prvostupňovom aj druhostupňovom konaní rozhodla tá
istá osoba. Zamestnanec prvostupňového orgánu Ing. J. sa nijako nezúčastnil rozhodovacieho
procesu a ani nezasahoval do rozhodovania druhostupňového orgánu. Jeho pracovný pomer nebol
zmenený a je stále zamestnancom prvostupňového správneho orgánu (Slovenská inšpekcia životného
prostredia - Inšpekcia životného prostredia Bratislava). Činnosť menovaného po obdržaní odvolania
bola sústredená na odstúpenie odvolania, musel zabezpečiť doručenie splnomocnenia podpisujúcej
zamestnankyne žalobcu na podpisovanie odvolania a spisovej dokumentácie druhostupňovému orgánu.
O tom, že odvolanie odstúpil spolu so spisovým materiálom druhostupňovému orgánu (§ 57 ods. 1
správneho poriadku), informoval žalobcu listom zo dňa 17.12.2012.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2
O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť
podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia žaloby
v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.



Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán vykonal dňa 25.04.2012
u žalobcu na jeho prevádzkarni Bratislavská 20, Zohor a Pezinská ulica, Malacky kontrolu na úseku
odpadového hospodárstva za kontrolované obdobie od 01.01.2011 do 19.06.2012. V časti relevantnej
pre súdne konanie správny orgán zistil, že žalobca neuchoval evidenciu za rok 2011 za prevádzky Zohor
a Malacky podľa § 19 ods. 3 psím. c/ zákona o odpadoch a ani po viac ako mesiaci a opakovanom
vyžiadaní nepredložil evidenciu podľa § 19 ods. 3 písm. c/ zákona.

Prvostupňový správny orgán dňa 06.11.2012 vydal rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta
za viaceré porušenia zákona o odpadoch v celkovej sume 7.500,- eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.02.2013, odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil obdobne ako
vyjadrenie k žalobe.

Podľa § 19 ods. 3 písm. b/ zákona č. 233/2001 Z.z. kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu
je okrem povinností podľa odseku 1 povinný pri vykupovaní odpadu z farebných kovov, odpadu podľa
písmen d) až g) a pri vykupovaní iného kovového odpadu od fyzických osôb vyžadovať preukázanie
totožnosti predložením dokladu totožnosti fyzickej osoby alebo zodpovedného zástupcu právnickej
osoby, alebo fyzickej osoby - podnikateľa v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné
číslo a obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa,
od ktorých sa kovový odpad vykupuje.

Podľa § 19 ods. 3 písm. c/ zákona č. 233/2001 Z.z. kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu je
okrem povinností podľa odseku 1 povinný viesť a uchovávať evidenciu o osobách podľa písmen b), d) a
e), o druhoch a množstve kovových odpadov od nich vykúpených a v prípade, že ide o odpad z farebných
kovov, iný kovový odpad podľa písmen d) až g) alebo o iný kovový odpad vykúpený od fyzických osôb
aj opis a fotodokumentáciu vykúpeného odpadu.

Podľa § 78 ods. 4 zákona č. 233/2001 Z.z. pokutu od 7 000 do 16 000 eur uloží príslušný orgán štátnej
správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší
zákaz ustanovený v § 18 ods. 3 písm. o) alebo povinností pri zbere kovových odpadov vrátane ich
výkupu ustanovené v § 19 ods. 3 písm. b) až g).

Z dikcie vyššie uvedených ustanovení zákona o odpadoch vyplýva, že ten, kto vykonáva zber odpadov
vrátane ich výkupu, je povinný pri vykupovaní odpadu farebných kovov a iného kovového odpadu od
fyzických osôb vyžadovať preukázanie totožnosti predložením dokladu totožnosti fyzickej osoby alebo
zodpovedného zástupcu právnickej osoby. Údaje, ktoré je povinný získať, majú byť v rozsahu meno,
priezvisko, adresa trvalého bydliska, rodné číslo a obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo
miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa, od ktorých sa kovový odpad vykupuje. Zároveň je osoba
vykonávajúca zber odpadov vrátane ich výkupu povinná viesť a uchovávať evidenciu o vyššie uvedených
osobách.

Z logického výkladu ustanovení § 19 ods. 3 písm. b/ a c/ zákona o odpadoch vyplýva, že evidencia
o osobách, od ktorých sa kovový odpad vykupuje, musí obsahovať aj údaj o rodnom čísle fyzickej
osoby (okrem ostatných údajov uvedených v § 19 ods. 3 písm. b/ zákona). Viesť a uchovávať evidenciu
o osobách v celom rozsahu podľa § 19 písm. b/ zákona je povinný ten, kto vykonáva zber odpadov
vrátane ich výkupu. Preukaz totožnosti zákon o odpadoch v súvislosti s vyššie uvedenými evidenčnými
povinnosťami spomína ako povinný doklad, ktorý má podnikateľ pri vykupovaní odpadu z farebných
kovov a iného kovového odpadu vyžadovať od osôb, od ktorých sa kovový odpad vykupuje a zároveň
povinnosť takýchto osôb sa preukazom totožnosti preukázať. Zákon neukladá tomu, kto vykonáva
zber odpadov vrátane ich výkupu, povinnosť evidovať čísla preukazov totožnosti, ani v takejto podobe
evidenciu uchovávať.

Pokiaľ žalobca viedol a uchovával evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval kovový odpad, bez údaju
o rodných číslach, konal v rozpore s výslovným znením § 19 ods. 3 písm. b/, c/ zákona o odpadoch
v znení účinnom v čase rozhodnom pre správne konanie. Žalovaný mal v konaní za preukázané, že
žalobca v období od 01.01.2011 do 19.06.2012 (kontrolované obdobie) neviedol na svojich prevádzkach
evidenciu v úplnom rozsahu, ako to ustanovuje § 19 ods. 3 písm. c/ zákona o odpadoch, a žalobca túto



skutočnosť ani nepopieral. Týmto opomenutím sa žalobca dopustil správneho deliktu, za ktorý mu bola
podľa zákona uložená sankcia na dolnej hranici stanovenej zákonnej sadzby.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že § 19 zákona o odpadoch je v rozpore so zákonom o ochrane osobných
údajoch, súd sa s touto námietkou nestotožnil a zdôrazňuje, že povinnosť viesť a uchovávať evidenciu v
rozsahu, ako bolo vyššie uvedené, je daná zákonom o odpadoch. I keď žalobca bližšie nevysvetlil, v čom
vidí rozpor zákona o odpadoch so zákonom o ochrane osobných údajov, súd poukazuje na skutočnosť,
že evidenčná povinnosť bola žalobcovi uložená zákonom, ktorého porušenie mal správny orgán nad
všetky pochybnosti v preskúmavanom konaní za preukázané. Súd poukazuje na § 9 ods. 1 písm. a/
zákona o ochrane osobných údajov, podľa ktorého výnimku zo zákazu spracúvania osobných údajov
možno ustanoviť osobitným zákonom, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účely spracúvania a
okruh dotknutých osôb. Takýmto zákonom špeciálnym k zákonu o ochrane osobných údajov je práve
zákon o odpadoch. Preto súd námietky žalobcu z tohto hľadiska považoval na neopodstatnené.

Podľa § 9 ods. 2 správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je
vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného
stupňa.

Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o porušení § 9 ods. 2 správneho poriadku a s
poukazom na vyjadrenie žalovaného opísané na str. 2 a 3 tohto rozsudku súd dospel k záveru, že
tvrdenie, podľa ktorého sa Ing. J. - zamestnanec prvostupňového správneho orgánu, zúčastnil na konaní
a rozhodovaní o odvolaní žalovaného, nebolo ničím preukázané.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky
žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na
ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1013200489)

  1. 3. 2. 2015Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/66/2013 z 3. 2. 2015 (toto rozhodnutie)zmenené
  2. 26. 10. 2016Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/217/2015 z 26. 10. 2016

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam