Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/68/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200505 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200505.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrei Kriškovej v právnej veci žalobcu: ELPHIN s.r.o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47 241 136, zastúpeného: Advokátska kancelária Marônek & Partners s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Ján Marônek, advokát, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, P.O.BOX 154, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 9101302/5/168280/13/Mol zo dňa 15.01.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 15.03.2013 sa domáhal žalobca, aby súd vydal alternatívne rozhodnutie, ktorým by zrušil rozhodnutie žalovaného formálne označené ako Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. č. 9101302/5/168280/13/Mol vydaného dňa 15.01.2013, podľa § 250j ods. 2 písm. a), d), e) O.s.p. a vrátil mu vec na ďalšie konanie alebo, aby predmetné rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a konanie zastavil. Žalobca mal za to, že predmetné rozhodnutie bolo nezákonné, ale aj nulitné, nakoľko žalovaný na vydanie takéhoto rozhodnutia nebol splnomocnený zákonom. Napadnuté rozhodnutie predstavovalo významný zásah do jeho práv a povinností prejavujúci sa v tom, že jeho postavenie platiteľa DPH, ktoré mu podľa jeho názoru vzniklo zo zákona nebolo akceptované daňovými orgánmi v dôsledku čoho si nemohol plniť svoje zákonné povinnosti. Tiež mu bolo znemožnené uplatňovať si právo na odpočet DPH na vstupe. V dôsledku nezákonného postupu a rozhodnutia žalovaného došlo k jeho diskriminácií vo vzťahu k platiteľom DPH a stratil právnu istotu postavenia platiteľa DPH. Nadobudol presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné, resp. nulitné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Postup žalovaného bol nezákonný a namiesto toho, aby vydal osvedčenie o pridelení DPH, vydal napadnuté rozhodnutie, čím porušil zákon a jeho konanie bolo postihnuté vadou majúcou vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň rozhodnutie pokladal za nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný v ňom neuviedol na základe akého zákonného ustanovenia rozhodol a neuviedol ani dôvody svojho rozhodnutia. V úvode žaloby bol opísaný skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca - obchodná spoločnosť vznikla dňa 07.09.2012 ako právny nástupca obchodnej spoločnosti ZARIVAR s.r.o., ktorá bola registrovaným platiteľom DPH, mala pridelené IČ DPH a zanikla bez likvidácie rozdelením. Ako jej nástupca vznikol žalobca a dňa 10.09.2012 oznámil príslušnému daňovému úradu, že ako právny nástupca platiteľa DPH sa stal aj on platiteľom DPH. Dňa 08.10.2012 žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým rozhodol tak, že mu nevyhovel a nevydal osvedčenie. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, pričom druhostupňový správny orgán (Finančné riaditeľstvo SR) dané rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Následne dňa 15.01.2013 žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie - Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. a oznámil mu, že jeho registráciu pre DPH nevykoná a osvedčenie mu nevydal. Žalobca poukázal na platnú zákonnú úpravu (§ 4 ods. 6 zákona o DPH), ktorá stanovuje kedy sa fyzická alebo právnická osoba stáva platiteľom DPH zo zákona. Zákon rozlišuje povinnú, dobrovoľnú a zákonnú registráciu pre DPH. V danom prípade sa jednalo o zákonnú registráciu pre DPH a v tom prípade nemohlo ísť o rozhodovací proces daňového úradu, ktorým by konštitutívne rozhodoval či sa stane alebo nie platiteľom DPH (mohol len preveriť, či došlo ku skutočnosti, s ktorou zákon u neho spájal vznik postavenia platiteľa DPH). Daňový subjekt sa stáva platiteľom DPH priamo zo zákona, bez toho či mu daňový úrad vydá alebo nevydá osvedčenie o DPH, má postavenie platiteľa DPH a prislúchajú mu práva a povinnosti vzťahujúce sa na platiteľov DPH. Dôsledkom tejto skutočnosti je vydanie osvedčenia o registrácií pre DPH spätne ku dňu vzniku - zápisu do obchodného registra. Vydanie osvedčenia o registrácií pre DPH má deklaratórne účinky, formálne potvrdzuje už existujúci stav, t. j., že daňový subjekt je platiteľom DPH a takto mal v jeho prípade postupovať aj žalovaný. Z ust. § 4 ods. 6 zákona o DPH vyplýva, že daňový úrad musí vydať osvedčenie o DPH do 7 dní odo dňa oznámenia mu skutočnosti predpokladanej zákonom. Svojím postupom žalovaný porušil zákon. Bol názoru, že právny nástupca v zmysle § 4 ods. 6 zákona o DPH odvodzuje status „ platiteľ DPH“ od svojho právneho predchodcu a ak tento bol platiteľom DPH stane sa ním aj novo vzniknutý subjekt, vzniknutý ako jeho právny nástupca. To isté platí aj z hľadiska posudzovania, či právny nástupca je alebo nie je zdaniteľnou osobou. Ak bol právny predchodca platiteľom DPH predpokladá sa, že bol aj zdaniteľnou osobou. Vyjadril názor, že počas trvania registrácie pre DPH platí zákonná podmienka, že takýto subjekt je zároveň aj zdaniteľnou osobou a to až do času kým sa nepreukáže opak. Žalovaný potom nesprávne interpretoval ust. § 4 ods. 6 zákona o DPH, kde aplikoval gramatický výklad zákona nerešpektujúc zmysel a účel daného ustanovenia (poukázal na nález ÚS SR III. 341/07). Žalovaný zle vyložil definíciu zdaniteľnej osoby, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ňou nie je v zmysle zákona o DPH, nakoľko nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok ESD v prípade C- 268/83 Rompelman, podľa ktorého sa má za zdaniteľnú osobu vykonávajúcu ekonomickú činnosť považovať aj osoba, ktorá deklaruje svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody kúpou majetku alebo služieb určených na podnikanie a nie je možné zamietnuť registráciu pre DPH osobe, ktorá ku dňu podania žiadosti o registráciu zatiaľ neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody. V prípade žalobcu sa jednalo o registráciu pre DPH na základe zákona, pričom samotný zákon predpokladal, že zdaniteľnou osobou bude novovzniknutá spoločnosť bez nutnosti preukazovania akejkoľvek ekonomickej aktivity. V rámci registrácie podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH žalovaný nemohol skúmať žiadne okolnosti zániku platiteľa DPH a ani okolnosti vzniku jeho právneho nástupcu (takéto oprávnenie žalovanému neustanovuje ani zákon o DPH ani daňový poriadok). Jedná sa v danom prípade o registračný princíp a daňový úrad bol povinný po zistení splnenia zákonom predpokladaných podmienok registráciu vykonať a vydať osvedčenie o registrácií. V jeho prípade išlo o registráciu na základe oznámenia, že sa stal platiteľom DPH. Nešlo o rozhodovaciu činnosť správcu dane, ale iba o registračnú činnosť, ktorej výsledkom mohlo byť len vydanie osvedčenia o registrácií pre DPH. Na vydanie napadnutého rozhodnutia nebol žalovaný splnomocnený zákonom, vydanie takéhoto rozhodnutia nemalo oporu v zákone a žalovaný postupoval v rozpore s Ústavou SR, keďže štátny orgán môže konať len na základe zákona. Právna teória a prax pokladá správny akt za nulitný, ak bol vydaný nepríslušným orgánom. Žalovaný nebol na vydanie napadnutého rozhodnutia splnomocnený zákonom, nebol orgánom vecne príslušným a kompetentným. Potom v prípade napadnutého rozhodnutia išlo o nulitné rozhodnutie, ktoré nemalo právne účinky a hľadí sa naň akoby nebolo vydané. Záverom žiadal, aby súd v prípade, ak žalobe vyhovie vyslovil právny názor, ktorým by usmernil správcu dane v tom zmysle, že ho má zaregistrovať pre DPH a vydať mu osvedčenie pre DPH. Podaním zo dňa 09.09.2013 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k predmetnej žalobe, pričom zotrval na tom, že písomnosť žalovaného - oznámenie bola aktom, ktorým sa mu priznávajú / nepriznávajú práva a povinnosti. Už samotný postup žalovaného, kedy zasiahol do jeho pozície, rozhodoval o jeho právach a povinnostiach, pričom nevydal o tom rozhodnutia možno považovať za nesprávny a nezákonný. V danom prípade sa jednalo o zákonnú registráciu, kedy žalovaný nerozhoduje formou zisťovania skutkových okolností, ale len skúma, či nastala podmienka predpokladaná zákonom, išlo o registráciu na daň na základe oznámenia o tom, že žalobca sa stal platiteľom DPH zo zákona a žalovanému iba oznamuje už vzniknutý stav. Preto žalovaný nemohol postupovať podľa § 67 ods. 6 daňového poriadku. Taktiež nemohol skúmať skutkové okolnosti naplnenia definície pojmu zdaniteľná osoba. Pokiaľ bol právny predchodca žalobcu platiteľom DPH musel byť aj zdaniteľnou osobou a ak bol žalovaný iného názoru tak ho nemal registrovať, resp. udelenú registráciu mu mal odňať. 2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe dňa 11.04.2013 a žiadal ju zamietnuť s tým, že jeho postup v medziach žaloby bol v súlade so zákonom. Opísal skutkový stav po tom, čo obdržal žalobcove oznámenie z 10.09.2012 o tom, že sa stal právnym nástupcom kvartálneho platiteľa DPH - spol. ZARIVAR s.r.o., ktorý zanikol bez likvidácie rozdelením na 20 spoločností a nastali okolnosti predpokladané ust. § 4 ods. 6 zákona o DPH, on sa stal platiteľom DPH a žiadal o vydanie osvedčenia o registrácií a pridelenia IČ DPH. Predmetné oznámenie nemalo za následok začatie daňového konania a vydanie rozhodnutia a preto nebol ani povinný ani oprávnený o ňom rozhodovať a žiadne rozhodnutie nevydal. Jeho písomnosť - Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH nemuselo mať náležitosti rozhodnutia podľa § 63 daňového poriadku. Podaná žaloba napádala písomnosť - Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH a nespĺňala podmienky na súdny prieskum podľa § 244 O.s.p. Bol presvedčený, že žalobca nemal voči nemu oznamovaciu povinnosť, keďže táto sa vzťahovala iba na zdaniteľné osoby, ktoré boli právnym nástupcom platiteľa. V prípade ak zo závažných dôvodov nevydá osvedčenie o registrácií dotknutému subjektu formou listu oznámi, že sa nestáva platiteľom DPH zo zákona a osvedčenie mu nevydá. Platí, že postavenie platiteľa DPH môže získať len zdaniteľná osoba, ktorá musí preukázať splnenie kritérií zdaniteľnej osoby. Na účely DPH sa zdaniteľnou osobou rozumie každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledok tejto činnosti. Pojem ekonomickej činnosti upravuje § 3 ods. 2 zákona o DPH. Ekonomickou činnosťou sa pre účel DPH rozumie každá činnosť vykonávajúca sa na určitej pokračujúcej báze. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ pri posudzovaní zámeru vykonávať ekonomickú činnosť má finančná správa právo vyžadovať, aby deklarovaný zámer vykonávania ekonomickej činnosti bol potvrdený objektívnymi dôkazmi. V prípade, ak žiadateľ o registráciu nevie svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody preukázať, daňový úrad žiadosti o registráciu DPH nevyhovie. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o DPH upravuje kedy sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom DPH ex lege, bez povinnosti prejsť procesom podania žiadosti o registráciu a rozhodnutia daňového úradu. V zmysle zákona nie každý právny nástupca platiteľa DPH sa automaticky stáva platiteľom DPH, ale len ten, kto spĺňa atribúty zdaniteľnej osoby podľa § 3 zákona o DPH. Vydaním oznámenia o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH nezasiahol do právneho postavenia žalobcu, nakoľko samotné oznámenie iba deklaruje, že žalobca ku dňu svojho vzniku nezískal postavenia platiteľa DPH. Právny predchodca žalobcu spol. ZARIVAL s.r.o., počas svojej existencie nepreukázala vykonávanie ekonomickej činnosti na pokračujúcej báze (podala daňové priznania pre DPH a daň z príjmu právnických osôb s nulovými hodnotami), nezamestnávala zamestnancov, nemala hmotný majetok. Skutočnosť, že žalobca ku dňu svojho vzniku nevykazoval atribúty zdaniteľnej osoby odvodil od toho, že ani jeho právny predchodca ich nevykazoval. Tomuto záveru nepriamo nasvedčovalo aj to, že jediným spoločníkom žalobcu je spol. M2 Business s.r.o, so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, ktorej jediným konateľom je Z. E.. Táto spoločnosť sa zaoberá zakladaním tzv. ready made spoločností, čo uvádza na svojej internetovej stránke. Zákon o DPH umožňuje žalobcovi požiadať o registráciu pre DPH - dobrovoľnú registráciu k dani a preto nezamedzil mu stať sa platiteľom DPH. Ohľadom námietky žalobcu o tom, že oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH bolo nulitné rozhodnutie uviedol, že v tom prípade mal možnosť využiť postup podľa § 64 daňového poriadku. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne ospravedlneného žalovaného postupom podľa § 250g ods. 2 O.s p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom, ktorý obsahuje: daňové priznania spol. ZARIVAR s.r.o., pre DPH za II. a III. štvrťrok 2012, daňové priznanie spol. ZARIVAR s.r.o., k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 15.06.2012 -28.08.2012, výkaz ziskov a strát, súvahu (obe ku dňu 28.08.2012) spol. ZARIVAR s.r.o., poznámky individuálnej účtovnej závierky spol. ZARIVAR s.r.o., zostavenej k 18.04.2012, výpis z OR spol. ZARIVAR s.r.o., potvrdenie o vykonaní zápisu žalobcu, výpis z OR žalobcu, oznámenie žalobcu z 10.09.2012 adresované žalovanému o tom, že sa stal platiteľom DPH zo zákona, urgenciu žalobcu o vydanie osvedčenia o registrácií k DPH z 02.10.2012, rozhodnutie žalovaného Číslo: 9101302/5/2866321/12 zo dňa 08.10.2012 o nevyhovení o registráciu pre DPH žalobcovi a nevydaní osvedčenia, odvolanie žalobcu zo dňa 16.10.2012 (voči vyššie uvedenému rozhodnutiu), rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR z 11.12.2012, ktorým bolo vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Písomnosť žalovaného - Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH zo dňa 15.01.2013, v ktorom žalobcovi oznámil, že sa nestáva platiteľom DPH a preto mu nevydáva osvedčenie o registrácii pre DPH. V odôvodnení sa uvádza, že zaniknutá spoločnosť ZARIVAL s.r.o., bola registrovaná pre DPH od 15.06.2012 a podala daňové priznania pre DPH za obdobie II. a III. štvrťroka 2012 s nulovými hodnotami s tým, že takáto suma nereprezentuje vykonávanie ekonomickej činnosti na pokračujúcej báze, spoločnosť nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, nemala hmotný majetok, výnosy a náklady vykazovali nulové hodnoty. Taktiež spoločnosť ZARIVAL s.r.o., podala daňové priznania pre daň z príjmu právnických osôb za obdobie 15.06.2012 až 28.08.2012 s nulovými hodnotami. Jej jediným majetkom bola hotovosť v pokladni XXX XXX €, predstavujúca základné imanie jej spoločníka spol. M2 Business s.r.o. Pre posudzovanie opodstatnenosti registrácie spoločnosti, ktorá sa stala právnym nástupcom za platiteľa dane z pridanej hodnoty, je rozhodujúci skutkový stav a reálnosť naplnenia možnosti rozdelenia spoločnosti, pričom zaniknutá spoločnosť nemala žiaden hmotný a nehmotný majetok, nevykazovala žiadne konkrétne záväzky a pohľadávky, nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nemala žiadne investičné výdavky a preto je treba považovať jej rozdelenie za účelové a formálne. Zrušenie spoločnosti bez likvidácie pokladal za formálne s cieľom získať u nástupníckych spoločností výhodu postavenia platiteľa dane z pridanej hodnoty. Taktiež poukázal na to, že z § 4 ods. 6 zákona o DPH vyplýva, že zo zákona sa platiteľom stáva iba taký právny nástupca zaniknutej spoločnosti, ktorý je zdaniteľnou osobou. Zdaniteľnou osobou je v zmysle § 3 ods. 1 zákona o DPH každá osoba, ktorá vykázala nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, to znamená činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Iba samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti nie je možné pokladať za podnikanie, ale rozhodujúci je až skutočný výkon tejto činnosti realizovaný na základe takéhoto oprávnenia. Pod podnikaním treba rozumieť aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku. Na súdnom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu zotrval na žalobných námietkach a zároveň poukázal na rozhodnutie senátu v skutkovo obdobnej veci - žalobcu spol. Amarillo s.r.o., ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného. 4. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku. Ekonomickou činnosťou sa teda na účely dane z pridanej hodnoty rozumie činnosť (podnikanie), ktorá sa vykonáva na určitej pokračujúcej báze. Definícia ekonomickej činnosti - podnikania podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH je v súlade aj s definovaním podnikania podľa Obchodného zákonníka. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa Obchodného zákonníka je podnikanie ako činnosť charakterizované piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne, pričom jedným z týchto znakov je práve sústavnosť vykonávanej činnosti. Zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra ešte nie je podnikaním v zmysle Obchodného zákonníka. Vykonávaním, resp. prevádzkovaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť subjektu smerujúcu k dosahovaniu zisku. Podobne aj z § 3 zákona o DPH je zrejmé, že podnikaním je aktívna nezávislá ekonomická činnosť vykonávaná na pokračujúcom základe. Iba samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti nie je možné považovať za podnikanie, rozhodujúci je až skutočný výkon tejto činnosti realizovaný na základe takéhoto oprávnenia; pod vykonávaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou je treba rozumieť aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku. Podľa § 4 ods. 4 veta prvá zákona o DPH platnom v relevantnej dobe žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1 alebo 2. Podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH platnom v relevantnej dobe ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odsekov 1 až 4, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len "platiteľ"). Podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH platnom v dobe rozhodnutia odporcu, platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného - Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobných námietkach. Súd pokladá postup žalovaného za súladný so zákonom o DPH platným do 31.12.2013, neumožňujúci mu konať inak ako konal. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalovaného po tom, čo dostal oznámenie žalobcu, že sa stal platiteľom DPH (ako právny nástupca zaniknutej spoločnosti - platiteľa dane), skúmať (novovzniknutú spoločnosť - žalobcu), či sa jedná o zdaniteľnú osobu. Za týmto účelom uskutočnil šetrenie, ktorého výsledkom bolo logické zistenie, že žalobca nespĺňa zákonné atribúty zdaniteľnej osoby, čo mu oznámil. Z podaných daňových priznaní pre DPH spoločnosti ZARIVAR s.r.o. za II. a III. štvrťrok 2012 ako aj obsahu daňových priznaní pre DPH a daň z príjmu právnickej osoby bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že právny predchodca žalobcu, zaniknutý bez likvidácie a súčasne rozdelený na 20 novovzniknutých spoločností, nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť na pokračujúcej báze, z ktorej by dosahoval akýkoľvek minimálny príjem, nezamestnával žiadnych zamestnancov, nemal žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by previedol na novovytvorené spoločnosti (vrátane žalobcu). Potom je dôvodné sa domnievať, že rozdelenie pôvodnej spoločnosti bolo iba formálne a udialo sa výlučne len za účelom získania u nástupníckych spoločností a teda aj u žalobcu, postavenia platiteľa DPH bez toho, aby sa tieto novovzniknuté spoločnosti museli podrobiť novému (treba povedať, že pomerne náročnému) procesu registrácie pre platiteľa DPH. Pre úplnosť súd dodáva, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o DPH je potrebné vykladať tak, že platiteľom DPH po zaniknutej právnickej osobe, ktorá bola platiteľom DPH, sa stáva iba taký právny nástupca, ktorý zároveň spĺňa podmienku, že je zdaniteľnou osobou (ktorú definuje § 3 ods. 1 zákona o DPH), to znamená osobou vykonávajúcou akúkoľvek ekonomickú účinnosť. Preto nie je možné vytknúť odporcovi jeho postup, ktorým posudzoval žalobcu z hľadiska, či spĺňa zákonné predpoklady pre zdaniteľnú osobu. Z obsahu administratívneho spisu (daňové priznania spoločnosti ZARIVAL s.r.o. pre DPH a daň z príjmu právnickej osoby), potom žalovaný vyvodil správny záver, že žalobcu nemožno pokladať za zdaniteľnú osobu a to napriek tomu, že jeho zaniknutému právnemu predchodcovi bolo priznané postavenie platiteľa DPH. V danom prípade nemožno pristupovať k danej veci formalisticky bez posúdenia materiálnej stránky veci, tak ako sa toho domáhal žalobca. Aplikácia právnych predpisov Slovenskej republiky musí brať na zreteľ členstvo SR v Európskej únii s tým, že od 1. mája 2004 je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ 6/64, Costa v. ENEL, Zb.s. 585) a konštantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ, prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobité okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. Na účely zákona o DPH je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle ekonomickú činnosť bez ohľadu na to, či je zapísaná v obchodnom alebo inom registri. Zápis do registra sám o sebe ešte neznamená, že zapísaná osoba túto činnosť vykonáva. Automatická registrácia všetkých žiadateľov zapísaných do obchodného alebo iného registra bez overenia, či ide o zdaniteľnú osobu, by nebola v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Skutočnosť, že až reálny výkon podnikania podľa § 3 zákona o DPH je dôvodom na registráciu a v opačnom prípade nevykonávanie činnosti je dôvodom na zrušenie registrácie pre DPH, potvrdzuje § 81 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň aj vtedy, ak platiteľ nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3. Podľa názoru súdu, je pre registráciu pre DPH nutné vykonávanie sústavnej ekonomickej činnosti, pri ktorej by daňovník platil za plnenia, ktoré by mu boli poskytované práve v súvislosti s jeho ekonomickou činnosťou. Aj Najvyšší správny súd Českej republiky práve v tejto súvislosti vyslovil, že z daňového hľadiska je potrebné skúmať skutočnú činnosť a nie sa uspokojiť iba s údajom o predmete činnosti vyplývajúcim z obchodného registra (pozri napr. rozsudok NSS ČR zo dňa 10.09.2008, č.j. 2 Afs 68/2008-58, dostupný na www.nssoud.cz). V tomto rozsudku tento súd zdôraznil, že pre posúdenie charakteru činnosti ako len príležitostnej je nutné posúdiť, do akej miery sa ekonomickej činnosti spoločnosť (subjekt) skutočne venovala (napríklad počty zamestnancov zapojených do činnosti, existencia príslušných zmlúv a podobne). U žalobcu ani jeho právneho predchodcu v danom prípade neexistovala žiadna sústavná ekonomická činnosť. Otázkou dobrovoľnej registrácie ako platcu DPH, konkrétne, či podnikateľ samostatne uskutočňoval ekonomickú činnosť, sa zaoberal Najvyšší správny súd v Českej republike aj v rozsudku č.j. 7 Asf 98/2008-112 zo dňa 20.05.2009, v ktorom dospel pri podobnej právnej úprave vychádzajúcej z členstva Českej republiky v Európskej únii k podobnému záveru, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku. Žalovaný dňa 15.01.2013 vydal oznámenie o nevydaní osvedčenia žalobcovi, ktoré mu riadne doručil. Toto oznámenie obsahuje dôvody postupu žalovaného v danom prípade a súd pokladá predmetné oznámenie za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p. Oznámenie (rozhodnutie) síce nemalo formálne náležitosti rozhodnutia stanovené daňovým poriadkom, nakoľko v ňom absentoval výrok a poučenie o opravnom prostriedku, avšak za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle ustálenej súdnej praxe považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp 5/2011). Keďže žalovaný vydal rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2013 vo forme oznámenia, toto oznámenie nemuselo mať náležitosti rozhodnutia ustanovené v § 63 daňového poriadku. Treba dodať, že z oznámenia, napriek chýbajúcim náležitostiam rozhodnutia, celkom zrejme (nepochybne aj pre žalobcu) vyplýva, ako žalovaný rozhodol a aký názor na vec vyslovil. V oznámení žalovaný dostatočne zrozumiteľne odôvodnil svoj postup vo veci. Zo zákona o DPH platného v dobe vydania preskúmavaného rozhodnutia (oznámenia) ani z daňového poriadku, na ktorého primerané použitie zákon o DPH odkazuje (§ 84 zákona o DPH), nevyplýva, že by bol správca dane povinný vydať vo veci registrácie právnych nástupcov bez likvidácie zaniknutého platiteľa DPH formálne rozhodnutie. Uvedené právne predpisy nestanovujú osobitný procesný postup, v ktorom by bol správca dane povinný vybaviť žiadosti navrhovateľov o registráciu, s výnimkou stanovenia lehoty 7 dní pre vykonanie registrácie, vydanie osvedčenia a pridelenie identifikačného čísla pre DPH, plynúcej odo dňa doručenia oznámenia o právnom nástupníctve po platiteľovi DPH zaniknutom bez likvidácie. Právna úprava sa medzičasom zmenila tak, že s účinnosťou od 01.01.2014, ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ide teda o jednostupňové konanie a jeho výsledok - rozhodnutie, môže dotknutý subjekt napadnúť žalobou na správnom súde. Zvolený postup žalovaného súd považuje za správny, pretože tento nemal v danom prípade povinnosť v prípade neregistrovania navrhovateľa za platiteľa DPH vydávať o tom rozhodnutie majúce formálne náležitosti rozhodnutia v zmysle daňového poriadku. Takúto povinnosť odporcu zaviedla až novela zákona o DPH od 01.01.2014. List žalovaného - Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa názoru súdu obsahuje riadne odôvodnenie jeho postoja spolu s opísaním skutkových zistení, správnou úvahou, aplikáciou právnych predpisov, ktoré ho viedli neregistrovať žalobcu za platiteľa DPH a nevydať mu osvedčenia o registrácii pre daň. 6. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a jasne uvedené v napadnutom rozhodnutí - Oznámení, z ktorých vyplýva, že nedošlo k reálnemu naplneniu významu pojmu „platiteľ DPH“ právneho predchodcu žalobcu spol. ZARIVAL s.r.o., súd žalobu v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.