Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/76/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200568 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200568.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: K. L., Z. K.. I.. L. E. XXXX/XX, M., zastúpenej: JUDr. Róbert Gombala, advokát, ul. Dr. Herza 12, Lučenec, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX/XXX zo dňa 23.01.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Správou finančnej kontroly Zvolen č. FZ-XXX/XXXX/XXXX zo dňa 29.10.2012, ktorým prvostupňový správny orgán na základe zisteného porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 4 v spojení s § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 523/2004 Z.z.“ alebo ako „zákon“) uložil žalobkyni povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 3.576,46 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia spolu s povinnosťou zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Žalobkyňa považovala rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné a žiadala ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietala nesprávne ustálenie skutkového stavu, že samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovala v dohodnutom mieste výkonu (Železničná č. 27, Lučenec) od 01.05.2010 do 30.06.2010, t.j. 61 dní, a tým nedodržala dobu nepretržitého prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti dva roky, ako sa zaviazala v čl. II bod 3 dohody uzavretej medzi ňou a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v M. dňa 30.04.2010 o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť. Nesúhlasila s tým, že jej z tohto dôvodu vznikla povinnosť vrátiť časť príspevku zodpovedajúcu počtu dní neprevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti od 01.07. 2010 do 30.4.2012 (670 dní) v zmysle čl. II bod 9 dohody zo dňa 30.04.2010. Podľa žalobkyne správne orgány nesprávne vec právne posúdili, keď dospeli k záveru, že neprevádzkovala samostatnú zárobkovú činnosť od 01.07.2010 do 30.04.2012. Počas kontroly pracovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec predložila doklady, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ako podnikateľka samostatnú zárobkovú činnosť vykonávala v čase od 01.05.2010 do 30.05.2012, a to počas celej tejto doby v mieste podnikania, ktorú mala ako podnikateľka v zmysle živnostenského listu na adrese L. Svobodu 2855/11, Lučenec. V čase od 01.05.2010 do 30.06.2010 mala ako podnikateľka zriadenú prevádzkareň v nehnuteľnosti na adrese Železničná 27, Lučenec, ktorú k 30.06.2010 z dôvodu jej nerentability zrušila. Takto mohla konať aj s poukazom na čl. II. bod 3 dohody uzavretej dňa 30.04.2010, ktorým bolo dojednané, že samostatnú zárobkovú činnosť bude žalobkyňa vykonávať v mieste podnikania na adrese L. Svobodu 2855/11, Lučenec. Žalobkyňa poukázala na to, že poskytovateľ príspevku v čase podpisu dohody zo dňa 30.04.2010 musel vedieť, že je na samostatnom rozhodnutí žalobkyne ako podnikateľky, ako bude samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať, pretože podľa ňou vypracovaného podnikateľského zámeru (časť 9, kalkulácia predpokladaných nákladov) náklady na prenájom predpokladala žalobkyňa vynakladať vo výške 400 eur len na 4 mesiace. Z tohto podnikateľského zámeru, ktorý v napadnutom rozhodnutí popisuje žalovaný ako kľúčový podklad pre poskytnutie príspevku, nemohli správne orgány odvodiť povinnosť počas doby dvoch rokov prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť v prevádzkarni v nehnuteľnosti na Železničnej 27 v Lučenci. Žalobkyňa neoznámila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci zrušenie svojej prevádzky ku dňu 30.06.2010, a tým nesplnila povinnosť podľa čl. II bod 7 dohody zo dňa 30.04.2010. Oznámenie o zrušení prevádzky žalobkyňa opomenula len z dôvodu, že túto skutočnosť v kontexte druhej časti článku II. bod 3 dohody nepovažovala za zmenu dohodnutých podmienok, pretože nemenila miesto svojho podnikania a samostatnú zárobkovú činnosť vykonávala aj po 01.07.2010 (po zrušení prevádzky) na dohodnutom mieste podnikania (L. Svobodu 2855/11, Lučenec). Žalobkyňa tvrdila, že zrušenie prevádzky sa nedá v žiadnom prípade hodnotiť ako neprevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Ďalej uviedla, že skutočné vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti od 01.04.2010 do 03.05.2012 na dohodnutom mieste podnikania (L. Svobodu 2855/11, Lučenec) okrem predloženého úplného výpisu zo živnostenského registra vyplynulo aj z účtovných dokladov predložených pri kontrole, z ktorých vyplýva použitie poskytnutého príspevku a vynakladanie všetkých nákladov v rámci jej podnikateľskej činnosti počas dojednaného obdobia dvoch rokov. Žalobkyňa namietala, že zrušenie prevádzkarne na adrese Železničná 27, Lučenec sa nedá v žiadnom prípade právne hodnotiť ako nedodržanie doby nepretržitého vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti a jej konanie sa nedá právne hodnotiť ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z.. Poukázala na to, že povinnosť vrátiť príspevok nebol uvedený v žiadnom ustanovení dohody uzavretej medzi žalobkyňou a poskytovateľom príspevku Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci zo dňa 30.04.2010 a tiež poukázala na to, že ani poskytovateľ príspevku nevzhliadol v jej konaní pochybenie odôvodňujúce odstúpenie od dohody zo dňa 30.04.2010 a ani od nej skutočne neodstúpil. Preto postup a rozhodnutie správnych orgánov považovala za nelogické v nadväznosti na celkový účel uzavretia dohody zo dňa 30.04.2010, ktorý spočíval v tom, že poskytnutým príspevkom bolo podporené vytvorenie pracovného miesta žalobkyne v čase od 01.05.2010 do 03.05.2012. Podľa žalobkyne bol účel zmluvy splnený. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.05.2013, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že následnou finančnou kontrolou bolo zistené, že žalobkyňa ako príjemca príspevku nesplnila kumulatívnu podmienku stanovenú v čl. II bod 3 dohody zo dňa 30.04.2010, keď samostatnú zárobkovú činnosť nevykonávala nepretržite po dobu 2 rokov v mieste podnikania L. Svobodu 2855/11, Lučenec a v mieste výkonu na adrese Železničná 27, Lučenec (čl. II bod dohody). Podľa kontrolných zistení podložených listinnými dôkazmi, uvedenú podmienku žalobkyňa spĺňala iba v období od 01.05.2010 do 30.06.2010, keď zrušila prevádzkareň na adrese Železničná 27, Lučenec. Keďže žalobkyňa nedodržala podmienku vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť - maloobchod s nábytkom v špecializovaných predajniach a nešpecializovaný veľkoobchod nepretržite po dobu najmenej 2 rokoch na adrese miesta podnikania a súčasne v mieste výkonu samostatne zárobkovej činnosti, bola podľa čl. II bod 9 dohody zo dňa 30.04.2010 povinná vrátiť pomernú časť príspevku zodpovedajúcu obdobiu od 01.07.2010 do 30.04.2012. V správnom konaní bolo z listinných dôkazov spoľahlivo preukázané porušenie povinností a pravidiel podľa čl. II bod 3 a 9 dohody zo dňa 30.04.2010, čo bolo v spojení s čl. I bod 1 tejto dohody kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z., t.j. porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z administratívneho spisu súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec uzavrel so žalobkyňou dohodu, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť jej príspevok zo zdrojov štátneho rozpočtu SR v sume 3.902,16 eur na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou a výška príspevku bola viazaná na dvojročné nepretržité vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Samostatnú zárobkovú činnosť bola žalobkyňa podľa čl. II bod 1 a 2 dohody povinná vykonávať alebo prevádzkovať od 01.05.2010 v predmete podnikania: maloobchodná a veľkoobchodná činnosť, maloobchod s nábytkom, svietidlami a inými domácimi potrebami v špecializovaných predajniach, nešpecializovaný veľkoobchod. Podľa čl. II bod 3 dohody mala samostatnú zárobkovú činnosť vykonávať alebo prevádzkovať najmenej po dobu 2 rokov odo dňa začatia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti (do 30.04.2012) v mieste podnikania na adrese L. Svobodu 2855/11, Lučenec a v mieste výkonu samostatne zárobkovej činnosti na adrese Železničná 27, Lučenec. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vykonal u žalobkyni následnú finančnú kontrolu zameranú na dodržiavanie podmienok dohody zo dňa 30.04.2010. Správa o výsledku následnej finančnej kontroly bola zápisnične prerokovaná dňa 30.03.2012. Bolo zistené, že žalobkyňa ukončila svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 03.05.2012. Samostatnú zárobkovú činnosť vykonávala od 01.05.2010. Dňa 21.06.2010 žalobkyňa oznámila Obvodnému úradu Lučenec, odbor živnostenského podnikania, zrušenie prevádzkarne na adrese Železničná 27, Lučenec, pričom nepokračovala v prevádzkovaní samostatne zárobkovej činnosti nepretržite najmenej po dobu 2 rokov na dohodnutej adrese podľa čl. II bod 3 dohody zo dňa 30.04.2010. Dňa 03.10.2012 prvostupňový správny orgán - Správa finančnej kontroly Zvolen oznámila žalobkyni začatie správneho konania pre porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z.. Dňa 29.10.2012 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. FZ-499/3332/2012, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný v žalobe napadnutým rozhodnutím zo dňa 23.01.2013. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. V administratívnom spise sa tiež nachádza výpis zo živnostenského registra žalobkyne, dohoda o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť uzavretú podľa § 49 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zo dňa 30.4.2010, oznámenie žalobkyne o zrušení prevádzkarne zo dňa 23.04.2010, žiadosť o poskytnutie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, podnikateľský zámer (predajňa nábytku) a žiadosť o úhradu platby spolu s potvrdením o úhrade 3.902,16 eur žalobkyni podľa dohody zo dňa 30.04.2010. Podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z. porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0, 1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0, 1 % zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) zistí pri výkone kontroly alebo vládneho auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu, správne konanie sa nezačne. Podľa § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z. subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b). Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ktorý začne a bude túto činnosť vykonávať nepretržite najmenej dva roky, ak o príspevok požiada písomne. Príspevok sa poskytuje na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou. Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 57 a 60. Podľa § 49 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z.z. úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvorí s uchádzačom o zamestnanie písomnú dohodu o poskytnutí príspevku, ktorá obsahuje a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody, b) vykonávanú samostatnú zárobkovú činnosť podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, c) dátum začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, d) výšku príspevku, jeho špecifikáciu a spôsob úhrady, e) podmienky poskytnutia príspevku, f) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok, g) podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok, h) záväzok uchádzača o zamestnanie, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní, i) ďalšie dohodnuté náležitosti. Podľa § 49 ods. 9 zákona č. 5/2004 Z.z. občan, ktorý prestal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť pred uplynutím dvoch rokov, je povinný vrátiť pomernú časť príspevku pripadajúcu na čas, po ktorý sa neprevádzkovala alebo nevykonávala samostatná zárobková činnosť a do evidencie uchádzačov o zamestnanie môže byť zaradený odo dňa nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Vrátenie príspevku sa nepožaduje, ak sa prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti skončilo z dôvodu úmrtia alebo zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia podľa § 19. Občan, ktorý skončil prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti pred uplynutím dvoch rokov zo zdravotných dôvodov, môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobným námietkam žalobkyne nemožno prisvedčiť. Rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie napadnuté v žalobe boli vydané v súlade s platným právom. Súd sa plne stotožnil s právnymi závermi správneho orgánu a ich odôvodnením, na ktoré poukazuje. Zákon č. 523/2004 Z.z. upravuje rozpočet sektora verejnej správy, osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom. Ustanovuje rámec hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorými sa rozumejú finančné prostriedky obhospodarované právnickými osobami verejnej správy, ale tiež prostriedky Európskej únie poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike prideľujú prostredníctvom platobného orgánu alebo certifikačného orgánu. Tomuto účelu slúžia aj úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú platobnými orgánmi v rámci podpory zamestnanosti, ktoré poskytujú príspevok podľa zákona č. 5/2004 Z.z. na samostatnú zárobkovú činnosť (na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou) uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ktorý začne a bude túto činnosť vykonávať nepretržite najmenej dva roky. V rámci kompetencie vymedzenej zákonom č. 543/2007 Z.z. dohliadajú tiež na dodržiavanie finančnej disciplíny dotknutými subjektmi. V prípade subjektov, ktorým zo štátneho rozpočtu bol poskytnutý príspevok, porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, je považované za porušenie finančnej disciplíny (§ 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z.). Pokiaľ bolo dotknutému subjektu preukázané takéto so zákonom rozporné konanie, správa finančnej kontroly ako orgán zriadený zákonom č. 440/2000 Z.z. rozhodujúci v konaní o porušení finančnej disciplíny, ukladajúci a vymáhajúci odvod, penále a pokutu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 523/2004 Z.z., uloží odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0, 1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy (§ 31 ods. 4, 7 zákona č. 523/2004 Z.z.). Žalobkyňa považovala rozhodnutie žalovaného za nezákonné odvolávajúc sa pritom vo svojej žalobe na to, že dohoda zo dňa 30.04.2010 neobsahovala povinnosť vrátiť príspevok v prípade jej porušenia a ani poskytovateľ príspevku od dohody neodstúpil, a preto rozhodnutie správnych orgánov považovala za nelogické. Vyššie uvedené právne skutočnosti podľa názoru súdu nemohli byť prekážkou vydania žalobou napadnutého rozhodnutia. Správa finančnej kontroly Zvolen ani žalovaný neboli zmluvnými stranami dohody zo dňa 30.04.2010. Žalovaný i prvostupňový správny orgán konali nezávisle od oprávnení účastníka zmluvy a v intenciách kompetencií ustanovených zákonom č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly, podľa ktorého správa finančnej kontroly vykonáva finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov EÚ poskytnutých právnickým osobám a fyzickým osobám, rozhoduje v konaní o porušení rozpočtovej disciplíny a vymáha odvod a penále za neoprávnené použitie prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov EÚ a tiež v súlade s vyššie citovaným zákonom č. 523/2004 Z.z. ustanovujúcim povinnosť v prípade porušenia finančnej disciplíny zaplatiť odvod, penále alebo pokutu. Z tohto hľadiska nemal súd pochybnosti o tom, že žalovaný i prvostupňový správny orgán konali v súlade so zákonom. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť od 01.04.2010 do 03.05.2012 v mieste podnikania L. Svobodu 2855/11, Lučenec a že z predložených účtovných dokladov vyplýva použitie poskytnutého príspevku na náklady v rámci jej podnikateľskej činnosti počas tohto obdobia. Toto tvrdenie súd považuje za účelové a zavádzajúce. Je síce pravdou, že žalobkyňa podľa výpisu zo živnostenského registra bola živnostníčkou v uvedenom období, avšak tento jej status sa javí byť podľa dôkazov len formálnym a bez relevantného obsahu. Z dokladov (faktúra za nákup skrutkovača zo dňa 29.07.2010, účet za nákup registračnej pokladne zo dňa 03.05.2011, faktúra za software do reg. pokladne zo dňa 05.05.2012, účet za nákup počítača s tlačiarňou zo dňa 07.05.2011, faktúry nájomného za mesiace máj až august 2010), ktoré žalobkyňa predložila pri kontrole a ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, nevyplýva, že by po dohodnutú dobu skutočne vykonávala podnikateľskú činnosť. Účel poskytnutého príspevku by sa v danom prípade mohol považovať za naplnený, keby žalobkyňa preukázateľne vykonávala úkony smerujúce k účelnému využitiu pracovných prostriedkov, ktoré boli z príspevku zakúpené, príkladom, keby inzerovala alebo inak ponúkala predávaný tovar, uzavrela akýkoľvek relevantný obchod, alebo by sa o to aspoň pokúsila. Žalobkyňa však nepredložila správnemu orgánu ani súdu žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jej tvrdenie o naplnení účelu poskytnutého príspevku. Súd poznamenáva, že dňa 02.04.2012 žalobkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec adresovala list, v ktorom uviedla, že si je vedomá porušenia podmienok dohody. Súd sa nestotožnil ani so žalobnou námietkou týkajúcou sa zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, kedy žalobkyňa rozporovala, že dohodu zo dňa 30.04.2010 neporušila, pretože záväzok vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť po dobu dvoch rokov splnila tým, že v čase od 01.05.2010 do 30.05.2012 podnikala z miesta podnikania na ulici L. Svobodu 2588/11, Lučenec. Súd k týmto tvrdeniam uvádza, že samostatnú zárobkovú činnosť bola žalobkyňa podľa čl. II bod 1 a 2 dohody povinná vykonávať alebo prevádzkovať od 01.05.2010 v predmete podnikania: maloobchodná a veľkoobchodná činnosť, maloobchod s nábytkom, svietidlami a inými domácimi potrebami v špecializovaných predajniach, nešpecializovaný veľkoobchod. Podľa čl. II bod 3 dohody mala samostatnú zárobkovú činnosť vykonávať alebo prevádzkovať najmenej po dobu 2 rokov odo dňa začatia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v mieste podnikania na adrese L. Svobodu 2855/11, Lučenec a v mieste výkonu samostatne zárobkovej činnosti na adrese Železničná 27, Lučenec. Z vyššie opísaného obsahu právne relevantnej časti dohody zo dňa 30.04.2010 vyplýva zmluvný záväzok žalobkyne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť nielen na adrese L. Svobodu 2855/11, Lučenec, ktoré je miestom podnikania a súčasne trvalým bydliskom žalobkyne, ale zároveň aj v mieste výkonu, v prevádzkárni na adrese Železničná 27, Lučenec (čl. II bod dohody). Túto činnosť sa zároveň zaviazala žalobkyňa vykonávať po dobu 2 rokov (od 01.05.2010 do 30.04.2012). Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobkyňa túto zmluvnú podmienku nedodržala, keď k 30.06.2010 výkon samostatnej zárobkovej činnosti v prevádzkárni na adrese Železničná 27, Lučenec ukončila. Súd by zobral do úvahy, aj vzhľadom na účel poskytnutého príspevku, keby si žalobkyňa otvorila novú prevádzkáreň, alebo by preukázala, že pokračovala v reálnom podnikaní z miesta podnikania podľa živnostenského registra. Takáto okolnosť však z administratívneho spisu alebo z preukázaných tvrdení žalobkyne nevyplýva. Podľa čl. II bod 9 dohody zo dňa 30.04.2010 bola preto žalobkyňa povinná vrátiť pomernú časť príspevku zodpovedajúcu obdobiu od 01.07.2010 do 30.04.2012. Konanie žalobkyne bolo porušením pravidiel a podmienok, za ktorých jej boli poskytnuté verejné prostriedky, a preto bolo na mieste kvalifikovať ho ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z.. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobkyne neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobkyne v konaní jej nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.