Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/87/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200635 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200635.4 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcov: 1. A. F., B. XX, C., 2. A. F., rod. U., B. XX, C., zastúpení: doc. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., advokát, Vážska 14434/16, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: A.. A. E., B. XX, C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.A-XXXX/XXXX-KOL zo dňa 08.03.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni stavebným úradom Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. W.-XXXX/XXXX-EKT -132-sp zo dňa 14.11.2012, ktorým bola v spojenom územnom a stavebnom konaní povolená stavba „Rekonštrukcia rodinného domu“ umiestneného na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/XX v k.ú. N., na B. ulici č. XX v C., podľa projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou HFD, s.r.o. pre stavebníka JUDr. A. E. (pribratého účastníka). Žalobcovia žiadali, aby súd rozhodnutie žalovaného i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Námietka č. 1: Žalobcovia namietali, že stavebný úrad v rozpore s § 61 ods. 2 stavebného zákona upustil od miestneho zisťovania bez splnenia zákonných predpokladov na takýto postup, zneužil svoju diskrečnú právomoc a v odôvodnení svojho rozhodnutia v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku nepreukázal splnenie daných podmienok a nešpecifikoval, ako použil v tomto smere správnu úvahu. Podľa názoru žalobcov nemôže správny orgán zneužiť svoju diskrečnú právomoc a len stroho skonštatovať, že miestne zisťovanie nebolo potrebné nariaďovať, lebo stavebnému úradu sú pomery staveniska dobre známe. Žalobcovia v stavebnom konaní žiadali vykonať obhliadku, od ktorej správny orgán rovnako upustil, tento dôkaz nevykonal, pričom poukázali na to, že ústne pojednávanie a miestne zisťovanie podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona sú inštitúty garantované účastníkom správneho konania podľa stavebného zákona. Obhliadka je dôkazný prostriedok podľa správneho poriadku, o vykonanie ktorého môže účastník konania požiadať správny orgán kedykoľvek. Je zrejmé, že práve obhliadkou podľa § 38 správneho poriadku by žalobcovia mali možnosť preukázať stavebnému úradu opodstatnenosť svojich tvrdení a napomôcť tým k zisteniu skutkového stavu. Skutočnosť, že stavebný úrad sa s návrhom na vykonanie obhliadky nevysporiadal, ani obhliadku neuskutočnil, považovali žalobcovia za porušenie ich procesných práv. Uskutočnenie obhliadky bolo podstatné pre zistenie skutočného stavu, pričom správne orgány týmto zároveň porušili precedenčnú zásadu v správnom konaní, pretože v inom podobnom prípade (prístavba na B. ulici č. XX v C. pre stavebníka p. M. na parc. č. XXXX/X) boli stavebným úradom miestne zisťovanie, ústne pojednávanie a obhliadka uskutočnené. Správny orgán teda v skutkovo podobnom prípade spadajúcom do jeho miestnej príslušnosti zvolil bez opodstatnenia iný procesný postup, čo žalobcovia považovali za porušenie § 3 ods. 5 správneho poriadku, t.j. porušenie práva účastníkov konania na to, aby sa v ich veci postupovalo rovnako, ako v minulých prípadoch podobného druhu. Námietka č. 2: Žalobcovia tvrdili, že správny orgán nesprávne vyhodnotil podklady pre rozhodnutie, t.j. kvalitatívnu stránku stavby, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že rozhodnutie bolo zmätočné a nepresvedčivé. Zmätočnosť vyplýva napríklad z toho, že na strane 1 napádaného rozhodnutia sa uvádza, že došlo k „povoleniu stavby“, na strane 4 správny orgán uvádza, že došlo k „povoleniu zmeny stavby“, na strane 6 správny orgán uvádza, že ide o „rekonštrukciu rodinného domu“, na strane 9 uvádza, že „pribudne iba dvojgaráž“ a podobne. Z tohto je podľa žalobcov zrejmé aj to, že posúdenie podkladov pre rozhodnutie nebolo správne. Nesprávna kvalifikácia stavby ako štandardnej rekonštrukcie existujúcej stavby viedla pravdepodobne k pochybeniu zo strany stavebného úradu a následne k potvrdeniu tohto pochybenia odvolacím správnym orgánom v podobe akceptovania skutočnosti, že stavba, ktorá bola postavená na základe stavebného povolenia, by nespĺňala podmienky určené vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. (osobitne nesplnenie podmienok uvedených v § 6, § 8), t.j. realizácia stavby podľa stavebného povolenia by viedla k rozporu so všeobecne záväzným právnym predpisom. Napriek tomu, že ide o radovú zástavbu a v tejto súvislosti sa na stavbu vzťahujú určité výnimky, žalobcovia boli presvedčení, že neboli splnené podmienky na realizovanie výnimky v rozsahu, ako to vyplýva z rozhodnutia. Námietka č. 3: Stavba pribratého účastníka je umiestnená do tzv. stabilizovaného územia. Podľa všeobecne záväzných právnych predpisov (územného plánu Hlavného mesta SR Bratislava bod 2.2.2) „ak nový návrh nerešpektuje charakteristické princípy, ktoré reprezentujú existujúcu zástavbu a vnáša do zástavby neprijateľný kontrast, resp. neúmerné zaťaženie pozemku, nie je možné takúto stavbu v stabilizovanom území umiestniť“. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s vyššie uvedeným vysporiadal len čiastočne, keď konštatoval, že funkčne povoľovaná stavba spadá do kategórie „bývanie v rodinných domoch“, avšak stavebný úrad a ani žalovaný neskúmali napríklad otázku tzv. neúmerného zaťaženia pozemku zástavbou, pričom z priložených listín vyplýva, že prístavba by jednoznačne narušila aj architektonický ráz zástavby v lokalite. Žalobcovia nesúhlasili s konštatovaním správnych orgánov, že podľa ich názoru sa tak nestane. Z podkladov v spise vyplýva, že v predmetnom stabilizovanom území a na danej ulici zodpovedá architektonický stav stavieb ich pôvodnému stavu a princípom, pričom prístavba by tento architektonický model podstatným spôsobom narušila. Je tiež zrejmé, že prístavba bude mať cca 50 m2, čím nebude splnená ani podmienka maximálneho percentuálneho zväčšenia stavby v porovnaní s pôvodným objemom stavby. V tejto súvislosti žalobcovia spochybnili v konaní aj závery svetlo-technického posudku, keďže tento bol vypracovaný na podnet stavebníka a je preto možné predpokladať určitú tendenčnosť jeho záverov. Žalobcovia uviedli, že na južnej strane nehnuteľnosti žalobcov sa na prízemí nachádza miestnosť označená ako dielňa, pričom táto miestnosť je v súčasnosti permanentne obývaná žalobcami z dôvodu ich zníženej mobility. Zo svetlo-technického posudku nevyplýva, či sa skúmal v potrebnom rozsahu vplyv prístavby z hľadiska zatienenia uvedenej miestnosti. Žalobcovia zhrnuli, že sa správnym orgánom pred vydaním rozhodnutia nepodarilo spoľahlivo zistiť skutočný stav veci a odstrániť rozpory medzi tvrdeniami účastníkov konania. Rozhodnutie je nezrozumiteľné a zmätočné a to v podstatných otázkach týkajúcich sa predmetu konania. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a z nesprávneho vyhodnotenia podkladov, čo viedlo k nezákonnosti rozhodnutia prvostupňového ako aj odvolacieho správneho orgánu. Námietka č. 4: Žalobcovia namietali, že správne orgány im nedoručili podklady, na ktoré sa odvolávajú vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z. je stavebný úrad k stavebnému povoleniu povinný pripojiť overenú projektovú dokumentáciu stavby. Táto je súčasťou stavebného povolenia a žalobcovia majú právny nárok na to, aby sa im doručilo aj to, čo je podľa vyššie uvedenej vyhlášky súčasťou stavebného povolenia. Námietka č. 5: Žalobcovia namietali, že vymedzenie podmienok pre realizáciu stavebnej činnosti vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia napr. „dodržať opodstatnené požiadavky vlastníkov susedných nehnuteľností“ je natoľko vágne, že to spôsobuje vadu rozhodnutia, ktorá robí rozhodnutie vo svojej podstate neverifikovateľným, nevykonateľným a súčasne nepreskúmateľným. Nedoručenie meritórnych podkladov, na ktoré sa správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia odvoláva - najmä overená projektová dokumentácia stavby, považovali za pochybenie správneho orgánu v rámci správneho konania, rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi a porušenie práv žalobcov ako účastníkov stavebného konania, ktorým sa táto dokumentácia mala doručiť. Námietka č. 6: Podľa žalobcov sa správny orgán dostatočne nevysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcov ako účastníkov stavebného konania. Pokiaľ žalovaný na strane 7 svojho rozhodnutia tvrdil, že žalobcovia svoje výhrady bližšie nekonkretizovali, podľa žalobcov sa len zbavil povinnosti riadne zistiť skutkový stav. Ak považoval podania žalobcov za neúplné, resp. z neho nebolo zrejmé, čoho sa domáhali, mal žalobcov vyzvať na ich konkretizáciu. V prípade, že stavebný úrad považoval niektoré námietky podané účastníkmi konania (žalobcami) za nedostatočne konkrétne, a to viedlo k tomu, že sa s nimi nevysporiadal v plnom rozsahu, mal ich vyzvať, aby ich konkretizovali, keďže len tak sa mohol s nimi v stavebnom konaní riadne vysporiadať. Žalobcovia mali predovšetkým na mysli ich návrh na vykonanie obhliadky a námietky týkajúce sa neprimeraného rušenia súkromia a pohody bývania žalobcov, nemožnosti ďalej zabezpečovať pravidelnú a plnohodnotnú údržbu svojho majetku, priameho prístupu na strechu dvojgaráže a následného vstupu na balkón žalobcov možný pre akékoľvek nežiaduce tretie osoby bez prekonania väčších prekážok, dodržania vzdialenosti novej stavby od susedných stavieb, atď.. Stavebný úrad v rozpore s § 19 ods. 3 správneho poriadku účastníkov konania nevyzval aby upresnili, doplnili, resp. konkretizovali svoje námietky, ale len konštatoval, že „predložili stavebnému úradu svoje nesúhlasné stanovisko k navrhovanej stavbe, pričom svoje výhrady bližšie nekonkretizovali“. Tento postup viedol k tomu, že sa stavebný úrad v rozhodnutí vysporiadal len s niektorými námietkami žalobcov. Námietka č. 7: Podľa žalobcov správne orgány riadne neskúmali a nevysporiadali sa s dopadmi stavby na právom chránené záujmy žalobcov, čím porušili zásadu materiálnej pravdy. Správny orgán vedel, že žalobcovia sú zdravotne ťažko postihnuté osoby s mimoriadne obmedzenou mobilitou, čo vyplýva z ich listu zo dňa 29.10.2012. Túto skutočnosť si pritom správny orgán mohol overiť aj z úradnej moci. Oprávnené záujmy žalobcov ako zdravotne ťažko postihnutých osôb s mimoriadne obmedzenou mobilitou predstavujú iný rámec oprávnených záujmov, ako u osôb zdravých, resp. u osôb v produktívnom veku. Správny orgán však túto podstatnú okolnosť evidentne neskúmal, a to tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní. V tejto súvislosti podľa žalobcov neobstojí všeobecné tvrdenie žalovaného uvedené na strane 9 rozhodnutia, podľa ktorého každá stavba určitým spôsobom vstupuje do právom chránených záujmov účastníkov konania - vlastníkov susedných nehnuteľností. Stavebný úrad a ani žalovaný sa s okolnosťou vážneho zdravotného postihnutia žalobcov ako okolnosti determinujúce neprimeranosť zásahu do ich oprávnených záujmov rozhodnutia riadne nevysporiadali, fakticky na ňu neprihliadali a jej relevanciu v rozhodnutí neodôvodnili, čím porušili ustanovenia stavebného zákona ako aj správneho poriadku. Námietka č. 8: Namietali procesné pochybenie stavebného úradu, ktorý neuskutočnil výzvu na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie, pred jeho vydaním. Tým porušil § 33 ods. 2 správneho poriadku, neupovedomil žalobcov o dokončení zhromažďovania dôkazov (podkladov pre rozhodnutie) a nevyzval ich, aby sa k nim vyjadrili. Námietka č. 9: V rámci realizácie stavebnej činnosti okrem iného dôjde k priamemu stavebno-technickému prepojeniu nehnuteľnosti stavebníka s nehnuteľnosťou žalobcov, dôjde k spojeniu novej stavby s jednou zo stien stavby žalobcov a s ich murovaným oplotením. Žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že závažná ujma na ich nehnuteľnosti im hrozí aj z dôvodu dispozičných zmien stavby stavebníka, čo je determinované vekom oboch stavieb, ale aj tým že ide o radovú zástavu, kde dom stavebníka a dom žalobcov sú priamo prepojené. Stavebno-technická manipulácia s nehnuteľnosťou stavebníka podľa stavebného povolenia môže vážne ohroziť statiku susednej nehnuteľnosti (nehnuteľnosti žalobcov), čím môže byť žalobcom spôsobená majetková ujma. Žalobcom hrozí aj nemajetková ujma, keďže majú fakticky minimalizovanú možnosť pohybu vo vonkajšom prostredí a vzhľadom na umiestnenie prístavby by boli nútení celý deň v plnom rozsahu vnímať všetky negatívne javy spojené so stavebnou činnosťou (hluk, vibrácie a podobne). Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.05.2013, zotrval na svojom pôvodnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Svoje rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považoval žalovaný za zákonné, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom procesné práva účastníkov konania boli dostatočne zabezpečené. Odkázal na znenie odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré sa s meritom veci a skutočnosťami, ktoré mali význam pre rozhodnutie dostatočne vysporiadava. Uznesením č. k. 2S 87/2013-121 súd pribral do konania účastníka staveného konania (stavebníka) podľa § 250 ods. 1 O.s.p.. Pribratý účastník žalobu považoval za nedôvodnú poukazujúc na rozhodnutie žalovaného, ktoré považoval za správne a zákonné. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu vyplynuli okolnosti prípadu tak, ako boli opísané účastníkmi konania v ich písomných podaniach. Dňa 28.08.2012 podal stavebník (pribratý účastník) zastúpený obchodnou spoločnosťou HDF, s.r.o. žiadosť na vydanie stavebného povolenia na stavbu - rekonštrukciu rodinného domu na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/XX, k.ú. N., na B. ulici č. XX, C. spočívajúcu v prístavbe dvojgaráže k rodinnému domu, na 1. NP, kompletnej rekonštrukcie 2. a 3. NP, kde 2. NP bude spĺňať podmienky denného bývania a 3.NP bude nočnou časťou. Písomnosťou č. W.-XXXX/XXXX/EKT zo dňa 17.09.2012 stavebný úrad oznámil začatie spojeného územného a stavebného konania a účastníkov vyzval na podanie námietok do 7 dní od doručenia oznámenia s poučením, že na neskoršie podané námietky sa nebude prihliadať. Žalobcom bolo oznámenie doručené dňa 08.10.2012 Dňa 10.10.2012 žalobcovia uplatnili svoje námietky, nesúhlasili s plánovanou výstavbou, namietali nedodržanie zastavovacieho plánu, rušenie architektonicko-kompozičného riešenia, rušenie súkromia a nedodržanie parametrov stavebného zákona o minimálnej vzdialenosti, žiadali o miestne zisťovanie a obhliadku. Doplneným podaním zo dňa 14.02.2010 žalobcovia nesúhlasili s výrubom stromov, namietali obmedzenie výhľadu, zníženie osvetlenia miestnosti a ovplyvnenia celkovej pohody bývania. Stavebný úrad dopytoval dotknuté orgány (Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Hl. mesto SR Bratislava OZP, Obvodný úrad životného prostredia, odd. odpadového hospodárstva, Obvodný pozemkový úrad Bratislava, Krajské riaditeľstvo PZ, Západoslovenskú energetiku a UPC (podmienky uvedené v ich stanoviskách zahrnul stavebný úrad do podmienok stavebného povolenia). Ďalej stavebný úrad dopytoval Obvodný úrad životného prostredia Bratislava, odd. ochrany prírody a krajiny, BVS, SPP, a.s., Hasičský a záchranný útvar Bratislava (tieto dotknuté organizácie súhlasili s vydaním stavebného povolenia bez podmienok). Dňa 14.11.2012 pod č. W. stavebný úrad povolil vyššie uvedenú stavbu v súlade so žiadosťou pribratého účastníka, pričom zároveň boli určené podmienky pre uskutočnenie stavby, ktoré jednak vychádzali zo stanovísk dotknutých orgánov, z ustanovení stavebného zákona a na vec sa vzťahujúcich osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov a z hľadiska ochrany verejného záujmu. Stavebný úrad vo svojom rozhodnutí uvádzal, že žalobcovia uplatnili v konaní námietky v zákonnej lehote ale aj po jej vypršaní, pričom sa však správny orgán zaoberal všetkými námietkami a v zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona ich vyhodnotil ako neopodstatnené (v plnom rozsahu tieto zamietol). Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 08.03.2013 tak, že odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 14.11.2012 potvrdil. K skutkovým okolnostiam sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vyjadril tak, že stavebný úrad preukázateľne doručil oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania na predmetnú stavbu žalobcom dňa 08.10.2012. Dňa 10.10.2012 predložili žalobcovia stavebnému úradu svoje nesúhlasné stanovisko k plánovanej stavbe a dňa 29.10.2012 predložili doplnenie námietok a pripomienok k predmetnému konaniu. Žalovaný vyjadril názor, že predložená žiadosť o stavebné povolenie na rekonštrukciu rodinného domu s priloženou projektovou dokumentáciou spĺňala podmienky pre vydanie meritórneho rozhodnutia (stavebného povolenia). Je zákonnou povinnosťou správneho orgánu o podanej žiadosti o vydanie správneho rozhodnutia rozhodnúť niektorou z možností, ktoré predpokladá príslušný predpis. V prípade, že na vydanie požadovaného rozhodnutia sú splnené zákonom stanovené podmienky a na jeho vydanie sú zákonné dôvody, správny orgán nemá inú možnosť, ako podanú žiadosť posúdiť kladne a vydať príslušné správne rozhodnutie. Ako vyplýva zo stavebným úradom overenej projektovej dokumentácie, objekt rodinného domu sa hmotno-priestorovo zásadne nemení, je navrhnutá prístavba dvojgaráže podľa situácie stavby na podklade kópie z katastrálnej mapy s vyznačením väzieb na okolie. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 61 stavebného zákona. Uviedol, že stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním a upozornil na to, že doplnenie námietok žalobcov zo dňa 29.10.2012 bolo doručené po lehote (§ 61 ods. 3 a 6 stavebného zákona). Stavebný úrad sa napriek tomu zaoberal uvedenými námietkami a uviedol k nim v rozhodnutí svoje stanovisko, čo je len na prospech odôvodnenia vydaného rozhodnutia a svedčí o jeho vyššej preskúmateľnosti. Stavebný úrad priznal odvolateľom viac práv, ako im stavebný zákon a prísna koncentračná zásada priznáva. Žalovaný preskúmal aj konkrétne vyhodnotenie týchto námietok žalobcov a uznal ich za neopodstatnené. Stavebný úrad v konaní zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov, ktoré v rámci im zverených kompetencií a z hľadiska nimi sledovaných záujmov predložili k predmetu konania svoje pripomienky, ktoré boli zapracované do podmienok vydaného rozhodnutia a ich splnenie sa bude skúmať v kolaudačnom konaní. Žalovaný dodal, že dotknuté územie, v ktorom je navrhovaná predmetná rekonštrukcia rodinného domu, podľa územného plánu mesta patrí do stabilizovaného územia s funkčnou plochou č. 102 a je charakterizované ako územie slúžiace pre bývanie v rodinných domoch a malopodlažných bytových domoch do 4. NP, pričom ako prevládajúce funkčné využitie je definované bývanie v rodinných typoch objektov, čo predmetný návrh rešpektuje. Na podklade vykonaného konania bolo stavebným úradom vydané stavebné povolenie, v ktorom stavebný úrad určil záväzné podmienky uskutočnenia stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Postup stavebného úradu podľa žalovaného rešpektuje procesnoprávne aj hmotnoprávne požiadavky vyplývajúce zo stavebného zákona. Pokiaľ ide o žalobcami namietané nedostatky odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, žalovaný konštatoval, že odvolaním napadnuté rozhodnutie ako celok nie je nepreskúmateľné, i keď z pohľadu účastníka konania by mohlo každé správne rozhodnutie vykazovať vyššie kvalitatívne i kvantitatívne parametre, z aspektu minimálnych nárokov na preskúmateľnosť rozhodnutia žalovaný orgán napadnuté rozhodnutie nepovažuje za rozhodnutie, ktorým by bol porušený § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalovaný sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcov týkajúcou sa podkladov pre vydanie rozhodnutia, nakoľko podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, pričom stavebný úrad vychádza a zabezpečuje podklady pre vydanie rozhodnutia v zmysle stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok. Žalovaný neakceptoval pripomienky žalobcov týkajúce sa potenciálnej ujmy na ich záujmoch (pohoda bývania, svetlo-technické požiadavky, výhľad, atď.) bez toho, aby svoje úvahy podložili žalobcovia dôkazmi a objektivizovali ich. Žalovaný podľa tejto súvislosti poukázal na § 34 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Ťarchu preukazovania vážnych pripomienok nemožno preniesť na konajúci správny orgán. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že správny orgán využil svoje oprávnenie (§ 61 ods. 2 stavebného zákona) a upustil od ústneho pojednávania s miestnym zisťovaním. Argument žalobcov, že z dôvodu námietok vznesených v konaní tak nemal urobiť, žalovaný považoval za neopodstatnený, pretože námietky boli vznesené až po vydaní oznámenia, v ktorom stavebný úrad všetkým účastníkom oznámil, že podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona upúšťa od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním. Pokiaľ ide o pochybnosti žalobcov ohľadom svetlo-technického posúdenia, žalovaný uviedol, že uvedený podklad nemá charakter znaleckého posudku, preto nevyžaduje, aby bol vypracovaný súdnym znalcom. Svetlo-technický posudok bol vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom, ako osobou s odbornou spôsobilosťou na to oprávnenou v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Podľa odborného záveru v tomto posudku plánovaná rekonštrukcia negatívne neovplyvní vyhovujúce preslnenia okolitých rodinných domov, ani vyhovujúce denné osvetlenie miestností v okolitých objektoch. Žalobcovia nepredložili iný svetlo-technický posudok, ktorý by preukazoval ich tvrdenia alebo spochybňoval predložený posudok. Taktiež tvrdenia žalobcov o možnom riziku vzniku škôd na ich majetku nepovažoval žalovaný za preukázané. Konkrétne parametre dvojgaráže vyplývajú zo stavebným úradom overenej projektovej dokumentácie, pričom narušenie architektonického vzhľadu na ulici žalovaný nemal za preukázané, navrhované riešenie rekonštrukcie nie je v priamom rozpore s § 6 ods. 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., nakoľko vzdialenosť priečelia budovy - rodinného domu, v ktorom sú okná obytných miestností vzhľadom na priebeh okraja pozemnej komunikácie, ktorá s rovinou priečelia budovy zviera približne 40% uhol, nemožno stanoviť exaktne (pretože v najužšom bode je táto vzdialenosť 2,5 metra, v najširšom bode 6,5 metra) s dôsledkom pre zovšeobecnenie nedodržania všeobecných technických požiadaviek na výstavbu. Navrhovaná zmena stavby podľa odvolacieho orgánu neodporuje všeobecným technickým požiadavkám na navrhovanie stavieb (§ 47 stavebného zákona), a to i s akcentom na postavenie a zodpovednosť projektanta (§ 46 stavebného zákona a zákona č. 138/1992 Zb.) v súvislosti s vybranými činnosťami vo výstavbe (§ 45 stavebného zákona). Zachovanie pohody bývania v súvislosti s odstupmi stavieb, musí byť objektivizované a preukázané nedodržaním konkrétnych požiadaviek urbanistických, architektonických, požiadaviek životného prostredia, hygienických, veterinárnych, ochrany povrchových a pozemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany alebo požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie (§ 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.). Nedodržanie ani jednej tejto požiadavky v danom prípade preukázané nebolo. Žalovaný dodal, že každá stavebná činnosť určitým spôsobom ovplyvňuje práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, avšak toto prirodzené ovplyvňovanie nemožno účastníkmi ponímať absolútne s automatickým atribútom neprimeraného obmedzenia či ohrozovania ich práv a oprávnených záujmov s požiadavkou hatenia stavebnej činnosti. V predmetnom prípade pribudne dvojgaráž, ktorá nemôže neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy žalobcov s dôsledkami na povoľovací proces stavby. Podaná žiadosť o stavebné povolenie spolu s ďalšími podkladmi pre rozhodnutie poskytli dostatočný podklad na posúdenie predmetu konania v intenciách príslušných zákonných ustanovení, a preto stavebný úrad nemal inú možnosť, len vydať stavebné povolenie, na ktorého vydanie boli dané zákonné dôvody a ktoré je podľa názoru žalovaného v súlade so zákonom. Naopak, na nevydanie stavebného povolenia (na zamietnutie návrhu podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona) neexistoval zákonný podklad. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom štátnej správy, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom pojednávaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Podľa § 61 ods. 6 stavebného zákona stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu na zachovaní právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad zákon a tiež iným ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom v kontexte žalobných námietok tento postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. V danom prípade stavebný úrad spojil územné a stavebné konanie a po zabezpečení podkladov vydal rozhodnutie (dňa 14.11.2012), ktorým pribratému účastníkovi povolil stavbu - rekonštrukciu jeho rodinného domu, pozostávajúcu z dispozičných zmien, rekonštrukcie 2. a 3. NP a stavby dvojgaráže na 1. NP. Zákonnosť spojenia územného a stavebného konania súd neposudzoval, keďže žaloba takúto vadu nenamietala. Právny zástupca žalobcov túto námietku predniesol až na pojednávaní pred súdom dňa 25.02.2015, po uplynutí lehoty ustanovenej v § 250b ods. 1 O.s.p.. Súd za obsolentnú považoval tiež námietku žalobcov týkajúcu sa nezabezpečenia záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy ako dotknutého orgánu podľa § 140a stavebného zákona k urbanisticko-architektonickému riešeniu stavby (rekonštrukcie), a to z rovnakých dôvodov, pretože právny zástupca žalobcov túto námietku predniesol až na pojednávaní pred súdom dňa 25.02.2015, po uplynutí lehoty ustanovenej v § 250b ods. 1 O.s.p.. K jednotlivým žalobným námietkam súd uvádza: K námietke č. 1: V prvom rade treba uviesť, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich námietok a pripomienok. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti (napr. rozsudok NS SR 5Sžp/13/2011 zo dňa 29.02.2012). Z administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad písomnosťou zo dňa 17.09.2012 vyzval žalobcov ako účastníkov stavebného konania, aby v lehote 7 dní uplatnili svoje námietky proti návrhu na vydanie stavebného povolenia. Toto oznámenie bolo žalobcom doručené dňa 08.10.2012. V rámci tejto lehoty žalobcovia doručili dňa 10.10.2012 stavebnému úradu podanie, z ktorého vyplýva, že konanie stavebného úradu, ktorý im zaslal oznámenie o začatí konania, považujú za rozporné so stavebným zákonom a poukázali na pripojené stanovisko k rekonštrukcii domu zasielané dňa 17.02.2010 stavebníkovi, vyjadrili nesúhlasné stanovisko a žiadali o možnosť osobnej účasti na stavebnom konaní a o miestne zisťovanie a obhliadku. V pripojenom stanovisku zo dňa 17.02.2010 žalobcovia uvádzali, že nesúhlasia s rekonštrukciou a prístavbou dvojgaráže k rodinnému domu pribratého účastníka, pretože návrh je v rozpore so zastavovacím plánom, ruší architektonicko-kompozičné riešenie ulice ako celku a ruší súkromie domu žalobcov, pretože z novovzniknutej terasy na streche garáže je bezprostredný výhľad do okien ich domu, pričom nie sú dodržané parametre stavebného zákona o minimálnej vzdialenosti. Pokiaľ ide o namietané neuskutočnenie miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, súd poukazuje na znenie § 61 ods. 2 stavebného zákona a vychádzajúc z listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise je toho názoru, že stavebný úrad v súlade s týmto zákonným ustanovením využil svoje oprávnenie, čo mu umožňovala najmä tá skutočnosť, že predmetná stavba sa má realizovať na stabilizovanom území, ktoré je stavebnému úradu dobre známe a tiež, že podklady predložené pribratým účastníkom (projektová dokumentácia, fotodokumentácia a vizualizácia) poskytovali dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, ktorej rozsah nemožno považovať za zvlášť veľký a technickú náročnosť navrhovanej stavby za zvlášť zložitú. Z dôvodu nevykonania obhliadky miesta realizácie navrhovanej stavby nemožno postup správneho orgánu považovať za v rozpore so zákonom a absenciu vykonania tohto dôkazu za majúcu príčinu v nedostatočne zistenom skutkovom stave. Súd sa nestotožnil ani s argumentom žalobcov, že stavebný úrad bez opodstatnenia zvolil iný procesný postup, ako v prípade prístavby na Ambrovej ulici č. XX v C. pre stavebníka p. M. na parc. č. XXXX/ X, pretože táto žalobcami uvádzaná stavba bola na rozdiel od predmetnej stavby navrhovaná mimo stabilizovaného územia, teda nešlo o rovnaký prípad. K námietke č. 2: Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že rozhodnutie správnych orgánov je zmätočné a nepresvedčivé, čo žalobcovia odvodzovali zo skutočnosti, že v napadnutom rozhodnutí sa uvádza rôzna definícia navrhovanej stavebnej činnosti (... povoleniu stavby, povoleniu zmeny stavby, rekonštrukciu rodinného domu, pribudne iba dvojgaráž ...). Súd je toho názoru, že žalobcovia uvedené slovné spojenia vytrhli z kontextu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, pričom takýto postup považoval súd za účelový, keďže ako vyplýva z opisu rozhodnutia žalovaného uvedeného na strane 6 - 8 tohto rozsudku, správne orgány dostatočne odborne a kvalifikovane vyhodnotili návrh na vydanie stavebného povolenia a správne identifikovali rozsah stavebnej činnosti a v čom táto bude spočívať. Súd dodáva, že predmetom návrhu na vydanie stavebného povolenia je rekonštrukcia rodinného domu pribratého účastníka a prístavba dvojgaráže, na túto stavebnú činnosť je potrebné stavebné povolenie a v zmysle § 66 ods. 1 sa stavebné povolenie vydáva pre stavbu. Z tohto hľadiska považoval súd použitú terminológiu v rozhodnutí žalovaného za správnu a zákonnú. Žalobcovia sa dotkli i nesúladu stavby s podmienkami určenými vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z.. V tejto súvislosti poukazuje súd na relevantnú časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného opísanú na str. 6 - 8 tohto rozsudku. Navrhovaná stavba sa nachádza v radovej zástavbe, vzdialenosť v zmysle § 6 ods. 6 vyhlášky nemožno stanoviť exaktne a navrhovaná stavba neodporuje všeobecným technickým požiadavkám na navrhovanie stavieb. K námietke č. 3: K tejto námietke súd uvádza, že stavebná činnosť povolená žalobou napadnutým rozhodnutím sa realizuje v radovej zástavbe, kde priečelia rodinných domov sčasti kopírujú uličnú čiaru a sčasti sú zasunuté do stavebných pozemkov. Žalobcovia vo svojich námietkach uvádzaných v stavebnom konaní v žalobe neuviedli, v čom by prístavba dvojgaráže narušila architektonický vzhľad na ulici. Navrhovaná dvojgaráž objemové parametre rodinného domu v zásade nezmení a nebude mať rušivý vplyv na architektonický ráz ulice. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento sa zaoberal otázkou, či navrhovaná stavba nevnesie do zástavby neprijateľný kontrast, keď konštatoval, že prístavba dvojgaráže nebude zásadne meniť objemové parametre už stojaceho rodinného domu, čo vyplýva predovšetkým z projektovej dokumentácie, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť stavebného povolenia a je k dispozícii v administratívnom spise. Pokiaľ žalobcovia spochybnili závery svetlo-technického posudku, súd poukazuje na to, že jeho spracovateľ je odborne spôsobilá osoba, ktorá za svoje prípadné odborné pochybenie zodpovedá. Podľa odborného záveru svetlo-technického posudku plánovaná rekonštrukcia negatívne neovplyvní vyhovujúce preslnenie okolitých rodinných domov, ani vyhovujúce denné osvetlenie v miestnosti v okolitých objektoch. Nebolo na mieste tvrdenie žalobcov, že posudok považujú za tendenčný v prospech pribratého účastníka a pritom nepredložili svoje vlastné svetlo-technické posúdenie, ktoré by spochybňovalo v konaní predložený posudok a poukazovalo by na správnosť ich výhrad. Ako vidno na fotodokumentácii nachádzajúcej sa v administratívnom spise a ktorú predložili žalobcovia súdu, rodinný dom žalobcov i pribratého účastníka v dotknutej časti sú z južnej časti a napriek tomu, že súd nie je odborne spôsobilý posúdiť vplyv stavby na vyhovujúce preslnenie, dovoľuje si (mimo odborné závery posudku) tvrdiť, že na pozemku sa nachádzajúce stromy žalobcov spôsobujú počas dňa dotknutým stavbám výrazne väčší tieň a po dlhšiu dobu, ako navrhovaná predmetná stavba dvojgaráže. K námietke č. 4: Súd považoval tvrdenie žalobcov, že im mala byť doručená kompletná projektová dokumentácia spolu so stavebným povolením za účelovú a nezodpovedajúcu dikcii § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z.. Stavebný úrad k stavebnému povoleniu pripojil kópiu katastrálnej mapy, z ktorej vyplýva plošný rozsah stavebných prác. Kompletná projektová dokumentácia overená stavebným úradom sa nachádza v administratívnom spise a bola účastníkom konania kedykoľvek k dispozícii a majú právo do nej nahliadnuť. V súlade s úmyslom zákonodarcu bolo vytvoriť podmienky pre kontrolu správnosti stavebného povolenia zabezpečením overenej projektovej dokumentácie stavby k stavebnému povoleniu v administratívnom spise, ktorá je k dispozícii na správnom orgáne. Podľa názoru súdu z právnych predpisov nevyplýva povinnosť stavebnému úradu pripojiť projektovú dokumentáciu stavby aj k stavebnému povoleniu, ktorého rovnopis sa doručuje účastníkom konania. K námietke č. 5: Túto námietku považoval súd za nedostatočne odôvodnenú, nekonkrétnu. Poukazuje na tú skutočnosť, že v stavebnom povolení sú uvedené podmienky realizácie stavby zohľadňujúce stanoviská dotknutých orgánov, ktoré je stavebník povinný splniť. Za nezákonné nepovažuje súd požiadavku stavebného úradu, aby stavebník dodržal opodstatnené požiadavky vlastníkov susedných nehnuteľností a aby napríklad tiež nezaťažoval nad prípustnú mieru užívanie nehnuteľností na susedných pozemkoch. Ide o legitímnu požiadavku podľa práva, ktorú by stavebník bol povinný dodržať aj bez toho, aby bola uvedená v stavebnom povolení, pretože ochrana práv vlastníkov susedných pozemkov vyplýva z osobitných právnych predpisov. Súd podotýka, že žalobcami vytýkaná požiadavka uvedená v stavebnom povolení nie je v ich neprospech a zároveň nejde o nosnú podmienku pre uskutočnenie stavby. K námietke č. 6: Súd sa nestotožnil so žalobcami vo výklade ustanovenia § 19 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku a neprisvedčil ich tvrdeniu, že v prípade podania námietok podľa § 61 stavebného zákona, ktoré nie sú dostatočne zrozumiteľne, určito a konkrétne formulované, vzniká pre správny orgán povinnosť vyzvať účastníka na doplnenie námietok. Ustanovenie § 19 správneho poriadku nemožno subsumovať pod postup vyplývajúci z možnosti uplatniť námietky proti stavebnému konaniu. Súd znova poukazuje na koncentračnú zásadu uplatňovanú v stavebnom konaní, ktorá by za predpokladu uvádzaného žalobcami stratila právny význam. Súd zároveň poukazuje na to, že stavebný úrad je povinný vysporiadať sa s námietkami v takom znení, v akom boli doručené v lehote podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, pričom na námietky podané po tejto lehote nie je povinný reagovať. V žiadnom prípade nevyplýva zo zákona povinnosť stavebnému úradu vyzývať na doplnenie podaných námietok. Zároveň treba konštatovať, že správne orgány sa zaoberali aj tými námietkami, ktoré žalobcovia zaslali po zákonom stanovenej lehote, čo možno hodnotiť v prospech práv žalobcov. K námietke č. 7: Žalobcovia vytýkali správnym orgánom, že riadne neskúmali a nevysporiadali sa s dopadmi stavby na právom chránené záujmy žalobcov, ktorí sú zdravotne ťažko postihnuté osoby s mimoriadne obmedzenou mobilitou. V tomto kontexte žalobcovia vo svojich námietkach, ktoré boli doručené v zákonnej lehote, namietali len to, že návrh stavby ruší súkromie ich domu, pretože z novovzniknutej terasy na streche garáže je bezprostredný výhľad do ich okien. Touto námietkou sa žalovaný zaoberal a dostatočne sa k nej vyjadril. Ďalšie konkrétne výhrady žalobcovia v námietkach v zákonom stanovenej lehote neuviedli. Súd sa na rozdiel od žalobcov stotožnil s úvahou žalovaného, ktorý uviedol, že každá stavebný činnosť ovplyvňuje práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Súd dodáva, že je na správnom orgáne posúdiť, či uvedená stavebná činnosť spĺňa zákonom požadované podmienky a či ju ako takú možno v súlade so zákonom povoliť. Pokiaľ je žiadosť o stavebné povolenie (spolu s ďalšími listinami potrebnými pre vydanie rozhodnutia) predložená stavebnému úradu a poskytuje dostatočný podklad na posúdenie predmetu konania, stavebný úrad stavebné povolenie vydať musí. Žalobcovia v stavebnom konaní ani súdu neuviedli, v čom konkrétnom vzhľadom na ich zdravotný stav je stavba v rozpore s ich právami a právom chránenými záujmami a ako konkrétne ich navrhovaná stavba bude obmedzovať na ich právach v rozpore so zákonom. K námietke č. 8: Súd sa stotožnil s námietkou žalobcov týkajúcou sa procesného pochybenia stavebného úradu, ktorý im pred vydaním rozhodnutia nedoručil výzvu na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie. Takýto postup správneho orgánu považoval súd za rozporný s § 33 ods. 2 správneho poriadku. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z administratívneho spisu ale i zo žaloby vyplýva, že žalobcovia boli (i keď nie pred vydaním prvostupňového rozhodnutia) oboznámení s podkladmi právne relevantnými pre rozhodovanie správnych orgánov. Svedčí o tom kvalifikované odvolanie a tiež kvalifikovaná žaloba, ktoré žalobcovia podávali preukázateľne so znalosťou veci. Na základe uvedených skutočností dospel súd k názoru, že i keď zo strany správneho orgánu rozhodujúceho o stavebnom povolení došlo k procesnému pochybeniu, celé správne konanie nie je zaťažené vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Uvedená vada preto neodôvodňovala zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. K námietke č. 9: K otázke nedostatkov svetlo-technického posudku sa súd už vyjadril pri námietke č. 3. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že realizáciou výstavby hrozí závažná ujma na ich nehnuteľnosti a môže ohroziť jej statiku, súd uvádza, že žalobcovia neuviedli, v čom a akým spôsobom k takejto ujme môže dôjsť. Žalobcovia nepredložili na podporu svojich tvrdení žiaden dôkaz osvedčujúci pravdivosť ich námietky. Súd podotýka, že stavba dvojgaráže sa realizuje v radovej zástavbe, kedy aj pred jej realizáciou prístup k stene rodinného domu žalobcov v uvedenom mieste bol len cez pozemok pribratého účastníka. Tak ako doposiaľ aj v budúcnosti bude potrebné, aby sa účastníci konania v rámci dobrých susedských vzťahov dohodli na spôsobe užívania nehnuteľností v ich vlastníctve v dotknutej časti a tiež na možnosti údržby opráv a rekonštrukcie. Tvrdenie o negatívnych javoch spojených so stavebnou činnosťou považoval súd za civilno-právnu námietku, ktorú v prípade, že pribratý účastník nebude svoju stavebnú činnosť vykonávať v súlade so stavebným povolením, môžu žalobcovia uplatniť zákonným spôsobom napr. žalobou na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcov neodôvodňovali jeho zrušenie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.