Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/44/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200633 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200633.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľov: 1/ C. I.. N. H., 2/ C. Ľ. B., obaja bytom Š. XX, X. K. proti odporcovi: Obec Chorvátsky Grob so sídlom Námestie Josipa Andriča 17, Chorvátsky Grob, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Dvorská & Mrekajová, s.r.o. so sídlom Panenská 33, Bratislava v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľov v 1/ a 2/ rade zo dňa 27.2.2013 proti rozhodnutiu odporcu Číslo: 2012/00767-IvKe zo dňa 7.2.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Číslo: 2012/00767-IvKe zo dňa 7.2.2013 p o t v r d z u j e. Žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Číslo: 2012/00767-IvKe zo dňa 7.2.2013 odporca za použitia ust. § 5 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník“) a ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“ )žiadosť navrhovateľov v 1/ a 2/ rade (ďalej len „navrhovatelia“) ktorou sa domáhali ochrany pred obťažovaním a ohrozovaním ich majetku a zdravia a pred zasahovaním do ich práv zo strany susedov - C. Z. F. s manželom zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal obsah žiadosti navrhovateľov, ktorou sa domáhali ochrany v zmysle Občianskeho zákonníka a dôvodil, že otázka posudzovania súladu stavby (garáže) postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním je predmetom prebiehajúceho stavebného konania o dodatočnom povolení stavby, pričom navrhovatelia sú zo zákona účastníkmi tohto stavebného konania. Z tohto dôvodu teda odporca konštatoval, že posúdenie namietaného zásahu je v kompetencii stavebného úradu v konaní č. ÚKaSP-1292-2012-AM-ŠUR. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 27.2.2013, ktorým sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci odporcovi na nové prejednanie. Dôvodili, že prístrešok bol vybudovaný koncom roka 2005 a už v zime tohto roku sa prejavili problémy s ním, pričom vo februári roku 2006 požiadali odporcu o zjednanie nápravy. Poukázali na skutočnosť, že v októbri 2011 začal stavebný úrad odporcu konanie o dodatočné povolenie stavby, rozšírené o dostavbu garáže, pričom v januári 2012 bolo vydané stavebné povolenie, následne zrušené Krajským stavebným úradom v Bratislave. Uviedli, že v novom stavebnom konaní uplatnili svoje námietky, pričom toto stavebné konanie doposiaľ nie je ukončené. Poukázali na skutočnosť, že od roku 2005 pretrvával protiprávny stav spôsobený stavebníkmi - ich susedmi. Namietali, že vo veci ich žiadosti nebolo určené žiadne pojednávanie a že nebola vykonaná žiadna miestna ohliadka a teda že odporca nedostatočne zistil stav veci. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 5.4.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na postupnosť svojich úkonov vo veci žiadosti navrhovateľov o poskytnutie ochrany v zmysle ust. § 5 Občianskeho zákonníka. Prostredníctvom svojho zástupcu v konaní pred súdom navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Navrhovatelia v priebehu pojednávania pred súdom zotrvali na svojom návrhu, poukázali na genézu stavebného konania o dodatočnom povolení stavby garáže ich susedov. Odporca na pojednávaní založil do súdneho spisu kópiu: - rozhodnutia odporcu ako stavebného úradu Číslo: ÚKaSP-1292-2012-AM-16-ŠUR z 15.7.2013, ktorým bola dodatočne povolená stavby garáže pre stavebníkov (Z. F. Z. M. F.) s tým, že na dokončenie stavby boli súčasne určené podmienky vymenované v rozhodnutí; - kolaudačného rozhodnutie totožného stavebného úradu Č.z.: 5787/2014, Č. sp.: ÚKaSP-621-2014-AM-ŠUR z 9.6.2014, ktorým bolo povolené užívanie predmetnej stavby - garáže. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom originálu prvostupňového správneho spisu. Z jeho obsahu je zrejmé, že navrhovatelia 25.4.2012 doručili odporcovi žiadosť o ochranu v zmysle ust. § 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ich susedia - manželia F.i (ďalej len „stavebníci“) postavili bez stavebného povolenia stavbu - prístrešok - garáž, ktorá tesne prilieha k ich pozemku, pričom táto stavba im spôsobuje problémy: - stekanie dažďovej vody a zosúvanie sa snehu na ich plot a pozemok, - prenikanie hluku a pachov garážového prístrešku na ich pozemok, - nedostatočná ochrana pred prípadným požiarom. Navrhli zabezpečenie ich práv a zjednanie nápravy. Odporca na túto žiadosť reagoval listom zo 14.5.2012, ktorým vzhľadom na jej obsah odporučil navrhovateľom domáhať sa svojich práv na súde. Následne 7.2.2013 vydal napadnuté rozhodnutie, voči ktorému podali navrhovatelia odvolanie - návrh, ktorý je predmetom tohto súdneho konania. Podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Podľa ust. § 88a ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa ust § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Podľa ust. § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca vo veci nenariadil pojednávanie, resp. že nevykonal ohliadku: I keď z obsahu spisu odporcu je zrejmé, že vo veci podanej žiadosti navrhovateľov z 25.4.2012 nebolo nariadené pojednávanie a ani nebola vykonaná ohliadka, takýto postup odporcu nie je v rozpore so zákonom - so správnym poriadkom. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení správneho poriadku totižto nevyplýva povinnosť vykonať tieto procesné úkony. Ak bol konajúcemu správnemu orgánu (odporcovi) dostatočne známy stav veci v ktorej koná (v danom prípade tento stav veci bol odporcovi zjavne známy z obsahu konania o dodatočnom povolení stavby garáže, na ktoré konanie aj navrhovatelia poukázali) nebolo povinnosťou odporcu tieto procesné úkony vykonať. Preto túto námietku súd posúdil ako nedôvodnú. K ďalším námietkam navrhovateľov, týkajúcim sa stavu, ktorý definovali ako zásah do pokojného stavu: Je skutočnosťou, že odporca náležite neodôvodnil svoje konštatovanie že v danom prípade nedošlo k narušeniu pokojného stavu i keď nikto nepoprel, žeby nedošlo k stekaniu dažďovej vody, zosúvaniu snehu z garážového prístrešku na pozemok navrhovateľov, resp. k prenikanie hluku a pachov garážového prístrešku na pozemok navrhovateľov (ďalej len „namietané zásahy“), ktorá skutočnosť by mohla byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Existencia týchto skutočností bola zrejmá aj z konania odporcu o dodatočnom povolení stavby garáže. Avšak súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že: 1/ Tento stav (ako to prezentovali aj samotní navrhovatelia) pretrváva už od roku 2006, teda časová súvislosť medzi jeho vznikom (rok 2006) a časom podania žiadosti navrhovateľov (rok 2012) bola prerušená. 2/ Príčinou namietaných zásahov však nebolo konkrétne správanie sa - konanie susedov navrhovateľov, ale tieto sú dôsledkom existencie stavby (prístrešku) garáže, ktorá bola pôvodne zrealizovaná bez stavebného povolenia. 3/ Ak by mal odporca vyhovieť žiadosti podanej navrhovateľmi s poukazom na ust. § 5 Občianskeho zákonníka, musel by postupovať podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, ktoré konanie však nie je konaním podľa ust. 5 Občianskeho zákonníka. Predovšetkým preto, lebo zamedziť ďalšiemu pretrvávaniu namietaných zásahov by sa dalo jedine zbúraním stavby, resp. jej úpravou za súčasnej jej legalizácie. Tieto otázky je však možné riešiť iba v intenciách stavebného zákona. 4/ Z uvedeného vyplýva, že odporca konajúci v intenciách ust. § 5 Občianskeho zákonníka nemal kompetenciu vo veci konať a rozhodnúť s poukazom na toto citované ustanovenie Občianskeho zákonníka. S poukazom na skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už prebiehalo konanie o dodatočnom povolení stavby garáže stavebníkmi (ktoré bolo právoplatne ukončené až rozhodnutím príslušného stavebného úradu vydaným 15.7.2013 - teda po vydaní napadnutého rozhodnutia odporcu) odporca správne rozhodol, ak žiadosti navrhovateľov z 25.4.2012 nevyhovel. Pretože námietky navrhovateľov vznesené voči napadnutému rozhodnutiu odporcov nemohli viesť k jeho zrušeniu, ako aj preto, lebo napadnuté rozhodnutie odporcu bolo správne a rešpektujúce platnú právnu úpravu, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a dôvodné. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovatelia boli v konaní neúspešní, trovy konania si ani neuplatnili a preto im ich náhradu súd nepriznal. Podobne súd nepriznal náhradu trov konania úspešnému odporcovi, nakoľko ich náhradu priamo vylučuje ust. § 250k ods.1 O.s.p., ktoré ustanovenie je vo vzťahu k náhrade trov konania špeciálnym ustanovením, vylučujúcim v konaniach podľa Piatej časti O.s.p. ich priznanie odporcovi, ktorý je správnym orgánom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).