Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/87/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200647 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200647.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobkyne: H.. J. Y., X. XX, XXX XX U., právne zastúpená: Advokátska kancelária, JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/267/2013 zo dňa 07.02.2013 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobkyňa sa žalobou, ktorú súdu doručila dňa 10.04.2013 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.02.2013 č. OLP/267/2013 a súčasne žiadala, aby súd predložil Ústavnému súdu SR návrh na zaujatie stanoviska vo veci súladu § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z.z. s § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z. s čl. 1, čl. 2, ods. 2, ods. 3, čl. 13 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 2, ods. 3 Ústavy SR a súladu s čl. 1, čl. 2, čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka. Ďalej žiadala, aby súd predložil Ústavnému súdu SR návrh na zaujatie stanoviska vo veci súladu § 51 ods. 1, § 56 ods. 1 písm. a), písm. i) a § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5, § 6 a prílohou č. 2 vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z. s čl. 1, čl. 2 ods. 2, ods. 3, čl. 13 ods. 1, ods. 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 24 ods. 1 a s čl. 49 Ústavy SR, ako aj s čl. 1, čl. 2, čl. 5, čl. 6, čl. 21 a čl. 24 Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka, a tiež žiadala Ústavnému súdu predložiť návrh na zaujatie stanoviska vo veci súladu § 5 a § 6 v spojení s prílohou č. 2 vyhlášky č. 585/2008 Z.z., ktorou sa stanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení s § 4 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z.. V žalobe žalobkyňa uviedla, že priestupkové konanie, v ktorom bola uznaná vinnou považuje za konanie, ktoré bolo postihnuté právnymi vadami, keď samotné konanie bolo začaté nezákonným spôsobom a tiež dôkazy použité v tomto konaní proti žalobkyni boli získané v rozpore so zákonom, pričom nezákonným postupom a rozhodnutím správneho orgánu došlo k porušeniu základných práv a slobôd žalobkyne. V žalobe ďalej uviedla, že priestupkové konanie voči nej bolo začaté na základe oznámenia MUDr. G. M., doplnené oznámením zo dňa 14.11.2011 o odmietnutí povinného očkovania maloletého dieťaťa F. O.. Žalobkyňa v súvislosti s oznámením, ktoré bolo podkladom pre začatie priestupkového konania poukazuje na skutočnosť, že platná právna úprava v zmysle ktorej sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti podľa ust. § 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v nadväznosti na ust. § 13 ods. 5 vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z. v spojení so záväzným stanoviskom Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky 1/2012 povinní oznamovať Úradu verejného zdravotníctva SR, regionálnym úradom verejného zdravotníctva uvedeným v ust. § 3 ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 355/2007 Z.z. osobné údaje dotknutých osôb, ktorých konkrétny výpočet ustanovuje len záväzné stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov SR 1/2012 z 24.04.2012, a to na účel prejednávania priestupku podľa zákona o priestupkoch, že takáto právna úprava je podľa názoru žalobkyne nezákonná a je v rozpore s Ústavou SR. Žalobkyňa tvrdí, že zákon o ochrane osobných údajov umožňuje spracovávať osobné údaje v zásade len so súhlasom dotknutej osoby. Bez súhlasu dotknutej osoby umožňuje spracovávať osobné údaje len v tých prípadoch, ktoré zákon o ochrane osobných údajov výslovne stanovuje a tiež v tých prípadoch, ak sa údaje spracúvajú na základe osobitného zákona za súčasného splnenia podmienky, že tento osobitný zákon stanovuje zoznam spracovávaných osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Z vyššie uvedených skutočností podľa žalobkyne vyplýva, že zákaz spracúvania osobitnej kategórie osobných údajov, medzi ktoré patria aj údaje týkajúce sa zdravia, by vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý vedie priestupkové konanie neplatil len v prípade, ak by dotknutá osoba dala písomný súhlas na ich spracúvanie, alebo ak by spracúvanie vyžadoval osobitný zákon. V platnej právnej úprave však takáto zákonná úprava absentuje, nie je upravená ani v zákone o ochrane verejného zdravia, ani v inom osobitnom zákone a je nahradená len záväzným stanoviskom Úradu na ochranu osobných údajov, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Spracovávanie osobných údajov len na základe záväzného stanoviska je neprípustné a je v priamom rozpore s ust. § 9 ods. 1 písm. a) zákona na ochranu osobných údajov. Záväzné stanovisko úradu na ochranu osobných údajov v žiadnom prípade nemôže nahradiť požadovanú zákonnú úpravu, a to ani dočasne. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že keďže neexistuje písomný súhlas dotknutých osôb so spracovávaním osobných údajov a neexistuje ani požadovaná zákonná úprava, ktorá by umožňovala tieto údaje spracovávať bez ich súhlasu, je zrejmé, že lekár poskytujúci zdravotnú starostlivosť poskytol správnemu orgánu, ktorý vedie priestupkové konanie osobné údaje dieťaťa, ktoré sa nepodrobilo očkovaniu, ako aj osobné údaje zákonného zástupcu tohto dieťaťa v rozpore so zákonom. Na základe týchto skutočností má žalobkyňa za to, že dôkazné prostriedky, ktoré použil správny orgán v priestupkovom konaní neboli získané v súlade s právnymi predpismi, a preto na ne správny orgán nemôže pri rozhodovaní prihliadať. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje tiež na skutočnosť, že neodmietla povinné očkovanie ako také, ale že odmietla očkovanie konkrétnymi vakcínami BCG, Infanrix Hexa, Prevenar a Priorix, a to z dôvodu, že tieto konkrétne očkovacie látky sú spôsobilé vyvolať závažné nežiaduce účinky vrátane ohrozenia života alebo zdravia očkovaného dieťaťa. Má za to, že žalovaný správny orgán preto zavádza, keď v rozhodnutí konštatuje, že žalobkyňa odmietnutie očkovania potvrdila svojim podpisom 13.10.2011 v ambulancii MUDr. M. a v rámci ústneho pojednávania na správnom orgáne 30.10.2012. Takéto tvrdenia správneho orgánu nie sú pravdivé, o čom svedčí samotný obsah oznámení ošetrujúcej lekárky, ako aj zápisnice z ústnych pojednávaní. Vyššie opísaným nezákonným spracúvaním osobných údajov došlo podľa žalobkyne k zásahu do základných práv a slobôd dotknutých osôb garantovaných Ústavou SR. Žalobkyňa je toho názoru, že priestupok, ktorého sa mala dopustiť nezabezpečením očkovania maloletého dieťaťa v súlade s vyhláškou 585/2008 Z.z. nie je vzhľadom na platnú právnu úpravu postihnuteľný v rámci priestupkového konania, a to z dôvodu, že jednotlivé znaky skutkovej podstaty priestupku sú upravené len podzákonným právnym predpisom a nie zákonom. Všeobecná práva úprava povinnosti fyzických osôb podrobiť sa povinnému očkovaniu síce je upravená v § 51 zákona č. 355/2007 Z.z., no bez ďalšej zákonnej úpravy konkrétneho rozsahu tejto povinnosti nezakladá jasnú a určitú skutkovú podstatu priestupku, preto nemôže zakladať ani zodpovednosť za jej porušenie. Úprava podzákonným právnym predpisom je vzhľadom na vyššie uvedené nepostačujúca. V tejto súvislosti žalobkyňa dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 3Ads 42/2010, ktorý k takémuto právnemu záveru dospel pri posudzovaní trestnosti obdobného priestupku. Podľa žalobkyne povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu predstavuje výrazný zásah do viacerých základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR. Uložená povinnosť zasahuje do čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého je nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia zaručená, obmedzená môže byť iba v prípadoch ustanovených zákonom, zasahuje tiež do čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, ktorý priznáva každému právo na ochranu pred neoprávnených zasahovaním do súkromného a rodinného života a do čl. 24 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorého sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú, toto právo zahŕňa aj možnosť meniť náboženské vyznanie alebo vieru, každý má právo byť bez náboženského vyznania, každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. Z vyššie uvedeného podľa názoru žalobkyne vyplýva, že povinnosť podrobiť sa očkovaniu práve z dôvodu zásahu tejto povinnosti do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR musí byť upravená výlučne zákonom, a to vrátane zákonnej úpravy konkrétneho rozsahu tejto povinnosti, a teda v žiadnom prípade nepostačuje podzákonný všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je aj vyhláška č. 585/2008 Z.z., a to aj napriek tomu, že v zákone existuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tohto podzákonného všeobecne záväzného právneho predpisu. Všeobecnú povinnosť fyzických osôb podrobiť sa očkovaniu síce určuje zákon o ochrane verejného zdravia, avšak v tomto ani v inom zákone nie je ďalej žiadnym spôsobom upravené, v ktorých prípadoch, kedy a ktoré osoby podliehajú danej povinnosti. Žalobkyňa poukazuje tiež na skutočnosť, že právna úprava povinného očkovania je naviac v rozpore s ust. § 4 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z.. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že správny orgán v priestupkovom konaní vôbec nevykonal dôkazy, ktoré žalobkyňa navrhovala a ktoré rovnako mohli viesť k záveru, že skutok, o ktorom sa jedná sa nestal alebo, že tento nie je priestupok. Žalobkyni neboli poskytnuté úplné a pravdivé informácie o povinnom očkovaní a jeho rizikách tak, aby bol dôsledne naplnený účel zákona. Žalobkyni rovnako nebola poskytnutá ani písomná informácia pre používateľov liekov podľa § 25 ods. 11 zákona č. 140/1998 Zb.. Žalobkyňa zdôrazňuje, že na ústnom pojednávaní dňa 30.10.2012 na správnom orgáne, ktorý rozhodoval v prvom stupni do zápisnice uviedla, že bez toho, aby vedela aké je zloženie, možné nežiaduce účinky a kontraindikácie jednotlivých vakcín, nedá maloletého syna zaočkovať, resp. je ochotná ho dať zaočkovať len vakcínou, ktorá nevyvoláva žiadne vedľajšie účinky. Žalobkyňa navrhla zabezpečiť vykonanie dôkazu o zložení, možných nežiaducich účinkoch a kontraindikáciách jednotlivých vakcín, ktoré sa používajú na očkovanie cestou Štátneho ústavu pre kontrou liečiv. Tento návrh na vykonanie dôkazu však správny orgán ignoroval. Vzhľadom k tomu, existencia kontraindikácií v danom prípade bola nepreskúmateľná zo strany žalobkyne, keďže kontraindikácie pre jednotlivé očkovacie látky jej nie sú známe, a to aj napriek tomu, že o príbalové letáky očkovacích látok s výpočtom kontraindikácii žalobkyňa v konaní niekoľkokrát žiadala. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobkyňa navrhla, aby súd pre potreby preskúmania zákonnosti rozhodnutia vyžiadal od Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv príbalové letáky predmetných očkovacích látok. Žalobkyňa sa domnieva, že prínos očkovania pri ochrane zdravia je viac než sporný, a že na viacerých príkladoch je možné preukázať jeho neúčinnosť alebo dokonca negatívny prínos. Okrem neúčinnosti očkovania žalobkyňa poukazuje aj na jeho nebezpečnosť. Očkovanie ako akýkoľvek iný lekársky zásah do organizmu môže vyvolať celú radu závažných nežiaducich účinkov. Je nepochybné, že akýkoľvek výskyt nežiaducich účinkov predstavuje zhoršenie kvality života, a že očkovanie je spôsobilé závažných spôsobom poškodiť zdravie v mnohých prípadoch zapríčiniť smrť dovtedy úplne zdravého dieťaťa. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosti, že tie isté vakcíny, ktoré sú na území SR považované za bezpečné a bez evidovaných ťažkých vedľajších účinkov spôsobili podľa oficiálneho systému hlásenia nežiaducich účinkov vakcín v USA len v roku 2012 celkom 26 705 hlásených nežiaducich reakcií. Žalobkyňa ďalej poukazuje na skutočnosť, že vo vyspelých štátoch existujú štátom zriadené fondy na odškodnenie obetí očkovania. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, že očkovanie je bezpečné a ťažké nežiaduce reakcie sú vzácne. Má za to, že jej vedomosti preukazujú pravý opak. Ďalej žalobkyňa upozorňuje na skutočnosť, že nahlasovanie a vytváranie zoznamov osôb, ktoré sa mu nepodrobili je podľa jej názoru v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka. Má za to, že systém povinného očkovania so sankciami za nepodrobenie sa očkovaniu je neudržateľný, pošľapáva základné ľudské práva garantované Ústavou SR, je neúčinný, nebezpečný, v rozpore s najnovšími vedeckými poznatkami o očkovaní, a preto navrhuje, aby súd žalobe vyhovel. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 07.06.2013 uviedol, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa sa dopustila priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z., a preto dňa 27.11.2012 vydal rozhodnutie č. OOD/1177/2012, ktorým sa žalobkyňa uznala vinnou a podľa ktorého priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustila tým, že nezabezpečila ako zákonný zástupca svojho dieťaťa, maloletého F., jeho povinné očkovanie proti tuberkulóze, čím porušila ust. § 51 ods. 1 písm. d, ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohou č. 2, časť A, bod 1 písm. a) vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z.. Ďalej nezabezpečila očkovanie v treťom, piatom a jedenástom mesiaci života proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, čím porušila § 51 ods. 1 písm. d), ods. 3 citovaného zákona. Odmietnutie očkovania potvrdila účastníčka konania svojim podpisom dňa 13.10.2011 v ambulancii MUDr. M., ako aj na správnom orgáne prvého stupňa v rámci ústneho pojednávania dňa 30.10.2012. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 07.02.2013 tak, že žalovaný rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. OOD/1177/2012 zo dňa 27.11.2012 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil tak, že: „Správny orgán uznáva vinnou účastníčku konania p. H.. J. Y., trvale bytom X. XX, U., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z., ktorého sa dopustila tým, že nezabezpečila ako zástupca svojho dieťaťa F. O., nar. XX.XX.XXXX jeho povinného očkovanie v treťom, piatom a jedenástom mesiaci života proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, čím porušila § 51 ods. 1 písm. d), ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohou č. 2, časť A, bod 1 písm. a) vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov. Súčasne nezabezpečila očkovanie maloletého F. proti osýpkam, mumpsu a ružienke, čím porušila § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohou č. 2, časť A, bod 2 vyhlášky č. 585/2008 Z.z.. Odmietnutie očkovania potvrdila účastníčka konania svojim podpisom dňa 13.10.2011 v ambulancii J.. G. M., I. XX v U. a na správnom orgáne v rámci ústneho pojednávania dňa 30.10.2012. Za spáchaný priestupok sa obvinenej účastníčke konania ukladá podľa § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. pokuta vo výške XX,- Eur, ktorú je obvinená účastníčka konania povinná zaplatiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave, vedený v Štátnej pokladnici č. XXXXXXXXXX/XXXX, konštantný symbol XXXX, variabilný symbol XXXXXXXX. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v spojení s § 1 písm. a) vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z.z., je obvinená účastníčka konania povinná uhradiť štátu trovy konania vo výške XX,- Eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia.“ Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil z dôvodu, že podľa prílohy č. 2, časť A, bod 1 písm. a) vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z. s účinnosťou do 31.12.2011 očkujú sa všetci zdraví novorodenci medzi štvrtým dňom až do konca šiesteho týždňa života s minimálnou hmotnosťou 2 200 gramov, pri dobrom klinickom stave a bez ďalšej rizikovosti. Ak dieťa nebolo očkované proti tuberkulóze do konca šiesteho týždňa života, očkuje sa po ukončení príslušných očkovaní, ktoré sa mali vykonať v prvom roku života. Vyhláškou č. 511/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2012, ktorou sa mení vyhláška č. 585/2008 Z.z., bolo očkovanie proti tuberkulóze vypustené. Rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. OOD/1177/2012 bolo vydané dňa 27.12.2010, t.j. po účinnosti vyhlášky č. 511/2011 Z.z.. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že v predmetnom prípade považuje nevykonanie očkovania proti tuberkulóze maloletého F. za beztrestné. Na základe vyššie uvedeného došlo k zmene vo výrokovej časti rozhodnutia a bola aj zmenená výška uloženej pokuty, ktorá bola znížená z XX,- Eur na XX,- Eur. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ďalej uvádza, že v súvislosti s povinným očkovaním nemožno konštatovať, resp. hovoriť o porušení základných práv a slobôd, pretože v tejto súvislosti to žalovaný považuje za úmyselné zavádzanie a hrubé skresľovanie skutočnosti. Podľa žalovaného orgány verejného zdravotníctva nie sú oprávnené skúmať presvedčenie nositeľov práv a povinností na úseku verejného zdravotníctva, ale v súlade s § 3 ods. 1 správneho poriadku sú povinné od fyzických osôb vyžadovať plnenie týchto povinností. Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. nezabezpečí ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinností podľa § 51 ods. 1 písm. d), ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z.. Preto odmieta tvrdenie žalobkyne, že prvostupňový správny orgán nepostupoval správne, keď žalobkyňu uznal vinnou za porušenie povinnosti očkovania a uložil jej sankciu. Žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom a má všetky náležitosti rozhodnutia, ktoré sú určené zákonom s tým, že správny orgán sa vysporiadal so všetkými uvedenými námietkami žalobkyne. Pokiaľ ide o žalobkyňou uvedené nálezy, tieto sa netýkajú povinného očkovania. Pokiaľ ide o rozpor právnej úpravy povinného očkovania so zákonom č. 576/2004 Z.z., tak orgány verejného zdravotníctva majú svoje právomoci ustanovené zákonom č. 355/2007 Z.z. a nie zákonom č. 576/2004 Z.z.. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade a na základe zákona č. 355/2007 Z.z. a nie zákona č. 576/2004 Z.z.. Ošetrujúca lekárka vo svojom hlásení zo dňa 13.10.2011, ktoré bolo Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva doručené 25.10.2011 uviedla: „Rodičia boli poučení o povinnom očkovaní a možných následkoch jeho odmietnutia, trvajú na svojom rozhodnutí dieťa neočkovať.“ K tejto časti podanej žaloby žalovaný poznamenáva, že orgány verejného zdravotníctva nie sú orgánmi príslušnými na posudzovanie kvality jednotlivých očkovacích látok, ich zloženia a podobne. Toto je oprávnený vykonávať ŠÚKL, ktorý je národnou autoritou pre sledovanie nežiaducich účinkov vakcín na Slovensku. Pred umiestnením každej výrobnej šarže vakcíny na slovenský trh musí výrobca v predstihu predložiť na ŠÚKL výrobnú a kontrolnú dokumentáciu aj v prípade, ak bol vydaný aj Európsky certifikát. Po ich validovaní ŠÚKL schváli uvedenie príslušnej vakcíny na trh. K tvrdeniu poukazujúcemu na existenciu kontraindikácií žalovaný uvádza, že v súlade s § 13 ods. 1 vyhlášky č. 585/2008 Z.z. lekár vykoná očkovanie po posúdení aktuálneho zdravotného stavu očkovanej osoby a po zhodnotení možných dočasných alebo trvalých kontraindikácií očkovania podľa písomnej informácie. Ošetrujúci lekár pozná zdravotný stav dieťaťa a je kompetentný odborne posúdiť jeho zdravotný stav a má dostatok podkladov na to, aby mohol odborne vyhodnotiť, či u dieťaťa sú kontraindikácie pre daný druh očkovania alebo nie. Žalovaný má za to, že účinnosť očkovania je jednoznačne dokázaná ústupom až vymiznutím ochorení, ktorým je očkovaním možno predchádzať. K nežiaducim účinkom povinného očkovania poznamenáva, že väčšina reakcií po očkovaní patrí medzi očakávané reakcie, ktoré sa v súvislosti s podaním vakcíny už vyskytli a sú uvedené v príbalovom letáku pre užívateľa. Ide o prirodzenú „fyziologickú“ reakciu organizmu na vpravenie antigénu do organizmu, ktorý indukuje tvorbu špecifických protilátok. Úrad verejného zdravotníctva SR uvádza, že v Slovenskej republike úmrtie po očkovaní hlásené nebolo. Základným cieľom očkovania je poskytnúť deťom účinnú a bezplatnú prevenciu proti prenosným ochoreniam, ktorým možno práve očkovaním predísť. K povinnému očkovaniu žalovaný uvádza, že objektívne právne normy chrániace zdravie detí, nesmú byť zrušené kvôli subjektívnemu presvedčeniu rodičov. Právne povinnosti a zodpovednosť vyplývajúca z toho, že je niekto rodičom je silnejšia než rodičovské práva, ktorú sú tiež zákonné, ale v tomto prípade sú zákonom obmedzené. Preto rodič, ktorý neumožní, aby jeho dieťa bolo zaočkované napriek lekárskym odporúčaniam a právnej povinnosti, zbavuje dieťaťa jeho práva na fyzické a duševné zdravie na najvyššej úrovni a dokonca ohrozuje rovnaké právo ostatných členov spoločnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v celom rozsahu zamietol. III. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 87/2013-102 zo dňa 21.11.2013 súd prerušil konanie do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR, vedeného pod sp. zn. PL.ÚS 10/2013, s poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Po rozhodnutí Ústavného súdu SR súd s poukazom na ust. § 111 ods. 2 O.s.p. pokračoval v konaní. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi, Ústavou Slovenskej republiky, a preto v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/267/2013 zo dňa 07.02.2013, ktorým žalovaný správny orgán podľa ust. § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní rozhodol o odvolaní žalobkyne tak, že rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave č. OOD/1177/2012 zo dňa 27.11.2012 zmenil. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 25.10.2011, doplnené dňa 14.11.2011, bolo správnemu orgánu doručené oznámenie J.. G. M. o odmietnutí povinného očkovania maloletého dieťaťa F. O., nar. XX.XX.XXXX. Podľa predloženej dokumentácie matka dieťaťa - žalobkyňa nezabezpečila ako zákonná zástupkyňa dieťaťa jeho povinné očkovanie proti tuberkulóze, očkovanie v treťom, piatom a jedenástom mesiaci života vakcínou proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam a očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Odmietnutie očkovania potvrdila svojim podpisom dňa 13.10.2011 v ambulancii J.. G. M., ako aj na správnom orgáne dňa 30.10.2012. Nakoľko vyššie uvedené je v rozpore s § 51 ods. 1 písm. d), ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. a podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. je kvalifikované ako priestupok na úseku verejného zdravotníctva, bolo vo veci začaté priestupkové konanie. V súlade s § 74 ods. 1 priestupkového zákona bolo nariadené ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 07.12.2011 a 30.10.2012, na ktoré sa dostavila žalobkyňa a H.. J. O., otec maloletého, ktorý súčasne predložil správnemu orgánu aj písomné splnomocnenie na zastupovanie H.. Y., matky maloletého, v predmetnom priestupkovom konaní. Žalobkyňa na ústnom pojednávaní dňa 07.12.2011 predložila písomné vyjadrenie a písomné odmietnutie očkovania. Na základe vyjadrenia rodičov maloletého bolo predmetné pojednávanie prerušené. Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 30.10.2012. Dňa 27.11.2012 vydal Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto (ako prvostupňový správny orgán) rozhodnutie č. OOD/1177/2012, ktorým rozhodol tak, že žalobkyňu uznal vinnou zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva, ktorého sa dopustila tým, že nezabezpečila ako zástupkyňa svojho dieťaťa F. O. jeho povinné očkovanie proti tuberkulóze a súčasne nezabezpečila povinné očkovanie v treťom, piatom a jedenástom mesiaci života. Za spáchaný priestupok sa obvinenej uložila pokuta vo výške XX,- Eur, ktorú bola táto zaviazaná uhradiť spolu s trovami štátu (trovy konania vo výške XX,- Eur). O odvolaní voči predmetnému rozhodnutiu rozhodol žalovaný preskúmavaním rozhodnutím č. OLP/267/2013 zo dňa 07.02.2013 tak, že prvostupňové rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave zo dňa 27.11.2012 podľa § 59 ods. 2 zmenil nasledovne: „Správny orgán uznáva vinnou účastníčku konania p. H.. J. Y., trvale bytom X. XX, U., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z., ktorého sa dopustila tým, že nezabezpečila ako zástupca svojho dieťaťa F. O., nar. XX.XX.XXXX jeho povinného očkovanie v treťom, piatom a jedenástom mesiaci života proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, čím porušila § 51 ods. 1 písm. d), ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohou č. 2, časť A, bod 1 písm. a) vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov. Súčasne nezabezpečila očkovanie maloletého F. proti osýpkam, mumpsu a ružienke, čím porušila § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohou č. 2, časť A, bod 2 vyhlášky č. 585/2008 Z.z.. Odmietnutie očkovania potvrdila účastníčka konania svojim podpisom dňa 13.10.2011 v ambulancii J.. G. M., I. XX v U. a na správnom orgáne v rámci ústneho pojednávania dňa 30.10.2012. Za spáchaný priestupok sa obvinenej účastníčke konania ukladá podľa § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. pokuta vo výške XX,- Eur, ktorú je obvinená účastníčka konania povinná zaplatiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave, vedený v Štátnej pokladnici č. XXXXXXXXXX/XXXX, konštantný symbol XXXX, variabilný symbol XXXXXXXX. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v spojení s § 1 písm. a) vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z.z., je obvinená účastníčka konania povinná uhradiť štátu trovy konania vo výške XX,- Eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia.“ V. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam. Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 zástupca dieťaťa. Podľa ust. § 56 citovaného zákona, priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto a) sa bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadoch nepodrobí očkovaniu, vyplývajúcemu z príslušných právnych predpisov, alebo nariadenému očkovaniu, b) nevykoná nariadenú dezinfekciu a reguláciu živočíšnych škodcov, c) sa nepodrobí nariadenej izolácii alebo nestrpí nariadený zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad alebo sa nepodrobí nariadeným karanténnym opatreniam, d) nevykoná nariadené opatrenia na zabránenie šíreniu ochorení prenosných zo zvierat na ľudí, e) sa nepodrobí nariadenému zákazu alebo obmedzeniu výkonu povolania z dôvodu ochorenia na prenosné ochorenie alebo podozrenia na prenosné ochorenie, f) nesplní nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i) a n), g) nespolupracuje s úradom verejného zdravotníctva alebo regionálnym úradom verejného zdravotníctva pri plnení nariadených opatrení na predchádzanie ochoreniam, h) poruší oznamovaciu povinnosť alebo povinnosť poskytnúť informácie podľa § 51 ods. 1 písm. c), i) sa nepodrobí v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam alebo diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok alebo iných prípravkov, liečeniu prenosných ochorení, izolácii alebo karanténnym opatreniam, j) neinformuje o svojom akútnom prenosnom ochorení alebo o svojom bacilonosičstve pri prijatí do zariadenia, v ktorom sa vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti, do zariadenia sociálnych služieb alebo do zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, k) nezabezpečí ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinností podľa § 51 ods. 1 a 2, l) vykonáva činnosť, na ktorú je potrebné podľa ustanovení tohto zákona osvedčenie o odbornej spôsobilosti, bez takéhoto osvedčenia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, za priestupok podľa ods. 1 možno uložiť pokutu do 1.659,- Eur a v blokovom konaní do 99,- Eur za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331,- Eur. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, priestupky podľa tohto zákona prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného zdravotníctva, uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až g). Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis. Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky MZ SR č. 585/2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii prenosných ochorení, podrobnosti o očkovacích postupoch na povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek a na povinné a odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, sú uvedené v prílohe č. 2 <. Podľa prílohy č. 2, časť A, bod 1 písm. b) vyhlášky MZ SR č. 585/2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii prenosných ochorení, v šiestom roku života sa vykonáva preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a proti detskej obrne; v 13. roku života sa vykonáva preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne očkovacou látkou so zníženým obsahom antigénov. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že povinnosť týkajúca sa povinného očkovania, vymedzená zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je dostatočne špecifikovaná a neustanovuje kedy a aké očkovanie je povinné. Povinné očkovanie nadobúda svoj reálny obsah až po stanovení konkrétnych podmienok jeho realizácie. Spôsob vykonávania očkovania, jeho druhy a kontrolu očkovania v Slovenskej republike definuje vyššie citovaná vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Vyhláška tak, ako všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, určuje povinnosť fyzických osôb podrobiť sa povinnému očkovaniu po dosiahnutí určitého veku. Krajský súd v Bratislave sa stotožnil so žalovaným v tom zmysle, že žalobkyňa ako rodič maloletého dieťata tým, že nezabezpečila plnenie povinnosti uložených ust. § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a § 6 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 585/2008 Z.z., keď odmietla dať zaočkovať svoje maloleté dieťa F. O., dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. priestupku, za ktorý je možné uložiť pokutu. Krajský súd v Bratislave upriamuje v tomto prípade pozornosť na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Szd 1/2013 zo dňa 16.04.2013, z ktorého vyplýva právny názor Najvyššieho súdu SR „...NS SR sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu, že žalobkyňa tým, že odmietla dať zaočkovať maloletú D., dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. priestupku, za ktorý správny orgán oprávnene uložil sankciu...“. V tejto súvislosti ďalej súd upozorňuje aj na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Solomakhin proti Ukrajine. Ďalej Krajský súd v Bratislave upozorňuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, nález č.k. PL.ÚS 10/2013-146 zo dňa 10.12.2014, z ktorého vyplýva právny názor „...Ústavný súd SR skonštatoval, že v prípade právnej úpravy povinného očkovania je samotná povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu uložená všetkým fyzickým osobám v ust. § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Zb. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, teda zákonom. Podzákonný predpis - vyhláška č. 585/2008 Z.z., upravujúca prevenciu a kontrolu prenosných ochorení, je vydaný na základe zákonného splnomocnenia v ust. § 62 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z., ktoré je dostatočne presné a určité a ústavne akceptovateľným spôsobom splnomocňuje ministerstvo zdravotníctva na vydanie podzákonného vykonávacieho právneho predpisu v konkrétnej oblasti. Avšak tento podzákonný predpis už neustanovuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu, ale len konkretizuje problematiku upravenú v podstatných rysoch samotným zákonom. Právna úprava povinného očkovania na zákonnej úrovni v spojení s podzákonným vykonávacím právnym predpisov však pamätá na zdravotné kontraindikácie dieťaťa (resp. osoby povinnej podrobiť sa povinnému očkovaniu). V týchto prípadoch ustanovenie § 12 ods. 2 písm. d) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s ustanovením § 13 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 585/2008 Z.z. neupravuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu, resp. ukladá povinnosť lekára vykonávajúceho povinné očkovanie zohľadňovať pred povinným očkovaním prípadné známe zdravotné kontraindikácie. Rovnako nie je možné ustáliť a mať za preukázaný všeobecný negatívny vplyv očkovania na ľudí. Naopak, ako už ústavný súd prezentoval, je preukázaný pozitívny vplyv povinného očkovania na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných a smrteľných ochorení, napr. aj úplnou eradikáciou pravých kiahní. Miera uspokojiteľnosti verejného záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľstva predchádzaním vzniku a šírenia prenosných smrteľných ochorení je pri povinnom očkovaní podstatná, pretože ide o najefektívnejší postup ako nielen priamo predchádzať vzniku a šíreniu prenosných smrteľných ochorení, ale aj postup, ktorým preukázateľne možno úplne eradikovať prenosné smrteľné ochorenia. V prípade upustenia od povinného očkovania neexistuje porovnateľne účinný spôsob predchádzania vzniku a šírenia prenosných smrteľných ochorení...“ Ústavný súd SR ďalej uviedol, že „...Nemožno teda dospieť k záveru, že povinné očkovanie má v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a § 6 vyhlášky upravujúcej prevenciu a kontrolu prenosných ochorení je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a preto návrhu Krajského súdu v Nitre nevyhovel, z čoho vyplýva súladnosť napádaných ustanovení s Ústavou Slovenskej republiky...“. Krajský súd v Bratislave po posúdení právnych predpisov, judikatúry ESĽP, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 10/2013-146 zo dňa 14.12.2014 uvádza, že na území Slovenskej republiky sa zachoval systém starostlivosti o deti v primárnej starostlivosti, tzn. že máme okrem všeobecných lekárov pre dospelých aj pediatrov v ambulanciách a aj priamo v teréne. Zdravotnou starostlivosťou o maloleté deti je pokryté celé územie Slovenskej republiky. Znamená to, že všetky deti sú vedené v evidencii a je zabezpečené, aby každý pediater mal svoju databázu detí. Pediater musí vedieť, ktoré dieťa neprišlo na očkovanie. Evidencia je veľmi prísna a epidemiológmi pravidelne kontrolovaná. Dnešná populácia nemá vedomosť o ochoreniach, proti ktorým sa na území Slovenskej republiky a v Európe očkuje. Slovenská republika sa od roku 1986 riadi jednotným imunizačným programom. Jeho cieľom je znížiť až eliminovať výskyt infekčných ochorení dôsledným zabezpečovaním imunizácie najmä detskej populácie. Ide o flexibilný program, ktorý sa vyvíja a mení podľa aktuálnej epidemiologickej situácie, odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie, Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu prenosných ochorení a nových medicínskych poznatkov. V súčasnosti sa v Slovenskej republike detská populácia povinne očkuje proti desiatim prenosným ochoreniam. Dosiahnutie vysokej úrovne zaočkovanosti populácie je základnou podmienkou pre udržanie veľmi dobrej epidemiologickej situácie vo výskyte ochorení preventabilných očkovaním. Rodičia, ktorí neumožnia, aby ich dieťa bolo zaočkované napriek lekárskym odporúčaniam a zákonnej povinnosti, zbavujú dieťa jeho práv na zdravie. Odmietnutím očkovania rodič nevystavuje riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale zároveň aj ďalšie deti vnímavé voči infekcii, ktoré nemôžu byť zaočkované zo zdravotných dôvodov. Niektorí rodičia maloletých detí majú negatívny postoj preto, že už nepoznajú tieto choroby a neuvedomujú si možnosť vypuknutia epidémie nerešpektovaním povinného očkovania. Ukazuje sa, že ak sa prestane očkovať, môžu sa ochorenia znovu vracať, a potom by zvládnutie epidemologickej situácie bolo oveľa ťažšie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že domnelé právo jednotlivca nepodrobiť sa povinnému očkovaniu nemožno povýšiť nad právo iných fyzických osôb byť chránený pred šírením nákazlivých chorôb, Každé dieťa má právo na zdravý psychický a fyzický vývoj, ktorý je garantovaný aj Dohovorom o právach dieťaťa, a týmto aj právo byť chránené očkovaním pred prenosnými ochoreniami. Povinné očkovanie v Slovenskej republike je preto dostupné pre všetky deti a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Štát, rodičia alebo zákonní zástupcovia dieťaťa majú povinnosť dieťaťu toto právo zabezpečiť. Ochrana dieťaťa pred prenosnými ochoreniami očkovaním je právom dieťaťa, ktoré mu nesmie odoprieť ani jeho rodič, ani jeho zákonný zástupca len na základe ich subjektívneho posúdenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti za daného skutkového a právneho stavu veci, Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobkyňa tým, že odmietla dať zaočkovať maloleté dieťa, dopustila sa ako zákonná zástupkyňa dieťaťa podľa ustanovenia § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku, za ktorý správny orgán oprávnene uložil sankciu v primeranej výške. Súd k uloženej pokute uvádza, že táto bola v žalobou napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnená, ako aj primeraná k spáchanému priestupku. Samotné rozhodnutia správnych orgánov spĺňali formálne a materiálne znaky správneho rozhodnutia, a teda súd má za to, že rozhodnutia vyhotovené žalovaným, ako aj správnym orgánom prvého stupňa sú v súlade s ustanovením § 46 a § 47 Správneho poriadku. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Súd rozhodol o žalobe žalobkyne rozsudkom bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keď účastníci konania boli podľa ust. § 250f ods. 2 O.s.p. riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednávaniu veci bez nariadenia pojednávania. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 <. O.s.p.. Žalobkyni, ktorá nebola v konaní úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd nepredložil návrh žalobkyne na Ústavný súd SR, a to s ohľadom na nález Ústavného súdu PL.ÚS 10/2013-146. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.